Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-79-2018.pdf
PDF · 173.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX. marca XXX/XX, XXX XX S. - L., zast. : JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. : Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GARIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.085 € s príslušenstvom, a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 085 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 085 € od 13.12.2018 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. SUA 14/004738 zo dňa 02.11.2014, uzatvorenou medzi žalobkynou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou písomnou žalobou, doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 4.12.2018 domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 085 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhala aj toho, aby súd určil, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. SUA 14/004738 zo dňa 2.11.2014, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania. Vo svojej písomnej žalobe žalobkyňa okrem iného uviedla: Dňa 02.11.2014 uzatvoril žalobca s predávajúcim (Autocentrum AAA AUTO, a.s.) Kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Suzuki Ignis za kúpnu cenu vo výške 4.405 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 1.730 eur bola predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 2.675 eur mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Úverovej zmluvy č.: SUA 14/004738 zo dňa 02.11.2014 (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Úver mal žalobca splatiť 84 mesačnými splátkami vo výške 79,99 Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom tak predstavovala sumu 6.719,16 Eur. Zmluva o úvere neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať:
- v súlade s písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie - v zmluve o úvere je náležitosť celková výška spotrebiteľského úveru uvedená nesprávne. Bližšie viď čl. II. bod 2. tejto žaloby.
- v súlade s písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN 24 % uvedená v zmluve o úvere je nesprávna, nakoľko správna výška RPMN činí 37,04 % a preto ju súčasne hodnotíme aj ako rozpornú s dobrými mravmi. Bližšie viď čl. II. bod 3. tejto žaloby. Dávame do pozornosti, že kúpna zmluva a zmluva o úvere sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52 a ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.“ Možno konštatovať, že podstatnou spotrebiteľskou zmluvou pre právny vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola práve kúpna zmluva, z ktorej ustanovení jasne vyplýva, že tvorí právny základ na uzatvorenie zmluvy o úvere na prefinancovanie ceny osobného vozidla. Vznik zmluvy o úvere bol teda jednoznačne závislý od vzniku kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 2.675 eur na financovanie tovaru: osobného automobilu označeného v zmluve o úvere v bode 2.1 časti 2. Predmet financovania. V časti 3. zmluvy o úvere bod 3.4 je uvedená celková výška úveru odlišne v sume 3.450 eur, pričom zo zmluvy o úvere nevyplýva, z akého titulu bol úver navýšený bez vedomosti žalobcu. Žalobca nežiadal o úver v sume 3.450 eur a pri podpise súvisiacich zmlúv nebol o ňom vopred informovaný. Žalovaný dal žalobcovi iba dve možnosti, buď podpísať vopred pred formulované listiny (kúpna zmluva a zmluva o úvere) alebo ich ako celok odmietnuť. Uvedené má podľa nášho názoru súčasne za následok, že medzi stranami nedošlo k zhodnému prejavu vôle ohľadne celkovej výšky úveru - výšku úveru nemožno považovať za určito dojednanú! V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. jasne rozlišuje medzi poskytnutým úverom a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, preto je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru tvorili súčasť istiny poskytnutého úveru. V zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov „do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“ Obligatórna obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí zodpovedať jej kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý výhradne na účel financovania doplatku kúpnej ceny osobného automobilu a mal predstavovať sumu 2.675 Eur. Uvedená peňažná suma mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o úvere nevyplýva aký právny základ malo navýšenie úveru zo sumy 2.675 eur na sumu 3.450 eur. Máme za to, že išlo o svojvôľu žalovaného a zneužitie jeho postavenia dodávateľa. Je neprípustné, aby poskytovateľ úveru, premietal do istiny úveru akékoľvek pre klienta spotrebiteľa skryté povinné náklady na financovanie niečoho čo spotrebiteľ nepožadoval, ako to možno odôvodnene predpokladať aj v predmetnej veci! Z nekalých obchodných praktík dodávateľov sú určite aj súdu všeobecne známe snahy o navyšovanie skutočnej odplaty prostredníctvom rôznych povinných poplatkov slúžiacich výlučne hospodárskym záujmom dodávateľa, resp. prostredníctvom rôznych sprostredkovateľské provízií, poistení a pod. Je potrebné uviesť, že dojednávanie výšky úveru týmto spôsobom bolo opakovane posúdené Slovenskou obchodnou inšpekciou ako nekalá obchodná praktika vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu. V uvádzanom smere poukazujeme na rozsudok NS SR, sp. zn.: 6Sžo/61/2014 zo dňa 26.08.2015: „Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa predmetné kúpne zmluvy obsahujú zhodný prejav vôle spotrebiteľom a predajcom spotrebiteľským úverom výhradne financovať predmet kúpnej zmluvy teda predmet financovania A, v daných prípadoch kúpa motorového vozidla ako doplatok kúpnej ceny, avšak neobsahujú predmet financovania B, či službu, náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré podľa zmluvy a zmluvy o zabezpečení majú byť financované spotrebiteľským úverom, z čoho bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že v zmluvách o zabezpečení chýba zhodný prejav vôle zmluvných strán o výške úveru, poukazom na to, spotrebitelia sumu úveru pozostávajúcu z predmetu financovania A, teda doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ale aj ceny predmetu financovania B a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu podmienok, podpisom zmluvy zobrali iba na vedomie.“ Právny predchodca žalovaného sa dopustil
porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď v zmluvných podmienkach zmluvy o úvere, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, stanovil povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytnutý úver v celkovej výške 3.450 Eur, namiesto dohodnutého úveru vo výške 2.675 Eur. Právny predchodca žalovaného so spotrebiteľom výšku úveru individuálne nedohodol a zanedbal povinnú odbornú starostlivosť, ktorú je potrebné od neho ako poskytovateľa služby (spotrebiteľských úverov) spravodlivo očakávať. Postup právneho predchodcu žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade možno preto považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre. V zmluve o úvere je uvedená RPMN v nesprávnej výške 24 %. Pri skutočnej výške úveru, 2.675 eur (zodpovedajúcej dohodnutej cene osobného automobilu), potom pri výške mesačnej splátky 79,99 Eur a počte splátok 84, má byť údaj RPMN v správnej výške 37,04 %. Na základe uvedeného zastávame názor, že celkové náklady úveru vyjadrené prostredníctvom RPMN v zmluve o úvere, sú uvedené v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa. Skutočnú celkovú výšku nákladov úveru 37,04 % súčasne považujeme za úžernú. Podporne uvádzame, že za sumu reálne požičaných peňažných prostriedkov na kúpu motorového vozidla vo výške 2.675 eur, mal žalobca zaplatiť 6.719,16 eur (cca 2,5 x presahuje sumu úveru). Odplata za úver musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka (dobré mravy) ako aj § 39a Občianskeho zákonníka (úžera), a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, resp. napĺňať skutkovú podstatu úžery. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo, a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácií. Takéto úverové praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože úver je poskytovaný pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: v súlade s písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 v súlade s písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že za poskytnutý úver možno považovať sumu 2.675 Eur predstavujúca doplatok kúpnej ceny za predmetný osobný automobil. Na základe predkladaného výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 29.12.2014 do 23.10.2018 je zrejmé, že žalobca uhradil na úver sumu 3.760 Eur. Máme za to, že žalovaný nemá nárok na akúkoľvek odplatu, ktorú od žalobcu prijal nad rámec istiny úveru rovnajúcej sa hodnote kupovaného tovaru. Ak bol žalobcovi poskytnutý úver na kúpu tovaru 2.675 eur a reálne už zaplatil sumu 3.760 Eur, a súčasne je úver potrebné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, potom sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 1.085 Eur. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.085 Eur, ktoré bolo prijaté žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 22.09.2017 do 23.10.2018. Žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia podľa aktuálnych úrokových sadzieb platných pre občiansko-právne vzťahy. Za daného stavu si žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatňuje aj právo priznané mu § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. a žiada určiť spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov. Cieľom uvedeného určenia je vytvorenie stavu právnej istoty v úverovom právom vzťahu aj s ohľadom na možnú snahu žalovaného vymáhať peňažné prostriedky, na ktoré nemá právny titul, ako aj využiť zabezpečovací inštitút v podobe záložného práva k motorovému vozidlu. Aktuálne má však žalobca za to, že pohľadávka žalovaného, na ktorú existoval právny titul zanikla splnením a s poukazom na § 151md ods. písm. a) OZ zaniklo záložné právo ex lege.
2. Žalovaný sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni písomne vyjadril k žalobe a vo svojom písomnom podaní okrem iného uviedol: Žalovaný so žalobou nesúhlasí, popiera tvrdenia žalobcu a zastáva názor, že žalovaná úverová zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný : ? plnením bez právneho dôvodu
? plnením z neplatného právneho úkonu, ? plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ? z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a ? bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa § 566 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.) b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru. d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené sú žalovaní presvedčení o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1) ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom 2) ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú. 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov Skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov je tvrdená len samotným žalobcom. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová zmluva č. SUA14/004738 uzatvorená dňa 02.11.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. K otázke inštitútu bezdôvodného obohatenia sa vyjadroval vo svojom rozsudku zo dňa 22.04.2009 aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 2 Obo 3/2009 v nasledovnom znení: „Vydanie bezdôvodného obohatenia totiž nie je vrátením dlhu... Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Z obsahu spisu je zrejmé, a konštatuje to v odôvodnení aj rozsudok súdu 1. stupňa, že žalovaný nebol pri získaní sporného bezdôvodného obohatenia nedobromyseľný, čo značí, že by v zmysle cit. ustanovenia § 458 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka nebol povinný vydať ani úžitky zo sumy, ktorú podľa rozhodnutia súdu 1.stupňa získal. Aplikácia ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka tak ako to navrhol žalobca, teda nie je na mieste. Je však nesporné, že rozhodnutím súdu ukladajúcim žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v
sume 13.409, 7672 eur nadobúda táto suma charakter peňažného dlhu žalovaného voči žalobcovi a žalovaný je preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný popri vydaní tejto sumy zaplatiť aj úrok z omeškania.“ Aj z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením žalobcu. Žalovaný poskytol žalobcovi na základe úverovej zmluvy úver vo výške 3.450 eur a žalobca do dnešného dňa na žalovanej úverovej zmluve uhradil sumu 3.840 eur, žalovanému preto nie je zrejmé, aké bezdôvodné obohatenie mu malo zo zmluvy vzniknúť. Žalovaný ako poskytovateľ úverov preplatil na základe podpísanej úverovej zmluvy sumu 3.450 eur. K žiadnemu zavádzaniu zo strany žalovaného preto nedošlo, nakoľko žalobca presne vedel, v akej výške mu bude úver poskytnutý a on sám s touto výškou súhlasil. V bode 3.4 úverovej zmluvy je totiž presne uvedená celková výška úveru ako suma 3.450 eur, žalobca bol s touto výškou oboznámený, s obsahom zmluvy súhlasil, na znak čoho ju podpísal, a neskôr aj plnil. § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: Na účely tohto zákona sa rozumie: „Celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Celkovo tak žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.450 eur, ako vyplýva zo samotnej úverovej zmluvy . Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľ žiadny náš klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanovení úverových zmlúv a rovnako ani nepožiadal o vysvetlenie žalovaného z dôvodu, že jej nerozumie. Veľa klientov ako spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť navzájom. Žalovaný poukazuje na to, že ani ochrana spotrebiteľov nemôže byť bezbrehá. Právne predpisy ustanovujú podmienky, za akých sa môžu úvery poskytovať. Avšak aj tu sa prax vyvíja, čo je zrejmé aj zo zmien v jednotlivých zákonoch resp. v prijímaní nových zákonov, ktoré nahrádzajú tie staré. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta, pod sp. zn. 35Csp/316/2017. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a preto žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedla: Dávame do pozornosti rozhodujúcu skutočnosť v predmetnej veci, ktorou je, že kúpna zmluva a zmluva o úvere sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podstatnou spotrebiteľskou zmluvou pre právny vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola práve kúpna zmluva, z ktorej ustanovení jasne vyplýva, že tvorí právny základ na uzatvorenie zmluvy o úvere na prefinancovanie ceny osobného vozidla a jasne a určito vymedzuje predmet, ktorý má byť prefinancovaný. Citované rozhodnutie, na ktoré odkazuje žalovaný (Rozsudok OS Galanta, sp. zn.: 35Csp/316/2017) obsahuje viacero nesprávnych záverov, ktoré podľa nášho názoru vyplynuli zo skutočnosti, že bolo odignorované ustanovenie § 52a ods. 2 OZ. Najmä citovaný záver z odôvodnenia rozsudku OS Galanta, sp. zn.: 35Csp/316/2017: „Skutočnosť, že celková výška úveru v úverovej zmluve sa nezhoduje so zostatkom kúpnej zmluvy, ktorá mala byť financovaná z úveru podľa kúpnej zmluvy, je irelevantná, keďže predmetné zmluvné vzťahy boli uzatvárané medzi odlišnými subjektmi“ je v priamom rozpore s ustanovením § 52a OZ a aj s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 Sžo 21/2013 zo dňa 30.04.2014, ktorý súdu predkladáme. Súčasne si z predkladaného rozsudku NS SR dovolíme odcitovať nasledovné (str. 11. a 12.): „Pri hodnotení konkrétnych okolností prípadu, sa javí nesporne preukázanou vzájomná závislosť oboch zmlúv, keďže vznik zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení je priamo podmienený skutkovo súvislosťou s uzavretím zmluvy o kúpe motorového vozidla a priamo rieši financovanie kúpnej ceny tohto tovaru. Túto, pre posúdenie veci rozhodujúcu právnu okolnosť ešte umocňuje aj skutočnosť, že zo všeobecných obchodných podmienok
a zmluvných podmienok v relevantnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že dodávateľ služby a veriteľ vystupujú spoločne ak dodávateľ služby ju podmieňuje poskytnutím úveru práve konkrétnym veriteľom (žalobcom). Nie je možné sa stotožniť ani s argumentmi žalobcu, že § 52a Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípade, ak ide o viaceré zmluvy medzi tým istým dodávateľom. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že pri tom istom rokovaní alebo zahrnutí zmlúv do jednej listiny, môžu vystupovať iba dve zmluvné strany a že účasť tretích zmluvných strán je zo zákona vylúčená. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nejde o dva oddeliteľné spotrebiteľské vzťahy, ale s ohľadom na úzku, logickú, nadväznú skutkovú súvislosť, ide stále o totožný spotrebiteľský vzťah. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 2.675 eur na financovanie tovaru osobného automobilu označeného v zmluve o úvere ako Predmet financovania v bode 2.1 zmluvy o úvere. Avšak v zmluve o úvere je uvedená výška úveru odlišne v sume 3.450 eur v bode 3.4 zmluvy o úvere! Žalovaný svojvoľne a jednostranne vo formulárovej zmluve o úvere určil výšku úveru na sumu 3.450 eur, pričom: ani z kúpnej zmluvy nevyplýva žiadny relevantný právny základ pre takéto navýšenie a ani zo zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne tovary a služby, o ktoré mala byť úver navýšený. Nakoľko žalobca nemal záujem o iný tovar alebo služby ako o prefinancovanie vozidla, logicky sa v kúpnej ani úverovej zmluve nemohlo nič ďalšie „premietnuť“. Žalobca mal záujem a vôľu iba o prefinancovanie vozidla, čo vyplýva aj z obsahu predkladaných listín! Taktiež dávame do pozornosti, že žalovaný žiadny relevantný dôkaz preukazujúci oprávnenosť navýšenia úveru nepredložil! Ustanovenie v zmluve o úvere v bode 2.1 “....vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných k tomu vozidlu“ je vágne, neurčité a nič nepreukazujúce a ani v jednej zo zmlúv bližšie nešpecifikované. V uvádzanom smere poukazujeme opäť na rozsudok NS SR, sp. zn.: 6Sžo/61/2014 zo dňa 26.08.2014, na ktorý sme poukazovali v podanej žalobe. Záverom uvádzame, že vyjadrenie žalovaného pozostáva fakticky iba zo všeobecnej časti týkajúcej sa teórie inštitútu bezdôvodného obohatenia a citácie z rozsudku Okresného súdu Galanta, pričom nie je zrejmé, či predmetné rozhodnutie je právoplatné. Žalovaný nepredniesol vo vyjadrení žiadne relevantné argumenty a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali iné závery ako tie, ktoré tvrdí a preukazuje obsahom listín žalobca (nesprávna výška úveru - nesprávna RPMN - úžera - nekalá obchodná praktika). Máme za to, že uvedeným klamlivým a zavádzajúcim konaním dodávateľa pri tak zásadných údajoch, akými je „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“ došlo k jednoznačnému porušeniu § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (Zákaz klamania spotrebiteľa) ako aj k naplneniu dikcie § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil). S poukazom na vyššie uvedené a na argumentáciu obsiahnutú v žalobe, trváme na podanej žalobe v celom rozsahu. Na základe vyššie uvedeného, žalobkyňa trvala na podanej žalobe v celom rozsahu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.5.2019, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, ktorá doručenie predvolania mala riadne a načas vykázané, pričom svoju neúčasť do termínu pojednávania neospravedlnila.
5. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne, výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Úverovou zmluvou zo dňa 2.11.2014, Kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2014, výpisom z účtu žalobkyne, výpisom z účtu žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobkyne zistil, že tento k veci uviedol: Čo sa týka podanej žaloby, trváme na nej v celom rozsahu. Máme za to, že v predmetnom úverovom vzťahu došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorú sme bližšie opísali v žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení. Máme za to, že zo strany žalovaného došlo k snahe obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch v smere, že uviedol a neoprávnene a svojvoľne navýšil sumu úveru, ktorá mala byť poskytnutá na refinancovanie motorového vozidla. Máme za to, že Kúpna zmluva zo dňa 2.11.2014 medzi predávajúcim Autocentrum AAA a kupujúcou v tom čase ešte Martou Mešťanovou, čiže žalobkyňou a úverová zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou, tieto dve zmluvy sú vzájomne závislé v zmysle § 52 a) Občianskeho zákonníka. Je to zrejmé aj zo samotného obsahu kúpnej zmluvy, ktorá tvorí právny základ a konkretizuje
predmet následne uzatvorenej úverovej zmluvy. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že má byť Zmluvou o úvere č. SUA14/004738 refinancovaný úver vo výške 2 675 €. Táto suma bola cena motorového vozidla po zaplatení akontácie. Následne v úverovej zmluve bez akejkoľvek bližšej špecifikácie bola navýšená suma úveru na 3 450 €. Máme za to, že kúpna zmluva jasne vymedzila predmet úverovej zmluvy, čo do výšky úveru a ani v kúpnej zmluve, ani v úverovej zmluve sa neuvádza akékoľvek iné navýšenie, ktoré sa malo premietnuť do istiny. Žalobkyňa žiadnu inú službu, alebo tovar od žalovaného nepožadovala, požadovala iba to, čo je výslovne uvedené v kúpnej zmluve, a teda prefinancovanie doplatku ceny motorového vozidla. Čo sa týka argumentácie žalovaného, máme za to, že táto argumentácia nie je spôsobilá nijakým spôsobom vyvrátiť tvrdenia, ktoré sú podloženými listinnými dôkazmi a boli pripojené k podanej žalobe. V zmysle uvedeného, pokiaľ bude súd mať za potrebu skúmať skutkové okolnosti uzatvárania zmluvy o úvere a teda vzájomnú previazanosť kúpnej zmluvy a úverovej zmluvy, navrhujeme vypočuť žalobkyňu na tomto pojednávaní. Pokiaľ má súd za to, že je možné vec rozhodnúť na základe právneho posúdenia jednotlivých listín, tento návrh na výsluch nenavrhujeme.
8. Súd z výsluchu strany, t.j. žalobkyne zistil, že táto k veci uviedla: K veci by som chcela uviesť, že ja som mala skúsenosti so spoločnosťou, ktorá predáva autá a to Autocentrum AAA auto, a.s., nakoľko už predtým som už jedno auto od nich kupovala, a preto som sa tiež rozhodla kúpiť ďalšie auto cez túto spoločnosť. Vyhliadla som si motorové vozidla Suzuki Ignis s tým, že jeden deň som prišla do predajne automobilov v Banskej Bystrici a dohodli sme sa na kúpnej cene tohto motorového vozidla a dohodli sme sa aj na tom, že ja zložím časť kúpnej ceny vo výške 1 730 € a v ten deň som aj túto sumu zložila a že zbytok kúpnej ceny, ako bola dohodnutá doplatím na základe úverovej zmluvy, ktorú mi pripravia do nasledujúceho dňa. Teda prvý deň som zložila akontáciu vo výške 1 730 € s tým, že dohodnutá cena auta bola okolo 4 500 €. Následne druhý deň som prišla do autobazára a ešte neboli pripravené zmluvy a povedali mi, aby som počkala. Ja chcem k veci uviesť, ja som bola v tom, že budem podpisovať úverovú zmluvu na doplatenie zbytku kúpnej ceny do tých max. 4 500 € , keď odpočítajú tú moju akontáciu. Je pravda, že predmetnú úverovú zmluvu ja som vôbec si neprečítala. Dokonca, v ten deň sa mi podarilo zohnať ešte ďalšie finančné prostriedky vo výške 2 000 € a chcela som aj túto sumu im zaplatiť z dôvodu, aby som mala čo najnižší úver, oni mi však povedali, že to už nie je možné a že zmluvy sú už pripravené a teda to nie je možné meniť. Napriek tomu ja som s tým súhlasila a následne ma odviezli k notárovi, kde som čakala približne 2-3 hodiny a následne som úverovú zmluvu podpísala. Chcem k veci uviesť, že je pravda, že ja som si túto úverovú zmluvu neprečítala a bola som v tom, že uzatváram úverovú zmluvu na úver vo výške rozdielu medzi zaplatenou akontáciou a dohodnutou kúpnou cenou auta. Ja som nemala žiadnu vedomosť, že v tejto úverovej zmluve je uvedená vyššia úverová suma, aká v skutočnosti mala byť z môjho pohľadu zaplatená s tým, že mi nebolo ani žiadnym spôsobom vysvetlené, že prečo je táto suma navyšovaná a ja podotýkam, ja som v čase podpisovania zmlúv o tom ani nevedela. Zistila som to až neskôr v roku 2018, keď som si myslela, že predmetná úverová zmluva mala byť max. na 4 roky, lebo tak som to od nich požadovala a zistila som , že to tak nie je a zistila som, že mám platiť dokonca vyššiu sumu, ako som si myslela a následne som sa obrátila na advokátsku kanceláriu, ktorá ma zastupuje v tomto spore. K veci by som chcel uviesť, že ja tvrdím, že predajca mi žiadne doplnkové služby okrem predaja predmetného auta neposkytol. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiavam výpovedi svojho právneho zástupcu. K veci by som chcela uviesť, že ja som fyzicky pred podpisom tieto zmluvy nemala. Mne boli predložené len na podpis pred notárom u notára a teda dovtedy ja som ich fyzicky nevidela. Následne po podpise tejto zmluvy, resp. oboch zmlúv mi ich predložili a mohla som si ich zobrať domov. Je pravda, že ani vtedy som tieto zmluvy nečítala. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že predajca jej na podpis predložil viac A4 strán, kde okrem kúpnej zmluvy, úverovej zmluvy sa nachádzal napr. aj zápis o skúšobnej jazde s tým, že nevedela čo všetko tam bolo, bolo to okolo 10 ks A4 strán a predajca ju neoboznámil s každou z týchto listín osobitne. Samotné podpisovanie listín trvalo len chvíľu, pracovník listoval a ukazoval jej, kde sa má podpisovať. Snažili sa jej ponúkať napr. zákonné poistenie, s čím ona nesúhlasila a uviedla, ž e všetky poistky si vybaví a vyrieši ona sama.
9. Súd z listinného dôkazu a to Kúpnej zmluvy, uzavretej v písomnej forme dňa 2.11.2014 zistil, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená medzi predávajúcim, spoločnosťou Autocentrum AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava a kupujúcim, t.j. žalovanou. V časti „špecifikácia automobilu“ tejto kúpnej zmluve je uvedené: Značka: Suzuki Model: Ignis Dátum prvej evidencie: 28.3.2007 EČ/RZ: BB336CN
Číslo karosérie: TSMMHY51S00283957 Stav tachometra: 70265 Číslo osvedčenia o registrácii: PA572204 V časti „kúpna cena“ v tejto kúpnej zmluve je uvedené: Kúpna cena za automobil bola dohodnutá vo výške 4 405 € (slovom: štyritisícštyristopäť eur) vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 1 730 € bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 2 675 € bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. 14004738 uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany 1 na bankový účet predávajúceho č............../........... vedený v ........najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy.
10. Súd z listinného dôkazu a to Úverovej zmluvy č. SUA 14/004738 zistil, že táto úverová zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 2.11.2014 a ktorú uzatvárali zmluvné strany, t.j. žalovaný v mene ktorého vystupovala spoločnosť Autocentrum AAA AUTO, a.s., ktorá túto zmluvu za žalovaného aj podpisovala a žalobkyňou, ako klientkou. V bode 2. Predmet financovania v tejto úverovej zmluve je uvedené: Predmetom financovania podľa tejto zmluvy je motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu: Druh vozidla: osobné automobily Výrobná značka, model, typ: Suzuki Ignis 06-1.3 GL AC 4WD Číslo karosérie (VIN): TSMMHY51S00283957 Predmet financovania bude dodaný dodávateľom ako predávajúcim alebo sprostredkovateľom predaja v prípade, ak vlastníkom vozidla je 3. Osoba: Firma: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. So sídlom/miesto podnikania: Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava IČO: 35858699 Prevádzkareň: AAA AUTO Banská Bystrica, Zvolenská cesta 179, 974 01 Banská Bystrica Bankové spojenie: SK76 1100 0000 0029 2391 5144
V bode 3. Úver v tejto úverovej zmluve je uvedené: 3.1 Klient podpisom tejto úverovej zmluvy vyhlasuje, že má záujem o kúpu Predmetu financovania a podpisom tejto ÚZ žiada veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania vo výške uvedenej nižšie (ďalej len Úver). 3.2 Veriteľ sa zaväzuje Úver podľa tejto ÚZ v prospech klienta poskytnúť a klient sa zaväzuje úver použiť na dohodnutý účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom, to všetko za podmienok uvedených v tejto ÚZ a Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (UP-13-06-2014), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ (ďalej len ÚP). 3.3 Klient žiada veriteľa, aby mu bol úver podľa tejto ÚZ poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny predmetu financovania (či jej časti) na účet predajcu. Predajca súhlasí s tým, že úver bude veriteľom poskytnutý klientovi tak, že veriteľ uhradí za klienta kúpnu cenu predmetu financovania (či jej časť) na účet predajcu. 3.4 Klient podpisom ÚZ súhlasí, že ak uviedol v žiadosti svoje IČ pod ktorým podniká, požiadal o poskytnutie podnikateľského úveru a že tak konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania alebo zamestnania. Klient svojim podpisom súčasne berie na vedomie, že spoločnosť ho nepovažuje za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak uviedol klient ako svoj jednoznačný identifikátor svoje rodné číslo, považuje sa za spotrebiteľa v zmysle citovaného zákona. Konečná cena (vrátane všetkých ďalších účtovaných služieb) predmetu financovania: 5 180 € vrátane DPH Časť kúpnej ceny vozidla uhradená klientom v hotovosti pri podpise ÚZ (akontácia): 1 730 € Poplatok za uzatvorenie ÚZ: 0 € Celková výška úveru: 3 450 €
V bode 4. Podmienky splácania úveru v tejto zmluve je uvedené: Druh úveru: účelový - úhrada ceny predmetu financovania Ročná úroková sadzba: 21,707326 % RPMN: 24%
Priemerná hodnota RPMN: 23,81% Celkové náklady spotrebiteľa: 3269,16 € Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 6719,16 € Konečná splatnosť úveru: 28.10.2021 Výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN: 0,00 € Mesačná splátka: 79,99 € Dátum prvej mesačnej splátky: 28.11.2014 Počet splátok: 84 Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ nasledujúcim kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci poskytnutia úveru, je splatnosť týchto splátok stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok vždy do 28.dňa v kalendárnom mesiaci. Klient si dobrovoľne vybral spôsob úhrady mesačných splátok - bankovým prevodom. Klient sa zaväzuje hradiť mesačné splátky na účet č. SK59 8130 0000 0011 0087 1318, pokiaľ neurčí veriteľ inak. Ako variabilný symbol je klient povinný vždy uvádzať číslo tejto ÚZ, t.j. 14004738.
11. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou a to „výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od 29.12.2014 do 23.10.2018“ zistil, že žalobkyňa uhradila na predmetný úver žalovanému sumu vo výške 3 760 €.
12. Súd z listinného dôkazu, predloženého žalovaným a to „výpisom z účtu“ zistil, že dňa 12.11.2014 uhradil žalovaný na účet Autocentrum AAA AUTO, a.s. predmetom vyššie uvedenej úverovej zmluvy celkovú sumu 3 450 €.
13. Právny zástupca žalobkyne na záver k veci uviedol, že žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 2.11.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 2 písm. a), b), g) Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
19. Podľa § 137 písm. c) d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 a) ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokom z omeškania je o 5% bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd z vykonaného dokazovania mal zapreukázané, že medzi predávajúcim, spoločnosťou Autocentrum AAA AUTO, a.s. a kupujúcim, t.j. žalobkyňou bola uzavretá písomná kúpna zmluva dňa 2.11.2014, predmetom ktorej bola kúpa osobného automobilu Suzuki Ignis za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4 405 €. Ďalej z tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 1 730 € bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 2 675 € bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere č. 14004738, uzatvorenej medzi kupujúcim, t.j. žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., t.j. žalovaným na bankový účet predávajúceho, najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu tejto
zmluvy. Predmetom tejto zmluvy bol predaj automobilu, špecifikovaného vyššie, vrátane jeho súčasti, príslušenstva za vyššie uvedenú kúpnu cenu.
30. Súd ďalej z úverovej zmluvy č. SUA 14/004738 mal zapreukázané, že táto úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme dňa 2.11.2014 a ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami a to medzi veriteľom, t.j. žalovaným v mene ktorého vystupovala spoločnosť Autocentrum AAA AUTO, a.s., teda účastník vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, ktorý predával vyššie uvedené motorové vozidlo žalobkyni. Za žalovaného je táto zmluva podpísaná prostredníctvom zástupcu a to vyššie uvedenej spoločnosti. Za klienta táto zmluva bola uzatvorená zo strany žalobkyne. V časti 2. „predmet financovania“ v tejto zmluve bolo dohodnuté, že predmetom financovania je motorové vozidlo Suzuki Ignis, vrátane prípadne doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom tomuto vozidlu, pričom tieto doplnkové služby v predmetnej úverovej zmluve žiadnym spôsobom nie sú špecifikované. V časti 3. „úver“ bolo dohodnuté, že klient žiada veriteľa, aby mu bol úver podľa tejto úverovej zmluvy poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny predmetu financovania na účet predajcu. V časti 3. bola uvedená celková výška úveru 3 450 €. Konečná cena predmetu financovania 5 180 € s tým, že časť kúpnej ceny vozidla uhradená klientom v hotovosti pri podpise úverovej zmluvy je 1 730 €. V časti IV. boli uvedené podmienky splácania úveru tak, ako je to uvedené vyššie.
31. Podľa názoru súdu, v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri tom s poukazom na obsah ustanovenia § 52 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní, alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V súlade s ust. § 52 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak však z povahy zmlúv, alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v ods. 1 pri uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava zákonodarcu rátala s tým, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť síce uzavreté viaceré zmluvy, pričom často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nie len vo svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu. Pri hodnotení konkrétnych okolností prípadu sa javí nesporne preukázanou vzájomná závislosť tak uzavretej kúpnej zmluvy, ako aj úverovej zmluvy, keďže vznik zmluvy o úvere je priamo podmienený skutkovou súvislosťou s uzavretím zmluvy o kúpe motorového vozidla a priamo rieši financovanie kúpnej ceny tohto tovaru. Nie je možné stotožniť sa s argumentmi žalovaného, že § 52 a) Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípade, ak ide o viaceré zmluvy medzi tým istým dodávateľom. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že pri tom istom rokovaní, alebo zahrnutí zmlúv do jednej listiny môžu vystupovať iba dve zmluvné strany a že účasť tretích zmluvných strán je zo zákona vylúčená. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že nejde o dva oddeliteľné spotrebiteľské vzťahy, ale s ohľadom na úzku logickú nadväznú skutkovú súvislosť ide stále o totožný spotrebiteľský vzťah.
32. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobkyne získať úver v konkrétnej výške 2 675 € na financovanie tovaru osobného automobilu, označeného v zmluve o úvere, ako predmet financovania v bode 2.1 Zmluvy o úvere, avšak v zmluve o úvere je uvedená výška úveru odlišne v sume 3 450 € v bode 3.4 zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu, žalovaný svojvoľne a jednostranne prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý bol aj predajcom predmetného motorového vozidla vo formulárovej zmluve o úvere určil výšku úveru na sumu 3450 €, pričom ani z kúpnej zmluvy nevyplýva žiadny relevantný právny základ pre takéto navýšenie a ani zo zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne tovary a služby, o ktoré mal byť úver navýšený. Nakoľko žalobkyňa nemala záujem o iný tovar, alebo o služby, ako o prefinancovanie vozidla, logicky sa v kúpnej ani úverovej zmluve nemohlo nič ďalšie premietnuť, keďže z úverovej zmluvy táto skutočnosť nevyplýva. Tu súd poukazuje, že žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, preukazujúci oprávnenosť navýšenia úveru. Ustanovenie v zmluve o úvere v bode 2.1, vrátane prípadných doplnkových služieb, poskytovaných tomuto vozidlu je neurčité a nič nepreukazujúce a ani v jednej zo zmlúv bližšie nešpecifikované.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., účinný ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 2.11.2014 a to § 9 ods. 2 písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, nakoľko v zmluve o úvere je náležitosť celková výška spotrebiteľského úveru uvedená nesprávne, keďže v tejto zmluve je uvedená výška úveru
vo výške 3 450 € a kúpna zmluva, ktorá je previazaná s predmetnou úverovou zmluvou, tak ako je to vyššie uvedené obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobkyne získať úver v konkrétnej výške 2 675 € na financovanie tovaru osobného automobilu, označeného v zmluve o úvere v bode 2.1 v časti 2. predmet financovania. V časti 3. v zmluve o úvere bod 3.4 je uvedená celková výška úveru odlišne v sume 3450 €, pričom zo zmluvy o úvere nevyplýva, z akého titulu bol úver navýšený bez vedomosti žalobkyne. Žalobkyňa nežiadala o úver v sume 3 450 € a pri podpise súvisiacich zmlúv nebola o tom vopred informovaná, a teda podľa názoru súdu správna výška úveru uvedená v úverovej zmluve mala byť vo výške 2 675 €, čo vyplýva na jednoznačné znenie kúpnej zmluvy. Obligatórna obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru musí zodpovedať jej kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý výhradne na účel financovania doplatku kúpnej ceny osobného automobilu a mal predstavovať sumu 2 675 €. Uvedená peňažná suma mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o úvere nevyplýva, aký právny základ malo navýšenie úveru zo sumy 2 675 € na sumu 3 450 €. Súd má za to, že išlo o zneužitie postavenia dodávateľa. Je neprípustné, aby poskytovateľ úveru premietal do istiny úveru, akékoľvek pre klienta spotrebiteľa skryté povinné náklady na financovanie niečoho, čo spotrebiteľ nepožadoval, ako to možno dôvodne predpokladať aj v predmetnej veci.
34. Súd ďalej mal za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje správny údaj v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. a to v súlade s písm. j) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, keďže pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre a v zmluve o úvere je uvedená RPMN v nesprávnej výške 24%. Pri skutočnej výške úveru 2 675 € zodpovedajúcej dohodnutej cene osobného automobilu, potom pri výške mesačnej splátky 79,99 € a počte splátok 84 má byť údaj RPMN v správnej výške 37,04 %. Na základe uvedeného podľa názoru súdu celkové náklady úveru vyjadrené prostredníctvom RPMN v zmluve o úvere sú uvedené v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Keďže mala byť RPMN uvedená v správnej výške vo výške 37,04 %.
35. Súd teda konštatuje, že v predmetnej úverovej zmluve je teda nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne, a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) Zákona č. 129/2010 je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného, teda žalovaný mal nárok len na poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalobkyni boli skutočne poskytnuté a žalobkyňa má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný prijal od žalobkyne vyššie plnenie, ako bolo žalobkyni skutočne poskytnuté plnenie na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa uhradila titulom predmetnej úverovej zmluvy na účet žalovaného v období od 29.12.2014 do 23.10.2018 celkovú sumu 3 760 € a keďže jej mal byť poskytnutý úver v sume 2 675 €, súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil práve vo výške 1 085 € (3 760 € - 2 675 €), pretože od žalobkyne prijal peňažné plnenie, na ktoré nemal žalovaný nárok z dôvodu, že predmetná úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
36. Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne z priznanej sumy 1 085 € a to odo dňa 13.12.2018 až do zaplatenia, čo je nasledujúci deň po doručení predmetnej žaloby v tomto konaní žalovanému, keďže žalovanému predmetná žaloba bola doručená dňa 12.12.2018, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného príslušenstva predmetnej pohľadávky, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
37. Súd zároveň vzhľadom na návrh žalobkyne a vzhľadom na vyššie uvedené určil, že spotrebiteľský úver, poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. SUA 14/004738 zo dňa 2.11.2014, uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na zákonné ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na zákonné ustanovenie § 137 písm. c) d) CSP, ako aj s poukazom na zákonné ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) d) Zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako je to vyššie uvedené a to z dôvodu, že cieľom uvedeného určenia je vytvorenie stavu právnej istoty v úverovom právnom vzťahu aj s ohľadom na možnú snahu žalovaného vymáhať peňažné prostriedky, na ktoré nemá právny titul. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel aj v tejto časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
38. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech v obidvoch petitoch. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).