Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-90-2018.pdf
PDF · 62.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/90/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: OSATINA GRUPA d.o.o., so sídlom Kralja Tomislava 91, 31 402 Semeljci, Chorvátska republika, identifikačné číslo: 52123139126, pr. zast.: JUDr. Iveta Kalinová, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: Fresh Trade, s.r.o., IČO: 36 223 476, so sídlom Benkova Potôň 1409, Horná Potôň, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária v Bratislave, o 14.041,50 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa zmier tohto znenia:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.208,02 € v dvoch splátkach po 5.104,01 € s tým, že prvá splátka bude splatná 31.05.2019 a druhá splátka bude splatná 30.06.2019.“
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu došlým 20.08.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.041,50 € s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy dodal žalovanému tovar, za ktorý žalovaný nezaplatil kúpnu cenu v celej výške.
2. Dňa 02.10.2018 vydal súd v zmysle nariadenia (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor bez odôvodnenia, čo umožňuje čl. 16 ods. 3 nariadenia. Nariadenie nepredpokladá osobitné rozhodnutie súdu o zrušení európskeho platobného rozkazu po podaní odporu. Takýto postup nevyplýva ani z § 267 ods. 3 CSP, pretože ten umožňuje zrušenie len odporu s vecným odôvodnením, ktoré však nariadenie nevyžaduje. Z čl. 17 nariadenia, ale aj z § 271 ods. 1 CSP naopak plynie, že podaním včasného odporu sa európsky platobný rozkaz zrušuje bez ďalšieho. Súd preto na základe žiadosti žalobcu pokračoval v konaní v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. b) nariadenia podľa vnútroštátneho práva, ktorým je Civilný sporový poriadok.
3. Súd nariadil na prejednanie veci podľa § 177 CSP pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obe strany. Pred otvorením samotného pojednávania predniesli návrh zmieru podľa výroku I, ktorým sa mal vyporiadať ich vzájomný vzťah vrátane príslušenstva, náhrady trov konania a časti súdneho poplatku, ktorá zostane po vrátení 90 % zo zaplateného súdneho poplatku podľa z. č. 71/1992 Zb. v prípade skončenia sporu schválením zmieru.
4. Súd pri rozhodovaní podľa § 148 ods. 2 CSP vychádzal z toho, že žalobou uplatňovaný nárok zodpovedá kúpnej cene za tovar dodaný žalovanému, ktorú žalovaný včas a riadne nezaplatil. Žalovaný v odpore nenamietal skutočnosti uvádzané v žalobe, takže skutkové tvrdenia žalobcu boli nesporné (§ 151 a nasl. CSP). Žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok aj počas konania (v sume 6.000 €), čo bolo dôvodom na dohodu o nižšej sume, než žalobca pôvodne požadoval. Súd tak po oboznámení sa
so žalobou, odporom, prednesmi strán a návrhom zmieru dospel k záveru, že stranami navrhovaný zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto ho ako vyčerpávajúci celý žalovaný nárok schválil (výrok I). O schválení zmieru rozhodol súd formou uznesenia (§ 234 ods. 1 CSP), pretože tento úkon súdu je len odobrením hmotnoprávnej dohody strán, v dôsledku čoho nejde o rozhodnutie vo veci samej. Takáto forma rozhodnutia vyplýva aj z § 398 CSP.
5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že medzi stranami došlo v rámci zmieru aj o dohode o náhrade trov konania, a preto súd stranám nárok na náhradu trov konania podľa § 257 CSP nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.