Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-217-2018.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/217/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. T.J. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.360,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.060,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.060,58 Eur od 17.10.2015 do zaplatenia a to všetko na účet žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,85%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.360,99 eura spolu s úrokom vo výške 18,16 % ročne zo sumy 1.360,99 Eur od 04.11.2015 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.326,09 Eur od 04.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 10.09.2014, ktorou žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.375,62 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver formou 24 mesačných splátok vo výške 72,06 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných upomienok. Listom zo dňa 06.11.2015 označeným ako - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh vo výške 1.360,99 Eur, sa stal splatným ku dňu 03.11.2015 a 05.05.2014. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcov dlh vo výške 315,04 Eur.
2. Súd doručoval žalobu žalovanému na adresu trvalého pobytu, zásielka sa súdu vrátila dňa 12.12.2018 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne súd žalobu doručoval prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava - Dúbravka, ale bezúspešne. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením zverejneným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.01.2019.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.05.2019 na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu. Predvolanie na pojednávanie mal vykázané riadne a včas dňa 08.03.2019. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Nedostavil sa žalovaný. Predvolanie na pojednávanie mal vykázané riadne a včas dňa 19.03.2019. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba doručená súdu dňa 19.09.2018, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 10.09.2014, prehľad splátok žalovaným, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.11.2015 spolu s kópiou doručenky výpis z obchodného registra žalobcu, výpis z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu, zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.05.2019. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil tento nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.09.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. l. 12-14) podľa ktorej bol žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.375,62 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach vo výške 72,04 Eur vždy k 15-temu dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 15.10.2014, s priemernou RPMN 44,06% a celkovými nákladmi úveru 1.6502,72 Eur. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 315,04(č.l.15). V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného riadne a včas splácať úver žalobca listom zo dňa 06.11.2015 (č.l. 18-19) žalovanému oznámil, že ku dňu 03.11.2015 sa stal splatným celý jeho záväzok.
6. Súd skutkovo a právne uzatvára:
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.09.2014 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.375,62 Eur, ktoré mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 72,06 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 15.10.2014. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd za preukázané, že žalobca previedol finančné prostriedky na účet žalovaného dňa 02.10.2014, pričom žalovaný žalobcovi z poskytnutých prostriedkov zaplatil spolu 315,04 Eur. Žalobca v dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného ku dňu 03.11.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 06.11.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom jednoznačne vyplýva, že tieto údaje musia byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu ako napr. úverových zmluvných podmienok, ktorých funkciou by malo byť to, aby do každej zmluvy nebolo potrebné prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter - porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013), čo v danom prípade splnené nebolo. Absencia uvedených náležitostí má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na množstvo rozsudkov vyhlásených všeobecnými súdmi Slovenskej republiky v obdobných spotrebiteľských veciach, v ktorých súdy dospeli k rovnakému záveru o nesplnení uvedenej náležitosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, kde bola splátka úveru vyjadrená rovnako ako v prejednávanej veci, t.j. bez jej členenia na istinu, úroky a iné poplatky (porov. napr. rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11 C/102/2013 zo dňa 15.05.2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/203/2015 zo dňa 15.04.2015, rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/297/2014 zo dňa 23.06.2015, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/154/2015 zo dňa 24.04.2015, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11 C/70/2015 zo dňa 05.05.2015, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 8C/31/2014 zo dňa 21.04.2015, rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9C/88/2014 zo dňa 29.10.2014, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/335/2014 zo dňa 15.04.2015, všetky dostupné na https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/ zoznam/rozhodnutie).
23. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 72,06 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
24. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol preto povinný vrátiť len žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1.375,62 Eur, pričom žalobcovi uhradil 315,04 Eur, súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.060,58 Eur.
25. Súd pre úplnosť dáva žalobcovi do pozornosti, že mu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 42/15 zo dňa 9. novembra 2016 ako výsledok prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ iniciovaného Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Tunajší súd však poukazuje na to, že označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne súdy. V súlade s tým aj vo veci C 42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov súd odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia- c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy a citácie), v ktorom autor článku tieto dôvody (s ktorými sa tunajší súd stotožňuje) podrobne rozoberá.
26. Pokiaľ ide o uplatnený úrok vo výške 18,16%, súd konštatuje, že takýto úrok je neprimerane vysoký, a teda v rozpore s platnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a smernice Rady 93/13/EHS. Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami zverejnený na internetovej stránke Národnej banky Slovenska súd zistil, že v septembri 2014 banky poskytovali spotrebiteľské úvery na jeden rok s úrokovou sadzbou 13,11% a spotrebiteľské úvery na jeden až päť rokov s úrokovou sadzbou 12,57%. Vo veciach nebankových subjektov je možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, výška úrokov však nemôže byť celkom zjavne neprimeraná. Pokiaľ si žalobca uplatnil úrokovú sadzbu vo výške 3918,16 %, táto bola podľa názoru súdu neprimerane vysoká. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie.
27. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % od 04.11.2015 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné splnenie povinností - 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 % + 5 percentuálnych bodov. Keďže sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania už od 04.11.2015 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), hoci sa žalovaný dostal do omeškania až dňom 17.10.2015 (deň nasledujúci po uplynutí 14 dňovej lehoty na dodatočné splnenie), aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.360,99 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.060,58 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 55,85 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.