Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/126/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovaným: 1/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, žalovaná 1/ zastúpená splnomocneným zástupcom: X.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K., 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 3/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 332,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 332,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 332,- € od 14.7.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanej 1/ zamieta.

Žalovaná 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca má proti žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal pôvodne len žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 332,- eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 332,- eur od 14.07.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ odoberala neoprávnene zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste J. XX podľa § 46 zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom žalobca jej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 13.07.2017 za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval sumu 1.000,70 eur, z ktorej bola uhradená suma 668,70 eur, a teda dlžná suma ešte predstavuje 332,- eur. Poukázal na ust. § 46 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike a uviedol, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Z dlžnej sumy si uplatnil úroky z omeškania.

3. Súd žalobe vyhovel voči žalovanej 1/ vydaním platobného rozkazu č.k. 15Csp/126/2018-17 zo dňa 08.10.2018, voči ktorému podala žalovaná 1/ včas odôvodnený odpor. Uviedla v ňom, že ona faktúru čiastočne nehradila, pretože úhradu vykonali nájomcovia, ktorým dom, ku ktorému sa vzťahuje neoprávnený odber, prenajala a v súčasnosti dom už užívajú neoprávnene. Žalovaná 1/ uviedla, že súhlasila, aby si nájomcovia zriadili v dome odberné miesto, pričom ona dom už viac ako 15 rokov neužíva. Žiadala preto žalobu voči nej zamietnuť. Súd preto uznesením zo dňa 19.11.2018 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca a reagoval naň tak, že navrhol, aby súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania, a to žalovaných 2/ a 3/, ktorému návrhu súd vyhovel uznesením zo dňa 18.02.2019. Uviedol ďalej, že jeho nárok predstavuje škodu spôsobenú neoprávneným odberom, keď dňa 19.06.2017 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta zistili, že je pod napätím aj napriek tomu, že je bez zmluvy a elektromera. Škoda bola vyúčtovaná v zmysle § 46 ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovanú sumu špecifikoval tak, že celková škoda za obdobie od 19.12.2016 -19.06.2017 pri spotrebe 10 106 kWh je 824,70 eur a zisťovací poplatok je 176,- eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ust. § 1 ods. 7 vyhl. 292/2012 Z.z., keďže vypočítavaná škoda sa zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a odstraňovaní neoprávneného odberu. Okrem toho doplnil, že od 18.12.2017 je predmetné odberné miesto vedené na odberateľov

- žalovaných 2/ a 3/, čo bolo zistené až dodatočne, pričom títo aj podpísali dohodu o uznaní záväzku a splátkach dlhu.

5. Žalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe písomne nevyjadrili, hoci ju mali doručenú obaja do vlastných rúk.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 02.05.2019, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca žalovanej 1/ a zástupca žalobcu. Žalovaní 2/ a 3/ sa pojednávania nezúčastnili, predvolanie na pojednávanie mali obaja doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti.

7. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že sa domáha náhrady škody, ktorá vznikla na odbernom mieste z dôvodu, že na tomto odbernom mieste neexistoval zmluvný vzťah a takisto nebol nainštalovaný elektromer. Navrhol, aby súd vyhovel žalobe voči žalovaným 2/ a 3/, vo vzťahu ku ktorým má za to, že sú pasívne vecne legitimovaní. Vo vzťahu k žalovanej 1/ na žalobe zotrval z opatrnosti. Zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní zotrval na tom, že žalovaná 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná, pretože nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, na jej strane nedošlo k žiadnemu obohateniu. Žalovaná 1/ neprijala od žalobcu žiadne reálne plnenie, keďže nájomcovia boli len žalovaní 2/ a 3/, a preto žiadal žalobu voči nej zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo súhlasu vlastníka nehnuteľnosti k uzatvoreniu zmluvy o pripojení do distribučnej sústave zo dňa 30.06.2014 vyplynulo, že žalovaná 1/ ako vlastníčka nehnuteľnosti - rodinného domu na adrese J. udelila žalovaným 2/ a 3/ súhlas s vybudovaním odberného elektrického zariadenia žiadateľa a elektrickej prípojky v dotknutej nehnuteľnosti a s pripojením, resp. znovu pripojením odberného elektrického zariadenia v dotknutej nehnuteľnosti k distribučnej sústave.

10. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXXX zo dňa 19.06.2017 vyplynulo, že na predmetnom odbernom mieste J. bol zistený odber elektriny bez elektromera a zmluvy. Z protokolu vyplýva, že na odbernom mieste bol následne namontovaný elektromer a odberné miesto bolo vypnuté s tým, že opätovné zapojenie bude možné až po uhradení neoprávneného odberu.

11. Faktúrou č.XXXXXXXXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2017 splatnou dňa 13.07.2017 vystavenou na menou žalovanej 1/ vyfakturoval žalobca náhradu škody za neoprávnený odber elektriny za obdobie od 19.12.2016 do 19.06.2017 v sume 1.000,70 eur na odbernom mieste č. XXXXXXX. Z tejto sumy suma 824,70 eur predstavovala škodu a suma 176,- eur náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu.

12. Z dohody o uznaní záväzku a splátkach dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2017 vyplynulo, že túto podpísali ako dlžníci žalovaní 2/ a 3/, čo nebolo v konaní sporné. Títo výslovne uznali, že žalobcovi dlhujú sumu 1.000,70 eur, na základe faktúry za neoprávnený odber elektriny s variabilným symbolom XXXXXXXXXX splatnej dňa 13.07.2017 zaväzujú sa tento dlh splatiť v 12 splátkach, z toho prvá splátka vo výške 87,70 eur a zvyšných 11 splátok v sume 83,- eur, so splatnosťou splátok 21.08.2017, 21.09.2017, 23.10.2017, 21.11.2017, 21.12.2017, 22.01.2018, 21.02.2018, 21.03.2018, 23.04.2018,

21.05.2018, 21.06.2018 a 23.07.2018. Súčasne bolo dohodnuté, že pri nesplnení ktorejkoľvek splátky sa dlh stáva zročným celý naraz a v takom prípade nie je dotknuté právo veriteľa žiadať od dlžníka úroky z omeškania odo dňa splatnosti faktúry.

13. Z prehľadu platieb vyplynulo, že bola uhradená splátka v sume 87,70 eur a ešte 7 splátok po 83,- eur, spolu suma 668,70 eur. Neuhradené splátky tak predstavujú sumu 332,- eur.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 46 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20170201.html>. (3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 1 a 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. (7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 3 (s účinnosťou od 1.2.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny na odbernom mieste J. v dôsledku odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a bez elektromera (určeného meradla), teda ide o neoprávnený odber elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 251/2012 Z.z.. Neoprávnený odber bol na uvedenom odbernom mieste zistený dňa 19.06.2017. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Ďalej nebolo v konaní sporné ani to, že žalovaná 1/ dom, kde bolo odberné miesto, v rozhodnej dobe (uvádzala, že viac než 15 rokov) reálne neužíva a že dom užívali v čase neoprávneného odberu žalovaní 2/ a 3/ na základe nájomnej zmluvy so žalovanou 1/ ako vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Ďalej v konaní nebolo sporné ani to, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu vznikla škoda, ktorú riadne vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 1.000,70 eur. V konaní žalovaní 2/ a 3/ nenamietali, že dohodou zo dňa 16.08.2017 písomne uznali tento dlh čo do dôvodu aj výšky a zaviazali sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára uvedeného v dohode s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná voči žalovanej 1/. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z., z ktorého jasne vyplýva, že škodu je povinný uhradiť ten, kto elektrinu odoberal. Odberateľom na odbernom mieste pritom v rozhodnom období nebola žalovaná 1/, keďže nepochybne bolo v konaní zistené, že žalovaná 1/ dom, v ktorom bolo dotknuté odberné miesto, kde bol zaznamenaný neoprávnený odber, neužívala a neužíva ho 15 rokov. Nesporným v konaní bolo, že žalovaná 1/ ako vlastníčka domu tento prenajala žalovaným 2/ a 3/ ako nájomcom, ktorí v rozhodnom období neoprávneného odberu dom užívali, a napokon to boli aj oni, ktorí podpísali dohodu o uznaní dlhu, v ktorej sa tiež zaviazali vyčíslenú škodu vyplývajúcu z neoprávneného odberu uhradiť žalobcovi v dohodnutých splátkach. Odberateľom elektriny v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže byť buď vlastník domu, alebo aj jeho nájomca. V tomto prípade však nepochybne odberateľom bol nájomca domu (žalovaní 2/ a 3/) a nie jeho vlastník (žalovaná 1/), a preto žalovaná 1/ nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny pasívne vecne legitimovaná, keďže táto v rozhodnej dobe dom neužívala, elektrinu neodoberala a nespotrebovala, a teda od žalobcu reálne žiadne plnenie nedostávala. Súdu preto neostávalo nič iné, ako žalobu voči žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Odberateľom elektriny bez zmluvy a určeného meradla boli nepochybne žalovaní 2/ a 3/ tak, ako to vyplynulo z dokazovania, pričom žalovaní 2/ a 3/ v konaní túto skutočnosť (ale ani žiadnu inú) nerozporovali, hoci žalobu mali do vlastných rúk riadne doručenú. V zmysle § 46 ods. 2 cit. zákona sú to oni, ktorí sú povinní nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú mu neoprávneným odberom elektriny (tento je neoprávnený v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 251/2012 Z.z.). Neoprávnený odber elektriny bol zistený dňa 19.06.2017 tak, ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu. Tvrdenia žalobcu o neoprávnenom odbere, ako aj dobe jeho trvania, súd považoval medzi stranami za nesporné. Uvedeným konaním žalovaní 2/ a 3/ spôsobili žalobcovi škodu, ktorú žalobca vyčíslil vo výške 1.000,70 eur a fakturoval dokladom č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 13.07.2017. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal pochybnosti a tento tak považoval za správny v súlade s cit. ust. vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Tiež nebolo v konaní sporným, že to boli žalovaní 2/ a 3/, ktorí dlh výslovne uznali, zaviazali sa ho splácať v splátkach, pričom povinnosť jeho splácania porušili, pretože uhradili len sumu 668,70 eur, čo v zmysle dohodnutého splátkového kalendára zodpovedá prvým 8 splátkam splatným od 21.08.2017 do 21.03.2018. Žiadnu ďalšiu splátku už neuhradili. Ostali neuhradené ešte 4 splátky po 83 eur,- splatné od 23.04.2018 do 23.07.2018. Žalobca a žalovaní 2/ a 3/ sa dohodli, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, pričom (aj nebyť tohto zmluvného dojednania) ku dňu rozhodovania súdu by boli splatné už všetky 4 zvyšné splátky v celkovej sume 332,- eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že by túto dlžnú sumu žalovaní 2/ a 3/ čo i len čiastočne uhradili. Súd preto považoval nárok žalobcu

za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 332,- eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Keďže sa žalovaní 2/ a 3/ dostali do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od nich ako od dlžníkov popri plnení i úrok z omeškania. Žalovaní sa dostali do omeškania s platením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti daňového dokladu, t.j. od 14.07.2017, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 5 percentuálnych bodov k tomu dňu predstavovala 5,00 %. Nárok na úroky z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry má žalobca aj vzhľadom na dohodu obsiahnutú v čl. 3 dohody o uznaní záväzku a splátkach dlhu, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa pre nesplnenie čo i len jednej splátky stane splatným celý dlh, žalobca má právo žiadať úroky z omeškania od splatnosti faktúry. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, keďže úroky z omeškania z dlžnej sumy boli uplatnené v správnej zákonnej sadzbe a od prvého dňa omeškania so splnením svojho záväzku.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná 1/ bola v konaní plne úspešná, pretože žaloba voči nej bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto má voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca bol vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe voči žalovaným 2/ a 3/ vyhovel v celom rozsahu, preto má voči žalovaným 2/ a 3/ ako plne neúspešnej procesnej strane spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.