Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/34/2019

Potvrdené rozhodnutím 4To/52/2019
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému T. P., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného T. P. (ďalej len „obžalovaný") proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02.05.2019, sp.zn. 2T/34/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18. júla 2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného T. P. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Emílie Turčekovej a Ota Pathóa, v trestnej veci obžalovaného T. P. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/151/18/4404 z 07.03.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 02.05.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný T. P., nar. XX.XX.XXXX P. B. Z., trvale bytom U., Ž. G. Č.. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

je v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa asi od mesiaca november roku 2017 do 25.09.2018 si na bližšie nezistených miestach bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR zadovažoval drogu zvanú pervitín, ktorej účinnou látkou je metamfetamín a drogu zvanú marihuana, fragmenty rastlín rodu Cannabis vo forme sušiny, ktoré následne predával alebo vymenil v rôznych množstvách a na rôznych miestach v okrese Nové Zámky, a to najmä H. N., H. Š., Y. V., W. W., L. H. H. P.G. O., pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis do I. skupiny omamných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,

t e d a

neoprávnene zadovážil, predal, vymenil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania ( na viacerých osobách),

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v znení zákona č. 161/2018 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 07.03.2019 pod sp.zn. 1Pv/151/18/4404 obžalobu na obvineného T. P. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania, súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to primárne záujmu spoločnosti kontrolovať nakladanie s omamnými, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi tým, že neoprávnene zadovážil, predal, vymenil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a omamnú látku spáchal čin závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Z toho dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko neskorší zákon (§ 2 odsek 1 Trestného zákona) nie je pre obžalovaného priaznivejší.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním, prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že obžalovaný nie je osobu závislou na alkohole ani iných návykových látkach a znalec preto ani neodporučil uložiť mu žiadnu formu ochranného liečenia.

Obžalovaný T. P. je slobodný, bezdetný, žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne s tým, že požíva dobrú povesť, je kľudnej povahy a neboli riešené žiadne jeho poklesky. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované výlučne postihy za spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to naposledy z roku 2014. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Z výkonu väzby neboli o obžalovanom oznámené žiadne negatívne poznatky, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež mu priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Obžalovaný sa domáhal priznania mu aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017, podľa ktorého však samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona a preto súd obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal s tým však, že tento postoj obžalovaného aj podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia Trestného zákona. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 10 až 15 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 10 rokov. V tomto smere súd zohľadnil predovšetkým výraznú zmenu postoja obžalovaného k za vinu mu kladeného trestného činu v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy tento bez výhrad priznal, urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017) a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Obžalovaný pritom dosiaľ nebol súdne trestaný a nedostal sa do vážnejšieho rozporu so zákonom, čo v konečnom dôsledku spôsobilo prevahu u neho zistených poľahčujúcich okolností. Súčasne súd zohľadňoval aj okolnosti prípadu, a to predovšetkým frekvenciu odplatného poskytovania drog (či už predajom alebo výmenou) obžalovaným jednotlivým ich užívateľom, uvádzaným v obžalobe, vyplývajúcu z ich výpovedí v prípravnom konaní. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj vzhľadom na aktuálny kritický postoj obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu dôvodne očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody v nižšej výmere než 10 rokov a za dostatočný v tomto smere považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý súčasne dostatočne i iných odradí od páchania trestnej činnosti. Keďže súd mal za splnené podmienky pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na hore uvedené zistenia, nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie o obhajobou navrhované vyžiadanie správy o spolupráci obžalovaného pri objasňovaní inej trestnej činnosti, a to výlučne navrhovanej za účelom možnosti znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v nižšom stupni stráženia, než v maximálnom, do ktorého by z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu mal byť podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obligatórne zaradený. Aj pri rozhodovaní o tejto otázke súd posudzoval doterajší život obžalovaného, ktorý dosiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a už vyššie uvedený jeho kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov súd, stotožniac sa s návrhom prokurátora, použil moderačné ust § 48 odsek 4 Trestného zákona a obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd obžalovanému obligatórne podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ochranný dohľad, pričom považoval za dostatočnú dobu trvania uloženého ochranného dohľadu 2 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).