Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1505-1997.pdf
PDF · 67.41 KB
Case nature
Subarea
13Er/1505/1997
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: TOPMÄSO spol. s r.o., so sídlom Streďanská 25, Topoľčany, IČO: 34 103 953, proti povinnému: S. R., nar. XX.X.XXXX, O. V. XXX, občan SR, o vymoženie 7.377,40 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, a o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 13Er/1505/1997 a u súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 14, pod EX 665/97 z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorý tento spolu s exekučným titulom dňa 24.11.1997 predložil súdu a požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda dňa 27.11.1997 poveril súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického, ktorého ustanoveným nástupcom je súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 14.
2. Súdny exekútor dňa 8.10.2018 doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený oznamuje, že na návrhu na vykonanie exekúcie naďalej netrvá a exekúciu žiada zastaviť. Z návrhu je zrejmé, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol aj jej vykonanie. Zároveň súdny exekútor súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekučného konania v sume vo výške 1.194,99.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 196 Ex. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
12. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov. Súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal preukázateľne vedomosť o existencii dôvodu zastavenia exekúcie, nakoľko návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) bol súdnemu exekútorovi preukázateľne predložený dňa 28.4.1998. Uvedený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 8.10.2018, teda po viac ako 10 rokoch.
13. Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol exekúciu zastaviť, súd rozhodol tak ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
14. S poukazom na skutočnosť, že od podania návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie uplynulo už viac ako 10 rokov, zastáva tunajší súd názor, že súdny exekútor nepostupoval v súlade s ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. nepostúpil súdu bezodkladne návrh na zastavenie exekúcie a neuplatnil si náhradu trov, čím by si zabezpečil ich priznanie, a preto súd v súlade s ust. § 243j Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.