Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-18-2019.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej Z. W., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 417,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 257,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 257,15 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 23,28% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 417,15 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 417,15 eur od 30.05.2017 až do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na čiastku 500,- eur, za úrok vo výške 32 % z istiny, t.j. 160,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú sumu vo výške 660,- eur v 12 mesačných splátkach vo výške 55,- eur. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od meškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na číslo účtu uvedené žalovanou v žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoje povinnosti riadne včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 07.06.2017 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.07.2017 žalobca písomne oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 29.05.2017. Žalovaná uhradila žalobcovi celkovo 242,85 eur. Dlžná suma 417,15 eur predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť v celkovej výške 660,- eur a čiastkou vo výške 242,85 eura, ktorú žalovaná uhradila.
3. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nepoužila prostriedky procesnej obrany. Pred začiatkom nariadeného pojednávania dňa 02.05.2019 telefonicky žiadala o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20,- eur, nakoľko je starobná dôchodkyňa a z dôchodku, ktorý má vo výške cca 380,- eur mesačne sú jej vykonávané exekučné zrážky vo výške približne 60,- eur.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Rovnako tak svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas telefonicky ospravedlnila tiež žalovaná. Obidve strany sporu výslovne súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
5. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku a pripojenými poštovými podacími hárkami, amortizačnou tabuľkou, ako aj oboznámením sa s dôkazmi, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciou v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a Obchodnom vestníku, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500,- eur za celkový úrok vo výške 32 % z istiny. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 500,- eur, kapitalizovaný úrok vo výške 160,- eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške 55,- eura. Prvá splátka bola splatná v 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,62 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 27,88 %. Za dátum poskytnutia úveru sa považuje 5. deň po uzatvorení zmluvy. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru bola určená ako 365. deň po uzatvorení zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 365 kalendárnych dní.
7. Žalovaná žalobcovi po častiach na úvere uhradila celkovú sumu 242,85 eur.
8. Žalovaná čerpala úver bezhotovostným prevodom na účet uvedený v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 07.06.2017, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 08.06.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. A., list č. X/X, bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy po splatnosti a zároveň bola upozornená na možnosť straty výhody splátok po uplynutí 15 dňovej lehoty, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu.
9. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 02.07.2017, žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovanú zároveň vyzval na úhradu dlžnej istiny vrátane úroku v celkovej výške 549,86 eur. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 03.07.2017, čo preukázal žalobca podacím hárkom č. A., list. č. X/X.
10. Žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala a po zosplatnení úveru dlžnú sumu ani čiastočne neuhradila.
11. Z lustrácii v dostupných registroch ďalej vyplýva, že žalovaná je vdova, poberá starobný a vdovský dôchodok v celkovej výške 378,40 eur, z ktorého sú jej vykonávané zrážky vo výške 57,77 eur. Na žalovanú nebol dosiaľ vyhlásený konkurz, ktorý by bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 04.12.2018 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, §1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.).
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 257,15 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 55,- eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva navyše neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 % ročne súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na dobu jedného roka bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. v novembri 2016 vo výške 7,70 % ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky v konkrétnom prípade viac ako štvornásobne prevyšuje úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto považuje dojednanie o úrokovej sadzbe za rozporné a priečiace sa dobrým mravom. Rovnako tak ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 70,62 % viac ako trojnásobne prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty vo výške 19,88 %, t.j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere (2 x 9,94%) a svojím obsahom odporuje osobitnému predpisu, súd preto uvedené zmluvné dojednania považuje za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej, potrebné považovať nielen za bezúročný, ale aj bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keďže poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 500,- eur, ktorú skutočnosť žalovaná žiadnym spôsobom ani nerozporovala, rovnako ani tvrdenia žalobcu, že svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi doposiaľ uhradila peňažné prostriedky vo výške 242,85 eur. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol, a ktoré mu žalovaná dosiaľ nevrátila, a to výške 257,15 eur (500 eur - 242,85 eur), keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 160,- eur súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 20,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovanej, ktorá jej nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná je vdova a zároveň starobná dôchodkyňa, a hoci má pravidelný príjem vo forme dôchodkovej dávky, vzhľadom na exekučné zrážky vykonávané z jej dôchodku vo výške 57,77 eur mesačne, nie je schopná platiť žalobcovi vyššiu ako navrhovanú splátku vo výške 20,- eur mesačne bez ohrozenia svojich existenčných potrieb a bežného chodu domácnosti. Samotný žalobca, ktorý je obchodnou, a najmä akciovou, spoločnosťou, ktorý v predmete podnikania má okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, povolením splátok žalovanej nebude vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, keďže konečná splatnosť záväzku žalovanej nepresiahne 15 mesiacov a v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaná stratí výhodu splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovo.
32. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 257,15 eur (zohľadňujúcej žalovaným vykonané úhrady v sume 242,85 eur), od 16.07.2017 do zaplatenia, keďže oznámenie o zosplatnení záväzku bolo odovzdané na poštovú prepravu až dňa 03.07.2017. Keďže žalobca súdu nepreukázal iný dátum doručenia oznámenia žalovanej, súd vychádzal z obvyklej doby poštovej prepravy 7 dni. Potom k účinnému doručeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až dňa 10.07.2017. Keďže žalobca poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie až 5 dní, dňa 15.07.2017 vznikla žalovanej povinnosť plniť svoj zmluvný záväzok a dňom nasledujúcim, t. j. od 16.07.2017 sa žalovaná dostala do omeškania. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 257,15 eur, čo je 61,64 %, neúspech v sume 160,- eur, teda neúspech vo výške 38,36 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 61,64 % - 38,36 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 23,28 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,28 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.