Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-141-2017.pdf
PDF · 75.63 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/141/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: Y.. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. Č..XXX, zast. W.. W. R., bytom A. Š. Č..XXX proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu uvedeného v rozhodnutí Pozemkového úradu Košice-vidiek č. 2290/95/ Mi zo dňa 10.6.1996, ako aj vo všetkých listoch vlastníctva založeným Katastrálnym úradom na základe tohto rozhodnutia (LV č.XXX, XXX, XXX k.úz. N., okr. Košice-okolie) v celosti, t.j. vo výške 604800/2177280. Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu Košice-vidiek zo dňa 7.6.1995 č.D57/95, Dnot 26/95 Okresný súd potvrdil, že dedičstvo po poručiteľke X. I., rod. Q.Á., nar. XX.X.XXXX, zomr. 28.8.1965, pozostávajúce z nehnuteľnosti v kat.úz. obce N., okr. Košice-okolie, zapísaných v pozemno-knižnej vložke č.17, pod B3, 5, spolu v celosti na mene poručiteľky, ako aj k tomu patriacu časť spoločného lesa vo vložke č.45 a k tomu patriacu časť spoločného pasienku vo vložke č.46 (podiely v urbariáte) zdedila ona v celosti. Dňa 29.12.1992 si oprávnené osoby združené v spoločnosti Urbariát Hodkovce uplatnili reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti a zároveň vyzvali PD Nováčany ako povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Dohoda o vydaní nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 30.11.1995 a bola doručená pozemkovému úradu Košice-vidiek na schválenie. Pozemkový úrad Košice-vidiek vydal dňa 10.6.1996 rozhodnutie č.2290/95/Mi, ktorým schválil dohodu o vydanie nehnuteľnosti. Týmto rozhodnutím sa oprávneným osobám vydalo do vlastníctva 21394800/21772800 podielov a bolo im priznané vlastnícke právo k vydaným nehnuteľnostiam. Nevyriešených ostalo 378000/21772800 podielov. V predmetnom rozhodnutí Pozemkový úrad priznal žalobkyni vlastnícke právo k podielu 302400/21772800, teda k 1/2 z podielu patriaceho žalobkyni. Pri vybavovaní iných záležitosti na katastrálnom odbore Okresného úradu Košice-okolie bola žalobkyňa upozornená na skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu Košice-vidiek č.D 57/95 bolo potvrdené, že dedičstvo po poručiteľke X. I., U.. Q. nadobudla v celosti žalobkyňa, pričom na LV č.464, 508 a 509 má zapísanú iba polovicu jej spoluvlastníckeho podielu, z toho dôvodu požiadala katastrálny odbor Okresného úradu Košice-okolie o prešetrenie zápisu dedičského rozhodnutia, ktorý jej listom zo dňa 3.12.2014 odpovedal v tom zmysle, že jej spoluvlastnícky podiel bol zapísaný na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Košice-vidiek a veľkosť jej spoluvlastníckych podielov je v súlade s týmto rozhodnutím. Z toho dôvodu požiadala žalobkyňa Pozemkový a lestný odbor Košice- okolie o opravu chyby, pričom tento žalobkyni odpovedal, že nemôže jej žiadosti vyhovieť z dôvodu, že jej podiel uvedený v rozhodnutí č.2290/95/Mi je rovnaký s podielom uvedeným v podkladoch pre rozhodnutie. Následne požiadala pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Hodkovce o opravu výšky spoluvlastníckeho podielu a pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Hodkovce požiadalo Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor o opravu výšky jej spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na rozhodnutie Pozemkového úradu Košice-vidiek č.2290/95/Mi, kde v odôvodnení je uvedené, že nevyriešených ostalo 378000/21772800 podielov. Aj napriek tomu, že nehnuteľnosti uvedené v pozemno-knižnej vložke č.17 zdedila v celosti, správny orgán jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu nepriznal iba 1/2.
2. Žalovaný Okresný úrad Košice-okolie Pozemkový a lesný odbor vo svojom písomnom vyjadrení (č.l.45) potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe a uviedol, že rozhodnutie č.2290/95/Mi nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.1996 a v súčasnej dobe nie je možné uplatniť voči tomuto rozhodnutiu žiadny opravný prostriedok. Proti tomuto rozhodnutiu mal účastník konania právo podať opravné prostriedky v lehote max. do 3 rokov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Zároveň uviedol, že pasívna legitimácia pri určovacej žalobe podľa Občianskeho zákonníka v tejto veci neprislúcha Ministerstvu vnútra SR, Okresnému úradu Košice-okolie, Pozemkovému a lesnému odboru, nakoľko tento správny orgán nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v kat.úz. Hodkovce a nie je ani jej správcom. Ministerstvo vnútra SR, Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor teda nie je nositeľom príslušnej zákonnej hmotno-právnej povinnosti (záväzku). Žalovaný správny orgán Ministerstvo vnútra SR, OÚ Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale orgánom, ktorý je podľa zák.č.180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nástupcom PÚ Košice-vidiek, ktorý vydal predmetné rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva. Lehoty na podanie opravných prostriedkov voči rozhodnutiu už uplynuli. Rozhodnutia správneho orgánu vydané v 1.stupni správneho konania preskúmava podľa správneho poriadku a ďalších predpisov Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, resp. následne Krajský súd Košice. Preto z týchto dôvodov uplatnený nárok žalobkyňou neuznáva žalovaný a žiada žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa doručila súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva dňa 21.8.2017. V žalobe je označený ako žalovaný Ministerstvo vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice.
5. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
7. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácií sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako žalovanú stranu sporu je náležitosťou riadneho žalobného návrhu na začatie konania. Štát je ako strana sporu označená riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na určenie vlastníckeho práva z dôvodu nesprávneho uvedenia spoluvlastníckych podielov v rozhodnutí vydanom Pozemkovým úradom Košice-vidiek môže byť len štát.
8. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), teda žalovaný, má pasívnu legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012, sp.zn. 6Cdo 214/2011).
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu sa domáhala určenia vlastníckeho práva proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice. Žaloba smerovala len proti Ministerstvu vnútra SR, v zast. Okresný úrad Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor Košice, ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu v takomto konaní. Zodpovedným subjektom je výlučne len štát- SR a nie označený žalovaný. Za štát koná v tej ktorej konkrétnej veci len štátny orgán, pričom žalobkyňa sa proti štátu podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva nedomáhala. Otázku svojej pasívnej vecnej legitimácie žalovaný v spore nastolil už vo vyjadrení k žalobe, v ktorom poukázal i na zák.č.180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žalovaný je nástupcom Pozemkového úradu Košice-vidiek, ktorý vydal predmetné rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva. Proti rozhodnutiu správneho orgánu mal účastník konania právo podať opravný prostriedok v lehote max. do 3 rokov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Rozhodnutia správneho orgánu vydané v 1.stupni správneho konania preskúmava Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, resp. následne Krajský súd v Košiciach. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10. V dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného súd sa už meritom veci nezaoberal.
11. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil (§ 255 ods. 1 CSP) a neúspešnej žalobkyni náhrada trov nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.