Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/19/2019

Potvrdené rozhodnutím 3To/92/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému F. Q., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí, konanom dňa 25. septembra 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.05.2019, sp.zn. 1T/19/2019 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a členov senátu Mgr. Ivety Revalovej a Mgr. Martiny Vazanovej, v trestnej veci obžalovaného F. Q. stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 02. 05. 2019 v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

Obžalovaný F. Q., narodený XX. XX. XXXX F. Q. Q., trvale bytom U. P. XX, Q. Q., A.. Č.. Ú. M. F. F. J. Ú. M. F. G. P. Q. Q., B. X, sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 14. 03. 2019 č. X U. XXX/XX/XXXX-XX pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od marca 2018 do 28.10.2018 v Banskej Bystrici na ulici U. P. XX v priestoroch rodinného domu pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne a fyzicky napádal svoju matku F. Q., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica U. P. XX, Banská Bystrica, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to najmenej jeden krát do týždňa v presne nezistených dňoch, aj septembri 2018, kedy po vzájomnej hádke svojej matke vulgárne nadával a dal jej dve facky do zadnej časti hlavy, ktoré jeho konanie vyvrcholilo dňa 28.10.2018, kedy v čase okolo 17:00 hodiny v priestoroch rodinného domu na ulici U. P. XX, Banská Bystrica pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej matke F. Q., pričom ju strčil, následkom čoho ona padla na zem a následne ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho padla do vane, tu ju dusil, kde kričala „pusti ma, veď ma zahrdúsiš, veď ma zadusíš“, pritom plakala a volala o pomoc, čím týmto svojím opakovaným a dlhotrvajúcim konaním F. Q., narodenej XX.XX.XXXX spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Podkladom hlavného pojednávania bola obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 14. 03. 2019 č. X U. XXX/XX/XXXX-XX pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci: Obžalovaný F. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. K podstate veci vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. V širších súvislostiach uviedol, že s manželkou L. Q. bývali u matky na ulici U.. P. XX asi do roku 2016, kedy sa odsťahovali. K matke sa vrátil bývať po rozchode s manželkou v marci 2018. Následne začal nadmieru požívať alkoholické nápoje. S matkou mal problémy jednak kvôli svojmu rozvodu, ale aj kvôli nadmernému pitiu. Trápil ho jednak vzťah s manželkou, ale aj zlé susedské vzťahy, kedy susedia W.D. útočili jednak na jeho matku, ako aj na neho, kvôli čomu spolu s matkou podávali trestné oznámenia. S matkou sa bežne hádali tak raz do týždňa, išlo o bežné konflikty súvisiace so spolužitím a potom kvôli nadmernému pitiu, ktoré mu matka vyčítala, ako aj to, že nikde nepracuje, že je príživník. Nie každá hádka bola vyhrotená. Hádali sa, keď bol pod vplyvom alkoholu. Prvú väčšiu hádku mali v apríli 2018. Dohodli sa, že začne abstinovať a podrobí sa detoxikácií. V máji 2018 začal pracovať a vydržal nepiť až do júna 2018, kedy znovu začal pre rodinné problémy v manželstve a iné dlhodobé problémy, ktoré nezvládal. Keď mal vypité nezvládal výčitky matky. Počas hádok používali obaja vulgarizmy. V júli 2018, keď sa matka zranila pri incidente so susedom W., staral sa o ňu asi mesiac, prezliekal ju. V auguste 2018 začal znovu piť. Matku v živote udrel len dvakrát. V septembri 2018 kvôli alkoholu, kedy matku udrel asi dvakrát do zátylka hlavy. Druhá vážnejšia hádka sa odohrala 28. 10. 2018, kedy si kadečo vykrikovali, najmä susedský spor s W., ktorí na nich premyslene útočili v snahe vyštvať ich z bytového domu. Pri tej hádke udrel matku v kuchyni asi dvakrát do oblasti hlavy otvorenou dlaňou. Matka si išla do kúpeľne umyť ruky, bola veľmi nervózna, začala ho udierať rukami, na čo matku odstrčil, a táto prepadla cez rohovú vaňu a spadla do vane. Snažil sa jej pomôcť, avšak nedusil ju. Vtedy prišli policajti. Svedkyňa - poškodená F. Q., ktorá je matkou obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala k podstate veci zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že si nemyslí, že je zo strany obžalovaného nejakým spôsobom fyzicky alebo psychicky týraná. Príčinou problémov obžalovaného boli zlé susedské vzťahy v bytovom dome, kde bývajú. Susedia obžalovaného neustále provokovali v snahe vyštvať ho z bytovky. Byt, v ktorom bývajú sa nachádza v rodinnom dome, ktorý má dve bytové jednotky, kde na vrchnom poschodí býva ona spolu s obžalovaným, a na prvom poschodí býva jej brat F. W. s manželkou, jeho syn L. W. so svojou manželkou I. U. a dcérou C. W.. Bytové jednotky majú spoločnú stupačku, cez ktorú je počuť, čo sa deje u susedov. To, že je obžalovaný závislý na alkohole a má výbušnú povahu, dosť hlasno rozpráva, môže na niekoho pôsobiť, že sa háda. Spolužitie s obžalovaným od marca 2018 do 28. 10. 2018 bolo štandardné s tým, že obžalovanému vyčítala, keď pil, lebo ju to veľmi trápilo, kvôli alkoholu bol zanedbaný, spustnutý. Pil asi 2 - 3 krát do týždňa. Obžalovaný jej výčitky neznášal, bol vtedy na ňu veľmi hrubý a nadával jej. Správanie obžalovaného pripisovala jeho závislosti, ktorú chceli aj liečiť a obžalovaný sa aj podrobil detoxikácií. Bolo obdobie, keď nepil aj tri týždne. Obžalovaný jej vyčítal, že neriešia konflikty so susedmi W.. Medzi obžalovaným a F. W., jej bratom, došlo 21. 07. 2018 k fyzickému konfliktu, keď F. W. jej spôsobil zlomeninu ramena. Obžalovaný začal intenzívnejšie piť v marci a najintenzívnejšie v auguste 2018. Pri hádkach obžalovaného aj fyzicky udierala ako matka, aby sa spamätal. Aj obžalovaný ju udrel možno 2 - 5 ráz, ale nebolo to nič vážne, len také drgnutia po pleci a brnknutie prstami po hlave. Keď sa hádali, obžalovaný bol vždy pod vplyvom alkoholu. Správanie obžalovaného ju veľmi trápilo, no neubíjalo, nevnímala to ako týranie, nemala z prejavov jeho správania pocit strachu, ani ujmy, nespôsobovalo jej to žiadne utrpenie, normálne bola schopná fungovať, aj ísť autom do práce. Keď sa vracali domov z obchodu, 28. 10. 2018, obžalovaný kopol susedom W. do dverí. Po príchode domov mu to začala vyčítať. Obžalovaný jej zasa vyčítal, že susedov nerieši, že si od nich nechá skákať po hlave. Pohádali sa. Následne si išla do kúpeľne umyť ruky, obžalovaný za ňou prišiel, niečo si vykrikovali, rukou jej prebehol po tvári, no neudrel ju, zľakla sa a spadla do vane. Obžalovaný sa jej snažil pomôcť, za vetrovku ju chcel vytiahnuť z vane. Povedala mu, že nech jej dá pokoj, že vstane sama, že ju zadusí, ale vôbec ju nedusil, ani jej neubližoval. Nevedela uviesť, čo počuli susedia, no zavolali políciu, ktorá obžalovaného odviedla. Svedkyňa J. W., ktorá býva v byte v rodinnom dome na ulici U.. P. XX F. Q. Q. a je susedou obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. K podstate veci uviedla, že koncom mesiaca október 2018 podvečer jej manžel, F. W., volal políciu, lebo keď sa obvinený vracal domov s matkou, kopol im do dverí, čím ich poškodil. Následne počuli od susedov buchot, ako keď padne niečo ťažké na zem a potom zostalo ticho. Po nejakom čase počuli krik F. Q. ako volá o pomoc. Krik išiel z kúpeľne. Z tohto dôvodu zavolali políciu. Z bytu susedov bolo počuť hádky medzi F. Q. a obžalovaným asi raz za dva týždne niekedy aj dvakrát za týždeň a trvali krátko. Obžalovaný, keď je pod vplyvom alkoholu je agresívny, vulgárne nadáva. Poškodenú Q. počula volať o pomoc viackrát. Svedok F. W., brat poškodenej Q. bývajúci v bytovom dome na ulici U.. P. XX F. Q. Q., na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní. K podstate veci uviedol, že 28. 10. 2018 nebol doma. Stalo sa, že u jeho sestry boli policajti aj päťkrát za týždeň, obyčajne dvakrát do týždňa z dôvodu rodinných nezhôd. Viackrát počul z ich bytu buchot a krik o pomoc, resp. plač, väčšinou v neskorých nočných hodinách. Raz sa stalo, že robili taký hluk ako keby prevracali nábytok, vtedy prišli aj policajti. Obžalovaný po mame vykrikoval, že je alkoholička, počul ako jej neslušne nadával do smradľavých, ožranov. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa správal agresívne. So sestrou nemajú dobrý vzťah.

Svedok L. W., sused a bratranec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní. K podstate veci uviedol, že vzťah obžalovaného s jeho matkou nebol dobrý, obidvaja požívali alkohol, pod ktorého vplyvom dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, ktorého iniciátorom bol obžalovaný. Viackrát počul poškodenú volať o pomoc. Obžalovaný rozbil matke kuchyňu, škrtil ju vo vani v ten deň, keď ho zobrali policajti. Cez spoločné priestory, prípadne cez dvere počul, ako obžalovaný svojej matke vulgárne nadával, ako poškodenej povedal, že ju zabije. 28. 10. 2018 bol doma len s mamou J. W.. Počuli od susedov krik a volanie poškodenej o pomoc, na základe čoho J. W. zavolala políciu. Svedkyňa I. U., manželka L. W., na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že viackrát z bytu poškodenej a obžalovaného počula poškodenú kričať o pomoc. Obžalovaný sa poškodenej vysmieval, že je ožranka, vykrikovali si to skoro každý večer. Hádali asi dvakrát do týždňa, hádky mohli trvať 15 - 20 minút. Svedkom fyzického útoku nebola, len počula krik a buchot z ich bytu. Svedkyňa L. B., kamarátka poškodenej, ktorá býva na ulici D. K. F. Q. Q., na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Obžalovaného pozná od detstva. Poškodená sa jej zverovala so svojimi rodinnými a osobnými problémami. Vo vzťahu k obžalovanému videla problém len v alkoholizme. Obžalovaný, keď mal vypité všetko zvaľoval na mamu, nevedel sa ovládať, bol veľmi hlučný, verbálne na ňu útočil. Počas telefonického rozhovoru s poškodenou počula, ako obžalovaný na poškodenú slovne útočil. Poškodená jej nikdy nespomínala, že by ju obžalovaný fyzicky napadol alebo udrel. Ak by sa tak stalo, určite by jej to poškodená povedala. Svedok C. W., policajt OO PZ Banská Bystrica - východ, ktorý zasahoval 28. 10. 2018 v byte poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní. K veci uviedol, že v tento deň v čase o 17.30 hod. bol vyslaný stálou službou na preverenie oznámenia na ulicu U.. P. XX Q. Q., kde bolo od susedov počuť krik. Po príchode mu otvoril dvere do bytového domu starší pán so ženou. Dvere bytu hliadke otvorila pani Q. a povedala im, že ju napadol obžalovaný, dusil ju v kúpeľni vo vani bundou, ktorú mala oblečenú. Uviedla, že obžalovaný ju udrel dlaňou ruky do tváre a nadával jej. Obžalovaný im povedal, že poškodená spadla v kúpeľni. Obidve osoby boli pod vplyvom alkoholu. Svedok A. Ď. bývajúci na D. K. XX F. Q. Q. vedľa Q. uviedol, že v dome Q. často zasahovali policajti. Viackrát z domu počul krik, najmä neskoro v noci. Svedkyňa G. U. uviedla, že obžalovaného aj poškodenú, ktorá je jej kamarátka, pozná od detstva. Vypovedala, že poškodená obžalovaného kryla ako sa len dalo. 08. 07. 2018 v noci počula od Q. volanie o pomoc. Na druhý deň telefonicky kontaktovala poškodenú, čo sa stalo, a či je všetko v poriadku. Poškodená sa jej nikdy nezverila s problémami, vždy obžalovaného zastávala a kryla, hľadala chyby na iných. Následne súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku znalecký posudok č. 05/2019 vypracovaný 11. 02. 2019 MUDr. Renátou Lóškovou, znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, k osobe obžalovaného a znalkyňu vypočul. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný je závislý od alkoholu. U obžalovaného zistila syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu (3. vývojová fáza podľa Jellineka) a abúzus canabinoidov. Závislosť od návykových látok nebola zistená. U obžalovaného sa jedná o alkoholizmus v zmysle choroby. Alkohol mal v čase incidentu odbrzďujúce účinky na správanie a konanie obžalovaného. Vzhľadom na diagnostické závery znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa nezistila ako dôvod správania sa obžalovaného týranie poškodenej. So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku znalecký posudok č. 06/2019 vypracovaný 11. 02. 2019 znalkyňou MUDr. Renátou Lóškovou, znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, k osobe poškodenej Q. a znalkyňou vypočul. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodenej Q. neboli splnené kritériá potvrdzujúce syndróm týranej osoby (pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bezmocnosť, strata pocitu vlastnej hodnoty, bagatelizovanie následkov a zranení, opätovné návraty k násilníkovi), to znamená, že poškodená netrpí syndrómom týranej osoby. U poškodenej neboli zistené ani známky psychotraumatizácie v súvislosti s udávaným psychickým a fyzickým utrpením. Poškodená netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by znižovala jej schopnosť správne vnímať a vypovedať. Neboli u nej zistené žiadne následky týrania. K vzťahu obžalovaného k poškodenej uviedla, že ide o vzájomný pozitívny vzťah. Poškodená mala za cieľ dosiahnuť liečbu obžalovaného od závislosti na alkohole, v čom vidí jedinú príčinu jeho nevhodného správania vo vzťahu k nej. Je to vnímanie situácie zo strany poškodenej, ale alkohol môže byť problémom pre obidve strany a môže sa podieľať na konfliktoch medzi nimi. Pokiaľ poškodená ospravedlňuje správanie sa obžalovaného, takýto postoj nie je prejavom syndrómu týranej osoby. Z dôvodu, že ide len o naplnenie jedného kritéria, ktoré nie je možné posudzovať izolovane bez ostatných faktorov. Poškodená sa pri konfliktoch s obžalovaným nesprávala ako obeť, pretože ide o dominantnú osobu, presne sledujúcu svoj cieľ. Poškodená sa vedela útokom obžalovaného brániť, pričom aj sama útočila. Súd ďalej so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku znalecký posudok č. 35/2018 vypracovaný 20. 12. 2018 PhDr. Martinou Bečkovou, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, na osobu poškodenej Q. a znalkyňou vypočul. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že u poškodenej je zachovaný kontakt s realitou, jej testovanie je neporušené, ale nie je dostatočne otvorená k celej šírke vnímanej situácie, kedy má tendenciu redukovať vnímané situácie, venuje pozornosť len tomu, čo je obvyklé, zjavné. Pri tendencii zjednodušovať realitu môže častejšie dochádzať k prehliadaniu jemnejších sociálnych a interpersonálnych situácií. U poškodenej je pravdepodobné vedomé a účelové spracovanie jednotlivých údajov, vyplývajúce z motívu ochrany syna, ktorého považuje za obeť alkoholu, nevydareného manželstva či psychotického ochorenia, ktoré žiada diagnostikovať. Poškodená v širších vzťahoch nemá ťažkosti presadiť sa. V užšom kruhu má veľkú potrebu vytvárať blízke, podporujúce vzťahy, zvýšená je potreba závislosti na blízkych. V týchto vzťahoch potom dostatočne nediskriminuje a zostáva pasívne závislou a ľahko ovplyvniteľnou aj v málo odmeňujúcich a ponižujúcich vzťahoch. Poškodená aktuálne predstiera pozitívnejšie emocionálne ladenie ako sa skutočne cíti. Je nespokojná so životom. Domov spája so strachom. Aktuálne sú zvýraznené pocity zlosti, ktoré sú do značnej miery neuvedomované, a môže ich prežívať ako zvýraznené intrapsychické napätie. Poškodená tieto fenomény nepriznáva a súčasne popiera, že súvisia so správaním jej syna, pretože ho ospravedlňuje vonkajšími okolnosťami. K prípadnému syndrómu týrania znalkyňa uviedla, že nie je celkom jasné, či sú vždy stabilne rozdelené role páchateľa a týraného, keď poškodená sama priznáva, že synovi vyčíta jeho správanie a riešenie situácií, a priznala vo vzťahu k synovi aj verbálnu agresiu v podobe nadávok. Poškodená nemá zo syna strach a necíti sa byť voči nemu bezmocnou. V aktuálnom psychickom stave poškodenej boli zistené znaky svedčiace o ťaživom prežívaní aktuálnej životnej situácie napriek tomu, že sa ich snaží popierať. Znalkyňa ďalej doplnila, že z jednotlivých diagnostických techník vyplynulo, že na vedomej aj podvedomej úrovni vníma obžalovaného pozitívne. Správanie obžalovaného v súvislosti s jeho verbálnymi útokmi voči poškodenej vníma poškodená ako problém s alkoholu spolu s nevydareným partnerským vzťahom a možným psychickým ochorením, ktoré žiadala uňho vyšetriť. Poškodená je osobnosť, ktorá necíti strach priamo z obžalovaného, ale ten strach môže byť spájaný s konfliktami, ktoré sú v dome, napr. so susedmi. Dobrý vzťah, ktorý poškodená prejavuje vo vzťahu k obžalovanému korešponduje s tým, čo cíti. U poškodenej neboli zistené žiadne strachové reakcie voči obžalovanému. Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku odborné vyjadrenie č. 3/2019 vyhotovené 14. 02. 2019 MUDr. Milanom Kanianskym, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, traumatológia, k zraneniu poškodenej Q.. U poškodenej bolo zistené pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti, ktoré mohlo vzniknúť úderom otvorenou dlaňou na oblasť záhlavia. Iný mechanizmus, napr. úder päsťou väčšou silou alebo narazenie záhlavím po páde vo vani nie je pravdepodobné, v týchto prípadoch by pravdepodobne vznikol ťažší stupeň pomliaždenia s opuchom a podkožným krvným výronom. Doba liečenia tohto zranenia je vo všeobecnosti 4 až 5 dní, počas ktorého trvá bolestivosť, pričom si nevyžadujú práceneschopnosť a nezanechajú trvalé následky. Znalec zranenie bodovo ohodnotil na 5 bodov pri hodnote jedného bodu 19,08 eur. Následne súd podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy: Na základe lekárskej správy vyhotovenej MUDr. Matúšom Lukáčom, sekundárnym lekárom na urgentnom príjme traumatologickom FNsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici 28. 10. 2018 o 21:21 hod. bolo diagnostikované zranenie poškodenej ako povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy: pomliaždenie, klasifikované podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako S00.05. Podľa dychovej skúšky vykonanej 28. 10. 2018 o 19:03 hod. bola u obžalovaného nameraná hodnota 1.64 MG/L. V registri priestupkov má obžalovaný osem záznamov, z toho šesťkrát bol postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a dvakrát za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Obžalovaný má v registri trestov dva záznamy, a to odsúdenia za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, z toho jedno odsúdenie má zahladené. Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok opísaný v obžalobe prokurátora sa stal. Vykonanými dôkazmi v ich súhrnne však nebolo preukázané, že konaním opísaným v obžalobe došlo k naplneniu všetkých znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Znakmi skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona sú objekt, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane určitej kategórie osôb pred domácim násilím. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a to závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas (§ 138 písm. b) Trestného zákona). Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona). V súvislosti s uvedeným, súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spolužitie obžalovaného Q. a poškodenej F. Q. v spoločnej domácnosti nebolo ideálne. Obžalovaný Q. viackrát pod vplyvom alkoholu verbálne a fyzicky napadol svoju matku, poškodenú Q. a 28. 10. 2018 došlo taktiež k jednému z takýchto konfliktov. Ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, takýmto konaním obžalovaného Q. nebolo u poškodenej Q. spôsobené psychické utrpenie, ani fyzické utrpenie, ako jeden zo znakov konania v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Znalkyne MUDr. Renáta Lóšková, psychiatrička, ako aj PhDr. Martina Bečková, psychologička, po znaleckom skúmaní poškodenej Q. vylúčili u poškodenej existenciu syndrómu týranej osoby, neboli u nej zistené ani žiadne známky psychotraumatizácie v súvislosti s udávaným psychickým a fyzickým utrpením, či prítomnosť „naučenej bezmocnosti“. Pokiaľ znalkyňa Bečková uviedla, že u poškodenej Q. je prítomný depresívny znak, že predstiera pozitívnejšie pozitívne ladenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti, tieto znaky vyplývajú z prežívania jej spolužitia s obžalovaným z dôvodu, že je nespokojná s tým, ako obžalovaný žije, že sa mu rozpadla rodina, ako aj v súvislosti s alkoholizmom obžalovaného. Pohľad poškodenej na život obžalovaného vyúsťuje, v spojení s neliečeným alkoholizmom obžalovaného, do konfliktných situácií, fyzického, či verbálneho napádania poškodenej zo strany obžalovaného. Poškodená Q. sa však necíti ako obeť, nepodlieha obžalovanému, nemá z neho strach, neobviňuje seba za správanie obžalovaného. Práve naopak, voči obžalovanému vystupuje rázne, prejavuje svoj názor, a taktiež, ako sama vo výpovedi priznala, obžalovaného verbálne napáda. Nakoniec vzájomný vzťah obžalovaného a poškodenej Q., ako syna a matky, označila aj znalkyňa Bečková v znaleckom posudku ako taký, v ktorom nie je celkom jasné, či sú vždy stabilne rozdelené role páchateľa a týraného, vysvetľujúc, že poškodená Q. je osobnosť, ktorá necíti strach z obžalovaného. Znalkyňa Lóšková bližšie svoje závery vysvetlila tým, že poškodená Q. sa nesprávala pri konfliktoch typicky ako obeť týrania, pretože ide osobu dominantnú, presne sledujúcu cieľ, ktorý chce dosiahnuť, schopnú brániť sa útokom obžalovaného, ako aj útočiacu vo vzťahu k obžalovanému. Obžaloba bola postavená len na náročných medziľudských vzťahoch matky a syna, ktoré sa zrejme vymykajú zo spoločnosťou bežne vnímaného vzájomného vzťahu matky a syna, ktorý by mal byť naplnený najmä úctou, vďačnosťou a rešpektom zo strany syna voči matke, nie vulgárnymi verbálnymi atakmi, či pohlavkami. Vzájomné spolužitie obžalovaného a poškodenej Q. nebolo ideálne, ako to vo svojich výpovediach obidvaja potvrdili, pričom obžalovaný prejavil aj pocit zahanbenia a ľútosti nad svojím správaním voči matke, poškodenej Q.. Konanie obžalovaného však nedosiahlo intenzitu konania, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu v obžalobe pomenovaného zločinu. Keďže súd nemal preukázané naplnenie základnej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kvalifikovanou skutkovou podstatou tohto trestného činu sa nezaoberal. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani také konanie obžalovaného, ktoré by naplnilo zákonné znaky priestupku podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. voči poškodenej Q., preto nebolo dôvodné ani postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovaného zločinu, súd obžalovaného Q. oslobodil spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Trestného zákona, pretože skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)

- v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.