Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/48/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k. s., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Mierová 650/56 (predtým PERSPECTA RECOVERY, k. s.), správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. Gen. Štefánika 3, IČO: 31 702 791, zastúpeného Mgr. Zuzanou Gregáňovou, Dopravná ul. 2439/6. Levice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. októbra 2015 číslo: 21047324/2015 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 09. apríla 2014 číslo: 20079941/2015, na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.10.2015 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 09.04.2014 číslo: 20079941/2015 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 206 326,94 eur za zdaňovacie obdobie november 2011, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 93 640,59 eur a vyrubil daň v sume 112 686,35 eur daňovému subjektu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa (ďalej len „daňový subjekt, žalobca“), potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca namietal nulitu rozhodnutia správcu dane a oboznámenia zo dňa 20.02.2015, namietal nedoručenie protokolu a neprerokovanie pripomienok a námietok k protokolu, namietal nezákonnosť daňovej kontroly a samotný postup správcu dane, namietal zbytočné prieťahy vo veci spôsobené profesionálnou neschopnosťou zamestnankýň správcu dane keď vykonávali dožiadania do zahraničia a žiadali informácie o pohybe vozidiel, že správca dane neoznámil daňovému subjektu pochybnosti, takže sa nemohol účinne brániť v zmysle § 46 ods.5 Daňového poriadku a vyjadrovať k vykonávaným dôkazom. Tak došlo k porušeniu povinností správnym orgánom i k porušeniu základných ústavných práv daňového subjektu podľa čl.48 ods.2 ústavy SR a základných zásad správy daní. Počas celého priebehu tzv. daňovej kontroly správca dane tajil, čo vykonáva, , dokazovanie nevykonával, ale len preveroval skutočnosti, ktoré sám uznal za vhodné. Namietal, že nebol zistený ani základný skutkový stav, zisťoval pohyb vozidiel a dodanie tovaru do zahraničia, pričom daňový subjekt dopravu nezabezpečoval, ale zabezpečoval ju odberateľ. Žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, vodičov, prípadne ďalších osôb zúčastnených na preprave tovaru. Argumentoval, že správca dane nepreukázal, že proces medzinárodného dožiadania

o výmenu informácií prebieha riadne bez prieťahov, že dôkazy získané od prevádzkovateľa mýtneho systému sú nezákonné, nakoľko ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nie je možné použiť a navyše nič nepreukazujú, nakoľko je známe aj to, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenie, aby sa vyhli spoplatneniu, za čo nemôže niesť daňový subjekt zodpovednosť. Dôvodil, že správca dane pri dokazovaní postupoval tendenčne s úmyslom poškodiť daňový subjekt. Argumentoval, že všetky podmienky oslobodenia od dane splnil, konštatoval nesprávne zameranie dokazovania správcom dane, keď niektoré dôkazy vykonával úplne zbytočne, že správca dane účelovo manipuloval a ignoroval záväzné stanoviská ESD a vykladá ich v rozpore so skutočným obsahom. Namietal dĺžku daňového konania, čo spôsobilo druhotnú platobnú neschopnosť daňového subjektu a aj skutočnosť, že nedokáže plniť prijatý reštrukturalizačný plán, že je ohrozených 35 pracovných miest v oblasti s vysokou nezamestnanosťou, že zadržiavanie 2,1 mil. eur z vykonávaných daňových kontrol je pre daňový subjekt likvidačné. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, ktorý uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale existencia uvedeného tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný práve spoločnosťou AGRIS-TRADE, s.r.o. Tieto tvrdenie správcu dane považuje za zjavnú hlúposť a nezmyselnosť, pretože ak nie je spochybnená fyzická existencia tovaru, nemôže byť spochybnená ani riadna obchodná činnosť s týmto tovarom, pretože nemohol spadnúť z neba. Správca dane neumožnil daňovému subjektu preukázať podmienky pre oslobodenie, keďže ignoroval jeho návrhu na vykonanie dôkazov. Zdôraznil, že v rámci dohodnutých kúpnych zmlúv bol tovar dodávaný do iného členského štátu, bolo dohodnuté i miesto určenia dodania tovaru (Maďarská republika).Súčasťou zmlúv bolo ustanovenie medzinárodného obchodu „Incoterms 2000“ so spôsobom dodania „zo závodu“ , čo znamená, že odberateľom bol dodávateľ povinný poskytnúť tovar v sklade na území SR a odberateľ zodpovedal za pokračovanie prevozu do dohodnutého miesta dodania v členskom štáte. Poukázal na rozsudky ESD Teleos body 49, 51, 66,67 a Mecsek-Gabona body 41, 42,43.Poukázal, že daňový subjekt konal v dobrej viere, nie je spochybnená ani existencia tovaru a reálnosť jeho dodania nadobúdateľovi. Je zjavné, že celá vec je posúdená v rozpore so skutkovým stavom, platnou právnou úpravou a záväznou judikatúrou ESD, preto daňový subjekt navrhol rozhodnutie správcu dane zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že daňový subjekt splnil všetky podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti, aj rozhodnutie správcu dane, zistil skutkový a procesný stav a podrobne sa vysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu na strane 96 až 110 preskúmavaného rozhodnutia.

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. V bode 1./ žaloby namietal, že tak oznámenie o daňovej kontrole a všetky oznámenia a výzvy vydané daňovým úradom Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, ako i rozhodnutie správcu dane sú nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 479/2009 poukázal, že príslušným správcom dane pre žalobcu je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov a pobočka alebo kontaktné miesto nemá ani zákonom delegovanú kompetenciu tak ako to napríklad má daňový úrad. Nespochybnil možnosť riadenia pobočiek alebo kontaktných miest, avšak nie sú samostatnými verejnými orgánmi, ktoré by mohli vydať rozhodnutie ako daňový úrad.

6. V bode 2./ žaloby namietal , že žalobcovi nebol doručený protokol z daňovej kontroly, a z toho dôvodu neboli prerokované pripomienky a námietky k protokolu. Poukázal, že právny zástupca žalobcu sa nikdy nevyhýbal prevzatiu zásielok. Žalovaný tvrdí, že protokol bol doručený formou náhradného doručenia, avšak toto doručenie nebolo úspešné, zásielka mala byť uložená na pošte. Tvrdenie žalovaného, že protokol bol žalobcovi doručený formou náhradného doručenia dňa 14.03.2015, je teda určite nesprávny. Žalobca ani právny zástupca nedostali potvrdenie o uložení zásielky na pošte. Nebol dodržaný zákonný postup doručovania, preto protokol nemohol byť doručený ani prostredníctvom fikcie doručenia.

7. V bode 3./ žaloby namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodov, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku došlo k porušeniu ústavných práv podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR a

§ 3 ods.1 Daňového poriadku. Po tom, ako žalobca predložil všetky doklady, ktoré správca dane od neho požadoval, správca dane svojvoľne a nezákonne bez akejkoľvek vedomosti a súčinnosti žalobcu vykonával rôzne dôkazy, čím vlastne vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly už nemôže vykonávať, pretože by išlo súbežne o dva samostatné postupy, ktoré sa vzájomne vylučujú. Ak mal správca dane pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti žalobcom predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať žalobcu na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov. Správca dane postupoval nezákonne a úplne zbytočne, spôsobil prieťahy v konaní. V dôsledku uvedeného nezákonného postupu správcu dane je celá daňová kontrola nezákonná.

8. V bode 4./ žaloby žalobca namietal, namietal nezákonnosť daňovej kontroly, pretože pri jej výkone došlo zbytočným prieťahom vo veci spôsobenými profesionálnou neschopnosťou daňových kontrolóriek, keďže boli vykonávané dôkazy, ktoré podľa jeho názoru vôbec vykonávané byť nemuseli a nemali, a to dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel, pretože správca dane predtým než tieto dôkazy vykonával nepoznal stanovisko žalobcu. Žalobca zdôraznil, že daňová kontrola trvala viac ako tri roky, čo je neprípustné a míňa sa účinkom účelu daňovej kontroly. Dokazovanie bolo vykonávané nesústredene, chaoticky, s jasným cieľom dospieť k vopred stanovenému záveru za každú cenu žalobcu dodaniť. Počas celého priebehu daňovej kontroly správca dane tajil čo vykonáva, aké sú dôvody tohto postupu a potom sa žalobcovi snažil v snahe zakryť svoj nezákonný postup oznámiť výsledky dokazovania, pričom dokazovanie nevykonával, ale len preveroval skutočnosti, ktoré sám uznal za vhodné, teda konal svojvoľne, čo je podľa Ústavy SR vylúčené.

9. V bode 5./ žaloby namietal , že nebol zistený ani základný skutkový stav. Zisťoval sa pohyb vozidiel a dodanie tovaru do zahraničia, pričom žalobca dopravu nezabezpečoval. V plnom rozsahu ju zabezpečoval odberateľ. K tomu žiadal vypočuť všetkých svojich zamestnancov a vodičov, ktorí tovar prepravovali. V odôvodneniach rozhodnutí žalovaného ani správcu dane nie je zmienka, prečo nebolo toto žalobcom navrhnuté dokazovanie vykonané.

10. 10. V bode 6./ žaloby žalobca namietal, že Smernica o vzájomnej pomoci a Nariadenie o administratívnej spolupráci sa netýka právomoci orgánov určiť, či sú slnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane s poukazom, že správca dane v rozhodnutí vychádza z odpovedí na MVI. Žalobca nespochybňuje, že daňové orgány si môžu vymieňať informácie, ale o týchto informáciách musí vedieť aj účastník konania, aby mu neboli odopreté zákonné aj ústavné práva v daňovom konaní. Správcom získané MVI sú teda nezákonné dôkazy, ktoré nesmú byť použité, pričom správca dane v rozhodnutí z nich vychádzal.

11. V bode 7./ žalobca poukázal, že daňové orgány úmyselne zatajujú podstatný dôkaz preukazujúci vývoz tovaru, a to odberateľom potvrdené prevzatie tovaru na CMR, ktoré boli žalobcovi doručené poštou. Z toho je zrejmé, že správca dane koná úmyselne v neprospech žalobcu.

12. V bode 8./ žaloby žalobca poukázal, že správca dane nepriznal oslobodenie od dane pre maďarských odberateľov napriek tomu, že má vedomosť o tom, že Hlavná prokuratúra župy Györ-Moson-Sopron potvrdila dovoz tovaru do Maďarska. Správca dane vykonanie tohto dôkazu ignoroval, nevysvetlil, prečo tak závažný dôkaz nevykonal..

13. V bode 9./ žaloby žalobca argumentoval, že údaje získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému Sky Toll sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť. Navyše tieto dôkazy nič nepreukazujú, lebo žalobca dopravu nezabezpečoval a zo Zlatých Moraviec do Maďarska sa dalo dostať bez akýchkoľvek problémov po neplatených úsekoch a navyše je všeobecne známe, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenia, aby sa vyhli spoplatneniu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, či šofér zapne alebo nezapne jednotku, či má zaplatené mýtne poplatky, či má platnú palubnú jednotku alebo nie. Taktiež zo skladu v Zlatých Moravciach sa dá dostať aj inou cestou, ako cestou II/511, ktorá navyše neprechádza okolo skladu žalobcu. Tovar mohol opustiť územie SR aj v iný deň ako bolo skúmané z mýtneho systému. Žalobca tovar odovzdal podľa zmluvy na prepravu, čím zodpovednosť za prepravu prešla na odberateľa. Tvrdenie

žalovaného, že žalobca nepredložil žiadny doklad preukazujúci vývoz je klamstvom, pretože predložil doklad Hlavnej prokuratúry župy Györ-Moson-Sopron.

14. Ďalej v bode 10./ žalobca poukázal, že žalobca splnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1-4 zákona o DPH, ktoré v tomto bode podrobne špecifikoval, na plnenie podmienky k registrácii k plateniu DPH kupujúceho a predávajúceho v štátoch EÚ. Dôvodil, že podľa definície dodacej doložky EXW (Ex Works)- zo závodu (dojednané miesto): „Jedinou zodpovednosťou predávajúceho je dodať tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode. Predávajúci nie je zodpovedný za nakládku na dopravný prostriedok, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Kupujúci nesie všetky výdavky a riziká spojené s prepravou tovaru z miesta nakládky do miesta určenia. Táto doložka predstavuje minimálny záväzok predávajúceho.“ Zaplatením ceny podľa vystavenej faktúry na základe odváženého množstva a skontrolovanej naloženej kvality na dopravný prostriedok sa kupujúci stal vlastníkom tovaru a bol oprávnený s ním nakladať podľa vlastnej zodpovednosti za takto nadobudnutý tovar. Dôkazom zaplatenia dodávok boli predložené správcovi dane bankové výpisy z účtov daňového subjektu ST OMEGA, s.r.o., ktorý tovar vždy nakladal na pristavené kamióny, ktoré kupujúci vždy avizovali dopredu. Prepravy zabezpečovali a objednávali kupujúci na vlastné náklady prostredníctvom tretej osoby- špeditéra alebo prostredníctvom objednaných prepravných spoločností. Tým boli splnené podmienky zákona o oslobodenom plnení pri vývoze do iného členského štátu. Ďalej žalobca argumentoval že podmienky odoslania tovaru preukázal prepravnými listami CMR v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR zo dňa 19.05.1956 v Ženeve; že poverený vodič prevzal tovar a vydal žalobcovi diel prepravného listu CMR, bol zodpovedný za priebeh prepravy do miesta určenia (vykládky), čo naplňuje podstatu zodpovednosti prepravcu ako tretej osoby v procese prepravy tovaru objednanej odberateľom. Argumentoval, že spoločnosť ST OMEGA, s.r.o. predložením výpisov z účtu, CMR, prehlásením o vývoze tovaru splnila dôkaznú povinnosť prechodu vlastníckeho práva na odberateľov KALASZHEGY Kft. Budapešť, BOVAR AUDIT Kft., DK KUNGARY Kft., GOLD CEREAL Kft.,TÓTH DIAMONT HUNGARY Kft. Z čoho vyplýva dovezenie tovaru na územie Maďarska a splnenie podmienok oslobodeného plnenia za dodávky tovarov, ktoré mal správca dane žalobcovi priznať.

15. V bode 11./ žaloby žalobca poukázal, že nakupoval tovar aj od spoločnosti AGRIS TRADE, s.r.o. Bulharska 70 Bratislava na základe kúpnopredajnej zmluvy s podmienkou dovezenia tovaru na sklad v Zlatých Moravciach. Prepravu zabezpečovala AGRIS TRADE, s.r.o. dopravnými prostriedkami prostredníctvom špedičných firiem. Fyzicky navezený tovar bol prijatý na sklad v Zlatých Moravciach, odvážený, prekontrolovaná kvalita vo vlastnom laboratóriu podľa STN odobratím vzoriek z kamiónov. Následne boli firmou AGRIS TRADE, s.r.o. vystavené faktúry špecifikované číslom na repku v množstve 886,51 MT a slnečnicu v množstve 184,94 MT. Faktúry boli zaúčtované do účtovníctva a zahrnuté do daňového priznania na DPH za mesiac november 2011. Faktúry boli bezhotovostným prevodom zaplatené z účtu ST OMEGA, s.r.o. na účet AGRIS TRADE, s.r.o. Na dokladoch, ktoré boli správcovi dane predložené pri začatí kontroly za mesiac november 2011 žalobca predložil doklady, na ktorých boli uvedené reálne ŠPZ motorových vozidiel, mená vodičov, kvalita a množstvo tovaru. Správca dane v rozhodnutí však uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt reálne dodanie tovaru nepredložil. Namietal nezmyselné vyjadrenia NDS, ktorá nezmyselne nezachytila autá, ktoré fyzicky doviezli tovar. Správca dane si však nevyžiadal záznamy tachografov ani doklady z tankovania vozidiel, a preto nevyhodnotil dôkazy správne. Vodiči aj prepravné spoločnosti potvrdili prepravu tovaru prostredníctvom dožiadaní. Správca dane mohol žiadať vodičov, aby ujasnili aké úseky ciest pri preprave do Zlatých Moraviec používali. Správca dane vyhodnotil informáciu NDS nesprávne s cieľom poškodiť spoločnosť ST OMEGA, s.r.o. Správca dane neuznal odpočet dane s tvrdením, že tovar nebol vo vlastníctve spoločnosti AGRIS TRADE, s.r.o., alebo tovar nedodala vôbec. Zdôraznil, že neprimeraná dĺžka kontroly a spôsob jej vykonávania spôsobili druhotnú platobnú neschopnosť spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. zadržiavanie finančných prostriedkov, ohrozenie pracovných miest, diskreditáciu obchodného mena, znemožnenie venovať sa podnikateľským aktivitám atď..

16. V bodoch 12.až 15./žaloby trvá na námietkach uvedených v bode 12./ odvolania a argumentuje, že ak nebola spochybnená fyzická existencia tovaru, potom nemôže byť spochybnená ani riadna obchodná činnosť s tovarom, pretože nemohol spadnúť z neba. Správca dane sám v rozhodnutí uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru. Žalobca poukázal, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti bol veľkoobchod s poľnohospodárskymi produktmi. V rámci tejto podnikateľskej činnosti žalobca uzavrel kúpne zmluvy s odberateľmi v Maďarsku na dodanie predmetných poľnohospodárskych plodín s

dodaním v rámci spoločenstva do iného členského štátu s miestom určenia dodávky v Maďarsku. V rámci zmluvných podmienok bolo dohodnuté, že prevod práv k tovaru sa bude riadiť doložkou EXW v rámci ustanovení dodacích podmienok medzinárodného obchodu stanovených medzinárodnou obchodnou komorou nazývaných „Incoterms 2000“. Podmienka EXW znamená, že žalobca ako predávajúci bol povinný len poskytnúť tovar k dispozícii odberateľom v jeho sklade a jeho odberatelia od tohto momentu zodpovedali za pokračovanie prevozu do Maďarska. Pred uskutočnením uvedenej prepravy nadobúdateľ oznámil evidenčné čísla nákladných vozidiel, ktoré mali vyzdvihnúť tovar v priestoroch žalobcu. Po zvážení vozidiel bolo množstvo zakúpených výrobkov zaznamenané na nákladných listoch CMR (náložné listy vyhotovené na základe Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave), vážnych lístkoch a v skladovej evidencii, pričom prepravcovia poskytli tieto prepravné doklady opečiatkované. Predávajúci si urobila kópiu prvopisov týchto vyplnených nákladných listov a originály si ponechali prepravcovia. Nákladné listy CMR boli odoslané poštou z adresy kupujúceho v Maďarsku späť žalobcovi ako predávajúcemu. Všetky platby za tieto uskutočnené obchody boli žalobcovi uhradené bezhotovostným prevodom. Správca dane preveroval pohyb vozidiel prostredníctvom cestného systému SkyToll a dospel k záveru, že tieto vozidlá neopustili územie SR, a tak tovar nemohol byť vyvezený do Maďarska. Tieto skutočnosti viedli daňové orgány k záveru, že nespochybňujú existenciu tovaru, ale tvrdia, že žalobca prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ nepreukázal. Žalobca zdôrazňuje, že dodanie v rámci Spoločenstva, ktoré je následkom nadobudnutia v rámci Spoločenstva je oslobodené od DPH, ak spĺňa podmienky stanovené v čl. 138 ods. 1 Smernice 2006/112. Na základe tohto ustanovenia členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Únie predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala (Mecsek-Gabona Kft., bod 30). Podľa ustálenej judikatúry platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (rozsudky Teleos, Twoh International, Euro Tyre Holding, Mecsek-Gabona Kft.). Je nepochybné, že táto podmienka týkajúca sa prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník bola v konaní vo veci samej splnená, keďže podľa zmluvy, ktorú uzatvorili zmluvné strany sa tento prevod uskutočnil v okamihu umožnenia prevzatia tovaru na sklade odberateľom. K povinnosti predávajúceho preukázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu dodania žalobca argumentoval, že súdny dvor rozhodol, že ako náhle si predávajúci splnil svoje povinnosti týkajúce sa preukázania dodávky v rámci Spoločenstva, zatiaľ čo si nadobúdateľ nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť dotknutý tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú platiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa (rozsudky Teleos, Euro Tyre Holding, Mecsek-Gabona Kft). Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade podvodu spáchaného nadobúdateľom vo veci samej je dôvodné, aby právo predávajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery (Mecsek-Gabona Kft., bod 50).

17. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2016 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii, ktorú uviedol v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň predložil krajskému súdu uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci K000729 sp.zn. 2R/1/2015 zo dňa 08.01.2016 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 8/2016 zo dňa 14.01.2016, na základe ktorého bolo voči žalobcovi zastavené reštrukturalizačné konanie a začalo sa konkurzné konanie.

18. Na výzvu Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2016 v odpovedi doručenej súdu dňa 07.06.2016 správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. uviedol, že v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č.7/2005 Z.z.), nesúhlasí s pokračovaním v súdnom konaní. Návrh na pokračovanie v danom súdnom konaní bude udelený až po zabezpečení riadnej súčinnosti od konateľov úpadcu, ktorá k dnešnému dňu nebola riadne poskytnutá.

19. Uznesením zo dňa 23.09.2016 sp.zn.6S/48/2015-215 správny súd s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR vo veci podanej sťažnosti úpadcu spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. vedenej pod sp.zn. Rvp1958/2016.

20. Uznesením zo dňa 31.03.2017 sp.zn. 6S/48/2015-222 Krajský súd v Prešove s poukazom na skutočnosť, že konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. I.ÚS 303/2016 skončilo vydaním nálezu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje.

21. Správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa (správca) písomnými podaniami doručenými správnemu súdu v dňoch 17.07.2017, 21.11.2017, 08.02.2018 opätovne oznámil (po viacerých písomných urgenciách súdu), že neudeľuje súhlas s pokračovaním súdneho konania vedeného pod sp.zn. 6S/48/2015.

22. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.03.2019 správca oznámil, že v súlade s § 47 ods. 4 zákona č.7/2005 Z.z. navrhuje, aby súd pokračoval v súdnom konaní v tejto veci. Zároveň bolo súdu predložené povinné zastúpenie správcu ako žalobcu- v mene a na účet správcu koná komplementár Mgr. Zuzana Gregáňová s dosiahnutým vysokoškolským druhostupňovým vzdelaním v odbore právo (doložený diplom a výpis v obchodného registra )

23. Správny súd vytýčil termín pojednávania na deň 02.05.2019 o 10.00 hod. Žalobca svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 29.04.2019 a zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 02.05.2019 tesne pred pojednávaním a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. S poukazom na § 137 ods.3 SSP bol rozsudok vo veci verejne vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenie bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že v zmysle § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného je v súlade so zákonom.

32. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 09.04.2014 číslo: 20079941/2015 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 206 326,94 eur za zdaňovacie obdobie november 2011, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 93 640,59 eur a vyrubil daň v sume 112 686,35 eur daňovému subjektu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa z dôvodu porušenia § 43,§ 49 ods.1, § 49 ods. 2

písm. a/ a § 19 ods.1, § 51 a § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH. Správca dane o vzťahu k uplatnenému právu na odpočítanie dane uviedol, že v prípadoch, keď toto právo neuznal dodávateľovi tovaru alebo služby, nevznikla daňová povinnosť. Vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu s poukazom na rozsudok ESD vo veci C-409/04 Teleos a smernicu Rady č.2006/112/ES konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly bolo preukázané, že faktúrami deklarovaný tovar nebol prepravený a ani odoslaný na územie iného členského štátu - Maďarsko, čím nebola splnená jedna zo zákonných podmienok oslobodenia od dane. .

33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ (po bodkočiarku)zákona č.222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak..

34. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

35. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

36. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až. 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a. ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b. ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c. ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d. inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

41. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo.

43. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obohatenie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

44. Podľa § 4 ods.1 Daňového poriadku, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

45. Podľa § 6 ods.1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad..

46. Podľa § 7 ods.1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

47. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a. skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b. skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c. vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutne na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

49. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpisy, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 31 ods.2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

51. Podľa § 36 ods.1 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

52. Podľa § 44 ods.1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 45 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

54. Podľa § 45 ods.2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.,

55. Podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

56. Podľa § 63 ods. 3 písm. a/ Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

57. Podľa § 64 ods.1 Daňového poriadku, a účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

58. Podľa § 64 ods.2 písm. a/ (po bodkočiarku) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný.

59. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami.

60. Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty (Nariadenie), na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov "administratívne vyšetrovanie" sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH.

61. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.

62. Podľa článku 7 ods. 2 Nariadenia, na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.

63. Podľa článku 7 ods. 5 Nariadenia, aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.

64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011, pretože za uvedené zdaňovacie obdobie daňový subjekt podal dňa 12.12.2011 daňové priznanie, na

základe ktorého výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol uplatnený nadmerný odpočet v sume 93 640,59 eur. Správca dane zameral daňovú kontrolu na preverenie dodania tovarov a služieb, na splnenie zákonných podmienok odpočítania dane z prijatých tovarov vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, na dodanie tovaru do iného do iného členského štátu v nadväznosti na preukázanie reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov. Daňová kontrola začala dňa 12.01.2012 na základe oznámenia č.735/320/47194/2011/Boď zo dňa 29.12.2011. Výkonom daňovej kontroly boli poverené R.. V. Z. a R.. W. B. (poverenie zo dňa 29.12.2011).Daňový subjekt predložil ku kontrole doklady, ktorých súpis je uvedený v bode 2.2. protokolu z daňovej kontroly. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH v celkovej výške 104 319,41 eur na základe faktúr ( na str.14 rozhodnutia žalovaného špecifikované číslom, druhom tovaru, základom dane, 20% DPH), všetky od dodávateľa AGRIS-TRADE, s.r.o. Bulharská 70, Bratislava. V rámci preverenia reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov správca dane požiadal miestne príslušné daňové úrady Bratislava, Trnava o preverenie dodania repky a slnečnice od jednotlivých subdodávateľov spoločnosti AGRIS-TRADE, s.r.o., zisťoval prepravcov, vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť o detailný výpis mýtnych transakcií vozidiel prepravcov za špecifikované dni v novembri 2011, predvolal konateľa spoločnosti AGRIS-TRADE, s.r.o., zaslal medzinárodné dožiadania, požiadal o súčinnosť iných správcov dane, nahliadol do vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-220/NKA-PK-VY-2012 dňa 24.01.2014 a zistil, že v tejto trestnej veci obvineného Mareka Herdu, zamestnanca spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. , ktorý je stíhaný za trestný čin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, bola ako svedok vypočutá V. V.. Svedkyňa uviedla, že W. K. je jej kolega, ona je zamestnankyňou ST OMEGA, s.r.o. vo funkcii laborantka, popísala svoju pracovnú činnosť, dovoz, váženie tovaru, vystavenie výdajky, spôsob vystavenia a podpisu CMR. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že ona originál výdajok, váhových listov a CMR zasiela poštou do Starej Ľubovne podpísané a opečiatkované, nevedela sa vyjadriť, či pred odosielaním originálov poštou boli CMR v kolónke 24 opečiatkované- nepamätá si, ona dáva pečiatku za ST OMEGA ,s.r.o.a podpíše. Predložené prehlásenia o preprave tovaru do iného členského štátu vypisovala ona v Zlatých Moravciach pri nakládke tovaru, podpísal to odberateľ, ale kde a kedy nevedela, pri výdaji tovaru odberateľ nebol prítomný, prítomný bol iba šofér, ktorý prevzal tovar a podpísal prehlásenie, ktoré mu predložila. Správca dane vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom uzatvoreným s dodávateľom AGRIS-TRADE, s.r.o. Bratislava zistil skutočnosti, ktoré sú žalovaným veľmi podrobne špecifikované na strane 17 až 90 preskúmavaného rozhodnutia. Zo strany správcu dane bola spochybnená správnosť a pravdivosť dokladov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu, a tým aj právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Spoločnosť ST OMEGA, s.r.o. deklarovala tovar na faktúre ako intrakomunitárne dodanie tovaru (t.j. dodávku, ktorá je spojená s prepravou tovaru na územie iného členského štátu), pričom si uplatnila oslobodenie od dane. Pri výkone daňovej kontroly bolo preukázané, že uvedený tovar nebol dňa 30.11.2011 vozidlom EVČ KGW043 prepravený ani odoslaný na územie iného členského štátu- Maďarsko, preto si ST OMEGA, s.r.o. nemôže uplatniť oslobodenie od dane. Naproti tomu zo strarny správcu dane nebolo preukázané, že tovar prepravený vozidlami EVČ LKJ959,KGW018,LLT421,KLE369 nebol dňa 18.11.2011 prepravený a odoslaný na územie iného členského štátu- Maďarsko. Oznámením zo dňa 20.02.2015 správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2011. Daňový subjekt sa vo vyjadrení doručenom dňa 02.03.2015 k zisteným skutočnostiam nevyjadril, namietal iba procesné nedostatky. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č.9714401/5/402119/2015/Boď zo dňa 24.02.2015(Protokol), v ktorom uviedol všetky preukázané skutočnosti a vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovým subjektom a vykonané správcom dane. Spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu bol Protokol daňovému subjektu doručený dňa 14.03.2015 v zmysle § 31 ods.2 Daňového poriadku. K Protokolu sa daňový subjekt v lehote stanovenej správcom dane nevyjadril, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 09.04.2015. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 09.04.2014 číslo: 20079941/2015, ktorým podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 206 326,94 eur za zdaňovacie obdobie november 2011, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 93 640,59 eur a vyrubil daň v sume 112 686,35 eur daňovému subjektu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa z dôvodu porušenia § 43,§ 49 ods.1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 19 ods.1, § 51 a § 71 ods.2 písm. f/ zákona o DPH. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane sa daňový subjekt odvolal.

65. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, pričom vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH a Daňového poriadku a zistil, že na základe faktúr odo dodávateľa AGRIS-TRADE, s.r.o. Bratislava za dodanie tovaru- repka a slnečnica, si daňový subjekt uplatnil

odpočítanie dane v celkovej sume 104 319,41 eur. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly, podložených rozsiahlym množstvom zhromaždených dôkazov (predložených daňovým subjektom a vykonaných správcom dane, správca dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne dodanie tohto tovaru. Bez preukázania vecného súvisu medzi zdaniteľným plnením a daňovým dokladom nie je možný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa. Správca dane tento záver odôvodnil poukazom na zákonné podmienky možnosti uplatnenia práva na odpočítanie (§ 51 zákona o DPH), ako aj na povinnosť preukázať splnenie týchto podmienok (§ 49 zákona o DPH).. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane a platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že táto podmienka splnená bola, teda, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. A to platí pre všetky subjekty obchodujúce v reťazci obchodníkov. Zákonné podmienky nespočívajú len v predložení dokladov, ale musia mať povahu faktu. Doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že ich vystavil ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol uvedený v týchto dokladoch ako dodávateľ, a za plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili. Vykonanými dôkazmi v priebehu daňovej kontroly (tuzemské dožiadania, výzva NDS a.s.) sa pravdivosť údajov na faktúrach nepotvrdila. Správca dane spochybnil aj vykonanie samotnej prepravy dodávaného tovaru. Dôkazy nepreukazujú kto, kedy a či vôbec bola uskutočnená preprava deklarovaného tovaru. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. buď nebola vlastníkom dodaného tovaru alebo tovar nedodala vôbec. Skutočnosť, že vlastní faktúry preukazujúce dodanie tovaru od spoločnosti NOMI, s.r.o., RK Expo, s.r.o. a Auto Agro Slovakia, s.r.o. ešte neznamená, že tieto spoločnosti v skutočnosti dodanie tovaru uskutočnili a vznikla im v zmysle § 19 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Spochybnené bolo obchodovanie s deklarovaným tovarom, ako aj samotné dodanie tovaru v rámci jednotlivých dodávateľsko-odberateľských vzťahov v reťazci daňových subjektov. A daňový subjekt žiadne iné (ako tie, ktoré predložil) relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci t.j. reálne dodanie tovaru, nepredložil. V daných prípadoch nešlo o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi. Jediným cieľom umelo vystavených plnení bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu.

66. Žalovaný ďalej skonštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní uplatnil podľa § 43 zákona o DPH aj oslobodenie od DPH v celkovej výške 697 788,85 eur na základe deklarovaných intrakomunitárnych obchodov, keď deklaroval dodanie tovaru - repka a slnečnica pre maďarských odberateľov. Aj v týchto prípadoch na základe skutočností získaných v priebehu daňovej kontroly, podložených množstvom zhromaždených dôkazov, správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uznanie uplatneného práva v celom rozsahu. Uplatnené oslobodenie od dane správca dane neuznal v sume 588 474,46 eur. Správca dane zdôraznil zákonné podmienky úspešného uplatnenia tohto nároku uvedené v § 43 ods.1 a 5, v nadväznosti na § 8 ods.1, § 13 ods.1 písm.a/, § 19 ods.1, § 22 ods.1, § 72 ods.1 a 2 písm.,h/ zákona o DPH. Poukázal aj na obsah smernice Rady č.2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a v tej súvislosti na rozsudok vo veci C-184/05, ktorá súvisí s konaním Twoh International BV, z ktorého citoval príslušné články z rozsudku vo veci C-409/04 Teleos. Argumentoval , že dodanie tovaru vo vnútri Spoločenstva a jeho nadobudnutie vnútri Spoločenstva predstavujú jedno a to isté plnenie. Preto akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky alebo prepravy v členskom štáte odoslania. K nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že dodávateľ predložil správcovi dane prehlásenia a medzinárodné nákladné listy týkajúce sa dodania tovaru do iného členského štátu, nemožno považovať za určujúce dôkazy na účely oslobodenia dodávky. Na základe zistených skutočností správca dane skonštatoval, že v konaní nebola splnená jedna z vyššie uvedených podmienok a to, že daňový subjekt v pozícii dodávateľa tovaru nepreukázal, že tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, teda, že tovar fyzicky opustil územie štátu dodania. Správca dane osobitne ku každému deklarovanému intrakomunitárnemu obchodu na základe konkrétnej faktúry uviedol všetky dôkazné prostriedky, koré zhromaždil a pri hodnotení dôkazov sa riadil zásadou správneho uváženia v zmysle § 3 ods.3 v nadväznosti na § 3 ods.6 Daňového poriadku. Správca dane vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných podmienok uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 ods.1 a 5 zákona o DPH.

67. Žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na stranách 96 až 111 podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami kontrolovaného daňového subjektu.

68. Žalobcom vznesené žalobné námietky v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine správny súd považuje za nedôvodné.

69. Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože bolo vydané neexistujúcim subjektom. Argumentoval príslušnými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní. Poukázal, že žalobca má sídlo v Starej Ľubovni, ktorý je súčasťou Prešovského kraja a jeho správcom dane je Daňový úrad Prešov, so sídlom Prešov, Hviezdoslavova 7. Z uvedeného je zrejmé, že správcom dane žalobcu nemôže byť označený Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, taktiež nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. bol prezidentom finančnej správy schválený organizačný poriadok daňových úradov, podľa ktorého organizačnými zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením činností, ktoré zabezpečujú. Vnútornú organizačnú štruktúru Daňového úradu Prešov určil k 01.01.2012 prezident finančnej správy na návrh riaditeľa Daňového úradu Prešov. Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Stará Ľubovňa ako svoju organizačnú zložku, preto ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o rozhodnutie vydané neexistujúcim orgánom. Takýmto spôsobom vykonávajú činnosť daňové úrady na celom území Slovenskej republiky. Vo výroku rozhodnutia správcu dane je jednoznačne uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov. Záhlavie rozhodnutia, resp. výzvy s uvedením pobočky Stará Ľubovňa ako legitímnej organizačnej zložky daňového úradu nemá vplyv na zákonnú formálnu a obsahovú stránku rozhodnutia, resp. výzvy správcu dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 16.januára 2018 sp.zn. 1Sžf/100/2016, k rovnakej žalobnej námietke, z ktorého vyplýva:... „V ustanovení § 5 ods.1 zák.č.479/2009 Z.z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest daňového úradu vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Žalobca ak chce spochybniť niektoré z oprávnení pobočky ako organizačnej zložky (t.j. kompetenčne neoddeliteľnej súčasti) daňového úradu, potom musí konkrétne predložiť listinný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalobcu potvrdzoval“.

70. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (len zákon č.479/2009 Z.z.) sú: a/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, b/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, c/ daňové úrady.

71. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 479/2009 Z. z., Finančné riaditeľstvo a daňové úrady sú súčasťou finančnej správy.

72. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

73. Podľa § 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov účinného od 01.01.2012, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenia daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.

74. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z. z., k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov.

75. Správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu: neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, absolútneho omylu v osobe adresáta aktu, založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia, neurčitosti či nezmyselnosti aktu. Rozhodnutie bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom a uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia ani ostatných úkonov správcu dane. Námietky žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia správcu dane sú s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodné.

76. K námietke žalobcu, že mu nebol doručený Protokol z daňovej kontroly a z tohto dôvodu neboli prerokované pripomienky a námietky k tomuto Protokolu, správny súd poukazuje, že podľa poštovej doručenky zásielka bola prvý raz žalobcovi resp. jeho splnomocnenému zástupcovi doručovaná dňa 26.05.2015, opakovane doručovaná a uložená na pošte dňa 27.02.2015, v odbernej lehote nebola adresátom vyzdvihnutá, a preto ju pošta dňa 18.03.2015 vrátila späť na daňový úrad. V zmysle § 31 ods.2 Daňového poriadku boli všetky právne podmienky riadneho doručenia uvedenej zásielky formou náhradného doručenia dňa 14.03.2015 splnené. Svoje tvrdenia uvedené v tejto žalobnej námietke žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom.

77. K námietke žalobcu, že daňová kontrola je nezákonná, pretože správca dane nepostupoval v zmysle § 46 ods.5 Daňového poriadku, správny súd poukazuje, že správca dane vykonáva daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu. Správca dane v predmetnom konaní preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH , a to nie len po formálnej stránke ale aj po materiálnej stránke z dôvodu pochybností reálneho zdaniteľného obchodu. V rámci kontroly neboli získané žiadne dôkazy v rozpore so zákonom, správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku a priebežne bol daňový subjekt oboznamovaný počas výkonu daňovej kontroly o vykonaných úkonoch, mal možnosť nahliadnuť do spisu, vyhotovil si kópie podaní, bol oboznámený s výsledkami zistení získanými správcom dane od miestne príslušných správcov dane a zo súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi pri výkone daňovej kontroly. Kontrolovaný subjekt zaslal dňa 02.03.2015 vyjadrenie, v ktorom namietal iba procesný postup správcu dane.

78. Námietka žalobcu, že správcom dane mu neboli oznámené pochybnosti pri preverovaní tejto dane, je nedôvodná. Výzvou na vyjadrenie zo dňa 24.02.2015 k zisteniam uvedeným v protokole bol daňový subjekt vyzvaný na vyjadrenie, a to do 15 pracovných dní od jej doručenia. Dňa 26.02.2015 bolo vykonané ústne pojednávanie, pričom daňový subjekt mal možnosť nahliadnuť do spisu a vyhotovil si kópie. Aj dňa 04.06.2015 bolo vykonané ústne pojednávanie, na ktorom mal daňový subjekt možnosť nahliadnuť do spisu, z ktorého obsahu bolo zrejmé aké pochybnosti pri preverovaní dane správca dane uviedol. Správca dane mal v prvom rade pochybnosť o úplnosti predložených dokladov. Výzvou zo dňa 10.09.2012 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie konkrétne uvedených dokladov. V priebeh daňovej kontroly správca dane na žiadosť daňového subjektu umožnil nahliadnuť do spisu (03.02.2012, 22.06.2012,10.09.2012, boli mu vyhotovené fotokópie dokladov a bol oboznámený s vykonanými úkonmi správcu dane a zhromaždenými dôkazmi. Ani po priebežnom, ani po komplexnom oboznámení sa so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami daňový subjekt v intenciách § 46 ods.5 Daňového poriadku nejasnosti nevysvetlil a pravdivosť údajov z ním predložených dokladov riadne nepreukázal.

79. K námietke žalobcu, že správca dane vykonával dôkazy, ktoré podľa jeho názoru vôbec vykonávané byť nemuseli, nemali, a to dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel, a že dokazovanie bolo vykonávané nesústredene, chaoticky, profesionálne neschopnými daňovými kontrolórkami, správny súd poukazuje, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane vedie dokazovanie a zároveň hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Medzinárodnú výmenu informácií využíva kontrolór v

prípade, ak je potrebné zistiť, či daňový subjekt uskutočňuje intrakomunitárne dodávky na území iných členských štátov v súlade so zákonnými podmienkami stanovenými hmotnoprávnymi predpismi. Podľa právneho názoru uvedeného v rozsudku NS SR sp.zn.5Sžf/68/2012, žiadosť o MVDI je výkonom dôkazného prostriedku. Správca dane postupoval plne v súlade s Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.3Sžf/46/2015 zo dňa 27.júla 2016, z ktorého vyplýva, že... „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. V prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona o DPH správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“.

80. Námietka žalobcu, že správca dane nezistil skutkový stav, konal svojvoľne bez toho, aby umožnil súčinnosť a spoluprácu so žalobcom, a že nepovažoval za potrebné, aby boli vypočutí konatelia žalobcu ohľadom prepravy tovaru do Maďarska, správny súd dôvodí, že správca dane počas daňovej kontroly riadne a dôkladne preveril, či v danom prípade reálne išlo o intrakomunitárne dodanie, či tovar fyzicky opustil tuzemsko (preveril prepravné doklady, ich náležitosti, evidenčné čísla vozidiel použitých na prepravu, mená vodičov, vhodnosť vozidiel použitých na prepravu uvedeného tovaru). O nereálnosti prepravy svedčia aj predložené neúplné doklady o preprave CMR, na ktorých chýbajú dátumu prevzatia tovaru v inom členskom štáte, na niektorých potvrdenia dodávateľa aj odberateľa. V zmysle Dohovoru č.11/1975Zb. jednou z povinných náležitostí CMR je aj vyplnenie kolónky 24 s uvedením dátumu prevzatia tovaru. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozsudku sp.zn.5Sžf/16/2017 zo dňa 31.januára 2019, z ktorého vyplýva, že... „Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“.

81. Žalobca argumentoval, že správca dane uznal oslobodenie od dane len v prípadoch, keď bol preukázaný prechod hraníc mýtnym systémom bez ohľadu na to, aká odpoveď bola z MVI. Správny súd poukazuje, že dôkaz, že časť tovaru neopustila územie SR správca dane považoval za podstatný dôkaz o zneužití daňového zvýhodnenia žalobcom, keď deklaroval tieto plnenia ako dodávky oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. K námietke žalobcu, že prepravu tovaru do Maďarska preukázala Hlavná prokuratúra župy Győr-Moson-Sopron správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, že tento listinný dôkaz sa týka obchodných transakcií spoločnosti Trend Web Kft. v IV. štvrťroku 2010 a I. štvrťroku 2011, a nie kontrolovaného obdobia november 20111, preto sa ním nebolo potrebné zaoberať. Naviac prokuratúra nie je orgánom s právomocou deklarovať určité dodania alebo dovozy tovaru. Výmena informácií prebieha v zmysle Nariadenia rady EU č.904/2010, podľa ktorého na výmenu informácií je určený ústredný kontaktný úrad, ktorý na základe poverenia nesie najvyššiu zodpovednosť za kontakty s ostatnými členskými štátmi v oblasti administratívnej spolupráce. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/86/2015 zo dňa 27.septembra 2017, z ktorého vyplýva... „Vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu. Išlo o výmenu informácií, uskutočnenú podľa článkov 7, 15 a 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra

2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010/ES zo 7. októbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“)“. Správny súd konštatuje, že táto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady). Na základe obsahu administratívneho spisu správny súd vyhodnocuje, že jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali zákonným spôsobom a v časovom slede bez zbytočných prieťahov. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi DPH v inom členskom štáte EÚ.

82. Správny súd nepovažuje informácie získané od spoločností Sky Toll, a.s. NDS ,a.s. za nezákonné, nakoľko prispeli k správnemu určeniu dane, nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane , že CMR je dokladom, ktorým sa preukazuje preprava tovaru do iného členského štátu a musí mať vyplnené všetky podstatné náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na CMR však chýbali dátumy prevzatia tovaru, niektoré CMR neboli potvrdené ani dodávateľom ani odberateľom, a keďže správca dane nepovažoval tento dôkaz o preprave za relevantný dôkaz o preprave tovaru, pristúpil k overeniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, a to výpismi z mýtneho systému, z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a Sky Toll, a.s.. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenia, aby sa vyhli spoplatneniu, nespresnil aké iné trasy používali a že iné trasy aj skutočne používali.

83. K tvrdeniu žalobcu, že splnil podmienky § 43 ods. 5 zákona o DPH, správny súd argumentuje, že z obsahu spisu žalovaného aj správcu dane vyplýva, že aj keď žalobca predložil doklady (faktúry, CMR prehlásenia) v zmysle citovaného ustanovenia zákona o DPH, nesplnil podmienku preukázania, že tovar fyzicky opustil územie SR a bol prepravený do iného členského štátu. Správny súd argumentuje, že ak žalobca predložil hoci aj všetky zákonnom určené dôkazy, sami o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane ak nie je súčasne preukázané, že k reálnemu splneniu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 43 ods. 1 - 4 zákona o DPH na oslobodenie od dane aj došlo. Preukázanie reálnej existencie týchto hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane je nevyhnutnou súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Dôkazné bremeno nesie aj správca dane, ktorý musí dôkladne preveriť všetky základné podmienky na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva.

84. Žalobca tvrdí, že splnil podmienky oslobodenia od dane tým, že v kúpno-predajných zmluvách mal uvedenú podmienku EXW tovar dal k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode, ktorý zároveň nesie všetky riziká spojené s prepravou tovaru z miesta určenia a predávajúci nie je zodpovedný za nakládku na dopravný prostriedok. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že nemusel mať k preukázaniu prepravy do zahraničia, písomné prehlásenia ako podporné dôkazy, boli ním predložené. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, že CMR je dokladom, ktorým sa preukazuje preprava tovaru do iného členského štátu a musí mať vyplnené všetky podstatné náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na CMR však chýbali dátumy prevzatia tovaru, niektoré CMR neboli potvrdené ani dodávateľom ani odberateľom, a keďže správca dane nepovažoval tento dôkaz o preprave za relevantný dôkaz o preprave tovaru, pristúpil k overeniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, a to výpismi z mýtneho systému, z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a Sky Toll, a.s.. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane, nakoľko tovar fyzicky neopustil územie spoločenstva dodávateľa. Podľa ustálenej judikatúry (Teleos) platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

85. Pokiaľ ide o námietku u žalobcu, že má všetky doklady v poriadku, obchod realizoval, a preto nemôže ovplyvniť konanie odberateľa, takým spôsobom ako uviedol správca dane v svojom rozhodnutí, a že

zákon o DPH ani iný zákon mu neukladá , aby si preveril svojich partnerov, správny súd argumentuje, že žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH. Správny súd tiež dáva do pozornosti základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

86. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.1 zákona o DPH, preto mu právo na odpočítanie dane v sume 88 632,05 eur z faktúr vystavených spoločnosťou AGRIS-TRADE, s.r.o. Bratislava patrí. Argumentoval, že v mesiaci november 2011 nakupoval tovar od spoločnosti AGRIS-TRADE, s.r.o. na základe kúpnopredajnej zmluvy s podmienkou dovezenia tovaru na sklad v Zlatých Moravciach. Prepravu zabezpečovala spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. prostredníctvom špedičných firiem. Fyzicky navezený tovar bol prijatý na uvedený sklad po odvážení, prekontrolovaní kvality repky a slnečnice. Následne spoločnosť AGRIS- TRADE, s.r.o. vystavila faktúry, tie boli zahrnuté do účtovníctva žalobcu a boli uhradené bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na účet AGRIS-TRADE, s.r.o. Na dokladoch boli uvedené reálne ŠPZ motorových vozidiel, ktoré tovar navážali, mená vodičov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v tejto súvislosti preveroval vznik daňovej povinnosti dodávateľa tovaru AGRIS- TRADE, s.r.o. zaslaním dožiadaní iným správcom dane Išlo o zákonný postup správcu dane, ktorým nemohol spôsobiť prieťahy v konaní. Pri preverovaní dodania spoločnosťou AGRIS-TRADE, s.r.o. boli zistené nezrovnalosti medzi dokladmi preverovaných daňových subjektov a výpismi z mýtnych transakcií vozidiel, ktoré mali tovar prepraviť. V jednom prípade bolo zistené, že vozidlo, ktoré malo tovar prepraviť bolo osobné motorové vozidlo. Spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. na faktúrach uvádzala iné množstvá tovaru aké mala nadobudnúť, pričom tovar sa v tejto spoločnosti nevykladal Na dodacích listoch českých dodávateľov bola ako príjemca uvedená spoločnosť ST OMEGA, s.r.o., takže český dodávateľ vedel, kto bude konečným príjemcom tovaru. Spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. nemala z tejto transakcie žiaden zisk, pričom ešte platila dopravu. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. bola do tejto transakcie použitá iba za účelom získania daňovej výhody. Vykonaním dôkazov správcom dane (dožiadania, výzva na NDS, a.s., svedeckou výpoveďou p.V., denníka váženia zo skladu Zlaté Moravce) sa nepotvrdila pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane nevykonával vyhľadávaciu činnosť ako to tvrdí žalobca, ale zákonným spôsobom preveroval splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správca dane po vykonanom dokazovaní spochybnil reálnosť dodania tovaru a právo žalobcu na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH ( ( rozhodnutie správcu dane str.49 až 122). Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný práve spoločnosťou AGRIS- TRADE, s.r.o. Keďže spoločnosť AGRIS-TRADE, s.r.o. buď nebola vlastníkom tovaru alebo nedodala tovar vôbec, čo vyplýva z vykonaného dokazovania správcom dane, nevznikla jej podľa § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru a zároveň žalobca nemá právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru.

87. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so zistením skutkového stavu a právnym posúdením veci, ako to učinili správne orgány. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16. decembra 2015, podľa ktorého... „ pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužite práva nie je nevyhnutne to, že sa musí jednať o závislé osoby (napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem). Taktiež žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou si musel a mal byť vedomý toho, že ak v obchodnom

styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené“ .

88. V závere správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruis proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Podľa nálezu Ústavného súdu SR IV.ÚS 236/06 odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

89. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu poukázal na správcom dane zistený skutkový stav, tento správne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Správny súd poukazuje, že konanie vedené správcom dane a konanie vedené žalovaným tvorí jeden celok. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Správny súd v súlade s § 140 SSP poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3S/32/2015. Ide o vec toho istého žalobcu a totožného predmetu konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.septembra 2018.

90. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

91. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).