Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-36-2018.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu IC TEC, s.r.o. so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 051 489, zast. advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Boris P., nar. XX. 2. XXXX, trvale bytom E. XX, o zaplatenie sumy X 275,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 275,- Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 1 020,- Eur od 24. 8. 2017 do zaplatenie, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania a to na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou, došlou na tunajší súd dňa 15. 11. 2018 domáhal zaplatenia sumy 1 275,- Eur s prísl. na tom základe, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu zo dňa 1. 4. 2017, na základe ktorej prenechal žalovanému do nájmu byt č. 4/14, nachádzajúci sa vo Zvolene, na ulici Jesenského vo vchode č. 47 na prízemí v bytovom dome súpisné číslo 2155. Nájomný vzťah z tejto zmluvy bol ukončený vypovedaním zo strany žalobcu zo dňa 23. 8. 2017 a to z dôvodu neuhradenia niekoľkých platieb mesačného nájomného a to za mesiac apríl, jún, júl a august 2017. Žalovaný mal na základe nájomnej zmluvy uhrádzať nájomné v celkovej výške 255,- Eur mesačne a takisto aj náklady, spojené s nájmom a ich prípadné nedoplatky. V zmysle zmluvy bola tiež dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností aj zmluvná pokuta vo výške 250,- Eur. Spolu sú teda neuhradené záväzky žalovaného vo výške 1 275,- Eur. Žalovaný svoj záväzok uznal no napriek tomu ho neuhradil.
2. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.
3. Súd z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 23. 8. 2017 zistil, že žalobca doručil žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy o nájme bytu č. 4/14 na adrese Jesenského 47, Zvolen vzhľadom k tomu, že nemá uhradené nájomné za mesiace 04/06/07/08. Zároveň žiadal o urýchlenú úhradu nájomného vrátane zmluvnej pokuty vo výške 1 275,- Eur.
4. Súd z uznania dlhu zo dňa 24. 8. 2017 zistil, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky v celkovej výške 1 275,- Eur a to z dôvodu porušenia zmluvy za nedodržanie nájomnej zmluvy vo výške 1 275,- Eur.
5. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorom prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájom byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva, opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený ak nedôjde k dohode možno ho vyporiadať len z dôvodov, ustanovených v zákone.
6. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady, za plnenia, spojené s užívaním bytu alebo spôsob jej výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzatvorí písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
7. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
8. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83,- Eur za každý i začatý mesiac omeškania.
10. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili Nájomnú zmluvu dňa 1. 4. 2017, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi byt č. 4/14, nachádzajúci sa vo Zvolene, na ulici Jesenského vo vchode č. 47 na prízemí v bytovom dome súpisné číslo 2155. Žalovaný ako nájomca mal v zmysle nájomnej zmluvy uhrádzať nájomné v sume 250,- Eur mesačne a taktiež za náklady, spojené s nájmom a ich prípadné nedoplatky. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil nájomné za mesiace apríl, jún, júl a august 2017. Žalobca takisto tvrdil, že neuhradil ani dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 255,- Eur a tak jeho záväzok predstavuje sumu 1 275,- Eur. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevyjadril a teda nárok žalobcu nepoprel. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 23. 8. 2017 jednak vyplýva to, že žalobca doručil žalovanému uvedenú výpoveď zo Zmluvy o nájme bytov a jednak ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vrátane dlžnej pokuty vo výške 1 275,- Eur. Žalovaný túto výpoveď z nájomnej zmluvy podpísal. Súd ďalej z uznania dlhu zo dňa 24. 8. 2017, ktoré podpísali obidve strany sporu zistil, že žalovaný uznal svoj dlh, čo do dôvodu aj výšky voči žalobcovi a v celkovej výške 1 275, Eur z dôvodu porušenia zmluvy. Súd mal teda za to, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý tento žaloval v tomto súdnom konaní uznal. Z uvedených dôvodov súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu 1 275,- Eur a to jednak za dohodnuté nájomné po 255, Eur mesačne za obdobie apríl, jún, júl a august 2017 ako aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 255, Eur.
13. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy nájomného vo výške 1 020, Eur, súd zaviazal žalovaného z tejto sumy zaplatiť žalobcovi aj poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne, teda vo výške tak, ako to ustanovujú platné právne predpisy. Súd ho zaviazal zaplatiť poplatok z omeškania od 24. 8. 2017 do zaplatenia, keďže na úhradu dlžnej sumy bol vyzvaný listom zo dňa 23. 8. 2017 a v zmysle ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, ak nie je čas plnenia dohodnutý je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho o to veriteľ požiadal. V tomto prípade ho veriteľ požiadal o zaplatenie celej sumy 1 275,- Eur dňa 23. 8. 2017 a teda od 24. 8. 2017 je už žalovaný v omeškaní s úhradou uvedenej sumy.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).