Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6Csp/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu Z. úverová banka, a.s., so sídlom M. G. 1, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, proti žalovaným 1/ M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX Stropkov, štátny občan SR, 2/ Slavomír C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX A., štátny občan SR a 3/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X XXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 21 281,37 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7 994,65 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaným 1/ až 3/ priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24,76 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou dňa 29.11.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 21 281,37 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2009 uzavrel so žalovanými zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 23553-09, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 17 749 eur, ktorý sa žalovaní podpisom zmluvnej dokumentácie zaviazali vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné záväzky podľa Úverovej zmluvy. Uvedené záväzky sa žalovaní zaviazali splniť v 180 mesačných splátkach vo výške 190,50 eura so splatnosťou poslednej splátky 20.11.2024. Za účelom zabezpečenia úveru z Úverovej zmluvy bola v rovnaký deň uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23553-09. Žalovaní 6Csp/77/2016 -2-

však svoje záväzky z Úverovej zmluvy riadne a včas nesplácali (žalovaní prestali úver splácať úplne v prvej polovici roku 2013), z daného dôvodu nakoniec pristúpil žalobca v zmysle zmluvných dojednaní a príslušných právnych predpisov k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. K úhrade ani len časti dlhu zo strany žalovaných nedošlo, preto z dôvodu plynutia času bol žalobca nútený uplatniť svoje práva voči žalovaným prostredníctvom podania žaloby. V súčasnosti žalobca eviduje voči žalovaným z Úverovej zmluvy pohľadávku v celkovej výške nesplatenej istiny 15 947,90 eura a príslušenstva, ktoré ku dňu podania tejto žaloby predstavuje a ktoré si touto žalobou uplatňuje nasledovné: úroky vo výške 4 475,34 eura, dlžné poistné 722,01 eura a poplatky za upomienky celkovo v sume 136,12 eura. Celkovo ku dňu podania žaloby predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovaným sumu vo výške 21 281,37 eura.

2. Súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/77/2016-25 zo dňa 31.1.2017. 3. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. 4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

5. Podľa § 266 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.

6. Proti uvedenému platobnému rozkazu žalovaný 2/ podal v zákonnej lehote odpor. Žalovanému 3/ nebolo možné doručiť uvedený platobný rozkaz do vlastných rúk. Uznesením č.k. 6Csp/77/2016-50 zo dňa 2.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2017 súd zrušil platobný rozkaz vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/.

7. Dňa 13.9.2017 žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala o znovudoručenie platobného rozkazu, a to z dôvodu, že podpis na doručenke o prevzatí platobného rozkazu nie je jej, z čoho je zrejmé, že platobný rozkaz jej doručený nebol. O platobnom rozkaze sa dozvedela od svojho manžela, žalovaného 2/. Predložila súdu čestné vyhlásenia s úradne overenými podpismi, ktoré preukazujú, že ona, ako žalovaná 1/, neprevzala platobný rozkaz a že uvedený platobný rozkaz namiesto nej prevzal žalovaný 2/. Súd opätovne doručil platobný rozkaz žalovanej 1/, proti ktorému táto podala v zákonnej lehote odpor. Uznesením č.k. 6Csp/77/2016-127 zo dňa 18.1.2018, súd zrušil platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanej 1/.

8. Žalovaní 1/ až 3/ odpor odôvodnili tým, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Do pozornosti dáva platné znenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, 6Csp/77/2016 -3-

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva Poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 12/2014, zo dňa 21.4.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). K tejto problematike už zaujal stanovisko napr. Krajský súd Trnava, ktorý v uznesení sp. zn. 10 Co/129/2012, zo dňa 7.11.2013 vyslovil názor, že tunajší odvolací súd sa totiž aj týmto problémom zaoberal už v minulosti, i keď v exekučnej veci (tu por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10 CoE/313/2010-44, vydané vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 26 Er/344/2010) a výsledkom jeho analýzy bol záver sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. (pred jeho novelizáciou zákonom č. 568/2007 Z.z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008), ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma” (dnes „výška”), „počet” a „ termíny splátok” viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich

jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byt' zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byt' schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Obdobný názor už opakovane vyslovil aj Krajský súd Prešov napr. v rozsudku sp. zn. 4 Co/10/2015, zo dňa 14.10.2015, rozsudku sp. zn. 7 Co/220/2014, zo dňa 27.11.2014, rozsudku sp. zn. 17 Co/2/2015, zo dňa 14.7.2015, rozsudku sp. zn. 18 Co/298/2014, zo dňa 21.10.2015 a rozsudku sp. zn. 21 Co/246/2014, zo dňa 27.10.2015. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahuje. Rovnako je potrebné špecifikovať, čo na predmetný úver doposiaľ žalovaní zaplatili a na čo boli jednotlivé splátky započítané. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vznáša námietku premlčania. Ďalej dáva do pozornosti časť B úveru, podľa ktorej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zaplatili 249 eur, avšak bez bližšej špecifikácie za aké úkony, resp. aké protiplnenie za tento poplatok obdržali. Taktiež im doposiaľ nie je jasné, prečo tento poplatok platili spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., aj napriek skutočnosti, že úver im bol poskytnutý Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Podľa ich názoru poplatok vo výške 249 eur uvedený v časti B Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička” je neprijateľná zmluvná podmienka. V tejto súvislosti dáva súdu do pozornosti rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 3.5.2010, č. k. AZ 17 U 192/2010, ktorý označil poplatok za

6Csp/77/2016

-4-

poskytnutie úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd nariadil v spore pojednávanie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaných uviedol, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Žalovanými podávaný výklad ustanovenia 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správny. Žalovaní uvádzajú, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov pre údajnú absenciu zákonnej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že zmluva neobsahuje „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ...”; podľa žalovaných by údajne mal byt' v zmluve prítomný tzv. rozpis splátok na jednotlivé zložky dlhu. Taký výklad § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch podávaný žalovanými však nie je správny. Nič také nevyplýva z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Dôvodová správa k zákonu o spotrebiteľských úveroch uvádza iba, že spotrebiteľ musí byt' informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Smernica EU nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ Home Credit, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z uvedeného vyplýva, že výklad podávaný žalovanými o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ. Eurokonformný výklad § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorý v tomto konaní poukazuje, je pritom celkom zjavne možný a v žiadnom prípade ho nie je možné považovať za výklad contra legem. Totiž, pokiaľ zákonodarca uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je možné automaticky (a už vôbec nie bezvýhradne) usudzovať, že istina, úroky a iné poplatky musia byt' zvlášť rozpísané a nemôžu byt' uvedené spolu v jednom údaji o výške, počte a termínoch splátok. Ešte pred Rozsudkom SDEÚ Home Credit si eurokonformný výklad osvojili i slovenské súdy, napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.9.2012, či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.12.2012, sp. zn. 6Co/315/2012. Z uvedeného je zrejmé, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nie je bezúročný ani bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov len a jedine vtedy, ak sú kumulatívne splnené

podmienky zakotvené v danom ustanovení (t.j. ak zmluva o úvere vykazuje súčasne a kumulatívne nedostatky v tomto ustanovení vymenované zákonodarca použil spojku „a”); žalovaní však kumulatívny výskyt nedostatkov zmluve nevyčítajú a ani neuvádzajú, uvádzajú len jeden nedostatok, údajnú absenciu náležitosti podľa písm. i) tohto zákonného ustanovenia. Námietka premlčania vznesená žalovanými nie je dôvodná, žalobca v zmysle zmluvných dojednaní a príslušných právnych predpisov pristúpil koncom roka 2013 k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru, pričom žaloba bola podaná v roku 2016 pred uplynutím premlčacej lehoty.

6Csp/77/2016

-5-

10. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že Zmluvou o poskytnutí úveru „Hypopôžička“, č. U 23553-09 zo dňa 12.11.2009 bol poskytnutý úver, ktorým bol uhradený skorší dlh žalovaných, ktorý vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“, č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009. Je teda pre rozhodnutie podstatné zistiť aj okolnosti uzavretia skoršej zmluvy, keďže kvôli nej došlo k uzavretiu ďalšej, neskoršej zmluvy, z ktorej žalobca žiada zaplatenie sumy 21 281,37 eura. Pri takomto prefinancovaní nesplateného úveru nedošlo k zohľadneniu, či je alebo nie je úver bezúročný a bez poplatkov a teda či zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý, obsahuje alebo neobsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež nie je zohľadnené, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Je možné, že žalobca sa domáha aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto je potrebné ustáliť skutočnú výšku dlhu aj zo Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“, č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009. Keďže Zmluva o poskytnutí úveru „Hypopôžička“, č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 je spotrebiteľským úverom, úverová zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Predmetná zmluva vyššie uvedené náležitosti neobsahuje. Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 10,29 %. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 13,19 %. Nesprávne uvedenie výšky RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d), až j), k) a l). K tejto problematike už zaujal stanovisko napr. Krajský súd Trnava v uznesení, sp. zn. 10Co/129/2012 zo dňa 7.11.2013, Krajský súd Prešov, napr. v rozsudku sp. zn. 4Co/10/2015 zo dňa 14.10.2015; v rozsudku sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014; v rozsudku sp. zn. 17Co/2/2015 zo dňa 14.7.2015; v rozsudku sp. zn. 18Co/298/2014 zo dňa 21.10.2015 a v rozsudku sp. zn. 21Co/246/2014 zo dňa 27.10.2015. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval platobnú históriu úveru zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a s akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahovala. Rovnako je potrebné špecifikovať, koľko bolo zaplatené na predmetný úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 do prefinancovania Zmluvou o poskytnutí úveru „HypoPôžička“, č. U 23553-09 zo dňa 12.11.2009 a na čo boli jednotlivé splátky započítané.

11. Na pojednávanie dňa 2.5.2019 sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 27.3.2019 z dôvodu nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. V ospravedlnení navrhol, aby súd rozhodol bez jeho účasti a zaviazal žalovaných na zaplatenie pohľadávky v rozsahu uplatnenom v žalobe a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6Csp/77/2016 -6-

Súd v zmysle § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 23553-09 zo dňa 9.11.2009, vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 12.4.2013, Zmluvou o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009, výpisom z úverového účtu žalovanej 1/ k zmluve o úvere č. U 23553-09, výpisom z úverového účtu žalovanej 1/ k zmluve o úvere č. U 21702-09, výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky a zistil tento skutkový stav:

13. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 23553-09 zo dňa 9.11.2009 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej 1/ úver podľa časti A zmluvy vo výške 7 277,35 eura, ktorá bude prevedená na osobný účet žalovanej 1/, podľa čiastky B zmluvy vo výške 249 eur, ktorá bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. na účel: úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH a podľa časti C zmluvy je časť istiny určená na úhradu pohľadávok žalobcu voči žalovanej 1/ zo zmluvy č. 21702 vo výške 10 222,65 eura. Žalovaní 2/ a 3/ sú uvedení v zmluve ako spoludlžníci. Celková výška úveru je 17 749 eur. Podľa zmluvy sa žalovaná 1/ zaviazala splácať úver v pravidelných 180 mesačných splátkach v sume 190,50 eura. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba 8,20 %. RPMN je v zmluve uvedená 8,90 % a priemerná hodnota RPMN 6,21 %. Celkové náklady dlžníka (budúca hodnota spotrebného úveru) je 31 120,20 eura, z toho výška istiny je 17 500 eur a výška úrokov s poplatkami je 13 620,20 eura. Dátum poslednej splátky je 20.11.2024. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky sú písané drobným písmom, v dôsledku čoho sú ťažko čitateľné.

14. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej 1/ úver podľa časti A zmluvy vo výške 10 000 eur, ktorá bude prevedená na osobný účet žalovanej 1/, podľa čiastky B zmluvy vo výške 316 eur, ktorá bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. na účel: úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH. Žalovaný 2/ je uvedený v zmluve ako spoludlžník. Celková výška úveru je 10 316 eur. Podľa zmluvy sa žalovaná 1/ zaviazala splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 141,50 eura. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba 8,80 %. RPMN je v zmluve uvedená 10,29 % a priemerná hodnota RPMN 11,03 %. Celkové náklady dlžníka (budúca hodnota spotrebného úveru) je 15 751,20 eura, z toho výška istiny je 10 000 eur a výška úrokov s poplatkami je 5 751,20 eura. Dátum poslednej splátky je 20.6.2019. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Zmluva je písaná veľmi drobným písmom, v dôsledku čoho je ťažko čitateľná.

15. Z vyhlásenia splatnosti úveru zo dňa 12.4.2013 zaslaného žalovaným 1/ až 3/ (bez doručeniek) súd zistil, že žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru č. U 23553-09 s tým, že výška pohľadávky k uvedenému dňu je v sume 16 893,86 eura. Zároveň vyzval žalovaných vyplatiť celý úver do 30 dní odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

6Csp/77/2016

-7-

16. Z výpisu z úverového účtu žalovanej 1/ k zmluve o úvere č. U 21702-09 súd zistil, že žalovaná 1/ na predmetný úver zaplatila 5 splátok po 141,50 eura, čo spolu predstavuje sumu 707,50 eura.

17. Z výpisu z úverového účtu žalovanej 1/ k zmluve o úvere č. U 23553-09 súd zistil, že žalovaná 1/ na predmetný úver zaplatila 32 splátok po 190,50 eura a ďalšie 3 splátky, a to 600 eur, 924 eur a 2,50 eura, čo spolu predstavuje sumu 7 622,50 eura.

18. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky súd zistil, že RPMN mala byť uvedená na úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. U 21702-09 vo výške 13,19 %.

19. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že zotrváva na argumentácii žalovaných v celom rozsahu. Je toho názoru, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a aj úver, ktorý bol financovaný novoposkytnutou pôžičkou, je bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu je potrebné priznať žalobcovi len nepremlčanú istinu poskytnutého úveru. Z pôvodného úveru č. 21702-09, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, žalovaní čerpali istinu vo výške 10 000 eur. Na predmetný úver zaplatili 5 splátok po 141,50 eura, čo spolu predstavuje sumu 707,50 eura. Rozdiel medzi poskytnutou

a splatenou sumou je 9 292,50 eura. Na túto sumu mal žalobca nárok z úveru č. 21702-09. Avšak s novoposkytnutým úverom pod č. 23553-09 si žalobca na predmetný úver nezarátal v časti c) sumu 9 292,50 eura ako mal nárok, ale sumu 10 222,65 eura. Rozdiel medzi sumou 10 222,65 eura a sumou 9 292,50 eura získal žalobca neoprávnene, a túto sumu je potrebné zohľadniť ako zaplatenú. Teda z novoposkytnutého úveru bola žalobcom poskytnutá istina vo výške 7 277,35 eura, to je istina uvedená v časti a) zmluvy o poskytnutí úveru a suma 9292,50 eura uvedená v časti c), na ktorú mal nárok z pôvodne uzatvorenej úverovej zmluvy. Spolu tak predstavuje istina poskytnutého úveru sumu 16 569,65 eura. Nesplatená istina teda predstavuje spolu sumu 8 947,15 eura a to po tom, čo žalovaní zohľadnili všetky vykonané splátky na úverovú zmluvu pod č. 23553-09 vo výške 7 622,50 eura. Avšak z platobnej histórie k úverovému vzťahu pod č. 23553-09 je evidentné, že splátky za siedmy až jedenásty mesiac roku 2013 sú premlčané. Teda spolu je premlčaná suma 952,50 eura, čo je 5 x 190,50 eura výška jednej mesačnej splátky. Spolu je teda premlčaných 952,50 eura. Túto sumu treba odrátať od sumy 8 947,15 eura, čo je rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou na predmetný úver. Spolu teda má nárok žalobca na zaplatenie sumy 7 994,65 eura, čo je nesplatená a nepremlčaná časť istiny poskytnutého úveru. V tejto časti navrhol súdu, aby žalovaných zaviazal na zaplatenie. Vo zvyšku navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným právo na náhradu trov konania.

20. Súd zistený skutkový stav takto právne uzavrel:

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6Csp/77/2016

-8-

23. Vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/

pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona, je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

6Csp/77/2016

-9-

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 31. Podľa § 4 ods. 3 zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov 32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na 6Csp/77/2016 -10-

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

35. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy o poskytnutí úveru č. U 23553-09 zo dňa 9.11.2009, na základe ktorej poskytol žalovanej 1/ ako dlžníčke a žalovaným 2/ a 3/ ako spoludlžníkom úver podľa časti A zmluvy vo výške 7 277,35 eura, ktorá mala byť prevedená na osobný účet žalovanej 1/, podľa čiastky B zmluvy vo výške 249 eur, ktorá mala byť prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH a podľa časti C zmluvy je časť istiny určená na úhradu pohľadávok žalobcu voči žalovanej 1/ zo zmluvy č. 21702 vo výške 10 222,65 eura na účet č. 509846572/0200. Z uvedeného, z vyjadrenia žalovaných a zo zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že žalobca zhruba 5 mesiacov predtým na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 poskytol žalovanej 1/ ako dlžníčke a žalovanému 2/ ako spoludlžníkovi úver podľa časti A zmluvy vo výške 10 000 eur, ktorá mala byť prevedená na osobný účet žalovanej 1/ a podľa časti B zmluvy sumu 316 eur, ktorá mala byť prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH. Celková výška úveru bola 10 316 eur. Podľa zmluvy sa žalovaná 1/ zaviazala splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 141,50 eura, ktoré splátky aj 5 mesiacov pravidelne platila. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si úverom zo zmluvy č. U 23553-09 zo dňa 9.11.2009 prefinancoval úver zo zmluvy č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009. Je nepochybné, že žalobca pri prefinancovaní skoršieho nesplateného úveru žalovanými nezohľadnil, či pôvodný úver nie je bezúročným a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitosti, naviac za dlh je považovaná nie len istina, ale aj úroky z pôvodnej zmluvy. Súd má za to, že žalobca si novším úverom vytvoril stav na úhradu pohľadávky zo skoršieho úveru a spoliehal sa na to, že nikto nikdy sa už nebude zaoberať zmluvnými podmienkami a náležitosťami skoršieho už „splateného úveru“. Súd má za to, že v tomto spore je potrebné posudzovať obe zmluvy o úvere predložené žalobcom. Po preskúmaní zmlúv súd prioritne uzavrel, že žalobca v predmetných zmluvných vzťahoch vystupuje ako dodávateľ a zároveň veriteľ a žalovaní 1/ až 3/ sú spotrebiteľmi, predmetný vzťah medzi nimi vychádzajúc zo zmlúv o úvere je spotrebiteľský. Tento sa potom riadi citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a vo veciach, ktoré neupravuje, zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Súd 6Csp/77/2016 -11-

podrobil predložené zmluvy súdnej kontrole a dospel k záveru, že obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú korektne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje citované ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z obsahu predložených úverových zmlúv súd konštatuje, že uvedené zmluvy neobsahujú zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý bol v čase uzatvárania zmlúv obligatórnou náležitosťou. V úverových zmluvách sa takýto podrobný údaj nenachádza a už vôbec nebol tento údaj obsiahnutý v zmluvách v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy v tom čase (rok 2009) predpisoval vyššie uvedené údaje, tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na všeobecné obchodné podmienky či iné listiny. Koniec koncov ani žiadna iná listina, kde by takáto špecifikácia v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona prípadne bola obsiahnutá, žalobcom predložená nebola a žalobca to

ani netvrdil. Zmluvy obsahujú len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky nie je správne uvedenie tejto zákonnej náležitosti. Takto nevie spotrebiteľ vyvodiť, aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a pri vrátení z čoho celková suma bude pozostávať. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dojednanie výšky mesačnej splátky v zmluve je neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu neplatné. Taktiež súd zistil, že Zmluva o poskytnutí úveru „Hypopôžička“, č. U 21702-09 zo dňa 29.5.2009 neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d/ zákona) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona). Uvedená zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 10,29 %, správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 13,19 %. Nesprávne uvedenie výšky RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Súd vychádzajúc z takéhoto obsahu zmlúv preto konštatuje, že poskytnuté úvery z týchto zmlúv sú v zmysle § 4 ods. 3 zákona bezúročné a bez poplatkov. S ohľadom na vyššie uvedené právne posúdenie oboch čerpaných úverov ako bezúročných a bez poplatkov, žalobcovi prislúcha len právo na vrátenie nepremlčanej istiny poskytnutých úverov. Z prehľadov splátok a úhrad predložených žalobcom mal súd preukázané, že z pôvodného úveru č. 21702-09, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, žalovaní čerpali istinu vo výške 10 000 eur. Na predmetný úver zaplatili 5 splátok po 141,50 eura, čo spolu predstavuje sumu 707,50 eura. Rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou je 9 292,50 eura. Na túto sumu mal žalobca nárok z úveru č. 21702-09. Avšak s novoposkytnutým úverom pod č. 23553-09 si žalobca na predmetný úver nezarátal v časti c) sumu 9 292,50 eura ako mal nárok, ale sumu 10 222,65 eura. Rozdiel medzi sumou 10 222,65 eura a sumou 9 292,50 eura získal žalobca neoprávnene, a teda túto sumu je potrebné zohľadniť ako zaplatenú. Teda z novoposkytnutého úveru bola žalobcom poskytnutá istina vo výške 7 277,35 eura, to je istina uvedená v časti a) zmluvy o poskytnutí úveru a suma 9292,50 eura uvedená v časti c), na ktorú mal nárok z pôvodne uzatvorenej úverovej zmluvy. Spolu tak predstavuje istina poskytnutého úveru sumu 16 569,65 eura. Nesplatená istina teda predstavuje spolu sumu 8 947,15 eura a to po tom, čo žalovaní zohľadnili všetky vykonané splátky na úverovú zmluvu pod č. 23553-09 vo výške 7 622,50 eura. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaných, 6Csp/77/2016 -12-

nakoľko z platobnej histórie k úverovému vzťahu pod č. 23553-09 je evidentné, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby (29.11.2016), t.j. za siedmy až jedenásty mesiac roku 2013 a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Spolu je premlčaná suma neuhradených splátok vo výške 952,50 eura (5 x 190,50 eura). Túto sumu súd odrátal od sumy 8 947,15 eura, čo je rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou na predmetný úver. Spolu má teda žalobca nárok na zaplatenie sumy 7 994,65 eura, čo je nesplatená a nepremlčaná časť istiny poskytnutého úveru. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, vo zvyšku vo výroku II. rozsudku žalobu žalobcu zamietol. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovaným súd priznal náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku podľa pomeru ich úspechu v spore v rozsahu 24,76 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6Csp/77/2016 -13-

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 2. mája 2019