Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-240-2018.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/240/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. E. XX, O., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r, o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 402,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. marca 2018 č. k. 13Csp/71/2017-81 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 402,52 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 03. 12. 2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil tým, že základom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500038137, ktorú žalobkyňa podpísala 17. 12. 2013 a zástupca žalovaného ju podpísal dňa 18. 12. 2014. Podľa 5. časti tlačiva, označeného ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur, žalobkyňa mala žiadať o úver vo výške 1.500 eur, so splatnosťou 42 a mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37 eura. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54 eura, pri texte predpokladaná RPMN za úver je uvedený údaj 70,01%, ktorý je uvedený aj ako ročná úroková sadzba úveru. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 45,94%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84 eura. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je označená údajom 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu údajom 76,21%. Podľa 6. časti uvedeného tlačiva, označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere a vyplnenej ručne, mala byť žalobkyni poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500 eur so splatnosťou 42 a mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 80,37. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola označená sumou 3.375,54, pri texte RPMN za úver je uvedený údaj 67,53%, ročná úroková sadzba úveru je označená údajom 70,01%. Priemerná RPMN za úver je označená údajom 45,91%, ako poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená suma 790,84. Celková „čiastka" pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola označená sumou 1.928,88. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je
označená údajom 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu je označená údajom 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je označená údajom 5,25%. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalovaný mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj § 52 a nasl. OZ. Súd už v obdobných veciach žalovaného dospel k záveru, že nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva Žiadosti žalovaného mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% a po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalovaného (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver „len" vo výške 67,53% a po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01%. Teda prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy žalovaným obsahuje zmeny v časti RPMN, a tak je novým návrhom s poukazom na § 44 ods. 2 OZ, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 18. 12. 2013). Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa akceptovala jeho (nový) návrh zmluvy z bodu 6. tlačiva. Oznámenie žalovaného ako veriteľa z 18. 12. 2013 o schválení úveru (čl. 8 súdneho spisu), je taktiež len (novým) jednostranným návrhom na uzavretie zmluvy, keď oproti údajom návrhu zmluvy žalobkyne obsahuje nielen zmeny, ale aj rozšírenie v časti splatnosti, či už prvej, či poslednej splátky úveru, v časti termínu splatnosti splátok, ako aj v časti výšky revolvingu. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobkyne s návrhom zmluvy predloženým žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 OZ, potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi ním a žalobkyňou, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 OZ je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Preto je bez významu, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa rovnice z prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v čase, keď sa zmluva uzatvára. Mlčanie žalobkyne alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú (písomné) prijatie návrhu zmluvy. Preto, pokiaľ žalovaný umožnil žalobkyni čerpať peňažné prostriedky bez písomne uzavretej úverovej zmluvy (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.), s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur a nebolo ani sporné, že žalovaný započítal so sumou úveru poplatok vo výške 215,75 eura podľa dohody o poskytnutí služby, včlenenej do tlačiva žiadosti/zmluvy z 18. 12. 2013, ktorá je tiež spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 CSP tieto tvrdenia žalobkyne o výške úveru a započítaní poplatku so sumou úveru nepoprel. Poplatok za prípadné poskytnutie odkladu splátok revolvingového úveru je zmluvné dojednanie, ktoré v skutočnosti neposkytuje dlžníkovi - žalobkyni reálne protiplnenie, a preto takéto dojednanie je spotrebiteľovi vnútené bez toho, aby mohol jeho obsah nejakým spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť, ak chce, aby mu bol poskytnutý žiadaný úver. Navyše, tento poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť vopred bez toho, aby vôbec bolo isté, že v budúcnosti túto tzv. službu využije. Táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v bode 8 žiadosti/zmluvy (umiestnená medzi ostatými zmluvnými podmienkami) má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. S poukazom na § 53 odsek 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o poskytnutí služby bola aj v danom prípade uzatvorená na predtlačenom formulári žalovaného v čase procesu uzatvárania zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Preto povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 215,75 eura je neprijateľnou podmienkou, ktorá s poukazom na § 53 ods. 5 OZ je neplatnou. Pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.687,40 eura, pričom žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 CSP toto tvrdenie nepoprel a žalovaný poskytol žalobkyni po započítaní poplatku vo výške 215,75 eura (len) sumu úveru vo výške 1.284,25 eura, plnením žalobkyne bez právneho dôvodu žalovanému nad sumu 1.284,25 eura došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ aj v žalovanej výške 402,52 eura (1.687,40 - 1.284,25 = 403,15). S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti, súd po prihliadnutí na § 451 ods. 1 OZ, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobkyni za omeškanie žalovaného s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 402,52 eura vznikol v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa s poukazom na § 563 OZ dostal do omeškania až dňom 03. 12. 2017, keď žaloba vo veci mu bola doručená dňa 01. 12. 2017 a žalovaný prvého dňa po tom, ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala (žalobou) neplnil. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni priznal z prísudku úrok z omeškania od 03. 12. 2017 do zaplatenia vo výške 5%, keď k 03. 12. 2017 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00%. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal 100% náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy, pretože sa jej účastníci nedohodli na údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd v napádanom rozsudku nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si účastníci zmluvy mohli dohodnúť. Išlo pritom o základnú skutočnosť, od ktorej závisí aj správnosť záveru súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri záveroch o tom, že medzi stranami nemalo dôjsť k dohode o RPMN, žalovaný poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaja. Zákon č. 129/2010 Z. z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z. z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhovala žalobkyňa v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobkyňa vlastne navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zák. č. 129/2010 Z. z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Nezákonnosť záverov konajúceho súdu vyplýva aj z iného dôvodu. Zák. č. 129/2010 Z. z. vo svojich ustanoveniach neurčuje ako následok to, že v prípade absencie údaju RPMN je zmluva neplatnou. Pritom dôvod chýbajúceho údaju RPMN nie je určujúci, čo znamená, že akýkoľvek prípad chýbajúceho údaju RPMN platí rovnaký následok a tým nie je neplatnosť zmluvy. Súd nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvy a nesprávne vyhodnotil, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy a k vzniku bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený a sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov SR. Súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď v odôvodnení uviedol, že zmluva medzi stranami vôbec nevznikla, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Argumentácia žalovaného je pomerne mätúca a účelová, pričom je súdmi opakovane odmietaná. Hoci sa RPMN nedá dohodnúť, napriek tomu je jeho výsledná hodnota predsa len výsledkom dohody strán, nakoľko predmetom dohody sú všetky ostatné náležitosti úveru, ktoré sú pre výpočet RPMN potrebné. Odvolacie námietky žalovaného sú zľahčujúce, pretože súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva medzi stranami nevznikla nielen z toho dôvodu, že v zmluve sú rozdielne údaje o RPMN v časti žiadaného a schváleného úveru, ale takisto z dôvodu, že žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom sa nachádzajú aj nové náležitosti, čo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamená odmietnutie návrhu a prejav vôle žalovaného sa považoval iba za nový návrh, s ktorým už žalobkyňa nemala možnosť prejaviť súhlas. V
ďalšej časti poukázala na rozhodovaciu prax niektorých súdov v obdobných veciach. Uviedla, že RPMN nie je a ani nemôže byť v zmluve uvedená správne, pretože je nižšia ako úroková sadzba. RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa, pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu. Teda, RPMN je veličina tvorená najmä úrokmi a rôznymi poplatkami. Pokiaľ je potom RPMN v zmluve nižšia ako samotný úrok, odporuje táto skutočnosť aj formálnej logike, nakoľko, ak je RPMN tvorená určitými zložkami, nemôže byť táto jedna zložka väčšia. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. samotná nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je dostatočne závažným porušením zákona na to, aby súd nemohol konštatovať bezúročnosť úveru. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 402,52 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od tretieho dňa od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 402,52 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 402,52 eura od 03. 12. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V dôsledku odvolania zo strany žalovaného je predmetom preskúmania odvolacím súdom celý napadnutý rozsudok.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie z pohľadu skutočností, podstatných pre rozhodnutie veci v napadnutom vyhovujúcom výroku riadne zistil skutkový stav veci a vec v tejto časti aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto napadnutom výroku sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.
10. Žiadosti o poskytnutie úverov obsiahnuté v bode 5 zmlúv o revolvingovom úvere predstavujú návrhy na uzavretie zmlúv podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil niektoré z dohodnutých náležitostí zmlúv, v danom prípade výšku RPMN za úver (z 70,01% na 67,53%), predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (z 63,32% na 70,01%), fakticky išlo v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhov žalobkyne, ktoré je potrebné považovať za nové návrhy. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Tieto nové návrhy museli byť prijaté žalobkyňou v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobkyne nedošlo, preto zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Po vyplnení bodu 5 zmlúv mala mať žalobkyňa všetky informácie, za akých bude úver poskytnutý. Ak po vyplnení tohto bodu žalobkyňou (či už samým, alebo v spolupráci so žalovaným) došlo k zmene podstatnej náležitosti zmluvy, ktorou je RPMN, nedošlo k prijatiu návrhov, a to bez ohľadu na to, že spôsob výpočtu RPMN je stanovený právnym predpisom. Aj keď spôsob výpočtu RPMN stanovuje zákon, teda nejde o dohodu medzi stranami o RPMN, výška RPMN závisí od údajov, na ktorých musí dôjsť medzi stranami k dohode. Ak došlo od 17. 12. 2013, kedy strany vyplnili údaje o požadovanom revolvingovom úvere do 18. 12. 2013, teda za jeden deň k zmene RPMN úveru, aj revolvingu, znamená to, že muselo dôjsť k zmene údajov, od ktorých závisí výška RPMN vypočítaná v zmysle zákona. Aj za predpokladu existencie ústneho, či konkludentného súhlasu s novým návrhom zmluvy, čo ale nebolo preukázané, zmluva by bola neplatná pre nedostatok predpísanej formy. Odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ z údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že predpokladaná RPMN je 70,01% a ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%, už z tohto je zrejmé, že RPMN bola určená nesprávne, pretože RPMN určuje percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí dlžník za úver zaplatiť za obdobie jedného roka vrátane správy úveru a ďalších nákladov s ním spojených, ako napríklad poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, poplatok za úverový účet, poistenie úveru, zatiaľ čo percento úroku znázorňuje len cenu požičaných peňazí bez ďalších nákladov, RPMN zahŕňa všetky reálne náklady. RPMN teda nemôže byť nižšie ako úrok, keďže okrem úroku zahŕňa aj iné poplatky. Ak potom bol údaj o RPMN uvedený nesprávne, zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. A tak v prípade poskytnutia finančných prostriedkov bez právneho dôvodu, z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 1.284,25 eura. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.687,40 eura a rozdiel predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktoré sa musí v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).