Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Csp-250-2018.pdf
PDF · 68.4 KB
Case nature
Subarea
12Csp/250/2018
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom: Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01 proti žalovanému: N. C., W.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX U. M., v konaní o zaplatenie 664,28 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 664,28 Eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd vydal platobný rozkaz zo dňa 13.09.2018, č. k. 8Up/618/2018, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto bol postúpený tunajšiemu súdu.
2. Súd výzvou zo dňa 09.01.2019 vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku vo výške 20,00 Eur. Výzva bola právnemu zástupcovi doručená a bol v nej poučený o možnosti zastavenia konania, ak v stanovenej lehote poplatok neuhradí.
3. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 4. Dňa 16.1.2018 bolo súdu prostredníctvom právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalobcu k výzve na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 20,00 Eur. Jeho obsahom bolo, že žalovaný navrhuje pokračovanie v konaní bez potreby doplatenia súdneho poplatku. 5. Podľa § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. 6. Zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.02.2017 zaviedol samostatné skrátené konanie, ktorým možno uplatňovať peňažné pohľadávky iným spôsobom ako podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Ide o tzv. elektronickú alternatívu na uplatnenie peňažných nárokov popri už upravenom režime platobného rozkazu v Civilnom sporovom poriadku. Prednosťou tohto typu konania má byť rýchlosť, efektívnosť, jednoduchosť ako aj úspora nákladov konania. Úspora finančných prostriedkov vynaložených pri tomto type konania vychádza z ust. §11 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý zákonodarca označil ako osobitné ustanovenie o poplatkovej povinnosti v upomínacom konaní. Podľa § 11c ods. 1 je tak súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní 50% z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že nižší súdny poplatok sa vzťahuje výlučne len a len na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, teda len na
postup upomínacieho súdu ako alternatívy k postupu podľa CSP. Postúpením veci z upomínacieho súdu na súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku, dochádza k ukončeniu upomínacieho konania a k začatiu nového konania podľa ustanovení CSP. Príslušný súd na vec hľadí ako na nový návrh - novú žalobu, i keď táto je stále vo forme tlačiva na vydanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nie je pritom ani vylúčené, že súd vydá ďalší platobný rozkaz podľa § 265 CSP, ak bol platobný rozkaz v upomínacom konaní zrušený pre jeho nedoručenie žalovanému (napr. keď dôjde k zmene žalovaného, k zmene jeho sídla a pod.). Na upomínací súd z tohto hľadiska možno nazerať len ako na miesto, prostredníctvom ktorého bol podaný návrh. Upomínací súd po ukončení upomínacieho konania návrh fakticky len preposiela príslušnému súdu, nakoľko z technického hľadiska by bolo v rozpore s účelom zákona o upomínacom konaní, keď by navrhovateľ musel žalobu podávať opätovne. Až postúpením veci na príslušný súd sa návrh na vydanie platobného rozsahu v upomínacom konaní mení na žalobu, teda až po postúpení veci možno rozhodnúť o procesných návrhoch strán sporu, na ktoré sa v upomínacom konaní neprihliadalo (§ 15 ods. 4 zákona o upomínacom konaní). S tým súvisia aj vyššie náklady súdu, ktoré sú vynaložené v klasickom súdnom konaní oproti upomínaciemu konania. Je faktom, že zákon o súdnych poplatkoch neupravuje postup príslušného súdu po skončení upomínacieho konania a výslovne neukladá súdu povinnosť dovyrubiť súdny poplatok za žalobu. Túto povinnosť je však možné odvodiť z princípov Civilného sporového poriadku (ktoré sa môžu aplikovať v zmysle § 14 ods. zákona o súdnych poplatkoch aj na postup pri vyrubovaní súdnych poplatkov) v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, ktoré ustanovenia riešia vznik poplatkovej povinnosti podaním žaloby, návrhu. Účelom súdnych poplatkov je pokryť náklady súdneho konania. Súdny poplatok zaplatený v upomínacom konaní, ktorý je len typom skráteného konania, náklady v konaní podľa Civilného sporového poriadku nepokryje. Preto je pre rozumné usporiadanie procesných vzťahov nutné na vec postúpenú z upomínacieho súdu hľadieť ako na novú vec - novú žalobu a súdny poplatok podľa § 5 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov dovyrubiť do výšky podľa sadzby stanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov pre podanie žaloby. 7. Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil poplatkovú povinnosť a o možnosti zastavenia bol poučený, súd konanie zastavil. 8. O trovách konania sa nebude rozhodovať, nakoľko na náhradu trov konania by mal nárok žalovaný, ale preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.