Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-40-2019.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BENCONT Collection, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, XXXX XX E., o zaplatenie 635,18 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/325/2017-74 zo dňa 25.06.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 635,18 eura spolu s úrokom vo výške 63,11 eura, s úrokom z omeškania vo výške 497,72 eura, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 631,18 eura vo výške 25,50% p.a. zo sumy 635,18 eura od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 635,18 eura od 08.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 eura zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval a uviedol, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere - dostupná pôžička dňa 13.05.2011, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.000,-, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 70 splátkach pri výške mesačnej splátky 28,- eur, ročnej úrokovej sadzbe 25,50% a ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) 32,09% s tým, že konečná splatnosť bola dohodnutá k 13.03.2017. Listom zo dňa 10.11.2014 označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že svojím konaním podstatne porušil ustanovenia zmluvy a obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a preto sa úverová pohľadávka k 10.11.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy, ktorú banka evidovala bola v sume 737,57 eura. Uvedená výzva bola žalovanému doručená 14.11.2014. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil celkom sumu 1.074,08 eura. Súd poukázal aj na stanovisko žalovaného, ktorý bol vypočutý na pojednávaní s tým, že uviedol, že finančné prostriedky vzal bratov syn, ktorý by to mal zaplatiť a splácať. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 19.06.2018, ktoré sa týkalo aj vyčíslenia jednotlivých úhrad poskytnutých žalovaným. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalovaný uhradil celkom 1.074,08 eura, ktorá suma bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná a to suma 37,32 eura na poplatky, suma 671,94 eura na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 364,82 eura na istinu. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje 731,98 eura a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje 3,06 eura, t.j. spolu 735,04 eura, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 671,94 eura. Následne výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 63,10 eura. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje 414,02 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje 83,62 eura, t.j. spolu 497,64 eura, s tým, že sa jedná o výslednú sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v sume 63,10 eura spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.05.2017 v sume 497,64 eura predstavujú 560,74 eura, t.j. sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do 31.05.2017. Suma poplatkov vo výške 39,28 eura pozostáva z poplatkov za upomienku zo dňa 04.08.2014 vo výške 9,96 eura, zo dňa 05.09.2014 vo výške 24,90 eura, zo dňa 24.10.2014 vo výške 1,10 eura, poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 10.11.2014 vo výške 3,32 eura. Žalobca zdôraznil, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru dňa 10.11.2014. Žalovaný výzvu na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom prevzal až 14.11.2014. Žalobca preto uviedol, že žalovanému bola poskytnutá lehota na plnenie a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, a preto podľa názoru žalobcu, táto lehota uplynula žalovanému 24.11.2014. Zároveň žalobca opravil petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku, ako aj úroku z omeškania tak, že sa domáhal zaplatenia 635,18 eura z titulu istiny, 560,83 eura z titulu úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k 31.05.2017, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 635,18 eura vo výške 25,5% p.a. zo sumy 635,18 eura od 01.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 635,18 eura od 01.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 eura.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej citoval ust. § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že právny vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v 70 mesačných splátkach po 28,- eur pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 880,98 eura. Súd prvej inštancie pri skúmaní zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bez ich rozdelenia. Ďalej sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, pri ktorom bola dojednaná sadzba vo výške 25,20% ročne. Uviedol, že z internetovej stránky Národnej banky Slovenska preveril úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2011 činil úrok 9,33% p.a. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami sporu viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, a dojednané úroky považoval za úroky v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v tejto časti považoval zmluvu v časti odplaty za neplatný právny úkon. Dohodu o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, žalovaný uhradil 1.074,00 eura, keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný zaplatiť len zostatok neuhradenej istiny, súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo žalovaný uhradil celú žalobcom poskytnutú sumu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 251 a § 255 Civilného sporového poriadku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na článok 7
- princíp hospodárnosti konania, ako aj článok 4, pričom vychádzal zo skutočností, že žalovaný trovy konania nepožadoval.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právne zástupkyňa žalobcu. Namietala nesplnenie procesných podmienok, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázala na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, súd žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti, ako aj nepostupoval v zmysle ust. § 129, § 157 Civilného sporového poriadku, ani nevytýčil termín predbežného prejednania sporu. Ďalej namietala odôvodnenie v bodoch 34-44 týkajúce sa údaja o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09. novembra 2016, ktoré právne závery citovala, ako aj poukázala na iné rozhodnutia v obdobných veciach všeobecného súdu k posúdeniu tejto otázky s tým, že ďalej nesúhlasila ani s posúdením úrokovej sadzby súdom prvej inštancie. Súdom uvedená hodnota 9,33% predstavuje priemernú hodnotu teda ide o tzv. aritmetický priemer. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu vo vzťahu k posúdeniu dojednaných úrokov pri poskytnutí peňažnej pôžičky, ktorý právny záver citovala, ako aj poukázala na stanovisko sudcu ústavného súdu vo vzťahu k aplikácií právnych predpisov spojených s ochranou práv spotrebiteľa. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
5. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k skutkovým záverom, ktoré následne nesprávne právne posúdil. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná.
6. Podľa článku 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenia tohto odklonu. Podľa § 220 ods. 2, 3 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
7. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (článok 46 a nasl.). Uvedené právo zahŕňa i povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo účastníci tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, Komisie, ako aj v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivý proces považovať aj nedostatok riadne a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka a.s. a žalovaným dňa 13.05.2011 a to zmluvy o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 70 splátkach vo výške mesačnej splátky 28,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50% a RPMN 32,09% s konečnou splatnosťou k 13.03.2017. V spise sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávok č. III./2017 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom BENCONT COLLECTION a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 479 67 692 zo dňa 13.06.2017, ako aj výzva právneho predchodcu žalobcu týkajúca sa omeškania žalovaného so splácaním dlhu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (č.l. 23 spisu), ako aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o predčasnom zosplatnení dlhu k 10.11.2014 s výzvou zo dňa 10.11.2014 s výškou pohľadávky 737,57 eura, vrátane pripojenej doručenky žalovanému. Vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý posudzoval zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú vrátane obligatórnych náležitostí vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalobcu z dôvodu náležitého neodôvodnenia vrátane nevysporiadania sa s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vo vzťahu k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane právneho záveru vyplývajúceho z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 z 09.11.2016, na ktoré rozhodnutie poukázala právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k výzve súdu v spise na čl. 61 v podaní zo dňa 19.06.2018. Pre záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo posúdenie obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) a to členenia splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov zákona č. 129/2010 Z.z. rozhodné, i napriek tomu, že súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu nedostatku tejto obligatórnej náležitosti neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, len poukázal na rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 3 CSP, lebo sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s argumentmi sporových strán, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci. Navyše sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a to eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016, na ktoré rozhodnutie právna zástupkyňa poukázala v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva a v prípade aplikácií únijného práva aj Súdny dvor Európskej únie. Sporové strany legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom najmä v situácií, ak existujú publikované rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadväzovali (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/6/2017 z 06.03.2017). Vo vzťahu k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 z 17.04.2018, sp.zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018, s ktorým právnym názorom najvyššieho súdu sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 3 CSP a porušením práva na spravodlivý proces.
9. Pokiaľ následne súd prvej inštancie ešte posudzoval aj výšku dojednaných úrokov z hľadiska ust. § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ vychádzal z nedostatku obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., v danom prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke odvolací súd nezaujal vecné stanovisko, lebo pokiaľ je spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, potom má veriteľ nárok len na zostatok neuhradenej istiny z titulu poskytnutého úveru po odpočítaní uhradených splátok dlžníkom v priebehu trvania zmluvného vzťahu.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku náležitého neodôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
11. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku s tým, že pri skúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné sa vysporiadať s uplatnenými námietkami týkajúcimi sa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016 a v nadväznosti na to aj s rozhodovacou praxou dovolacieho sudu vo vzťahu k eurokonformnému výkladu členenia splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov v (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Záver súdu o posúdení tejto náležitosti, ktorá má za následok následné posúdenie, či úver je bezúročný a bez poplatkov je potrebné náležite odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2, 3 CSP. V prípade, ak súd prvej inštancie opätovne bude posudzovať dojednanú úrokovú sadzbu, je potrebné sa náležite vysporiadať s jej výškou, a to z hľadiska primeranosti, lebo za neprimerané sa považuje také dojednanie úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov odporujúce dobrým mravom, ktoré podstatne presahujú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičkách.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.