Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: K.. T. F., K. XXX, D. nad D., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Minister vnútra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-70/2018 zo dňa 1.8.2018 a č. SPOU-PO-PK-59/2018 zo dňa 29.5.2018 a rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č. p. : SPOU- OSZ-51.341-11/2018-VZ zo dňa 19.4.2018 a č. p. : SPOU-OSZ-51.341-1/2018-VZ zo dňa 19.2.2018, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-70/2018 zo dňa 1.8.2018 s a z r u š u j e .

Rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-59/2018 zo dňa 29.5.2018 s a z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-70/2018 zo dňa 1.8.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č. p.: SPOU-OSZ-51.341-11/2018-VZ zo dňa 19.4.2018, ktorým bol žalobcovi už priznaný výsluhový dôchodok znížený zo sumy 931,28 € na sumu 929,82 € od 1.5.2018. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že podkladom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu za rok 2017 pôvodne vypočítaný v sume 1.693,22 €, ktorý po zohľadnení práceneschopnosti žalobcu za december 2017 bol znížený na 1.690,58 €, a ktorý sa následne použil pri určení novej sumy výsluhového dôchodku 929,82 € oproti pôvodnej sume 931,28 €, pričom v oboch prípadoch boli brané do úvahy len skutočne vyplatené platy, a nie platy, ktoré mu boli priznané.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-59/2018 zo dňa 29.5.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č. p.: SPOU-OSZ-51.341-1/2018-VZ zo dňa 19.2.2018, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v sume 931,28 € od 1.1.2018. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že podkladom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu za rok 2017 vypočítaný v sume 1.693,22 €, pričom boli brané do úvahy len skutočne vyplatené platy, a nie platy, ktoré mu boli priznané. Z tohto dôvodu sa do základu pre výpočet výsluhového dôchodku započítal za jún 2017 plat znížený o uložené disciplinárne opatrenie.

3. Žalobca sa včas podanými dvoma samostatnými žalobami (18Sa 28/2018 a 25Sa 25/2018) domáhal zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí. V oboch správnych žalobách mal za to, že správne orgány pri výpočte výsluhového dôchodku mali vychádzať z priznaného služobného platu 1.711 € a nie zo skutočne vyplateného platu za jún 2017 v sume 1.454,35, ktorý bol výsledkom krátenia v dôsledku uloženého disciplinárneho opatrenia, nakoľko by tým došlo opätovnému potrestaniu za disciplinárne previnenie. Za nezákonné považoval, ak v tej istej veci boli vydané dve rozhodnutia, týkajúce sa výsluhového dôchodku žalobcu. Ide o rozhodnutie druhého stupňa zo dňa 29.5.2018 o priznaní výsluhového dôchodku 931,28 € a rozhodnutie zo dňa 1.8.2018 o priznaní zníženého výsluhového dôchodku 929,82 €. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie je výsledkom porušenia zásady res iudikata, prípadne aj prekážky litispedencie.

4. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám žiadal ich zamietnutie. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu za rok 2017 vo výške 1.693,22 €, čomu prislúcha výsluhový dôchodok v sume 931,28 € priznaný rozhodnutím prvého stupňa zo dňa 19.2.2018. Na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutie zo dňa 19.2.2017 rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.5.2018 potvrdené. Na základe skutočností uvádzaných v odvolaní bolo dodatočne zistené, že v dôsledku práceneschopnosti žalobcu za december 2017, o ktorej doklad predložil až po priznaní miezd za december 2017, bola skutočná výška priemerného mesačného služobného platu upravená na 1.690,58 € a použitá v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutých rozhodnutí o znížení už priznaného výsluhového dôchodku. Pri výpočte priemerného mesačného služobného platu sa vychádzalo zo skutočne vyplatených platov žalobcovi, ktoré mu patrili v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Z dôvodu žalobcovi uloženého disciplinárneho opatrenia mu za mesiac jún 2017 patril plat znížený o 15 %, ktorý bol aj skutočne vyplatený, a z ktorého boli vykonané aj zdravotné a sociálne odvody, ktorých výška mala vplyv na výšku jednotlivých dávok výsluhového zabezpečenia. Pokiaľ ide o vydanie rozhodnutí o znížený výsluhového dôchodku, tie boli prijaté podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nie je preto pravdou, že by boli vydané dve rozhodnutia o priznaní odchodného. Nejedná sa preto o prekážku litispedencie alebo porušenie zásady res iudikata, ak následne dochádza k zmene sumy už raz priznanej dávky.

5. Vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného žalobca zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach. Podľa jeho názoru postupom správnych orgánov dochádza k dvojitému trestaniu žalobcu. Tiež poukázal na skutočnosť, že pri prehodnocovaní výšky priemerného mesačného služobného platu žalovaný konal na podnet žalobcu zaslaný týždeň po tom, ako žalobca doručil odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 19.2.2018. Žalovaný ho však vo svojom prvom rozhodnutí nezohľadnil.

6. Z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu a dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia správny súd spojil konania vedené každé samostatne na podklade oboch správnych žalôb do jedného spoločného konania, pretože sa týkali rovnakých účastníkov a rovnakého skutkového základu.

7. Z oboznámených súdnych a administratívnych spisov správny súd zistil tieto skutočnosti:

8. Personálnym rozkazom č. 34 zo dňa 8.11.2017 bol žalobca po uplynutí stanovenej lehoty na vlastnú žiadosť uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2017.

9. Žiadosťou zo dňa 15.1.2018 požiadal žalobca o priznanie výsluhového dôchodku.

10. Rozhodnutím č. p. SPOU-OSZ-51.341-1/2018-VZ zo dňa 19.2.2018 bolo žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok 931,28 € od 1.1.2018. Základom pre jeho výpočet bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1.693,22 € vypočítaný z príjmu za rok 2017 vo výške 7.403,69 € ako najvýhodnejšieho roku z obdobia posledných 10 rokov trvania služby. Na výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu služby v trvaní 25 rokov a 98 dní.

11. Voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 19.2.2018 žalobca podal odvolanie zo dňa 27.2.2018 namietajúc, aby bol braný do úvahy iba nekrátený priznaný služobný plat.

12. Žiadosťou zo dňa 12.3.2018 žalovaný požiadal sekciu systematizácie a mzdovej politiky MV SR o preverenie služobného platu žalobcu za rok 2017.

13. V odpovedi zo dňa 27.3.2018 bol vypočítaný nový priemerný mesačný služobný plat žalobcu vo výške 1.690,58 €, ktorý vychádzal z celkového platu za rok 2017 vo výške 7.114,25 €. Za jún 2017 sa vychádzalo zo zníženého služobného platu 1.454,35 €|. Pri kontrole bolo tiež zistené, že žalobca predložil doklad o práceneschopnosti až po spracovaní miezd za mesiac december 2017, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená v podkladoch pre výpočet dávok.

14. Rozhodnutím č. p. SPOU-OSZ-51.341-11/2018-VZ zo dňa 19.4.2018 bol žalobcovi znížený výsluhový dôchodok zo sumy 931,28 € na sumu 929,82 € na základe opravného dokladu a odpovede sekcie systematizácie a mzdovej politiky MV SR zo dňa 27.3.2018.

15. Voči rozhodnutiu zo dňa 19.4.2018 žalobca podal odvolanie zo dňa 28.4.2018 namietajúc, aby bol braný do úvahy iba nekrátený priznaný služobný plat.

16. Žalovaný rozhodnutím č. p. SPOU-PO-PK-59/2018 zo dňa 29.5.2018 odvolanie žalobcu zo dňa 27.2.2018 zamietol a rozhodnutie prvého stupňa zo dňa 19.2.2018 potvrdil. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že pri výpočte výsluhového dôchodku vychádzal z platov, ktoré boli žalobcovi priznané, teda skutočne vyplatené.

17. Na odvolanie žalobcu zo dňa 28.4.2018 žalovaný rozhodnutím zo dňa 1.8.2018 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.4.2018 z dôvodov uvedených vyššie.

18. Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj zákon) dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.

19. Podľa § 143 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj zákon) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.

20. Podľa § 105 ods. 7 zákona v znení účinnom do 30.4.2013 dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

21. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.

22. Podľa § 60 ods. 1 zákona základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka podľa odseku 4.

23. Podľa § 60 ods. 2 zákona priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej

neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

24. Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.

25. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) zákona vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta tvorí služobný príjem.

26. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu (ďalej aj zákon o dani z príjmu) na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmu predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti ( § 5).

28. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmu príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

29. Podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmu príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

30. Podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmu základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

31. Podľa § 84 ods. 1 zákona na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

34. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že procesný postup žalovaného, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie zo dňa 1.8.2018, trpí podstatnou vadou, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

35. Medzi účastníkmi konania zostalo sporným hmotnoprávne ako aj procesnoprávne posúdenie veci. Žalobca ma za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia o odvolaní zo dňa 1.8.2018 bol porušený zákaz litispedencie ako aj zásada res iudicata, v dôsledku čoho bolo o tej istej veci rozhodnuté dvakrát. Z hľadiska uplatnenia zákona vyjadril právny názor, že pri vyčíslení odchodného sa malo vychádzať zo

služobného platu, ktorý mu bol priznaný, a nie zo služobného platu, ktorú mu patril a bol skutočne vyplatený.

36. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci, správny súd má za to, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Zo znenia ustanovenia § 60 v spojení s § 143ac zákona je zrejmé, že základom pre určenie výsluhového dôchodku je priemerný mesačný služobný plat vypočítaný zo služobných platov žalobcu, ktoré žalobcovi patrili v rozhodnom období. V tejto súvislosti samotná zákonná úprava pritom používa pojem poskytnutý, z čoho možno vyvodiť, že sa jedná o plat žalobcovi skutočne vyplatený.

37. Výsluhový dôchodok je dávkou výsluhového zabezpečenia (§ 30 zákona). Jeho výška sa odvíja od doby služby a od dosiahnutého služobného platu (§ 4 zákona). Podmienkou jeho priznania je účasť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorá sa realizuje platením príslušných odvodov (poistného). Vymeriavacím základom na určenie poistného na výsluhové zabezpečenie je služobný príjem, pričom v súlade s princípom solidarity sa suma poistného odvíja od výšky vyplateného služobného platu.

38. Závislosť výšky výsluhového dôchodku od dosiahnutého (poskytnutého) platu a z neho odvedeného poistného vyjadruje aj právna úprava podľa zákona o dani z príjmu. Služobný plat sa na daňové účely považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. h) zákona o dani z príjmu), ktorý je zamestnancovi vyplatený zamestnávateľom. Uvedený záver možno vyčítať aj z ustanovenia § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmu. Ten upravuje základ dane z príjmu zo závislej činnosti tvoreným zdaniteľným, teda vyplateným príjmom zníženým o poistné. Poistné je v tomto zmysle chápané ako súčasť vyplateného príjmu. Jedná sa tak o časť vyplateného príjmu, od ktorého výšky (poistného) sa odvíja výška odchodného. Z uvedeného výkladu preto jednoznačne vyplýva, že výsluhový dôchodok sa vypočíta len z platu (zdaniteľného príjmu), ktorý bol žalobcovi skutočne vyplatený. Vzhľadom k tomu správny súd námietku žalobcu o potrebe brať ohľad len na priznaný služobný plat vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Čo sa týka procesnej námietky, túto správny súd posúdil ako dôvodnú. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.4.2018 odzrkadlilo zmenu, ktorá nastala zohľadnením neskôr predloženého dokladu o práceneschopnosti žalobcu pri spracovaní miezd za mesiac december 2017, ktorá skutočnosť nebola evidovaná v podkladoch pre výpočet pôvodného výsluhového dôchodku. Zmena vykonaná správnym orgánom má oporu v osobitnom ustanovení zákona, podľa ktorého treba brať do úvahy všetky okolnosti rozhodné pre priznanie a určenie odchodného ako prejav zásady náležitého zistenia skutočného stavu veci. Zmenou pôvodného rozhodnutia sa reaguje spätne na novú okolnosť správnemu orgánu skôr neznámu, ktorá tu však už bola v čase rozhodnom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.2.2018. Skutkovo preto správny orgán vydaním zmenového rozhodnutia zo dňa 19.4.2018 rozhodol o tej istej veci ako v rozhodnutí zo dňa 19.2.2018, ktoré bolo tzv. dotvorené zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.4.2018 a spolu tvoria jednotu, jednotný skutkový základ, o ktorom mal odvolací orgán rozhodnúť naraz rozhodnutím zo dňa 29.5.2018. Uvedené odvolacie rozhodnutie preto zakladá prekážku res iudikata pre ďalšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.8.2018. Pre prijatie predmetného právneho záveru bolo podstatné zistenie, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia zo dňa 29.5.2018 už vedel o práceneschopnosti žalobcu majúcej vplyv na výšku jeho služobného platu za mesiac december 2017, o čom svedčí odpoveď sekcie systematizácie a mzdovej politiky MV SR z 27.3.2018, ale aj fakt vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.4.2018. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona v spojení s § 32 ods. 1 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku bol povinný v súlade so zásadou náležitého zistenia skutočného stavu veci zohľadniť nižší príjem žalobcu za december 2017 a už pri rozhodovaní o odvolaní zo dňa 27.2.2018 rozhodnutím zo dňa 29.5.25018 znížiť výsluhový dôchodok na sumu 929,82 €, resp. ho potvrdiť v tejto výške. Z týchto dôvodov správny súd obmedzil svoje rozhodnutie len na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.8.2018, ktorého vydanie je výsledkom porušenia zásady res iudicata, a ktoré preto nemalo byť nikdy vydané. Súčasne tým správny súd odstránil stav právnej neistoty vyvolaný nezákonným postupom žalovaného, ktorý o tej istej veci rozhodoval na dva krát, čoho výsledkom bolo vydanie dvoch rozhodnutí v tej iste veci.

40. Súčasne správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zrušil aj odvolacie rozhodnutie zo dňa 29.5.2018 s tým, že v ďalšom konaní žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bude povinný jediným rozhodnutím rozhodnúť o oboch podaných odvolaniach, ktoré

smerovali proti rozhodnutiam zo dňa 19.2.2018 a 19.4.2018 a ktoré spolu tvoria jeden skutkový základ, jednu právnu vec.

41. Vzhľadom na záver správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.8.2018 bolo vydané v rozpore so zákonom a predstavuje výsledok podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. pís. g) SSP), správny súd zrušil uvedené rozhodnutie žalovaného bez toho, aby mu vec vrátil na nové konanie, lebo posúdil jeho rozhodnutie ako nezákonné a súčasne nadbytočné. Žalovaný bude musieť vykonať nápravu v konaní pôvodne skončenom rozhodnutím zo dňa 29.5.2018.

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

43. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.