Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Pc-6-2018.pdf
PDF · 71.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci navrhovateľky L. V., narodenej XX. XX. XXXX, toho času bytom L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, Y. V., narodenému XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na určenie výživného pre manželku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil výživné na jej osobu zo strany manžela - osoby povinnej platiť výživné, nakoľko sa jedná o invalidnú dôchodkyňu, invalidný dôchodok poberá vo výške 120,00 Eur mesačne a poberá ešte prídavky na deti vo výške 70,00 Eur mesačne, pričom jej príjem nepokrýva náklady na chod domácnosti a starostlivosť o tri deti. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a doposiaľ si nevie nájsť vhodné zamestnanie z dôvodu nespĺňania kvalifikačných predpokladov. Prispieva matke na náklady s bývaním, u ktorej býva vo výške 60,00 Eur, strava ju stojí cca 100,00 Eur mesačne, náklady na školu pre deti cca 8 Eur mesačne na každé dieťa. Voči jej osobe je vedené ak exekučné konanie. Čo sa týka predaja rodinného domu, tak kúpnu cenu vo výške 13.000 Eur, ktorú za predaj obdržala vrátila svojej matke, ktorá poskytla finančné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti.
2. Osobe povinnej platiť výživné bol doručený návrh dňa 25.07.2018, k návrhu sa vyjadrila opakovane dňa 13.08.2018 a 22.10.2018 kedy uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko jeho príjem dosahuje priemerne 300,00 Eur mesačne, z toho platí nájom a energie, stravu a cestovné do práce, navyše navrhovateľka mala mať dostatok finančných prostriedkov, lebo predala rodinný dom. Od 26.09.2018 kedy prišiel v dôsledku opatrovania chorého otca o zamestnanie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ku dňu 01.02.2019 jej právny zástupca, ktorý ju zastupoval v rozvodom konaní zaslal rozsudok Okresného súdu Prešov o rozvode s odporcom, ktorý nadobudol právoplatnosť ešte ku dňu 22.10.2018, krátkou cestou tento rozsudok založila do súdneho spisu. Je jej teda zrejmé, že po tomto dátume je návrh navrhovateľky nedôvodný, preto navrhla určiť manželské výživné od času podania tohto návrhu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov. Medzičasom mala možnosť oboznámiť sa so správami predloženými odporcom, a preto jej bolo zrejmé, že ani požadovaná výška výživného vo výške 70,- Eur nebude v možnostiach a schopnostiach odporcu, nakoľko ten sa medzičasom stal nezamestnaným a od októbra poberateľom hmotnej núdzi. Výšku výživného teda ponechala na úvahe súdu.
4. Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29P/66/2017 zo dňa 22.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2018, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. Súd sa ďalej oboznámil so sobášnym listom účastníkov konania, s rodnými listami spoločných detí, s pracovnou zmluvou osoby povinnej platiť výživné a potvrdením o príjme z ktorých vyplýva, že osoba povinná platiť výživné bola zamestnaná ako servisný pracovník a jej príjem dosahoval 301,18 Eur v čistom, z obsahu vyžiadaných správ od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava vyplýva, že osoba povinná platiť výživné je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 152,10 Eur, ktorá mu je vyplácaná od októbra 2018 a od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavky na dieťa vo výške 70,56 Eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie vyplýva, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 120,90 Eur.
6. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ZR):
(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože vzhľadom na príjmy dosahované osobou povinnou platiť výživné, v čase do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov konania, teda do 05.11.2018, nebolo preukázané, že by osoba povinná platiť výživné bola schopná si plniť vyživovaciu povinnosť. Po uvedenom dátume, už navrhovateľka nespĺňala zákonom stanovené podmienky pre priznanie manželského výživného. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
8. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.