Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. mája 2019, v trestnej veci obž. S. L., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/235/2018 zo dňa 04. februára 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému S. L., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove, . trvale bytom Z. okr. L. u k l a d á :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/235/2018 zo dňa 04. februára 2019 bol obžalovaný S. L. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 12.09.2018 v čase asi o 20:00 hod. po ceste v obci Lenartov, okr. Bardejov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Y. O., EČ: L.-XXXBY, kde v kilometri 41,1 pri prejazde mierne ľavotočivou zákrutou, ktorá sa nachádza oproti rodinnému domu č. 133, z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy s vozidlom, ktoré viedol, dostal šmyk, zišiel mimo vozovku a tam narazil do oplotenia záhrady rodinného domu č. 132 majiteľky P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, okr. L., ktoré poškodil a spôsobil na ňom škodu vo výške cca 250,- EUR, pričom motorové vozidlo viedol aj napriek tomu, že Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/28/2018-42 zo dňa 20.08.2018, právoplatným dňa 20.08.2018, mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 /dvoch/ rokov a tento doposiaľ trvá.

Za to bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 54 Trestného zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 180 hodín.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 4 /štyroch/ rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej P. J., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Z. č. XXX, okr. L. spôsobenú škodu vo výške 100,- /sto/ Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste. V neskoršie predložených dôvodoch odvolania rekapituluje priebeh súdneho konania a má za to, že s uloženým trestom povinnej práce vo výmere 180 hodín sa nemožno stotožniť. Obž. S. L. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, je nezamestnaný, má 7 záznamov o spáchaní priestupku, z toho 6 záznamov v evidenčnej karte a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bol 7-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. OT/28/2018 zo dňa 20.08.2018 pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov (správne mesiacov) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka a k trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 rokov. V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním narušil záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov, pričom súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, t.j. že bol v minulosti opakovane súdne trestaný a žalovaného činu sa dopustil krátko po tom, čo bol odsúdený za inú trestnú činnosť, a teda počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Uložený trest je teda neadekvátne mierny vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a nepostačujúci k prevýchove a náprave obžalovaného a ani k ochrane spoločnosti, pričom na jeho nápravu je potrebné uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom. Navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil trest v zmysle vyššie uvedeného.

Z vyjadrenia obhajcu obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora vyplýva, že obžalovaný je presvedčený, že uložený trest súdom prvej inštancie aj z hľadiska ochrany spoločnosti postačuje na jeho prevýchovu a nápravu a má za to, že svojím správaním sa počas celého konania presvedčil, že prevyšujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcou okolnosťou, čo v prípade uloženia trestu konštatuje aj súd prvej inštancie. Ako otec ôsmich maloletých detí po strate zamestnania ako člena rómskej občianskej hliadky MOPS, riadenej Obecným úradom v Lenartove, naďalej vykonáva na tom istom úrade aktivačne práce a v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by bol takýto trest prísny, nedosiahol by prevýchovu obvineného a podstatným spôsobom by zhoršil sociálne postavenie svojej rodiny privedením všetkých do stavu hmotnej núdze. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. februára 2019, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke preto zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, pretože obžalovaný tým, že riadil automobil v čase právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel - trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorým bol obžalovanému, okrem iného ,uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 2 /dvoch/ rokov - naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom konštatoval zistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval a existenciu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m/ Tr. zákona (obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

S takto uvedeným hodnotením vyššie uvedenej priťažujúcej okolnosti ale nie je možné v súhlasiť. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním teraz súdeného prečinu, bol 7-krát súdne trestaný. V šiestich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) je nutné uviesť, že formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa súdom za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, a teda nemožno vyvodzovať voči páchateľovi nijaké dôsledky a pri výmere trestu to nemožno hodnotiť ako priťažujúce páchateľovi, čo je aj tento prípad. Súčasne nemožno prihliadať ani na odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 20.08.2018, pričom je potrebné konštatovať, že ním bol obžalovanému uložený, okrem iného, aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov, ktorý obžalovaný v teraz prejednávanom prípade porušil a uvedená skutočnosť tvorí zákonný znak súdeného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona (obžalovaný vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti), a preto nie je možné v súlade s § 38 ods. 1 Tr. zákona prihliadať na uvedené odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť.

Zistiac uvedené pochybenie prvostupňového súdu, ohľadne priznania priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/Tr. zákona, krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám ukladal trest.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali čo v najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252334'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Odvolací súd následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Vychádzajúc z uvedeného sa krajský súd preto nestotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadne druhu a výšky trestu, keď vzhľadom na uvádzané skutočnosti, na spôsob spáchania skutku a jeho následok, mal okresný súd za to, že uložený trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 4 rokov, keďže žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v súvislosti s touto činnosťou, postačia pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením týchto druhov trestov sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

V prvom rade je nutné uviesť, že obžalovaný sa teraz súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uvedenej v trestnom rozkaze Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 20.08.2018 a to na začiatku jej plynutia (necelý mesiac od právoplatnosti rozhodnutia). Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že obžalovaný bol v predchádzajúcom trestnom stíhaní uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, teda, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (cca 1,5 promile alkoholu v krvi). Teraz súdenej trestnej činnosti sa dopustil obžalovaný taktiež pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí záznam o dychovej skúške zo dňa 12.09.2018 o 20.27 hod., kedy bolo u obžalovaného namerané 0,22 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, teda skoro 0,5 promile alkoholu v krvi. Teda obžalovaný nielenže viedol automobil v čase právoplatne uloženého zákazu vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, ale bol ešte k tomu aj pod vplyvom alkoholu, teda porušoval aj predpisy o cestnej premávke. Je celkom zjavné, že obžalovaný si žiadnym spôsobom nevzal ponaučenie z predchádzajúceho odsúdenia a nezačal viesť riadny život, ale napriek podmienečnému odsúdeniu sa opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti. Uvedené svedčí teda o nerešpektovaní právnych predpisov a uložených trestov obžalovaným a zároveň má aj zásadný vplyv pri zvážení a posúdení druhu a výmery trestu, ako aj jeho možností ďalšej nápravy .

V kontexte uvedeného krajský súd, po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím aj na osobu obžalovaného, vyvodil záver, že len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému v trvaní 1 roka v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu, na obžalovaného z hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s výkonom, pritom prihliadal i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.

Ohľadne spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody krajský súd konštatuje, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a preto ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd súčasne zopakoval a uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov, pričom na jeho opodstatnenosť v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadne tohto výroku.

Keďže výrok o náhrade škody nebol zo strany odvolateľa napadnutý, krajský súd ho bližšie nepreskúmaval a ponechal ho v rozhodnutí okresného súdu nedotknutým.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

jednohlasne