Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-34-2019.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Emílie Turčekovej a Ota Pathóa, v trestnej veci obžalovaného T. P. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/151/18/4404 z 07.03.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 02.05.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný T. P., nar. XX.XX.XXXX P. B. Z., trvale bytom U., Ž. G. Č.. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
je v i n n ý , ž e
od presne nezisteného dňa asi od mesiaca november roku 2017 do 25.09.2018 si na bližšie nezistených miestach bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR zadovažoval drogu zvanú pervitín, ktorej účinnou látkou je metamfetamín a drogu zvanú marihuana, fragmenty rastlín rodu Cannabis vo forme sušiny, ktoré následne predával alebo vymenil v rôznych množstvách a na rôznych miestach v okrese Nové Zámky, a to najmä H. N., H. Š., Y. V., W. W., L. H. H. P.G. O., pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis do I. skupiny omamných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,
t e d a
neoprávnene zadovážil, predal, vymenil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania ( na viacerých osobách),
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v znení zákona č. 161/2018 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 07.03.2019 pod sp.zn. 1Pv/151/18/4404 obžalobu na obvineného T. P. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to primárne záujmu spoločnosti kontrolovať nakladanie s omamnými, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi tým, že neoprávnene zadovážil, predal, vymenil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a omamnú látku spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Z toho dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko neskorší zákon (§ 2 odsek 1 Trestného zákona) nie je pre obžalovaného priaznivejší.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním, prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.
Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že obžalovaný nie je osobu závislou na alkohole ani iných návykových látkach a znalec preto ani neodporučil uložiť mu žiadnu formu ochranného liečenia.
Obžalovaný T. P. je slobodný, bezdetný, žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne s tým, že požíva dobrú povesť, je kľudnej povahy a neboli riešené žiadne jeho poklesky. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované výlučne postihy za spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to naposledy z roku 2014. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Z výkonu väzby neboli o obžalovanom oznámené žiadne negatívne poznatky, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež mu priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Obžalovaný sa domáhal priznania mu aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017, podľa ktorého však samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona a preto súd obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal s tým však, že tento postoj obžalovaného aj podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia Trestného zákona. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 10 až 15 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.
Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 10 rokov. V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým výraznú zmenu postoja obžalovaného k za vinu mu kladeného trestného činu v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy tento bez výhrad priznal, urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017) a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Obžalovaný pritom dosiaľ nebol súdne trestaný a nedostal sa do vážnejšieho rozporu so zákonom, čo v konečnom dôsledku spôsobilo prevahu u neho zistených poľahčujúcich okolností. Súčasne súd zohľadňoval aj okolnosti prípadu, a to predovšetkým frekvenciu odplatného poskytovania drog (či už predajom alebo výmenou) obžalovaným jednotlivým ich užívateľom, uvádzaným v obžalobe, vyplývajúcu z ich výpovedí v prípravnom konaní. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na aktuálny kritický postoj obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu dôvodne očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody v nižšej výmere než 10 rokov a za dostatočný v tomto smere považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý súčasne dostatočne i iných odradí od páchania trestnej činnosti. Keďže súd mal za splnené podmienky pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na hore uvedené zistenia, nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie o obhajobou navrhované vyžiadanie správy o spolupráci obžalovaného pri objasňovaní inej trestnej činnosti, a to výlučne navrhovanej za účelom možnosti znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v nižšom stupni stráženia, než v maximálnom, do ktorého by z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu mal byť podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obligatórne zaradený. Aj pri rozhodovaní o tejto otázke súd posudzoval doterajší život obžalovaného, ktorý dosiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a už vyššie uvedený jeho kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov súd, stotožniac sa s návrhom prokurátora, použil moderačné ust § 48 odsek 4 Trestného zákona a obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd obžalovanému obligatórne podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ochranný dohľad, pričom považoval za dostatočnú dobu trvania uloženého ochranného dohľadu 2 roky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).