Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-32-2018.pdf
PDF · 146.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: REVOL TT Consulting s.r.o., so sídlom Vlárska 28, 917 01 Trnava, IČO: 44 808 321, právne zastúpeného: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO:00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2018/2970, O-47/2018 zo dňa 14.03.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce číslo PO/BEZ/2018/2970, O-47/2018 zo dňa 14.03.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/2970, O-47/2018 zo dňa 14.03.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok"), na základe odvolania účastníka konania napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R 347/2017/SE, ROZ/2017/359, 2017/20819 zo dňa 28.11.2017 zmenil vo výrokovej časti tak, že sa vypúšťa konštatované porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci vo vzťahu k fyzickým osobám - Mgr. C. W., (nar. XX.XX.XXXX), N. W. (nar. XX.XX.XXXX) a N. Y. (nar. XX.XX.XXXX), pričom sa v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce ukladá účastníkovi konania pokuta vo výške 2 000 eur, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa dopustil tým, že ako právnická osoba v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 16.06.2017 o 09:40 h, na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava využíval závislú prácu fyzickej osoby - U. I. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý pre neho vykonával závislú prácu - zámočník a účastník konania s ním mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016, pričom si nesplnil prihlasovaniu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keďže menovaného zamestnanca neprihlásil do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci s tým, že inšpekciou práce bolo zistené, že účastník konania prihlásil menovaného zamestnanca do príslušného registra dňa 10.06.2016 o 23:15 h.
2. Inšpektorát práce Trnava (ďalej aj ako len „inšpektorát práce" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa") rozhodnutím č. R 347/2017/SE, ROZ/2017/359, 2017/20819 zo dňa 28.11.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie) vo veci zamestnávateľa (žalobcu) rozhodol, že mu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce ukladá pokutu vo výške 7 000 eur, za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce tým, že
- využíval odo dňa 02.11.2016 do 08.11.2016 závislú prácu fyzickej osoby Mgr. C. W. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý pre neho vykonával závislú prácu - kontrolór kvality na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava, mal s ním uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2016, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- využíval odo dňa 12.12.2016 do 18.12.2016 závislú prácu fyzickej osoby N. W. (nar. XX.XX.XXXX), ktorá pre neho vykonávala závislú prácu -operátor CNC strojov na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava, mal s ňou uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa12.12.2016, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- využíval odo dňa 21.06.2016 do 26.06.2016 závislú prácu fyzickej osoby N. Y. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý pre neho vykonával závislú prácu - sústružník na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava, mal s ním uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.06.2016, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- využíval odo dňa 30.05.2016 do 10.06.2016 závislú prácu fyzickej osoby U. I. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý pre neho vykonával závislú prácu - zámočník na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava, mal s ním uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát práce uskutočnil podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 125/2006 Z. z." alebo „zákon o inšpekcii práce") dňa 13.02.2017 o 10:00 hod. inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 82/2005 Z. z." alebo „zákon o nelegálnej práci") a na kontrolu dodržiavania ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce"). Dňa 28.02.2017 bol vypracovaný Protokol č. ITA-28-56-1.2/P-E24, E28-17 (ďalej len ako „Protokol zo dňa 28.02.2017), v ktorom bolo skonštatované, že výkonom inšpekcie bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania špecifikované v časti Nelegálne zamestnávanie písm. B) v bodoch 1, 2, 3, 4, ktoré spočívalo v tom, že účastník konania porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., pričom skutky boli vymedzené tak, ako vyplývajú z výroku rozhodnutia. Protokol zo dňa 28.02.2017 bol prerokovaný s konateľom spoločnosti Romanom Vavrom, ktorý uviedol, že sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadrí v rámci správneho konania. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi konania doručené dňa 31.10.2017, pričom účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2017 uviedol, že zamestnanci začali vykonávať závislú prácu až po ich prihlásení do registra poistencov sociálnej poisťovne a v tejto súvislosti navrhol, aby ich správny orgán vypočul. Uviedol ďalej, že si oznamovaciu povinnosť splnil a uhradil všetky finančné záväzky voči Sociálnej poisťovni. Tiež poukázal na skutočnosť, že dňa 30.05.2016 uzavrel pracovnú zmluvu s U. I. (nar. XX.XX.XXXX), avšak pri prihlasovaní do evidencie dňa 05.06.2016 došlo k chybe, keď tohto zamestnanca prihlásil pod menom I., pričom uvedenú chybu v písaní odstránil novým prihlásením prostredníctvom nového registračného listu zo dňa 10.06.2016. Účastník konania (žalobca) poukázal tiež na novelu zákona č. 82/2005 Z. z., ktorou sa mení skutková podstata nelegálneho zamestnávania v ustanovení § 2 ods. 2 písm. b).
4. Inšpektorát práce, s poukazom na podklady svojho rozhodnutia, ktoré presne špecifikoval, skonštatoval, že mal bez pochybností preukázané, že účastník konania si do začiatku výkonu činnosti zamestnancov (Mgr. C. W., N. W., N. Y., U. I.) nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z." alebo „zákon o sociálnom poistení") a neprihlásil zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu činnosti zamestnancov, pričom nesplnenie tejto povinnosti je podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. definované ako nelegálne zamestnávanie. K tvrdeniu zamestnávateľa, že menovaní zamestnanci začali vykonávať závislú prácu až po ich prihlásení do registra poistencov, ktorú skutočnosť potvrdili čestnými vyhláseniami, považoval za priečiace sa zásadám logiky, pretože je nelogické, že by všetci zamestnanci, u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie, nastúpili do práce oneskorene z dôvodu prekážok na ich strane. V tejto súvislosti poukázal na to, že účastník konania v priebehu výkonu inšpekcie práce sám predložil evidencie pracovného času menovaných zamestnancov, z ktorých preukázateľne vyplýva, že zamestnanci pre účastníka konania vykonávali závislú prácu skôr, ako ich účastník konania prihlásil do registra poistencov dodajúc, že táto skutočnosť vyplýva aj zo mzdových listov zamestnancov za rok 2016. Za irelevantné považoval tvrdenie účastníka konania, že mal uhradené všetky finančné záväzky voči Sociálnej poisťovni, pretože správny delikt sa týka porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa novely zákona č. 82/2005 Z. z. a s tým súvisiacej aplikácie neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa priaznivejšie uviedol, že táto zásada sa uplatňuje nie vo vzťahu k spáchanému deliktu, ale vo vzťahu k výške sankcie. Inšpektorát práce vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce odôvodnil výšku sankcie, pričom skonštatoval, že prihliadal na to, že ide o prvé porušenie v oblasti nelegálneho zamestnávania, na dobu protiprávneho konania, na počet nelegálne zamestnaných osôb a na spôsob spáchania deliktu, teda že účastník konania využíval závislú prácu fyzických osôb, s ktorými mal uzavretý pracovnoprávny vzťah, avšak si včas nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni, tiež na to, že účastník konania tento nedostatok odstránil ešte pred výkonom inšpekcie práce, a že zamestnáva 60 zamestnancov. Pokutu uložil vo výške 7 000 eur, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pri nelegálnom zamestnávaní viac ako dvoch fyzických osôb súčasne.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 06.11.2017. Súčasne poukázal na to, že inšpektorát práce sa vôbec nezaoberal prípadom zamestnanca U. I., pri prihlasovaní ktorého do evidencie poistencov došlo k chybe v písaní, keď namiesto priezviska I. uviedol I., pričom rodné číslo bolo pri prvom prihlásení dňa 05.06.2016 uvedené správne. Rovnako trval na tom, že v jeho prípade mala byť zohľadnená novela zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko je táto pre neho priaznivejšia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v ktorom je zakotvená trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Účastník konania ďalej namietal, že inšpektorát práce nevykonal ním navrhnuté dôkazy - výsluchy zamestnancov a tiež, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku a to najmä, že neobsahuje dátum vydania rozhodnutia. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací orgán vykonal výsluch uvedených zamestnancov, preskúmal doručené čestné vyhlásenia a predložené registračné listy a na základe vykonaných dôkazov napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku.
6. Žalovaný rozhodujúc o odvolaní rozhodol výrokom uvedeným v bode 1 tohto rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní predmetného rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal za to, že inšpektorát práce jednoznačne preukázal, že účastník konania ako právnická osoba porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Poukázal na to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané počas inšpekcie práce konanej dňa 13.02.2017 u účastníka konania na pracovisku : prevádzka spoločnosti Vlárska 28, 917 01 Trnava a dňa 20.02.2017 a 28.02.2017 na inšpektoráte práce, keď tento záver vyplýva z viacerých podkladov obsiahnutých v odvolacom spise, najmä však z výpisu z obchodného registra, pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2016 - Mgr. C. W., evidencie pracovného času za november 2016 - Mgr. C. W., mzdového listu za rok 2016 - Mgr. C. W., registračného listu FO - Mgr. C. W., elektronického výpisu z registra poistencov sociálnej poisťovne - Mgr. C. W., pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2016 - N. W., evidencie pracovného času za december 2016 - N. W., mzdového listu za rok 2016 - N. W., registračného listu FO
- N. W., elektronického výpisu z registra poistencov Sociálnej poisťovne - N. W., pracovnej zmluvy zo dňa 21.06.2016 - N. Y., evidencie pracovného času za jún 2016 - N. Y., mzdového listu za rok 2016 - N. Y., registračného listu FO - N. Y., elektronického výpisu z registra poistencov Sociálnej poisťovne - N. Y., pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016 - U. I., evidencie pracovného času za máj 2016 - U. I., mzdového listu za rok 2016 - U. I., registračného listu FO - U. I., elektronického výpisu z registra poistencov Sociálnej poisťovne - U. I., prerokovaného protokolu a vyjadrení účastníka konania.
7. Vo vzťahu k fyzickej osobe identifikovanej ako U. I. žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania mal s touto fyzickou osobou preukázateľne založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016 s dňom nástupu do práce 30.05.2016, teda výkon závislej práce menovaným zamestnancom pre účastníka konania (žalobcu) bol uskutočňovaný odo dňa 30.05.2016 do 10.06.2016, ktorá skutočnosť preukázateľne vyplýva aj z priloženej evidencie pracovného času za mesiac máj 2016 a zo mzdového listu za rok 2016 predloženého v priebehu inšpekcie práce samotným účastníkom konania. Preto uzavrel, že U. I. nebol najneskôr pred začatím výkonu činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, prihlásený do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Súčasne poukázal na to, že priložené výpisy z registra Sociálnej poisťovne dokazujú, že účastník konania prihlásil dotknutého zamestnanca až dňa 10.06.2016, teda si túto povinnosť nesplnil ani do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 s tým, že menovaného prihlásil do registra Sociálnej poisťovne až na 12 deň od začatia výkonu jeho činnosti.
8. Žalovaný posudzoval skutok účastníka konania po právnej stránke aj z hľadiska novely zákona o nelegálnej práci, v zmysle ktorej od 01.01.2018 došlo zákonom č. 294/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nelegálnej práci, k zmene znenia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, v zmysle ktorého sa účastník konania nedopustil spáchania správneho deliktu vo vzťahu k zamestnancom Mgr. C. W., N. W. a N. Y., pretože podľa predložených dokladov bolo preukázané, že účastník konania ich prihlásil do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení a zároveň najneskôr do dňa začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá sa uskutočnila v období od 13.02.2017 do 28.02.2017.
9. Žalovaný z dôvodu, že zanikla deliktuálna zodpovednosť účastníka konania vo vzťahu k vyššie uvedeným zamestnancom, pristúpil aj k prehodnoteniu výšky uloženej sankcie, ktorú ustálil na sumu 2000 eur a to s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že účastník konania sa predmetného deliktu preukázateľne dopustil v prípade fyzickej osoby identifikovanej ako U. I. a nakoľko neexistuje zákonná možnosť upustiť od uloženia pokuty, ani ju znížiť pod minimálnu hranicu, ktorá predstavuje 2 000 eur, túto uložil na dolnej hranici zákonnej sadzby a to s poukazom na počet nelegálne zamestnávaných osôb, na veľkosť účastníka konania ako zamestnávateľa (účastník konania v čase inšpekcie práce zamestnával 60 zamestnancov), ako aj na skutočnosť, že ide o ojedinelý nedostatok a že ide o prvé zistenie nedostatku takéhoto charakteru dodajúc však, že ide o nespochybniteľne závažný nedostatok, najmä s ohľadom na vznik právnej neistoty zamestnanca v dôsledku jeho neprihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.03.2018 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP")].
11. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo vzťahu k zamestnancovi - U. I. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že posúdil skutok po právnej stránke aj z hľadiska novely zákona o nelegálnej práci, pričom skonštatoval, že v tomto prípade si povinnosť prihlásenia zamestnanca nesplnil ani do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko prihlásil menovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne až na 12. deň od začatia výkonu jeho činnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, na ktoré poukázal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a predtým aj vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 06.11.2017, keď uviedol, že uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnancom U. I. dňa 30.05.2016, pričom ho prihlásil ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne dňa 05.06.2016, avšak pri uvedenom prihlásení prišlo k chybe v písaní a pána U. I. prihlásil pod menom I., čo zistil, až po prihlásení, pričom rodné číslo uvedeného zamestnanca, ako trvalý identifikačný osobný údaj, bol aj v pôvodnom registračnom liste zo dňa 05.06.2016 uvedený správne. Uviedol, že uvedenú chybu v písaní odstránil novým prihlásením zamestnanca a to novým registračným listom zo dňa 10.06.2016 dodajúc, že zamestnanec vykonával prácu pre zamestnávateľa od dátumu 06.06.2016, kedy už bol prihlásený do Sociálnej poisťovne, i keď s nesprávne označeným menom, pričom toto tvrdenie preukázal zaslaním pôvodného registračného listu zo dňa 05.06.2016 a nového registračného listu zo dňa 10.06.2016, avšak týmito tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi sa nezaoberal ani inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca preto namietal, že v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav, respektíve tento nebol zistený dostatočne na právne posúdenie veci. Rovnako v tejto súvislosti namietal, že žalovaný sa predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal a v rozhodnutí predložené dôkazy (registračné listy zamestnanca I.) vôbec ako dôkazy nehodnotil.
12. Žalobca mal za to, že zamestnanca U. I. (nar. XX.XX.XXXX) prihlásil ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne dňa 05.06.2016 a teda si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení.
13. S poukazom na uvedené preto navrhol správnemu súdu, aby zrušil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce v Košiciach č. PO/BEZ/2018/2970 zo dňa 14.03.2018, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R 347/2017/SE, ROZ/2017/359, 2017/20819 zo dňa 28.11.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
14. Žalobca navrhol, aby správny súd vo veci samej nariadil pojednávanie a to za účelom vykonania dôkazov, konkrétne výsluch svedkov - Roman Vavro, konateľ žalobcu, Y. D..
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že konajúce orgány verejnej správy postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia, boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1 až 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 správneho poriadku a pokuta bola uložená v medziach ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a v neposlednom rade v súlade so zásadou legitímneho očakávania vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 druhá veta správneho poriadku. Ďalej poukázal na to, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa prejednal správny delikt upravený v ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v správnom konaní podľa ustanovení správneho poriadku, tak ako to prikazuje ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce.
16. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2 000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako právnická osoba v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 16.06.2017 (správne malo byť uvedené 13.02.2017 - poznámka správneho súdu) o 09:40 h, na prevádzke spoločnosti Vlárska 28, Trnava, využíval závislú prácu fyzickej osoby U. I., ktorý pre neho vykonával závislú prácu, žalobca s ním mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu a to podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, keď menovaného zamestnanca neprihlásil do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. V tejto súvislosti dodal, že inšpekciou práce bolo zistené, že účastník konania prihlásil menovaného do príslušného registra dňa 10.06.2016 o 23:15 h.
17. K tvrdeniu žalobcu, že U. I. prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 05.06.2016 uviedol, že vo výpise z registra Sociálnej poisťovne, konkrétne z prehľadu prihlásení vyplýva, že fyzická osoba U. I. bol žalobcom elektronicky prihlásený dňa 10.06.2016 o 23:15 h (bod 17, odvádzateľ REVOL TT Consulting), pričom z prehľadu histórie prihlásenia U. I. v bode 17 odvádzateľom REVOL TT Consulting vyplynulo, že spracovanie registračného listu č. R040637017894 s prihlásením dňa 05.06.2016, na ktoré žalobca poukazuje, bolo zamietnuté. S poukazom na uvedené preto zastal názor, že konajúce orgány verejnej správy, po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, nepochybne preukázali, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu ustanoveného v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Preto navrhol správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení výslovne uviedol, že správny súd má rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
18. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že žalovaný skutočnosť, že registračný list č. R040637017894 s prihlásením dňa 05.06.2016 bol zamietnutý neuvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo znamená, že s týmto registračným listom sa v odôvodnení vôbec nezaoberal. V súvislosti s registračným listom č. R040637017894 s prihlásením 05.06.2016 uviedol, že tento bol zamietnutý až dňa 28.06.2016, teda 23 dní odo dňa jeho registrácie, pričom podľa vyjadrenia p. U. C., ktorý je zamestnancom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a ktorý ako referent vybavoval registráciu zamestnanca U. I., k zamietnutiu registračného listu s prihlásením dňa 05.06.2016 pristúpil v čase, keď už bol doručený nový registračný list zamestnanca I. č. R040637115588 zo dňa 10.06.2016 a nakoľko druhý registračný list bol bez chyby, tento akceptoval a spracoval. Žalobca ďalej uviedol, že nový registračný list zaslal z vlastnej iniciatívy z dôvodu, že zistil chybu v priezvisku zamestnanca ešte predtým, ako bol zo strany Sociálnej poisťovne vyzvaný na opravu nesprávne uvedených údajov v registračnom liste č. R040637017894 s prihlásením dňa 05.06.2016. V tejto súvislosti upozornil na to, že v prípade, ak by nepodal novú registráciu zamestnanca p. I. so správne uvedeným priezviskom, Sociálna poisťovňa by ho vyzvala k odstráneniu chyby registračného listu č. R040637017894 s prihlásením dňa 05.06.2016 a po jej odstránení by bol registračný list akceptovaný a spracovaný. S poukazom na uvedené zotrval na dôvodnosti správnej žaloby a navrhol správnemu súdu rozhodnúť v súlade s predloženým petitom. Súčasne navrhol, aby správny súd vypočul ako svedka U. C., zamestnanca Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava.
19. Žalobca elektronicky doručil správnemu súdu dňa 04.10.2018 vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 04.09.2018, z ktorého sú preukázané skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej replike (bod 18 tohto rozsudku).
20. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca nepostupoval pri prihlasovaní zamestnanca do registra sociálnej poisťovne v zmysle postupu uvedeného v jej vyjadrení a teda neprihlásil menovaného zamestnanca do registra poistencov dňa 05.06.2016, ale až dňa 10.06.2016, teda až v 12. deň po tom, ako začal zamestnanec dňa 30.05.2016 vykonávať pre žalobcu prácu zámočníka na prevádzke na ulici Vlárska 28, Trnava, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2016. Žalovaný tiež poukázal na objektívnu zodpovednosť za správne delikty, v zmysle ktorej je žalobca zodpovedný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo dokonca opomenutie dodajúc, že pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov žalobcu alebo iných subjektov ako žalobcu a preto žalobcu neospravedlňuje, že k neskorému prihláseniu zamestnanca do registra malo dôjsť z dôvodu pochybenia žalobcu nesprávnym uvedením priezviska zamestnanca v registračnom liste FO. Preto navrhol správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Žalobca dňa 14. apríla 2019 elektronicky doručil správnemu súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom v podstate zopakoval svoje argumenty na podporu dôvodnosti správnej žaloby.
IV. Relevantná právna úprava
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
24. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
26. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
28. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
29. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
30. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
31. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
33. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazanúc žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 2. mája 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
34. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil podaním zo dňa 26.04.2019 a súčasne súhlasil, aby správny súd pojednával aj v jeho neprítomnosti.
35. Právny zástupca žalobcu súhlasil so skrátením lehoty na prípravu pojednávania podľa § 108 ods. 2 SSP (predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 23. apríla 2019). Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj písomných vyjadrení, ktoré boli doručené správnemu súdu. Poukázal na to, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., keď prihlásil svojho zamestnanca U. I. do Sociálnej poisťovne dňa 05.06.2016, avšak uviedol nesprávne priezvisko, keď namiesto I. uviedol I., pričom rodné číslo uviedol správne. Uviedol, že následne externá pracovníčka žalobcu Y. D. vykonala opravu registračného listu a to dňa 10. júna 2016, keď zistila, že zamestnanec U. I. nie je zaregistrovaný, nakoľko mal nesprávne uvedené priezvisko. Tiež poukázal na to, že registračný list z 5. júna 2016 bol predložený na osobné vybavenie p. C., ktorý však vzhľadom na skutočnosť, že už bol vybavený registračný list z 10. júna 2016, tento po 23. dňoch zamietol, nakoľko by išlo o duplicitné prihlásenie tohto zamestnanca. Poukázal na to, že touto skutočnosťou sa tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nezaoberali resp. sa s touto skutočnosťou nevysporiadali. Vychádzajúc z uvedeného považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a navrhol správnemu súdu ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne si pre prípad úspechu uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36. Konateľ žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu.
37. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 13.02.2017 vykonal Inšpektorát práce Trnava inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. a na kontrolu dodržiavania ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Dňa 28.02.2017 bol vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie, z ktorého vyplýva, že boli zistené konkrétne nedostatky týkajúce sa nelegálneho zamestnávania fyzických osôb a to Mgr. C. W., N. W., N. Y. a U. I., pričom vo všetkých prípadoch bolo zistené porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinného do 31.12.2017. Protokol zo dňa 28.02.2017 bol dňa 28.02.2017 prerokovaný s konateľom Romanom Vavrom, ktorý uviedol, že sa k nedostatkom vyjadrí v rámci správneho konania.
38. S poukazom na skutočnosť, že vo vzťahu k zamestnancom - Mgr. C. W., N. W. a N. Y. dňom 01.01.2018 zanikla deliktuálna zodpovednosť žalobcu, správny súd bude poukazovať len na skutočnosti týkajúce sa U. I..
39. Vo vzťahu k U. I. mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca mal s ním uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 30.05.2016 s dohodnutým druhom práce - zámočník, s dohodnutou odmenou 4,20 eur/hod. a ako deň nástupu bol dohodnutý 30.05.2016. Zo mzdového listu za rok 2016 je zrejmé, že U. I. odpracoval v mesiaci máj 16 hodín, z ktorých 3 hodiny tvorili nadčas. Rovnako z dochádzkovej karty tohto zamestnanca vyplýva, že pracoval v dňoch 30.05.2016 a 31.05.2016. Z registračného listu FO, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu vyplýva, a to konkrétne z bodu 17, že žalobca zamestnanca U. I. prihlásil dňa 10.06.2016 o 23:15 hod.
40. Inšpektorát práce začal podľa § 18 správneho poriadku konanie o uložení pokuty, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 27.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2017. Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby sa najneskôr v lehote 7 dní vyjadril vo veci a súčasne bol poučený podľa § 33 správneho poriadku. Dňa 7. novembra 2017 doručil žalobca inšpektorátu práce vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, pričom prílohou tohto oznámenia boli aj registračné listy FO týkajúce sa zamestnanca U. I. zo dňa 05.06.2016 a 10.06.2016.
41. Správny súd mal na základe týchto predložených registračných listov FO preukázané, že žalobca podal dňa 05.06.2016 registračný list FO týkajúci sa zamestnanca U. I., avšak pri uvedení priezviska došlo k chybe v písaní, keď namiesto I. bolo uvedené I.. Rovnako je preukázané, že rodné číslo tohto zamestnanca bolo uvedené správne.
42. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný mal k dispozícii aj dokument č. R040637017894 zo dňa 05.06.2016 (žurnalizovaný ako čl. 4 administratívneho spisu žalovaného), z ktorého vyplývalo, že k rodnému číslu 8502169742 (U. I.) bol dňa 05.06.2016 prijatý registračný list zamestnanca, pričom dňa 28.06.2016 bol označený ako zamietnutý.
43. Správny súd posudzoval dôvodnosť správnej žaloby viazanúc žalobnými bodmi s výnimkou vád trestania (§ 195 SSP), ktoré však v danom prípade správnym súdom zistené neboli. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby musí správny súd konštatovať, že zásadnou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, respektíve, že zistený skutkový stav bol nedostatočný na právne posúdenie veci. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobca výslovne v správnej žalobe uviedol, že konajúce orgány verejnej správy sa vôbec nezaoberali dôkazmi, majúc na mysli predložené registračné listy zamestnanca I., a tieto vôbec nehodnotili. Toto tvrdenie súčasne znamená nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôkazov a to napriek tomu, že to žalobca výslovne takto v správnej žalobe neuviedol. Z obsahu správnej žaloby má však správny súd tento žalobný bod riadne uplatnený. Uvedené správny súd zdôrazňuje a to z toho dôvodu, že žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe reagoval svojím stanoviskom na žalobnú námietku vo vzťahu k registračnému listu FO zo dňa 05.06.2016, avšak sa touto vôbec nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, napriek tomu, že ju žalobca uviedol nielen v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce, ale už aj vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, pričom k tomuto oznámeniu registračné listy zamestnanca U. I. aj pripojil.
44. Žalovaný mal teda vedomosť o tom, že žalobca preukázateľne prihlásil dňa 05.06.2016 svojho zamestnanca U. I. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, avšak sa touto relevantnou skutočnosťou absolútne nezaoberal. Preto je pochopiteľné, že žalobca, nemajúc vedomosť o skutočnosti, že žalovaný mal už v čase rozhodovania o odvolaní k dispozícii registračný list zamestnanca U. I. zo dňa 05.06.2016 aj s informáciou, že dňa 28.06.2016 bol tento zamietnutý, aby nedošlo k duplicitnému zápisu do registra, namietal, že skutkový stav bol zistený nedostatočne na riadne posúdenie veci.
45. V danom prípade však sám žalovaný tým, že nevyhodnotil dôkaz, ktorý mal už v čase svojho rozhodnutia, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Uvedené správny súd zdôrazňuje z toho dôvodu, že samotným konštatovaním, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nedôjde k prekročeniu predostretých žalobných bodov. Správny súd zastáva názor, že žalovaný mal skutočnosť, že pri podaní registračného listu zamestnanca U. I. dňa 05.06.2016 došlo k chybe v písaní vyhodnotiť a zaujať stanovisko, či chybou v písaní priezviska, žalobca skutočne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01.01.2018, keď prihlásil svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení a súčasne pred začatím výkonu inšpekcie.
46. Na účely ďalšieho konania pred žalovaným orgánom verejnej správy si správny súd dovolí citovať z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22. augusta 2012, ktorý sa vzťahuje aj na daný skutkový stav veci. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že : „Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny."
47. Správny súd si dovolí apelovať na žalovaného, aby sa vyvaroval formalistickému výkladu vyššie uvedených ustanovení a skutočne zohľadnil účel samotného zákona o nelegálnej práci, tak ako ho opísal najvyšší súd vo vyššie citovanom rozhodnutí, ktorý v danom prípade podľa názoru správneho súdu naplnený nebol. Napriek tomu, že žalovaný sa nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosťou, že žalobca dňa 05.06.2016 skutočne podal registračný list pre zamestnanca U. I. a preto správnemu súdu nie je známe právne posúdenie tejto skutočnosti, avšak iba z dôvodu vady na jeho strane (vada odôvodnenia rozhodnutia), správny súd s poukazom na hospodárnosť konania predostiera svoj právny názor v tom zmysle, že daný skutkový stav, keď je preukázané, že žalobca podal dňa 05.06.2016 registračný list pre zamestnanca U. I., ktorý sa však v dôsledku chyby v písaní nespracoval a dostal sa do stavu „neprípustný" a len v dôsledku vlastnej iniciatívy žalobcu spočívajúcej v podaní nového registračného listu s uvedením správneho priezviska, bol zamestnanec prihlásený do registra dňom 10.06.2016, ktorým dňom bol akceptovaný v poradí druhý registračný list, nezakladá prijatie záveru, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01.01.2018. Podľa názoru správneho súdu žalobca registráciu preukázateľne uskutočnil v lehote ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01.01.2018. Iný výklad by viedol k absurdnému záveru, že napriek tomu, že žalobca si splnil povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, aj keď s omeškaním 6 dní, ktorá skutočnosť je však vzhľadom na novelu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci bezpredmetná, a len chyba v písaní, ktorú následne sám iniciatívne odstránil podaním nového registračného listu, by mala za následok vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za porušenie vyššie uvedenej povinnosti. Naviac správny súd dodáva, že pokiaľ by žalobca nepodal nový registračný list, bol by zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava doriešený registračný list zo dňa 05.06.2016 tým spôsobom, ako vyplýva z vyjadrenia zo dňa 04.09.2018, že by bol žalobca vyzvaný na odstránenie chyby a zamestnanec by bol registrovaný dňa 05.06.2016. Aj táto skutočnosť podporuje záver, že žalobca svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania vymedzenú v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01.01.2018 a teda nemohol porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania vyplývajúci mu z ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona. Správny súd však dodáva, že v prípade žalobcu „netrestnosť" jeho konania priniesla až novela zákona o nelegálnej práci účinná od 01.01.2018, ktorá je pre žalobcu, vzhľadom na skutkové okolnosti, priaznivejšia.
48. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení pre daný konkrétny prípad, si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy."
49. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov vypočutím konkrétnych svedkov, správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým a v zásade dokazovanie nevykonáva. V danom prípade správny súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vykonané inšpektorátom práce, nakoľko vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, považoval skutkový stav za dostatočne zistený. Na strane druhej správnemu súdu sú známe dôvody, pre ktoré žalobca navrhol dokazovanie doplniť a ktoré už konkretizoval v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku.
50. Správny súd preto vychádzajúc zo zmyslu a účelu zákona o nelegálnej práci uzavrel, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie mu veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, v ktorom bude žalovaný viazaný právnym názorom obsiahnutým v bodoch 46 a 47, ktorý v podstate vedie k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, nakoľko dňom 01.01.2018 odpadol dôvod konania začatého na podnet inšpektorátu práce aj vo vzťahu k zamestnancovi žalobcu U. I., pretože neskoršia právna úprava (zákon č. 294/2017 Z. z.) dekriminalizuje konanie žalobcu, je pre páchateľa priaznivejšia a preto sú orgány verejnej správy povinné ju v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR aplikovať, ako v podstate vo zvyšných prípadoch zamestnancov žalobcu (Mgr. W., W., Y.) [k tomu pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. z. 6Asan 9/2017 zo dňa 21.02.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2018 pod č. 52].
51. Správny súd nezrušil aj prvostupňové rozhodnutiu inšpektorátu práce, nakoľko právnemu názoru môže v plnom rozsahu vyhovieť žalovaný orgán verejnej správy.
52. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.