Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/193/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: PROGRES- T, s.r.o., IČO: 46 271 503, so sídlom 900 41 Rovinka 938, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 867 942, so sídlom Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX W. XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Demom, nar. 13.12.1960, s pobytom Školská 525/21, Veľký Biel, o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9,25 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2013 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XX,- eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XXX,- eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XXX,XX eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 19.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 11.03.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 24.03.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 24.03.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia,

- 5,50 % ročne zo sumy X,- eura odo dňa 03.10.2013 do zaplatenia,

- 5,50 % ročne zo sumy X,- eura odo dňa 22.10.2013 do zaplatenia a

- 5,50 % ročne zo sumy XX,- eura odo dňa 31.10.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.08.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9,25 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2013 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XX,- eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XXX,- eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy XXX,XX eura odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 19.01.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 11.03.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 24.03.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy X,XX eura odo dňa 24.03.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy XX,XX eura odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia,

- 5,50 % ročne zo sumy X,- eura odo dňa 03.10.2013 do zaplatenia,

- 5,50 % ročne zo sumy X,- eura odo dňa 22.10.2013 do zaplatenia a

- 5,50 % ročne zo sumy XX,- eura odo dňa 31.10.2013 do zaplatenia.

2. Súd vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že vzhľadom na výšku žalovanej sumy ide o drobný spor, rozsudkom zo dňa 10.11.2015, č.k. XXC XXX/XXXX-XX tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého právny predchodca žalobcu spoločnosť PROGRES-TS, s. r. o., IČO: 5 691 778 ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako fyzická osoba uzatvorili dňa 02.03.2011 v písomnej forme zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb retransmisie, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu spočívajúci v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného zaplatiť za tieto služby cenu podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu postúpil svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na žalobcu, ktorý pokračoval v poskytovaní služieb žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalobca vystavili žalovanému faktúry za poskytovanie služieb káblovej televízie, internetu, telefónnych služieb vrátane aktivačného poplatku, za zriadenie prípojky, za základný programový súbor, za predaj modemu a wifi zariadenia, a tiež faktúry za omeškanie s úhradou za služby, za odosielacie náklady (poštovné) a za poplatky z omeškania. Právne súd posúdil zistený skutkový stavu podľa ustanovení § 1 ods. 2, 52 ods. 1 až 4, 53, 121 ods. 3, 488, 489, 491 ods. 1, 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); ďalej podľa § 1 ods. 1, 2 ods. 1, 3 ods. 1, 4 ods. 2 a 8, 5 ods. 1, 6 a 7, § 43 ods. 1 a 2, 43 ods. 3 a 5 zákona č. 610/2003 Z.z. a podľa § 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého súd konštatoval, že medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným vznikol uzavretím písomnej zmluvy dňa 02.03.2011 občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 a § 52 ods. 1 OZ , predmetom ktorého bol záväzok žalobcu ako podniku podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. zriadiť a poskytnúť služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného ako účastníka - koncového užívateľa podľa § 5 ods. 6 a 7 zákona č. 610/2003 Z.z., zaplatiť cenu za tieto služby. Súd aj bez návrhu prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu práva žalobcu na zaplatenie, voči žalovanému a tiež, či zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 5b z. č. 250/2007 Z.z. a § 53 ods. 1 OZ). Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahovala podstatné časti zmluvu o pripojení podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., a to : 1/záväzok žalobcu zriadiť prístup k verejnej sieti, 2/ záväzok žalovaného platiť cenu podľa tarify, ktorá je súčasťou zmluvy a 3/ určenie druhu poskytovanej verejnej služby a to poskytovanie služieb pre príjem televíznych a rozhlasových staníc. Pre uvedené vymedzenie druhu poskytovanej verejnej služby (príjem rozhlasových a televíznych staníc), nemožno predmetnú zmluvu považovať za právny základ žalovaného nároku žalobcu na zaplatenie ceny za zriadenie a poskytovanie internetu a telefónnej služby a vystavené faktúry za ich poskytovanie žalobcom žalovanému (č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX), existenciu takéhoto záväzku žalobcu a povinnosti žalovaného nepreukazujú. Nakoľko žalobca ako účastník konania zaťažený dôkazným bremenom preukázania svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdu), žiadnym spôsobom nepreukázal právny základ tohto nároku (napr. inou zmluvou, resp. dodatkom predmetnej zmluvy, tarifou, všeobecnými obchodnými podmienkami,..), resp. výšku nároku, súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za zriadenie a poskytovanie internetu a telefónnej služby posúdil ako nedôvodný. Ďalej súd nepreukázanie dôvodnosti výšky fakturovanej ceny za služby káblovej televízie považoval za zákonnú prekážku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., brániacu priznaniu práva žalobcu na zaplatenie ceny za služby káblovej televízie a aj v tejto časti posúdil nárok žalobcu za nedôvodný. Potom súd ako nedôvodný posúdil aj nároky žalobcu vyplývajúce z omeškania žalovaného s úhradou za uvedené služby káblovej televízie, internetu a telefónnej služby. Napokon tieto nároky podľa obsahu nebolo

možné definovať ako poplatok za omeškanie, keďže z jednotlivých faktúr vyplývalo, že išlo o paušálny nárok, keď výšku poplatku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne určuje § 4 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., vo výške 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania a tzn. že ho nemožno paušalizovať pevnou sumou. Preto nárok z omeškania uplatnený žalobcom možno skôr definovať ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, ktorý predstavuje príslušenstvo pohľadávky ako samostatný hmotnoprávny nárok podľa § 121 ods. 3 OZ a ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, s dôrazom na účelnosť vynaložených nákladov a nie ich paušálnu náhradu. V danom prípade však žalobca vôbec nešpecifikoval, aké konkrétne náklady mu v súvislosti so zaslaním upomienok a vymáhaním pohľadávky vznikli, pričom v prípade poštovného, nepreukázal, že tieto upomienky žalovanému poštou zasielal. Preto nepovažoval súd za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie sumy XX,XX eura z titulu poplatku za omeškanie, resp. náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky. Na základe uvedeného potom súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

3. Voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, namietajúc závery súdu prvej inštancie, že predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal uplatnené nároky zas stavu, že ich žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k nej riadne doručená, ani nerozporoval a v spore bol celkom nečinný. Poukázal na to, že v obdobných sporoch mu boli nároky na základe totožných listinných dôkazov súdom priznané a pokiaľ by mal vedomosť o pochybnostiach súdu, mohol na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť aj ďalšie dôkazy. Preto postup súdu prvej inštancie označil za nesprávny a i keď sa stotožnil s jeho konštatovaním, že samotné faktúry nie sú dôkazom o existencii zmluvného vzťahu, poukázal na skutočnosť, že ako dodávateľ elektronických služieb nemá možnosť preukázať, že signál v prípojke mal žalovaný nepretržite k dispozícii, pokiaľ nereklamoval poskytovanie služieb. Zdôraznil, že žalovaný doposiaľ z dlžnej sumy neuhradil ani len časť a doposiaľ existenciu predmetnej pohľadávky v žiadnom smere nepoprel.

4. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.07.32017, č. k. XCo/XXX/XXXX-XX rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (391 ods. 1 C.s.p.), keď dospel k opačnému záveru, pričom považoval za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko ním boli porušené procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že žalobcu v súdnom spore zaťažuje povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno, a že vzhľadom na výšku uplatnenej peňažnej sumy ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 200ea O.s.p. umožňuje v spore rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak uvedené inštitúty v preskúmavanej veci aplikoval nesprávne. Uviedol, že unesenie dôkazného bremena je základným predpokladom úspechu v spore a závisí od okruhu tvrdených rozhodujúcich skutočností, od ktorých sporová strana odvodzuje pre seba priaznivé procesné následky, pričom z hmotného práva vyplýva jeho rozsah. Ak žalobca v tomto rozsahu dôkazné bremeno unesie, dochádza k presunu dôkazného bremena (i bremena tvrdenia) na žalovaného, ktorý musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré vznik, prípadne existenciu žalovaného nároku vylučujú, pričom zároveň od nikoho nemožno požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť (že niečo sa nestalo), a to ani v prípade, ak negatívnu skutočnosť tvrdí. Zároveň nie je potrebné preukazovať skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné. V prípade, že sa žalobca v spore domáha nároku na peňažné plnenie z uzavretej dvojstrannej zmluvy, spravidla postačuje, ak unesie dôkazné bremeno v tom smere, že takáto zmluva bola uzavretá a nastali skutočnosti, s ktorými zmluva spája vznik uplatneného nároku. Odvolací súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., v drobných sporoch (§ 200ea O.s.p.) umožňuje súdu rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, kedy nie je súd povinný postupovať podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.; avšak takýto postup bol koncipovaný len ako možnosť, nie ako povinnosť a bolo vždy vecou konajúceho súdu starostlivo zvážiť, či je takýto postup na mieste, a to najmä so zreteľom na potrebu zabezpečenia dostatočného priestoru na realizáciu procesných práv účastníkov a zásady spravodlivého súdneho konania, vrátane zásady predvídateľnosti postupu súdu v konaní. Práve o takýto prípade ide aj vtedy, ak súd mieni žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. kedy k záveru o neunesení dôkazného bremena môže súd dospieť iba ak uplatnený nárok nevyplýva z dokazovania vykonaného všetkými predloženými a označenými dôkazmi na pojednávaní; tzn. nie na verejnom vyhlásení rozsudku. Rovnako je súd povinný pojednávanie nariadiť aj v prípade, ak by vzhľadom na okolnosti danej veci, boli postup súdu a jeho rozhodnutie vo veci bez jeho nariadenia, prekvapivé. Odvolací súd v danej súvislosti

napokon zdôraznil, že cieľom zavedenia § 118 ods. 2 do Občianskeho súdneho poriadku bolo; ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu; zvýšiť predvídateľnosť postupu a rozhodovania súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.04.2011 alebo sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa 17.02.2011). Za predvídateľné potom možno považovať len také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami neriadil a žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom bez nariadenia pojednávania. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že nepredloženie tarify a v dôsledku toho nepreukázanie dôvodnosti výšky fakturovanej ceny za služby káblovej televízie, predstavuje zákonnú prekážku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. brániacu priznaniu práva žalobcu na zaplatenie ceny za služby káblovej televízie. Nakoľko účelom citovaného ustanovenia nebolo nahradiť procesné predpoklady pre vyhovenie žalobe vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku (unesenie dôkazného bremena), avšak len deklarovať a zdôrazniť povinnosť súdu prihliadať z úradnej povinnosti na všetky skutočnosti, ktoré bránia poskytnutiu ochrany nárokom vyplývajúcim z hmotného práva, s cieľom poskytnúť spotrebiteľom maximálnu ochranu, preto neunesenie dôkazného bremena pred súdom nepredstavuje prekážku pre priznanie práv, ako ju má na mysli § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávnych právnych a skutkových záverov, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby už nezaoberal jej vecnou opodstatnenosťou z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie uplatneného nároku, preto rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by tak v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie a tým by bolo sporovým stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, tzn. aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu v rámci dvojinštančného súdneho konania, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Nakoľko dôsledné rešpektovanie tohto ústavného princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím, odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie spor riadne prejedná a riadiac sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, pričom poskytne žalobcovi náležitý priestor na realizáciu všetkých jeho procesných práv a na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a opätovne rozhodne vo veci samej.

5. Na základe uvedených záverov odvolacieho súdu, súd na opätovné prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul zástupcu žalobcu, vykonal dokazovanie predloženými listinami a to: zmluvy o pripojení č. 12000529, oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.06.2016, faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, W č. RP XXXXXXXX, č. W zmluvy o pripojení - DS/I zo dňa 02.03.2011, protokolu o zriadení účastníckej prípojky KDS, zmluvy o pripojená - DS/TLF zo dňa 02.03.2011, všeobecných podmienok, taríf č. 01/2011, č. 01/2012-MOS a č. 01/2013-MOS. Súd vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, okrem žalobcom navrhovaného výsluchu žalovaného, ktorý sa na pojednávanie dňa 02.05.2019 nedostavil, vzhľadom k čomu súd tento dôkaz nevykonal, keď považoval doterajšie skutkové zistenia za dostatočné pre posúdenie spornej veci a na pojednávaní dňa 02.05.2019 podľa § 182 C.s.p. súd vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil rozsudok vo veci samej. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovného skutkového stavu, ktorý mal za preukáazaný:

6. Právny predchodca žalobcu spoločnosť PROGRES-TS, s. r. o., IČO: X 691 778 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako fyzická osoba uzatvorili dňa 02.03.2011 v písomnej forme zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb retransmisie (ďalej len „zmluva č. 1“), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu spočívajúci v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného zaplatiť za tieto služby cenu podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu.

7. Okrem právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili toho istého dňa aj zmluvu o pripojení - DS/I na poskytovanie dátových služieb prístupu do siete interne t(ďalej len „zmluva č. 2“), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému služby spočívajúce v zriadení a

poskytovaní dátových služieb (DS) príslušného programu a záväzok žalovaného platiť za tieto služby podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu.

8. Zároveň právny predchodca žalobcu a žalovaný v ten istý deň uzatvorili aj zmluvu o pripojení - DS/ TLF na poskytovanie dátových služieb prístupu do telefónnej siete (ďalej len „zmluva č. 3“), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému služby spočívajúce v zriadení a poskytovaní dátových služieb (DS) príslušného programu a záväzok žalovaného platiť za tieto služby podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu.

9. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv boli tarify a všeobecné podmienky, ktoré boli zároveň aj zverejnené na internetovej stránke žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Následne právny predchodca žalobcu postúpil svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv na žalobcu, ktorý pokračoval v poskytovaní služieb žalovanému.

10. Právny predchodca žalobcu a žalobca vystavili žalovanému:

- za služby káblovej televízie faktúry:

- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura so splatnosťou dňa 11.12.2011 za služby káblovej televízie za 9 mesiacov v sume XX,XX eura a zriadenie prípojky v sume 35,00 eura;

- č. 7711200997 na sumu XX,XX eura so splatnosťou 15.01.2012 za služby káblovej televízie za obdobie 01-06/2012;

- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura so splatnosťou 15.07.2012 za služby káblovej televízie a internetu za obdobie od 07-12/2012;

- č. F na sumu XX,XX eura so splatnosťou 15.07.2013 za služby káblovej televízie a internetu za obdobie od 07-12/2013;

- za internet a telefónne služby faktúry:

- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,- eur so splatnosťou 11.12.2011 za poskytovanie telefónnych služieb (aktivačný poplatok);

- č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX eura so splatnosťou 11.12.2011 za internetové služby za obdobie 04-12/2011;

- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura so splatnosťou 15.01.2012 za služby internetu za obdobie 01-06/2012;

- č. XXXXXXXXXX na sumu X,XX eura so splatnosťou 18.01.2012 za medzinárodné volania a ostatné náklady;

- č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura so splatnosťou dňa 15.01.2013 za základný programový súbor a internet, oboje za obdobie od 01-06/13;

- za predaj modemu a wifi zariadenia faktúru č. - č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,- eur so splatnosťou 11.12.1011;

- za omeškanie s úhradou za služby faktúry:

- č. XXXXXXXXXX na sumu X,XX eura so splatnosťou 10.03.2012 za poplatok z omeškania v sume X,- eur a odosielacie náklady (poštovné) v sume 0,96 eura;

- č. XXXXXXXXXX na sumu X,XX eura so splatnosťou 23.03.2012 za poplatok z omeškania v sume X,- eur a odosielacie náklady (poštovné) v sume 0,96 eura;

- č. XXXXXXXXXX na sumu X,XX eura so splatnosťou 23.03.2012 za poplatok z omeškania v sume X,- eur a odosielacie náklady (poštovné) v sume 0,96 eura;

- č. W na sumu X,- eur so splatnosťou 02.10.2013 za poplatok z omeškania;

- č. W na sumu X,- eur so splatnosťou 21.10.2013 za poplatok z omeškania;

- č. W na sumu XX,- eur so splatnosťou 30.10.2013 za poplatok za omeškanie.

11. Zástupca žalobcu po predložení listinných dôkazov pred súdom k veci samej ešte doplnil, že zmluva o pripojení - KTV obsahuje v bode 5.1. a 5.5. prehlásenie žalovaného o tom, že bol oboznámený s platnou tarifou a všeobecnými podmienkami, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Rovnako tiež zmluva o pripojení DS/I zo dňa 02.03.2011 a zmluva o pripojení DS/TLF zo dňa 02.03.20111 obsahuje totožné prehlásenie žalovaného. Žalobca uviedol, že poplatky uvedené v tarife za káblovú televíziu zahŕňajú aj poplatky za všetky poskytnuté a spoplatnené služby vrátane internetu a káblovej televízie, pričom uvedený cenník bol žalovanému doručený v troch exemplároch pri podpise zmluvy, tak isto ako všeobecné podmienky. Navyše tieto sú voľne dostupné na internetovej stránke poskytovateľa, čím reagoval na námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že mu neboli tarify a všeobecné podmienky pri podpise zmluvy predložené.

12. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy účinného do 30.04.2011(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným vznikli uzavretím zmlúv č. 1 až 3 v písomnej forme dňa 02.03.2011 podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne záväzkové vzťahy, pričom predmetom zmluvy č. 1 bol záväzok žalobcu ako podniku podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. zriadiť a poskytnúť služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného ako účastníka - koncového užívateľa podľa § 5 ods. 6 a 7 zákona č. 610/2003 Z.z. zaplatiť cenu za tieto služby s odkazom na tarifu žalobcu; predmetom zmluvy č. 2 bol záväzok zase záväzok žalobcu ako podniku zriadiť a poskytnúť dátové služby a záväzok žalovaného ako koncového užívateľa zaplatiť cenu podľa tarify žalobcu a predmetom zmluvy č. 3 bol záväzok žalobcu ako podniku zariadiť a poskytovať prístup do telefónnej siete a záväzok žalovaného ako koncového užívateľa zaplatiť cenu podľa tarify žalobcu, a teda tieto zmluvy obsahovali podstatné časti zmluvy o pripojení podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z.. Keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, treba zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal za nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca si splnili svoje záväzky z vyššie uvedených zmlúv, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 7721100830, č. 711200997, č. XXXXXXXXXX,

č. F č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX ktorými ho vyzval na zaplatenie sumy 289,49 eura za poskytnuté služby káblovej televízie, sumy XXX,XX eura za poskytnuté služby internetu a telefónnu a sumy 120,- eur za predaj modemu a wifi zariadenia, pričom žalovaný si svoje záväzky, t.j. zaplatiť za vyššie poskytnuté služby, nesplnil riadne a včas, za čo ho žalobca v súlade s vtedy platnou tarifou, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. W č. W a č. W vyzval na zaplatenie poplatkov za omeškanie vrátane nákladov za poštovné, a to v celkovej sume XX,XX eura, pričom ani tieto faktúry žalovaný žalobcovi neuhradil.

18. Nakoľko žalobca preukázal existenciu zmluvných vzťahov so žalovaným, na základe ktorých mu poskytoval služby káblovej televízie, internetu a telefónu, za ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil cenu vyplývajúcu zo zmlúv, taríf a vystavených faktúr, považoval súd žalobu v celom rozsahu žalovaných nárokov dôvodnú a preto jej vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy XXX,XX euro.

19. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 09.11.2011 do 13.12.2011 vo výške 1,25 %, od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 %, od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75 % a od 08.05.2013 do 12.11.2012 vo výške 0,50 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom predstavovala výšku 9,25 %, 9 %, 8,75 %, resp. 8,50 % ročne.

23. Súd v zmysel citovaných ustanovení zákona priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania v uplatnenej výške, a to až do reálneho zaplatenia dlžných súm žalovaným žalobcovi.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.