Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/116/2018

Potvrdené rozhodnutím 1To/64/2019
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému M. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice z 02.05.2019, sp.zn. 4T/116/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného M. S., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci obžalovaného M. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný :

M. S., narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S. č.XXX/X j e v i n n ý , ž e hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúce zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a rozsudkom Okresného súdu Levice spisová značka 2P/171/2015 zo dňa 18.5.2016, právoplatným dňa 01.06.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého C. S. výživným vo výške 50,- eur mesačne a na maloletú F. S. výživným vo výške 60,-eur vždy do 15. dňa príslušného mesiaca do rúk matky Y. N., túto povinnosť si v mieste trvalého pobytu a na miestach, kde sa zdržiaval neplní od 01.12.2017 do 02.05.2019, čím mu vznikol za uvedené obdobie na výživnom na obe deti spolu dlh vo výške 1320,-eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice spisová značka 1T 50/2017 zo dňa 7.11.2017, právoplatným dňom 29.11.2017 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený č í m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a za to sa o d s u d z u j e podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach podal dňa 28.08.2018 na obvineného M. S. obžalobu č. 1Pv 308/18/4402 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, ktorú na hlavnom pojednávaní navrhoval modifikovať v skutkovej vete čo do obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti a výšky sumy zameškaného výživného ku dňu rozhodnutia súdu. Na hlavnom pojednávaní prednesení obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry obžalovaný neurobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku a súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej Y. N., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu registra trestov, spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017. Po vyhodnotení dokazovania súd dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. S. na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedol, že vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti neplnil tak, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora a to z dôvodu, že prišiel o prácu, bol bez peňazí, nemal ani kde bývať, pretože ho otec vyhodil a asi dva týždne bol na ulici. Následne si našiel bývanie vo U., našiel si aj prácu a začal platiť výživné, avšak nezaplatil všetko, pretože musel platiť aj nájomné. Predložil poštové poukážky o zaplatení výživného vo výške 440 eur. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Y. K. W. ako vodič a má príjem vo výške 800,-eur. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. M.ovi S.ovi, nar. 22.11.2018. Dlh na výživnom by chcel zaplatiť do konca mesiaca. So svojimi deťmi sa nestretáva, pretože mu matka v tom bráni tým, že keď sa má s nimi stretnúť, má vždy rôzne výhovorky. Na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2019 obžalovaný uviedol, že dlh na výživnom matke detí nezaplatil, nakoľko mu zamestnávateľ Y. K. W. nevyplatil mzdu, z toho dôvodu zmenil zamestnanie a je zamestnaný v spol. C. s.r.o. W. ako vodič od 05.01.2019. Mal by dostať mzdu vo výške 1200,-eur a požiadal súd o poskytnutie lehoty na zaplatenie dlhu na výživnom. Na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2019 obžalovaný uviedol, že výživné nezaplatil, pretože bol nezamestnaný, v spol. Rodila pracoval len mesiac do konca februára 2019, pretože zistil, že ho zamestnali na čierno a rieši to Inšpektorát práce. V tejto spoločnosti dostal mzdu vo výške 300 eur, z ktorej výživné nezaplatil. Od 01.04.2019 sa zamestnal v spol. Y. K. s.r.o. W., kde už bol zamestnaný, ale v súčasnej dobe sa zmenil konateľ spoločnosti, ktorým je pán F., bývalý vedúci dopravy a keďže ho poznal, zamestnal ho ako vodiča autobusu. Pracovnú zmluvu nepriniesol, pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú. Zamestnávateľ mu navrhol, že mu bude bežné výživné aj so zameškaným výživným zrážať zo mzdy a posielať matke detí. Súdu predložil poštovú poukážku o zaplatení výživného vo výške 110 eur dňa 30.4.2019. Od spoločnosti Y. K. s.r.o. dostal mzdu vo výške 400,-eur, pretože neodpracoval celý mesiac, nebolo toľko práce, lebo len teraz začínajú zájazdy. Má dohodnutú mzdu vo výške 800,-eur, ale keďže má exekúcie, tak na výplatu dostane menej.

Svedkyňa poškodená Y. N. na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedla, že obžalovaný je otcom ich detí F. a C. a bolo mu určené výživné vo výške 60 eur na F. a 50 eur na C.. Túto vyživovaciu povinnosť si riadna neplní, zaplatil jej len výživné vo výške 440,-eur. Chcela by len, aby si túto vyživovaciu povinnosť plnil, nakoľko musí deťom kupovať jedlo, platiť škôlku. K uvedenému dňu dlh na výživnom bol 990 eur. Obžalovaný na výživu detí neprispieva ani iným spôsobom, len keď boli u neho kúpil im zmrzlinu, kofolu.

Súd vykonal dokazovania aj listinnými dôkazmi -rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2P 171/2015, rodnými listami maloletých detí, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice /ďalej len ÚPSVR Levice/ č. LV1/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/45257 o priznaní náhradného výživného, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra a zoznamom zamestnávateľov obžalovaného M. S., Potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice o poberaní peňažných príspevkov poškodenou Y. N., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko U. o evidencii obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie, Potvrdeniami ÚPSVR N. o poberaní prídavkov na mal. deti S.ové a o poberaní náhradného výživného na mal. deti, poštovými poukážkami o zaplatení výživného, lustráciou v systéme Sociálnej poisťovne.

Z rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2P/171/2015-47 zo dňa 18.05.2016, právoplatného dňa 01.06.2016 vyplýva, že súd vo veci starostlivosti o mal. deti C. S. a mal. F. S.ovú , z rodičov Y. N. a M. S. schválil rodičovskú dohodu tak, že mal. C. S. a mal. F. S.ovú zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 50,-eur a na výživu mal. F. sumou vo výške 60,-eur mesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Z rodných listov mal. F. S.ovej a mal. C. S. vyplýva, že otcom mal. detí je M. S., nar. XX.XX.XXXX.

Z Rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice č. LV1/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/45257-7 zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že C. S., nar. XX.XX.XXXX má nárok na náhradné výživné vo výške 50,-eur mesačne počnúc dňom 01.11.2016, ktoré bude vyplácané žiadateľovi Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka W. zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že obžalovaný bol registrovaný u zamestnávateľa C. company s.r.o. U. XXX/X, N. na dohodu o pracovnej činnosti od 17.4.2018 do súčasnosti. V evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti sa nachádzal od 01.11.2013 do 30.6.2015 a dávku v nezamestnanosti poberal od 01.11.2013 do 03.03.2014. Nebol evidovaný ako poberateľa nemocenských dávok, ani ako poberateľ dôchodku, úrazových dávok a dávok garančného poistenia. Z prehľadu zamestnávateľov obžalovaného evidovaných v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v období od 01.08.2017 do 10.11.2017 bol zamestnaný na základe Dohody o pracovnej činnosti v spol. Easy N. L., s.r.o., v období od 20.02.2018 do 16.4.2018 bol zamestnaný ako zamestnanec v spol. C. company s.r.o.

Z oznámenia a Potvrdení ÚPSVR Levice, odbor sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že poškodená Y. N. poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 v roku 2017 a 18,52 eur v roku 2018 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32 eur. Z Potvrdení o poberaní náhradného výživného za nezaplatené výživné za rok 2017, 2018 vyplýva, že Y. N. bolo vyplácané náhradné výživné pre oprávnenú F. S.ovú vo výške 60,-eur a pre C. S. vo výške 50,-eur.

Z oznámenia ÚPSVR Nitra zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že obžalovaný nebol toho času evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 15.10.2016 do 17.11.2016 vrátane, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Posledný zamestnávateľ bol p. U. F., Za U. XXX, T. a pracovný pomer trval od 24.11.2015 do 14.10.2016.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný M. S. bol v období od 31.5.2017 do 26.06.2017 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Easy N. L., s.r.o. F. a od 01.08.2017 do 10.11.2017 u uvedeného zamestnávateľa pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti. V období od 20.02.2018 do 16.04.2018 bol evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa C. company s.r.o. N., U. 1, kde bol jeho vymeriavací základ za uvedené obdobie v priemere 190,-eur. Od 17.04.2018 do 27.06.2018 u uvedeného zamestnávateľa pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti a od 26.06.2018 do 31.07.2018 pracoval v spol. Y. K. L. s.r.o. W. na základe Dohody o vykonaní práce a od 20.03.2019 pracuje v uvedenej spoločnosti na základe Dohody o vykonaní práce.

Zo správy ÚPSVR Levice a Potvrdení vyplýva, že Y. N. poberá prídavky na deti od 01.05.2012 až do súčasnosti, v roku 2017 vo výške 47,04 eur a v roku 2018 vo výške 47,36 eur a náhradné výživné na mal. F. S.ovú vo výške 60,-eur a mal. C. S. vo výške 50,-eur.

Z kópií poštových poukážok vyplýva, že obžalovaný zaplatil Y. N. dňa 18.12.2016 sumu 220,-eur, dňa 17.08.2018 sumu 110,-eur, dňa 03.10.201 sumu 110,-eur a dňa 30.04.2019 sumu 110,-eur.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný sa priznal ku spáchaniu skutku a uviedol, že výživné neplatil riadne a v stanovenej výške z dôvodu, že prišiel o zamestnanie, nemal kde bývať. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2019 uviedol, že sa zamestnal v spoločnosti Y. K. L., s.r.o. ako vodič, našiel si byt a požiadal súd o poskytnutie lehoty, aby mohol dlh na výživnom zaplatiť. Na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2019 uviedol, že dlh na výživnom napriek poskytnutej lehote nezaplatil, pretože zamestnávateľ Y. K. L. mu nevyplatil mzdu a zamestnal sa v spol. C. company s.r.o. Z lustrácie ako aj z oznámenia Sociálnej poisťovne však vyplynulo, že obžalovaný bol v spol. Y. K. L. s.r.o. zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce v období od 20.6.2018 do 31.07.2018 a bola mu za toto obdobie vyplatená mzda a vykonané aj zrážka na poistnom a teda v čase hlavného pojednávania dňa 03.01.2019 ako ani dňa 04.02.2019 v uvedenej spoločnosti nebol zamestnaný a v spoločnosti C. company s.r.o. bol zamestnaný v období 20.02.2018 do 27.6.2018. V spoločnosti Y. K. servis s.r.o. znova pracuje od XX.X.XXXX na základe Dohody o vykonaní práce. Z uvedených skutočností a dôkazov je preukázané, že obžalovaný nehovoril pravdu a v žalovanom období bol zamestnaný od 20.2.2018 do 31.07.2018 či už ako zamestnanec alebo na základe dôhod o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti a následne sa zamestnal až 20.03.2019, pričom z týchto dôkazov tiež vyplýva, že tieto pracovné pomery trvali krátky čas a od 01.08.2018 obžalovaný nikde nepracoval až do 20.3.2019. Z uvedených dôkazov však vyplýva, že obžalovaný v čase keď bol zamestnaný za svoju prácu dostával mzdu, z ktorej si vyživovaciu povinnosť neplnil. Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne Y. N., matky maloletých detí F. a C., ktorá potvrdila, že obžalovaný výživné neplatí riadne a včas, vznikol mu dlh na výživnom, obžalovaný sa s deťmi stretáva občas, ale iným spôsobom na výživu detí neprispieva a pri ich stretnutí im kúpil len zmrzlinu, nápoj. Potvrdila, že obžalovaný jej vyplatil len sumu 440,-eur. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že matka maloletých detí musela požiadať o priznanie náhradného výživného, ktoré je vyplácané ÚPSVR Levice vo výške 50,-eur na mal. C. a vo výške 60,-eur na mal. F.. Z rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2P/171/2015-47 zo dňa 18.05.2016, právoplatného dňa 01.06.2016 vyplýva, že obžalovaný mal prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 50,-eur a na výživu mal. F. sumou vo výške 60,-eur mesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. V období od 01.12.2017 do dňa rozhodnutia súdu 02.05.2019 mal obžalovaný zaplatiť na výživnom pre mal. deti S.ové sumu 1870,- eur. Z kópií poštových poukážok nachádzajúcich sa v spise predložených obžalovaným je preukázané, že v období od 01.12.2017 do 02.05.2019 obžalovaný zaplatil poškodenej 550,- eur. Obžalovaný nezaplatil na výživnom sumu 1320,-eur, ktorá predstavuje zameškané výživné. Obžalovaný si svoju povinnosť platiť výživné na svoje maloleté deti neplnil ďalej napriek tomu, že už bol za takúto trestnú činnosť odsúdený Okresným súdom Levice a to práve vo vzťahu k svojím deťom F. a C.ovi a bola mu určená aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné za predchádzajúce obdobie. Obžalovaný si nevytvoril také podmienky, aby tieto svoje povinnosti mohol riadne a včas plniť tým, že by našiel také zamestnanie, kde by dosahoval príjem, ktorý by mu umožňoval platiť výživné. Jeho pracovné pomery boli uzatvárané na krátky čas, nie na plný pracovný úväzok a dokonca v období od 01.08.2018 do 20.3.2019 nebol vôbec zamestnaný.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas od 01.12.2017 do dňa rozhodnutia súdu a aj s poukazom na návrh prokurátora na modifikovanie skutku podľa vykonaných dôkazov upravil súd skutok uvedený v obžalobe tak, že obdobie páchania trestnej činnosti upravil od 01.12.2017 do 02.05.2019 a dlh na výživnom vo výške 1320,-eur.

Súd na základe priamych a nepriamych dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie k trestu a osobe obžalovaného listinnými dôkazmi

- odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV, resp. výpisom z Registra priestupkov, správou o povesti obce S., spisom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný M. S. sa podľa odpisu z registra trestov štyri krát dostal do rozporu s Trestným zákonom, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol súdne trestaný najmä za rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017 zo dňa 07.11.2017, právoplatným dňa 29.11.2017 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorá plynula do 30.05.2019. V Registri priestupkov MS SR má evidovaných päť záznamov za priestupky, z toho v štyroch prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkov v znení neskorších predpisov a za porušenie § 8 ods. 1 zák.č. 8/2009 Z.z., za ktoré bol postihnutý pokutami v blokovom konaní a v jednom prípade za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo správ Obce S. vyplýva, že sa v obci nezdržuje a nemajú o ňom žiadnu vedomosť, v obci nebol riešený komisiou verejného poriadku. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Nitre vyplýva, že v súčasnej dobe nie je obžalovaný trestne stíhaný , nezdržuje sa v mieste trvalého pobytu od decembra 2017 a nepodarilo sa zistiť miesto jeho terajšieho pobytu. Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/50/2017 vyplýva, že trestným rozkazom sp,.zn. 1T/50/2017 zo dňa 07.11.2017, doručeným obvinenému dňa 20.11.2017, právoplatným dňa 29.11.2017 bol obž. M. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností zameškané výživné. Skutku sa dopustil neplnením výživného voči svojim deťom F. S.I. a C.ovi S.I. v období od 01.10.2016 do 07.11.2017, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1430,-eur. Skúšobná doba plynula od 30.11.2017 do 30.5.2019. Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení obžalovaného spočívajúcom minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písmeno b/ Trestného zákona a to s poukazom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za identický trestný čin. Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zistil jednu poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona - bol už v minulosti odsúdený za trestný čin /odsúdenie Okresným súdom Nitra sp.zn. 4T 123/2015, zatiaľ odsúdenie nie je zahladené/ teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1 a súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona. Základná trestná sadzba pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 písm. c/ Trestného zákona je 1 až 5 rokov. Súd prihliadol aj na pomery obžalovaného, na okolnosti spáchania skutku, na spôsob akým bol skutok spáchaný a jeho následok. Obžalovaný spáchal skutok napriek tomu, že už bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy, bola mu uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné a uložený trest nemal na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel a trestnú činnosť páchal aj v skúšobnej predchádzajúceho odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 1T 50/2017. Obžalovaný napriek tomu, že mu boli už predchádzajúcimi rozsudkami uložené aj povinnosti zaplatiť dlžné výživné a samozrejme popritom platiť bežné výživné, si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a z rozhodnutia súdu neplnil a matka mal. detí, ktorá je sama poberateľkou príspevkov peňažnej pomoci na kompenzáciu ako zdravotne postihnutá, musela požiadať o priznanie náhradného výživného pre deti. Obžalovaný sa v rozhodnom období zamestnal len na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce a zarobil len veľmi nízku mzdu, teda nevytvoril si podmienky, aby si zabezpečil taký príjem, z ktorého by si vedel svoje dlhy zaplatiť. Súd prihliadol aj na následok, ktorý obžalovaný svojím konaním spáchal a to výšku dlhu na výživnom voči svojím deťom. Súd na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu splní len nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu uložil na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest súd považoval za dostatočný na to, aby obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T/116/2018. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému. Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu , ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.