Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Er-100-2004.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Subarea
3Er/100/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: JUDr. Jaroslava Oravcová, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: I. X., nar. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX G. U. o vymoženie sumy 1 549,78 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad vo výške 121,08 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 1 549,78 eur s prísl. na základe platobných výmerov právneho predchodcu oprávneného, č. k. 2046/20004/1,2,3 zo dňa 15.3.2004. Súdny exekútor JUDr. Michal Bulko požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 19.7.2004 pod číslom 5710 007286.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 162,70 eur.
3. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/362/2018 zo dňa 13.7.2018 vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie.
8. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s § 15 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 121,08 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - ÚPSVaR, SP ústredie (9 x) 29,88 eur
- zisťovanie ďalšieho majetku povinného - ODI, Spr. katastra (6 x) 19,92 eur
- zisťovanie bydliska 3,32 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 29,38 eur
- poplatky (kolky, el. súčinnosť) 5,12 eur
3/ 20% DPH 20,18 eur
Trovy exekúcie celkom: 121,08 eur
11. Po oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 647/2004, súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za úkon „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.
12. Súdny exekútor si v časti náhrad odmeny účtoval paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony. Súdny exekútor si vypočítal odmenu vo výške 86,32 eur. Súdny exekútor si túto odmenu vypočítal nesprávne. Paušálnu náhradu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu si uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie.
13. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 29,38 eur a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.
14. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za náklady na kancelárske potreby vo výške 3,32 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za telekomunikačné a kancelárske náklady vo výške 3,32 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.