Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/79/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: AKU - TRANS spol. s r.o., Niklová 4313, Sereď, IČO: 34 136 924, zastúpeného: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 272, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, o správnej žalobe zo dňa 02. 06. 2021 proti rozhodnutiu - opatreniu žalovaného č. INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21 IPNR/IPNR_OBOZP II./KON/2021/2753 zo dňa 06. 04. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 v znení opravy zo dňa 16. 04. 2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu v období od 09. 03. 2021 do 06. 04. 2021 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania sociálnej legislatívy v oblasti doprava (úloha č. 21103) a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (úloha č. 21107). Kontrola bola vykonaná na základe oznámenia o začatí inšpekcie práce zo dňa 11. 03. 2021. Vykonanou inšpekciou bolo u žalobcu zistené, že dňa 09. 03. 2021 bola pri cestnej kontrole na rýchlostnej ceste R1 v katastri obce A. M. vykonaná kontrola sociálnej legislatívy v cestnej doprave (úloha č. 21 103). Súčasťou kontroly bola aj kontrola nelegálneho zamestnávania (úloha č. 21 107). Jednou z kontrolovaných osôb bol aj T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý viedol motorové vozidlo EČV Y

V priebehu kontroly bolo zistené, že T. Q., nar. XX. XX. XXXX v kontrolovanom období (09. 02. 2021 - 09. 03. 2021) vykonával pre žalobcu dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy) na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list na meno T. Q.), pričom sa nejednalo o samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý je zároveň dopravcom v cestnej doprave (zamestnávateľ uzatvoril s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX, Komisionársku zmluvu zo dňa 01. 05. 2010), čím porušil ust. v nadväznosti na

2. O výsledku inšpekcie práce spísal Inšpektorát práce Nitra protokol č.: INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21, IPNR/IPNR_OBOZP II./KON/2021/2753 zo dňa 06. 04. 2021, v ktorom uviedol zistený nedostatok - porušenie sociálnej legislatívy v doprave. Inšpektorát v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1 do 7 pracovných dní od prevzatia tohto protokolu.

Inšpektor práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť

- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1

- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

3. Dňa 15. 04. 2021 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06. 04. 2021, v dôsledku čoho bol vyhotovený dodatok č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 k protokolu číslo: INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21 zo dňa 06. 04. 2021.

Súčasťou vyjadrenia k protokolu bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-TT- OSZP1-2018/010020/Fo zo dňa 23. 04. 2018, ktorým bol udelený súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. a tiež sprievodný list nebezpečného odpadu.

V odôvodnení dodatku č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 žalovaný uviedol, že v súčasnosti mnoho vodičov vykonáva činnosť vodiča ako živnostenské podnikanie. Je potrebné rozlíšiť, či ide o

- vodiča ako samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave, čiže povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (resp. licencia spoločenstva) je na jeho meno a on je zároveň dopravcom,

- vodiča vykonávajúceho činnosť vodiča na živnosť, ktorej obsahom je vedenie cudzieho motorového vozidla, avšak pre iného dopravcu, čiže držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (resp. licencia spoločenstva) je iná osoba príp. spoločnosť a nie uvedený vodič - v tomto prípade vodič nie je dopravcom v cestnej doprave.

v mení a dopĺňa zmena sa týka najmä jednoznačného určenia, kto môže vykonávať povolanie vodiča nákladných vozidiel nad 3,5 tony. Ak sa jedná o vodiča ako samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý prevádzkuje cestnú dopravu prenajatými vozidlami, ide o prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže vykonávať cestnú dopravu iba na základe povolenia na výkon povolenia prevádzkovateľa cestnej dopravy a medzinárodnú dopravu iba na základe licencie spoločenstva. Z uvedeného vyplývalo, že ak je vodič samostatne zárobkovo činná osoba (čiže zároveň dopravca - prevádzkovateľ cestnej dopravy), povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a licencia spoločenstva musí byť na jeho meno. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, nie je dopravcom, nakoľko nedisponuje potrebnými povoleniami. V takýchto prípadoch sa vodiči (zamestnanci) formálne zmenia na podnikateľov (samostatne zárobkovo činné osoby), a to aj napriek skutočnosti, že nedošlo k naplneniu základných charakteristík podnikania.

Z uvedeného vyplývalo, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením „Poskytovanie osobnej služby - vodič motorového vozidla“ nemôže na základe iba tohto oprávnenia vykonávať činnosť vodiča nákladného vozidla nad 3,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktorá je vlastníkom nákladných vozidiel.

Podaním zo dňa 16. 04. 2021 došlo k oprave protokolu a dodatku č. 1 v obchodnom mene žalobcu.

4. V administratívnom spise Inšpektorátu práce Nitra sa nachádza i rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. D/2014/03746 zo dňa 18. 03. 2014, ktorým bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy s počtom vozidiel 7 pre dopravcu - žalobcu. Doba platnosti povolenia je od 30. 05. 2014 do 30. 05. 2024, ako aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej nákladnej dopravy, vydané pre T. W., nar. XX. XX. XXXX a tiež zoznam zamestnancov žalobcu, z ktorého vyplývalo, že T. W. je vedúci dopravy a vodičom na základe pracovnej zmluvy je T. F..

Okrem toho v spise sa nachádza aj osvedčenie o evidencii vozidla ŠPZ - Y ako aj potvrdenie zo dňa 01. 03. 2021, že menovaný T. Q. vykonáva prácu pre spoločnosť žalobcu ako vodič po celom území SR, faktúra č. 1/2021.

5. Inšpektorát práce Nitra spísal aj formulár na výkon cestných kontrol a tiež zápisnicu o podaní informácie, v rámci ktorej T. Q. uviedol, že prácu mu prideľuje dispečik, mená nepoznal, je tam šesť ľudí. Prácu pre žalobcu vykonáva od 2003 a to na základe pracovnej zmluvy. Následne dňa 15. 03. 2021 Ján Bíroš opravil mylne uvedenú informáciu a dodal, že služby pre žalobcu poskytuje na základe zmluvy uzatvorenej podľa . Súčasťou spisu je aj komisionárska zmluva.

V spise sa tiež nachádza odpoveď Národného inšpektorátu práce žalobcovi zo dňa 26. 07. 2017 k zaujatiu stanoviska k vykonávaniu voľnej živnosti - poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla a tiež metodické usmernenie vodičov spoločnosti bez dátumu, z ktorého vyplýva, že žalobca vykonáva prepravu výlučne vyseparovaného komunálneho odpadu na zhodnotenie do partnerského recyklačného závodu Mach-Trade, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je jedna a tá istá fyzická osoba. Nevykonáva prepravu na komerčné účely, len pre vlastnú potrebu za účelom prepravy odpadu. Sú držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy, pričom na predmetný druh dopravy sa nevzťahuje o cestnej doprave.

II. Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného

6. Protokol o výsledku inšpekcie bol spísaný dňa 06. 04. 2021 a vyplýva z neho, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na dodržiavanie sociálnej legislatívy v oblasti dopravy (úloha č. 21103) a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (úloha č. 21107).

Predmetom činnosti žalobcu je cestná nákladná doprava a iné činnosti v zmysle výpisu z obchodného registra. Žalobca realizuje predmet svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 4 z toho 2 žena. Počet vodičov 4.

Následne bol spísaný zoznam žalobcom predložených dokladov a zistené skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že dňa 09. 03. 2021 bola pri cestnej kontrole na rýchlostnej ceste R1 v katastri obce A. M. vykonaná kontrola sociálnej legislatívy v cestnej doprave (úloha č. 21 103). Súčasťou kontroly bola aj kontrola nelegálneho zamestnávania (úloha č. 21 107). Jednou z kontrolovaných osôb bol aj T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý viedol motorové vozidlo EČV Y V priebehu kontroly bolo zistené, že T. Q., nar. XX. XX. XXXX vykonával pre žalobcu dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy) na základe živnostenského oprávnenia. S menovaným bola spísaná Zápisnica o podaní informácie a boli vyhotovené fotokópie všetkých dokladov potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností. Na ich základe bola žalobcovi dňa 11. 03. 2021 zaslaná Žiadosť na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov, potrebných na výkon inšpekcie.

V rámci zistených nedostatkov bolo konštatované, že dopravný podnik - žalobca vystupujúci v pozícii zamestnávateľa, neuzatvoril pracovný pomer s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pre neho v kontrolovanom období (09. 02. 2021 - 09. 03. 2021) vykonával dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy, EČV: Y pričom sa nejednalo o samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý je zároveň dopravcom v cestnej doprave (zamestnávateľ uzatvoril s vodičom Komisionársku zmluvu), čím porušil ust. v nadväznosti na

V súlade s ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektor práce nariadil odstrániť zistený nedostatok do 7 pracovných dní od prevzatia tohto protokolu.

Inšpektor práce ďalej v súlade s ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia

na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1 a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

7. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 06. 04. 2021 s Ing. L. L. - konateľkou žalobcu.

8. Písomné vyjadrenie bolo podané dňa 12. 04. 2021, v dôsledku čoho bol dňa 16. 04. 2021 vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu a tiež oprava protokolu a dodatku zo dňa 16. 04. 2021.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobou zo dňa 02. 06. 2021 žalobca žiadal, aby súd protokol o výsledku inšpekcie práce č. k. INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21 IPNR/IPNR_OBOZP II./KON/2021/2753 zo dňa 06. 04. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 (v ďalšom texte len „Protokol“, resp. „Protokol v znení Dodatku“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (bez nariadenia pojednávania).

10. V bode III. žaloby žalobca zdôvodnil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého vytýkal, že zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení Dodatku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ( ) uviedol, že nesúhlasí so zisteniami a závermi žalovaného v Protokole, považuje ich za nesprávne, a preto mal za to, že nariadenie povinnosti uloženej v Protokole je nedôvodné, pričom k Protokolu a k zisteniam Inšpektorátu práce v Protokole žalobca dodal nasledovné skutočnosti. Zdôraznil, že žalobca poskytol motorové vozidlo EČV Y do dočasného užívania spoločnosti MACH TRADE, spol. s r.o., preto nebol v danom prípade dopravcom, nakoľko dopravu vykonávala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. pre vlastné potreby - v súlade s priloženým Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 04. 2018 vydaným pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o., ktorým jej bol udelený súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy s platnosťou do 06. 07. 2021, ako aj v súlade so Sprievodným listom nebezpečného odpadu, v ktorom je ako dopravca uvedená spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. Dňa 09. 03. 2021 vykonávala samostatne zárobkovo činná osoba

- vodič - pán T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ako živnostník, ktorý je dopravcom v nákladnej cestnej doprave, dopravu na motorovom vozidle EČV Y pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. (t. j. nevykonával prepravu tovaru pre žalobcu), a to s poukazom a na základe živnostenského oprávnenia, ktoré ho na výkon tejto činnosti oprávňuje (viď. príloha). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti teda dopravu vykonávala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. ako vlastnú dopravu pre vlastné potreby súvisiace s jej činnosťou (teda nie pre tretí subjekt, ale sama pre seba). Vyššie uvedené namietal žalobca aj vo Vyjadrení k Protokolu, k čomu žalovaný zastal postoj v Dodatku č. 1.

S poukazom na závery žalovaného v Dodatku č. 1 k Protokolu žalobca opätovne poukázal na to, že dopravu dňa 09. 03. 2021 vykonávala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. ako vlastnú dopravu pre vlastné potreby súvisiace s jej činnosťou (teda nie pre tretí subjekt, ale sama pre seba), a to nie na vlastnom motorovom vozidle, ale na vozidle EČV Y ktoré patrí žalobcovi, pričom na dopravu si spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. objednala vodiča, pána Q.. To znamenalo, že dopravu nevykonával žalobca a ani vodič, pán Q., nevykonával dopravu pre žalobcu. Na preukázanie uvedeného poukázal na priložené relevantné dôkazy, a to: Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 04. 2018 vydaným pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. (ktorým jej bol udelený súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy s platnosťou do 06. 07. 2021), ako aj Sprievodný list nebezpečného odpadu, v ktorom je ako dopravca uvedená spoločnosť MACH TRADE spol. s r.o.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôkazy žalobca odmietal porušenie ustanovenia zo svojej strany, ani iných právnych predpisov. Mal za to, že inšpektorát práce sa nesprávne vysporiadal s právnou úpravou a skutkovým stavom a nesprávne právne posúdil

ustanovenie (žalobca údajne neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné činnosti v cestnej doprave, pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča).

Nesprávne právne posúdenie žalovaného spočívalo aj v tom, že žalovaný v rámci inšpekcie nezohľadnil a neprihliadol, že v danom prípade platí výnimka podľa ustanovenia článku 13 ods. 1. písm. h) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 zo dňa 15.03.2006, nakoľko predmetom dopravy boli v danom prípade batérie a akumulátory, ktoré sú (aj) oddelenou zložkou zbieraného komunálneho odpadu a tvoria vyhradený prúd komunálneho odpadu, pričom na predmetné Nariadenie ES odkazujú aj ustanovenia zákona o organizácii pracovného času v doprave.

Žalovaný teda nesprávne právne posúdil skutočnosť, že v danom posudzovanom prípade vodič, pán Q., nevykonával dopravu pre žalobcu, ale dopravu pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o., pričom táto skutočnosť vyplýva aj z dôkazov priložených žalovanému v rámci inšpekcie (ako aj k tejto žalobe), teda dopravu vykonávala ako dopravca spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. (na základe príslušného rozhodnutia, ktorým jej bol udelený súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy).

Nesprávne bolo teda aj právne posúdenie žalovaného v predposlednom odseku Dodatku č. 1 k Protokolu, v ktorom konštatoval: Z uvedeného vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením (Poskytovanie osobnej služby - vodič motorového vozidla), nemôže na základe iba tohto oprávnenia vykonávať činnosť vodiča nákladného vozidla nad 3,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktoré je vlastníkom nákladných vozidiel. V danom prípade totiž vodič, ktorý pre MACH TRADE, spol. s r.o. vykonával dopravu na základe živnostenského oprávnenia, túto dopravu nevykonával pre spoločnosť, ktorá je vlastníkom motorových vozidiel (t. j. pre žalobcu).

Na základe uvedených skutočností považoval žalovaným zistené skutočnosti na strane 2 Protokolu, závery v písm. A) bod 1. na strane 3 Protokolu, ako aj závery žalovaného v Dodatku č. 1 k Protokolu (najmä posledné dva odstavce na strane 3 Dodatku) za nezákonné, keďže závery v nich obsiahnuté vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je v zmysle jedným z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy.

12. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ) uviedol, že žalovaný v Protokole na strane 3 uložil žalobcovi v najvšeobecnejšej rovine odstrániť zistený nedostatok v bode 1 do 7 pracovných dní od prevzatia Protokolu a zároveň povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1 a povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

Avšak žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin podľa bodu 1. Žalovaný sa obmedzil len na opis ustanovení zákona o inšpekcii práce bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1. Žalobca mal za to, že z morfologického výkladu obsahu slova „uloží“ vyplýva povinnosť inšpektorátu uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a nie „možnosť“ alebo „oprávnenosť“ navrhnúť opatrenia. V zmysle formálno-systematického výkladu sa jednotlivé ustanovenia právnych predpisov interpretujú aj s prihliadnutím na názov časti, do ktorej ustanovenie patrí. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce patrí do časti „Oprávnenia inšpektora práce“, pričom z uvedeného bolo možné vyvodiť, že inšpektor práce má určité oprávnenia, ktoré môže aplikovať na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností. Naopak, ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce („V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi...“), ktoré obsahuje slová „navrhne“ a ,,uloží“ opatrenia spadá do časti „Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce“ a teda je možné ho vyložiť tak, že v prípade ak inšpektor práce vypracuje protokol, tak je povinný navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i). V

tejto súvislosti poukázal na závery v Rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 16.06.2016, sp. zn. (strana 15, 3. odsek) a v Rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 18.7.2013, sp. zn. . Na základe uvedeného mal za to, že tým, že žalovaný nešpecifikoval spôsob, akým má žalobca odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov, čo predpokladá ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, teda opomenutím tejto povinnosti, uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti, na základe čoho rovnako nemožno konštatovať, že Protokol má zákonom požadované náležitosti. Uvedeným žalobca vydal nezákonné rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy.

Okrem toho vytýkal aj to, že aj Dodatok č. 1 zo dňa 16.04.2021 k Protokolu nespĺňa zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti. V tomto kontexte opätovne citoval § 14 odseku 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že dodatok k protokolu ako výsledok inšpekcie práce je súčasťou protokolu a musí obligatórne obsahovať celé vyjadrenie k protokolu kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce k nemu. Stanovisko inšpektora práce má byť teda výsledkom riadneho posúdenia veci a náležitým stanoviskom ku všetkým skutočnostiam, ktoré kontrolovaný subjekt na svoju obranu uviedol vo vyjadrení k protokolu. Zákon v predmetnom ustanovení špecifikuje len niektoré nevyhnutné náležitosti, ktoré dodatok k protokolu musí obsahovať. Keďže Dodatok predstavuje neoddeliteľnú súčasť Protokolu, musí rovnako ako protokol spĺňať minimálne také formálne náležitosti, aké sú vyžadované pre platnosť Protokolu. Analogicky možno v danom prípade aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

Vzhľadom k tomu, že Protokol v znení Dodatku neobsahuje zákonom požadované náležitosti, bol toho názoru, že týmto žalovaný porušil ustanovenie o inšpekcii práce, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, čo predstavuje dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, a to v zmysle .

Ďalej namietal, že žalovaný sa v Dodatku nevyjadril a nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vo Vyjadrení k Protokolu, ani s dôkazmi, ktoré k nemu na obranu a preukázanie svojich tvrdení priložil. Žalovaný sa najmä nevyjadril a nevysporiadal s dôkazmi predloženými k Vyjadreniu k Protokolu a ani s nimi preukázanou skutočnosťou, že dňa 09. 03. 2021 vykonávala dopravu na motorovom vozidle EČV Y vo vlastníctve žalobcu spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. (nie žalobca). Žalobca pritom vo Vyjadrení k Protokolu poukázal na Sprievodný list nebezpečného odpadu, v ktorom je ako dopravca s dátumom dňa 09. 03. 2021 uvedená spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. s tým, že dopravu vykonávala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. na základe povolenia - súhlasu príslušného Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti pre životné prostredie a prostredníctvom šoféra pána Q., ktorý má na takúto dopravu príslušné živnostenské oprávnenie (ktoré sme taktiež priložili k Vyjadreniu k Protokolu). To znamená, že dopravu vykonávala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. na základe vlastného povolenia, avšak nie na vlastnom motorovom vozidle (ale vo vlastníctve žalobcu), a preto aj vodič, ktorý pre ňu vykonával dopravu na základe živnostenského oprávnenia, túto dopravu nevykonával pre spoločnosť, ktorá je vlastníkom motorových vozidiel (t. j. pre žalobcu). Žalovaný uvedené nesprávne právne posúdil. Dodatok k Protokolu teda nie len, že obsahuje nesprávne právne posúdenie, ale aj nedostatočné odôvodnenie posúdenia Vyjadrenia k Protokolu, čo považoval za nedostatok zákonných, formálnych a obsahových náležitostí Dodatku, ktoré má za následok nepresvedčivé odôvodnenie porušenia povinnosti.

Navyše Dodatok k Protokolu nebol so žalobcom prerokovaný, čo je porušením § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktorý sa analogicky aplikuje aj na dodatok. V tomto kontexte opätovne poukázal na vyššie spomenuté rozhodnutia. Zdôraznil, že z rozhodnutí, na ktoré poukázal, vyplýva, že žalovaný

správny orgán sa musí dostatočne a riadne vysporiadať s vyjadreniami zamestnávateľa, resp. kontrolovaného subjektu, zdôvodňovať svoje tvrdenia a prerokovávať protokoly a ich súčasti (dodatky).

13. Na základe citovaných zákonných ustanovení, citovaných súdnych rozhodnutí, ako aj uvedených skutočností mal za to, že pre nedostatok formálnych a obsahových náležitostí Dodatku č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 k Protokolu, rovnako pre nesplnenie povinnosti žalovaného predmetný Dodatok prerokovať so žalobcom, nespĺňa požiadavku zákonnosti aktu vydaného orgánom verejnej správy, na základe čoho došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, a to v zmysle ustanovenia .

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 08. 2021 uviedol, že žalobca v predložených súvisiacich dôkazoch zavádza, keď tvrdí, že samostatne zárobkovo činná osoba - vodič - pán T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ako živnostník, je dopravcom v nákladnej cestnej doprave. Dopravcom v nákladnej cestnej doprave by bol, ak by bol držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo licencie Spoločenstva. Toto povolenie a licencia Spoločenstva by museli byť vydané na jeho meno. Vodič T. Q., nar. XX. XX. XXXX vykonáva prácu vodiča len na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 24. 11. 2003 ako poskytovanie osobnej služby - vodič motorového vozidla.

Je pravdou, že dňa 09. 03. 2021 vykonal Inšpektorát práce Nitra cestnú kontrolu na rýchlostnej ceste R1 v katastri obce A. M.. Jednou z kontrolovaných osôb bol aj T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý viedol motorové vozidlo EČV Y Kontrolou digitálnych údajov z karty vodiča T. Q., nar. XX. XX. XXXX boli zistené porušenia predpisov. Nakoľko sa nejednalo o závažné porušenia, bolo vodičovi T. Q., nar. XX. XX. XXXX, udelené napomenutie a bol vyhotovený formulár na výkon cestných kontrol. Jeden formulár na výkon cestných kontrol bol odovzdaný vodičovi T. Q., nar. XX. XX. XXXX. Tým bola cestná kontrola zameraná na zistenie porušenia predpisov zo strany vodiča T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ukončená. Súčasťou cestných kontrol je aj kontrola nelegálneho zamestnávania. Kontrolou osvedčenia o evidencii motorového vozidla EČV Y bolo zistené, že držiteľom osvedčenia je spoločnosť AKU-TRANS, spol. s r.o. Nakoľko pri kontrole v registri poistencov v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že vodič T. Q., nar. XX. XX. XXXX je samostatne zárobkovo činná osoba, bola s menovaným spísaná zápisnica o podaní informácie. V zápisnici menovaný uviedol, že prácu pre žalobcu vykonáva na základe pracovnej zmluvy od roku 2003, prácu mu prideľuje dispečing. Na základe tejto zápisnice bolo dňa 11. 03. 2021 žalobcovi zaslané Oznámenie o začatí inšpekcie práce - žiadosť na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov, potrebných na výkon inšpekcie práce, ktorým bolo oznámené, že inšpektor práce u žalobcu začína inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na dodržiavanie predpisov v období január 2021 až marec 2021.

Medzi žalobcom predloženými dokladmi boli aj: - Živnostenský list zo dňa 24. 11. 2003 na obchodné meno T. Q., nar. XX. XX. XXXX, R. XXXX/X, XXX XX P. na vykonávanie ohlasovacej živnosti, kde v bode 1 je uvedené - poskytovanie osobnej služby - vodič motorového vozidla, - Komisionárska zmluva uzatvorená v zmysle ust. nasl. zo dňa 01. 05. 2010, - Faktúra č. 1/2021 zo dňa 15. 02. 2021 za mesiac január 2021 od dodávateľa T. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre odberateľa - žalobcu za služby v zmysle zmluvy zo dňa 01. 05. 2010 v sume 727,- eur, - Výpis z podnikateľského účtu žalobcu - odoslaná platba vo výške 727.- eur pre príjemcu T. Q., - Oprava chybne uvedenej informácie zo dňa 15. 03. 2021, v ktorej T. Q., nar. XX. XX. XXXX opravil mylne uvedenú informáciu v zápisnici o podaní informácie zo dňa 09. 03. 2021, - Potvrdenie spoločnosti AKU - TRANS, spol. s r.o., Niklová 4313, 926 01 Sereď zo dňa 01. 03. 2021, že menovaný T. Q., bytom R. XXXX/X, XXX XX P., vykonáva prácu pre spoločnosť Aku-Trans spol. s r.o. ako vodič po celom území SR, - Odpoveď na žiadosť o zaujatie stanoviska z Národného inšpektorátu práce zo dňa 26. 07. 2019.

Z predložených dokladov, ako aj z digitálnych údajov z karty vodiča - z prehľadu načítaných dát bolo zrejmé, že vodič T. Q., nar. XX. XX. XXXX viedol vozidlo EČV Y ktorého vlastníkom je žalobca, minimálne od 01. 01. 2021, je preukázateľné, že pre žalobcu vykonával T. Q. dopravné činnosti v cestnej doprave v období od 09. 02. 2021 do 09. 03. 2021, nemal s ním žalobca uzatvorený pracovný pomer a teda

žalobca porušil ust. v nadväznosti na

15. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať, za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin žalovaný uviedol, že na takéto konanie nie je zo zákona oprávnený, pričom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, spisová značka zo dňa 18. 01. 2018, ako aj na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. a uznesenie NS SR sp. zn. .

16. K námietke žalobcu, že dodatok k protokolu nespĺňa náležitosti, ktoré sú určené pre protokol podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce žalovaný bol toho názoru, že zákon nestanovuje presné náležitosti dodatku k protokolu, predmetné ustanovenie zákona o inšpekcii práce sa týka len vyhotovenia protokolu z výkonu inšpekcie práce. Dodatkom k protokolu inšpektor práce reaguje na vyjadrenie kontrolovaného subjektu, pričom z dodatku, ktorý je súčasťou protokolu, ktorý je predmetom súdneho prieskumu je zrejmé, k číslu ktorého protokolu bol vyhotovený, kto je kontrolovaným subjektom, obsah vyjadrenia k protokolu a stanovisko inšpektora práce. Dodatok k protokolu nemá právny režim ako protokol, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Košice spisová značka zo dňa 08. 03. 2018. Ako posudzovať výsledné materiály z inšpekcie práce uviedol vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR v rozhodnutí spisová značka zo dňa 8. júla 2020.

Skutočnosť, že žalovaný nedal za pravdu v dodatku k protokolu č. 1 žalobcovi neznamená, že sa nevysporiadal s jeho námietkami, alebo že by dodatok k protokolu nebol identifikovateľný, ku ktorému protokolu bol vydaný. Judikatúra, na ktorú poukázal žalobca, bola prelomená novšími rozhodnutiami vydanými v rozhodnutiach o správnych žalobách vydanými v konaniach, ktorými účastníkmi boli Národný inšpektorát práce Košice a inšpektoráty práce.

Zároveň žalovaný upovedomil súd, že právoplatne ukončil správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu definovaného v ust. v nadväznosti na , ktorého skutkovú podstatu žalobca naplnil tým, že vystupujúc v pozícii zamestnávateľa a dopravného podniku neuzatvoril pracovný pomer s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX P., R. XXXX/X, ktorý pre neho v kontrolovanom období od 09. 02. 2021 do 09. 03. 2021 vykonával dopravné činnosti v cestnej doprave - prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy, EČV: Y pričom sa nejednalo o samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý je zároveň dopravcom v cestnej doprave , zamestnávateľ uzatvoril s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX Komisionársku zmluvu zo dňa 01. 05. 2010. Vo veci bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty Inšpektorátom práce Nitra č. 189/21/práv. zo dňa 01. 06. 2021, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice č. PO/BEZ/2021/3569, O-201/2021 zo dňa 12. 07. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27. 07. 2021. Preskúmavaný protokol z výkonu inšpekcie práce a jeho dodatok tvorili jeden z podkladov pre rozhodnutie. Žalobca uloženú sankciu dňa 26. 07. 2021 uhradil v plnej výške.

17. Keďže žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé na zrušenie napadnutého protokolu, preto navrhol súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. K stanovisku žalovaného zaslal súdu písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný v Stanovisku zavádzajúco tvrdí, že dňa 09. 03. 2021 bola údajne vykoná cestná kontrola vodiča T. Q. a údajne až následne dňa 11. 03. 2021 zaslal žalovaný žalobcovi oznámenie o začatí inšpekcie práce zameranú na dodržiavanie predpisov. Poukázal na to, že z Protokolu o inšpekcii práce, ako aj z následných vydaných rozhodnutí a listín žalovaného vyplýva, že inšpekcia práce začala už dňa 09. 03. 2021, kedy žalovaný vykonal cestnú kontrolu (a nie dňa 11. 03. 2021). Z predmetných dokumentov vydaných žalovaných tiež vyplývalo, že žalovaný bol v rámci inšpekcie zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov zo strany žalobcu práve dňa 09. 03. 2021.

Ako tiež vyplývalo z Protokolu z následných vydaných rozhodnutí a listín žalovaného, kontrola bola vykonaná v uvedený deň (09. 03. 2021), kedy žalobca nevykonával dopravu na motorovom vozidle s

EČV Y Ako bolo preukázané zo strany žalobcu, ani vodič T. Q. v uvedený deň (09. 03. 2021) nevykonával dopravu pre žalobcu, ale pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. na vozidle žalobcu s EČV Y ktorý ho dal spoločnosti MACH TRADE, spol. s r.o. do užívania, čo žalobca preukázal tak žalovanému, ako aj súdu predložením príslušných a relevantných dokumentov (Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23.04.2018 vydaným pre MACH TRADE, spol. s r.o., ktorým jej bol udelený súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy s platnosťou do 06. 07. 2021, ako aj v súlade so Sprievodným listom nebezpečného odpadu, v ktorom je ako dopravca uvedený MACH TRADE, spol. s r.o.).

Každopádne žalovaný sa ani v jeho predchádzajúcich podaniach a rozhodnutiach a ani v Stanovisku k Správnej žalobe vôbec nevyjadril k uvedenej skutočnosti, a túto preukázanú skutočnosť majúcu vplyv na ním vykonanú inšpekciu úplne ignoruje.

Taktiež uviedol, že žalovaný v ním vydaných rozhodnutiach opakovane uviedol (čo však v Stanovisku opomína), že: „samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením „Poskytovanie osobnej služby - vodič motorového vozidla“ nemôže na základe iba tohto oprávnenia vykonávať činnosť vodiča nákladného vozidla nad 3,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktorá je vlastníkom nákladných vozidiel. K porušeniu predpisov na strane žalobcu by teda došlo, ak by vodič T. Q. zistením žalovaného dňa 09. 03. 2021, kedy vykonal žalovaný kontrolu, vykonával dopravu pre AKU - TRANS, spol. s r.o. - čo však žalobca nepochybne predloženými dôkazmi vyvrátil a preukázal, že doprava bola vykonaná na jeho vozidle, avšak pre spoločnosť MACH TRADE spol. s r.o.

Doklady predložené žalobcom žalovanému na jeho žiadosť zo dňa 11. 03. 2021 (ktoré žalovaný menuje v Stanovisku) boli žalobcom predložené preto, že si ich žalovaný od žalobcu vyžiadal, avšak tieto nemôžu mať vplyv a byť relevantné pri posudzovaní dopravy vykonanej dňa 09. 03. 2021, kontrolovanej žalovaným, keďže v tento deň bola doprava preukázateľne vykonaná spoločnosťou MACH TRADE, spol. s r.o. (vodič T. Q. vykonal dopravu pre MACH TRADE, spol. s r.o. na vozidle žalobcu). Doklady, ktoré túto skutočnosť ( t. j. že vodič T. Q. vykonal dopravu pre MACH TRADE, spol. s r.o. na vozidle žalobcu) preukazujú, že žalobca žalovanému predložil a priložil ich aj k Správnej žalobe, avšak tento ich ignoruje a vôbec ich nezohľadnil - čo bol jeden z dôvodov podania Správnej žaloby.

Žalovaný sa nevyjadril a opäť úplne ignoroval aj námietku žalobcu, že v danom prípade platí výnimka podľa ustanovenia článku 13 ods. 1. písm. h) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 zo dňa 15.03.2006, nakoľko predmetom dopravy boli v danom prípade batérie a akumulátory, ktoré sú (aj) oddelenou zložkou zbieraného komunálneho odpadu a tvoria vyhradený prúd komunálneho odpadu, pričom na predmetné Nariadenie ES odkazujú aj ustanovenia zákona o organizácii pracovného času v doprave.

S poukazom na uvedené teda žalobca dňa 09. 03. 2021, kedy vykonal žalovaný cestnú kontrolu a inšpekciu práce, neporušil ustanovenia zo strany, ani iné právne predpisy.

Žalobca preto trval na svoje argumentácii v Správnej žalobe, že žalovaným zistené skutočnosti na strane 2 Protokolu, závery v písm. A) bod 1. na strane 3 Protokolu, ako aj závery žalovaného v Dodatku č. 1 k Protokolu (najmä posledné dva odstavce na strane 3 Dodatku) za nezákonné, keďže závery v nich obsiahnuté vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je v zmysle jedným z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy.

V ďalšej časti vyjadrenia dal do pozornosti, že žalovaný v súvislosti s tvrdením, že nie je povinný uviesť konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať, za účelom odstránenia zistených nedostatkov, citoval rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 01. 2021 a nie rozhodnutie najvyššej súdnej autority, za ktorú sa považuje Najvyšší súd SR.

Keďže žalobca neporušil ustanovenia , ani iné právne predpisy, čo nepochybne svojou argumentáciou, ako aj predloženými dôkazmi, preukázal a čo žalovaný úplne ignoroval, žalobca skutočne nevie, aké opatrenia mal prijať za účelom nápravy - a to aj v prípade,

že by bolo skutočne na ňom, aby si opatrenia zvolil (čo však žalobca s poukazom na jeho argumentáciu vyššie výslovne popiera).

V rámci argumentácie žalovaného v Stanovisku, podľa ktorej dodatok k protokolu údajne nemá právny režim ako protokol a zákon o inšpekcii práce neustanovuje presné náležitosti dodatku k protokolu, žalovaný zároveň citoval rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. . Ako však vyplývalo z obsahu predmetného rozhodnutia citovaného žalovaným, krajský súd sa podrobnejšie nezaoberal náležitosťami dodatku k protokolu, ani čo sa týka povinnosti inšpektorátu práce prerokovať dodatok k protokolu s kontrolovaným subjektom - na rozdiel od záverov súdov, ktoré žalobca cituje v Správnej žalobe (napr. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.07.2013, sp. zn. ). Žalobca teda trval aj na svojej argumentácii v Správnej žalobe, že Protokol v znení Dodatku neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a preto mal za to, že žalovaný porušil ustanovenie o inšpekcii práce, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, čo predstavuje dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, a to v zmysle .

S poukazom na argumentáciu žalobcu vyššie v bodoch 1. až. 3. tohto článku III. vyjadrenia bolo nepochybné a zrejmé, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ani s predloženými dôkazmi, resp. dokladmi, dodatok k protokolu nespĺňa formálne a obsahové zákonné náležitosti (v súlade s podrobnou argumentáciou žalobcu a s judikatúrou citovanou v Správnej žalobe) a nie je ani pravda, že judikatúra citovaná žalobcom v Správnej žalobe bola prelomená novšími rozhodnutiami (určite nie tými, ktoré cituje žalovaný v Stanovisku), preto zotrval na svojej žalobe.

19. Žalovaný na výzvu súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , ) preskúmal žalobou napadnutý protokol žalovaného č. INA -08-60-2.2/P-A25,A27-21 zo dňa 06. 04. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 v znení opravy zo dňa 16. 04. 2021 bez nariadenia pojednávania (ust. , ), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 09. 02. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06. 04. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 v znení opravy zo dňa 16. 04. 2021 (ďalej len „protokol“), ktorý považuje za opatrenie orgánu verejnej správy zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či protokol môže byť predmetom preskúmavacieho konania postupom podľa .

22. Podľa (ďalej len ), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.

Správny súd dospel k záveru, že protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia ( ), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu dotknuté. Prieskum zákonnosti predmetného opatrenia orgánu verejnej správy - žalovaného

je však vymedzený rozsahom, v ktorom je opatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu, t. j. len v rozsahu uložených povinností. Je nesporné, že protokol bol vydaný v rámci výkonu právomoci žalovaného orgánu verejnej správy zverenej mu osobitným zákonom (výkon inšpekcie práce podľa ), i keď mimo procesného postupu upraveného Správnym poriadkom a žalovaný na základe zistení počas výkonu inšpekcie práce, v dôsledku ktorých konštatoval porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich mu z pracovnoprávnych predpisov a zo Zákona o nelegálnom zamestnávaní uložil žalobcovi s poukazom na povinnosti vo forme opatrení. Charakter opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, a teda spôsobilého byť predmetom prieskumu správnym súdom, má protokol v rozsahu uložených opatrení, ktorými žalovaný žalobcovi ukladá povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie následne môže viesť k uloženiu sankcie, ale aj v rozsahu danom jeho obsahom. To znamená, že žalobca môže byť objektívne priamo dotknutý len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože len nimi bol spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom prípade bola v protokole žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, správny súd preskúmal - porušenie právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú.

23. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie práce, tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone podľa osobitného predpisu (ďalej len ""), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)

Podľa § 7 ods. 12 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,

e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 písm. a) vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

24. Podľa , o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. , v znení účinnom v čase vykonávania kontroly, mobilné činnosti v cestnej doprave môžu vykonávať a) mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné ) alebo medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná,8) b) samostatne zárobkovo činní vodiči.

7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení. 8) Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) z 1. júla 1970 vyhlásená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. v znení zmeny vyhlásenej vyhláškou č.

Podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona, na osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave podľa odseku 1 sa vzťahujú § 7 až 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.

Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy 11) je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme alebo za úhradu a ktorá a) má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani iným druhom závislého pracovného vzťahu, b) môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku, a c) môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.

11) Napríklad o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a príloha č. 3 skupina 314 - Ostatné por. č. 12 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 11) Napríklad o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Podľa § 37 ods. 3 písm. b) vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak h) neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné činnosti v cestnej doprave, pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča.

25. Podľa o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonávania kontroly, tento zákon sa nevzťahuje na cestnú nemotorovú dopravu a okrem ustanovení o podmienkach prepravy nebezpečných vecí ani na cestnú dopravu pre vlastnú potrebu. 3)

3) Čl. 2 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 300, 14.11.2009): "doprava na vlastnú potrebu" je doprava, ktorú uskutočňuje na nekomerčné a neziskové účely fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom platí, že

- dopravná činnosť je len vedľajšia činnosť tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby a

- používané vozidlá sú vlastníctvom tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo ich táto osoba nadobudla na splátky, alebo sú predmetom dlhodobej lízingovej zmluvy a riadia ich členovia personálu

tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo samotná fyzická osoba, alebo personál, ktorý je v podniku zamestnaný alebo ktorý je podniku k dispozícii na základe zmluvného záväzku.

26. Podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, toto nariadenie stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách. Cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy)

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. b) nariadenia, ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1, môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých štátov na území iného členského štátu udeliť výnimky a tieto výnimky individuálne podmieniť, z článkov 5 až 9, ktoré sa vzťahujú na dopravu: b) vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu.

27. V preskúmavanej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

28. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol zo dňa 06. 04. 2021 v zmysle citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie, v danom prípade sociálnej legislatívy v doprave, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť o nariadení odstránenia zisteného nedostatku. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci čoho zistené nedostatky neboli a tiež na sociálnu legislatívu v doprave podľa o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci čoho bolo konštatované, že žalobca vystupujúci v pozícii zamestnávateľa, neuzatvoril pracovný pomer s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pre neho v kontrolovanom období /09. 02. 2021 - 09. 03. 2021/ vykonával dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy, EČV: Y pričom sa nejednalo o samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý je zároveň dopravcom v cestnej doprave (zamestnávateľ uzatvoril s vodičom T. Q., nar. XX. XX. XXXX Komisionársku zmluvu zo dňa 01. 05. 2020), čím porušil ust. v nadväznosti na

29. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a tiež namietal podstatné porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo

opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t. j. či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd preto v správnom súdnictve dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia a jeho rozsah je teda obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení orgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

30. Žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 v spojení s opravou označil podklady a popísal zistené skutočnosti. Zároveň uviedol, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis tohto zisteného nedostatku je zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu. Je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu ( ), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje Správny poriadok. Z tohto dôvodu protokol nemá náležitosti rozhodnutia. V tomto prípade sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov. V rámci inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 nebolo zistené ( ). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole v znení jeho dodatku č.1, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva, ktorému správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože , ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá.

31. V rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenia žalovaného uvedené v protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak teda žalobca namieta nevysporiadanie sa s dôkazmi predloženými k protokolu, teda nedostatočné odôvodnenie, takéto námietky nie sú dôvodné, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.

32. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v znení jeho dodatku č. 1) v časti zistených porušení právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa , ktoré bolo začaté na základe písomného oznámenia žalovaného, bolo vedené podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý poskytuje žalobcovi ako účastníkovi takéhoto konania záruky spravodlivého procesu. Až v rámci tohto samostatného administratívneho konania má žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Jedným z takýchto práv je aj právo a zároveň aj povinnosť žalobcu v rámci dokazovania predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia (, Správneho poriadku). Následne

žalovaný ako orgán verejnej správy má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré bude obsahovať presvedčivé odôvodnenie, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude v konečnom dôsledku samostatne preskúmateľné správnym súdom. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie veci.

33. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, majúc pritom za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplývajú rovnaké skutočnosti, ako sú opísané v protokole a teda tá skutočnosť, že dňa 09. 03. 2021 bola pri cestnej kontrole na rýchlostnej ceste R1 v katastri obce A. M. vykoná kontrola sociálnej legislatívy v cestnej doprave, v rámci ktorej bol kontrolovaný aj vodič T. Q., nar. XX. XX. XXXX. Ten uviedol, že je zamestnaný u žalobcu, čo však nevyplývalo z lustrácie v Sociálnej poisťovni, preto podaním zo dňa 11. 03. 2021 žalovaný oznámil žalobcovi začatie inšpekcie práce a tiež žiadal o predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov, potrebných na výkon inšpekcie práce. Z oznámenia pritom vyplýva, že predmetom kontroly bolo obdobie január 2021 až marec 2021. Následne žalobca predložil žalovanému požadované doklady, v dôsledku čoho bol spísaný protokol. Až následne žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa XX. 04. 2021 uviedol, že žalobca motorové vozidlo EČV Y dal do dočasného užívania spoločnosti MACH TRADE, spol. s r.o., avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho namietal, že dňa 09. 03. 2021 vykonával T. Q., nar. XX. XX. XXXX dopravu pre spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o., k čomu predložil aj sprievodný list nebezpečného odpadu, avšak vo veľmi nejasnej kópii. Pozornosti súdu neušlo, že uvedené bolo zaslané až dodatočne a nie pri prerokovaní protokolu. Avšak napriek tomu správny súd má za to, že tieto skutočnosti v žiadnom prípade nemohli ovplyvniť výsledky vykonanej kontroly, pretože kontrolované obdobie bolo od 09. 02. 2021 až do 09. 03. 2021 a žalobca spochybňoval dopravu vykonávanú vodičom T. Q. len dňa 09. 03. 2021. Nespornou skutočnosťou je pritom tá skutočnosť, že dňa 01. 03. 2021 bolo T. Q. vydané potvrdenie, že vykonáva prácu pre žalobcu ako vodič po celom území SR. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovi sa priestor na unesenie dôkazného bremena vytvorí v správnom konaní o uložení pokuty, a preto v tomto ohľade je potrebné námietky žalobcu aj z tohto pohľadu vnímať ako nedôvodné.

34. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaný v protokole vytýkal porušenie ust. v nadväznosti na , a nie porušenie ustanovení , na ktoré žalobca poukazoval, majúc pritom za to, že vykonáva dopravu mimo tohto , ako ani nariadenie č. 1071/2009, ktoré sa na daný skutkový stav ani nevzťahujú. Predmetom právneho posúdenia bola skutočnosť, že T. Q., nar. XX. XX. XXXX, vykonával pre žalobcu v období od 09. 02. 2021 do 09. 03. 2021 dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy viď. potvrdenie zo dňa 01. 03. 2021), avšak bez toho, aby bol aj dopravcom v cestnej doprave. v ustanovení pritom uvádza, že mobilné činnosti v cestnej doprave môžu vykonávať a) mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy alebo medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) samostatne zárobkovo činní vodiči. Pritom za samostatne zárobkovo činných vodičov je potrebné považovať osobu, ktorej hlavnou činnosťou na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy ( ) je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme alebo za úhradu a ktorá a) má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani iným druhom závislého pracovného vzťahu, b) môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku, a c) môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi. Vodič T. Q. nedisponoval povolením na vykonávanie cestnej dopravy, preto nebolo možné ho považovať za samostatne zárobkovo činného vodiča a žalobca, ak chcel využívať jeho služby vodiča, bol povinný s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu. Je pritom nepochybné, že T. Q. disponoval živnostenským oprávnením, avšak uvedené nie je možné stotožňovať so statusom samostatne zárobkovo činného vodiča. Živnostenské oprávnenie v zmysle dávalo vodičovi T. Q. status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto akékoľvek námietky žalobcu ohľadom živnostenského oprávnenia neobstáli. Rovnako správny súd nezistil v tomto ohľade nesprávne právne posúdenie, preto predmetnú námietku žalobcu, vyhodnotil ako nedôvodnú.

35. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v súlade s , v zmysle ktorého po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu, žalovaný vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol obsah vyjadrenia žalobcu a svoje stanovisko k nemu. Iné povinnosti ani obsahové náležitosti pre dodatok k protokolu citované ustanovenie žalovanému neukladá. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď dodatok č. 1 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný. Takáto povinnosť (prerokovať so žalobcom dodatok k protokolu) nemá oporu v zákone. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné.

36. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zisteného nedostatku, teda uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti, na základe čoho podľa žalobcu nebolo možné konštatovať, že protokol má zákonom požadované náležitosti. Správny súd sa nestotožnil ani s uvedenou námietkou žalobcu, pretože napadnuté opatrenie netrpí namietanými vadami, nakoľko z obsahuje protokolu a jeho dodatku č. 1 je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenie a z akých skutkových zistení vychádzal, ako aj podklady, z ktorých žalovaný vychádzal. Okrem toho správny súd opätovne uvádza, že na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku (ani na vyhotovenie dodatku k protokolu) sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Zo nevyplýva žalovanému povinnosť presne určiť kontrolovanému subjektu, aké konkrétne opatrenia má na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, neurčuje mu ani, akým spôsobom má tieto opatrenia formulovať. Žalobcom tvrdená absencia formálnych a obsahových náležitostí v preskúmavanom prípade nebola zistená, pretože vo vzťahu k zistenému porušeniu predpisu, mal žalobca prijať opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a mal povinnosť podať správu o ich prijatí. Inšpektormi bol zistený jeden nedostatok a teda je jednoznačné, že prijatie opatrenia sa vzťahuje len na tento jeden zistený nedostatok. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov a aj nariadené opatrenia. Pretože na postup pri výkone inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce nie sú kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia ( a Správneho poriadku).

37. Na potvrdenie správnosti právneho názoru správneho súdu, správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 20.05.2020 v bode 42 uviedol, že „v súvislosti s kasačnými námietkami sťažovateľa, že zo strany žalovaného nedošlo v protokole k uvedeniu konkrétnych opatrení, ktoré ma vykonať na nápravu zisteného porušenia právnych predpisov, kasačný súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. Pri formulovaní vysloveného záveru vychádzal kasačný súd zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto, ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil sťažovateľovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ nápravou dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za postačujúce“.

Okrem toho kasačný súd v bode 43 dodal, že „kasačný súd sa stotožňuje aj s právnym názorom krajského súdu odôvodňujúcim neprerokovanie dodatku k protokolu. Vzhľadom na obsahové náležitosti dodatku (vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu a stanovisko inšpektora práce k nemu), tento nemá spôsobilosť priamo zasiahnuť do právnej sféry kontrolovaného zamestnávateľa, na rozdiel od protokolu, ktorý je potrebné vždy prerokovať.“

Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 11. 2019, v ktorom bolo uvedené:

„36. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že žalovaný s ním neprerokoval dodatok č. 1, kasačný súd uvádza, že tento dodatok nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole ani v ňom prijaté opatrenia a preto ho nebolo potrebné prerokovať. Dodatok č. 1 je súčasťou protokolu a inšpektor práce ho vyhotovil v zmysle a uviedol v ňom vyjadrenie sťažovateľa a svoje stanovisko k nemu. ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok

k protokolu a uviesť v ňom svoje stanovisko, avšak nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania protokolu či dodatku k nemu. Inšpektori práce prerokujú aj dodatok k protokolu v prípade, ak sa ním menia nedostatky uvedené v protokole tak, že sa mení aj skutkový popis, právna norma, ktorá mala byť porušená alebo sa konštatuje nový nedostatok s ohľadom na vyjadrenie kontrolovaného subjektu, prípadne vzhľadom na predložené nové dôkazy, alebo ak je potrebné prijať nové opatrenia podľa Ak sa dodatkom nemení protokol alebo ak sa ruší niektorý z nedostatkov alebo z prijatých opatrení, je to zmena v prospech kontrolovaného subjektu, ktorá nemá za následok poškodenie práv kontrolovaného subjektu a tento dodatok sa neprerokuje, nakoľko je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie práce. Vzhľadom na to, že dodatok č.1 neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol sťažovateľovi riadne doručený, neboli jeho neprerokovaním poškodené jeho práva.“

38. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd za to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. Uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať zákonnosťou a spôsobom vykonania inšpekcie, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z tohto pohľadu sú potom tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k spôsobu vykonania inšpekcie práce bezpredmetné. Súd konštatuje, že otázka následnej zodpovednosti žalobcu za porušenie sociálnej legislatívy v oblasti dopravy sa rieši až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. Až v rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené správne konanie, sa potom súd zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, identifikáciou skutku, ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v riadne začatom správnom konaní je potom povinnosťou správnych orgánov sa riadne zaoberať prípadným námietkami žalobcu vznesenými i k spôsobu hodnotenia dôkazov a svoje závery, ku ktorým dospeje, aj riadne (v súlade s požiadavkami, ktoré zákon kladie na odôvodnenie správneho rozhodnutia) odôvodniť v konečnom rozhodnutí.

39. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2018, podľa ktorého: " ......súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov.......... V prípade zistenia nedostatkov predstavuje protokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom navrhuje, t. j. odporúča, prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Vo vzťahu ku kasačným námietkam sťažovateľa, že zo strany žalovaného nedošlo v protokole k samotnému navrhnutiu opatrení, pričom z protokolu nie je zrejmé, čo má sťažovateľ na odstránenie nedostatkov urobiť a ani v akej lehote, kasačný súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. ...........Rovnako bolo potrebné ustáliť, že zo strany žalovaného došlo k navrhnutiu resp. nariadeniu opatrení v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje kasačný súd za postačujúce".

40. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudky Krajského súdu Trnava zo dňa 16. 06. 2016, sp. zn. a Krajského súdu Nitra zo dňa 18. 07. 2013, sp. zn. , správny súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu k predmetu tohto preskúmavacieho konania irelevantné, resp. ich právne závery sú prekonané rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorého závery sú citované

vyššie. Okrem toho vo vzťahu k týmto rozsudkom správny súd dodáva, že správny súd nie je viazaný rozhodnutiami prvostupňových správnych súdov, keďže každé rozhodnutie resp. opatrenie sa v rámci správneho súdnictva preskúmava z dôvodov nezákonnosti namietaných v žalobe a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

41. Preskúmaním žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - protokolu v znení dodatku č. 1 v znení opravy - v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.