Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-15-2019.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.05.2019 v trestnej veci obžalovaného P. I. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného P. I. a poškodeného W. T. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.10.2017, sp. zn. 12T/47/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. I..
Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného W. T..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.10.2017, sp. zn. 12T/47/2017 bol obžalovaný P. I. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1./ dňa 12.01.2016, asi o 18:05 hod., v podnapitom stave, na chodníku pred budovou Slovenskej sporiteľne a.s., na Námestí slobody č. 998/176 vo Vranove nad Topľou, pristúpil k poškodenému W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P., B. č. XXX/XX, okr. X. nad Z. a z rúk mu vzal MP3 prehrávač iPod značky Apple, s ktorým obžalovaný ušiel a spôsobil tak poškodenému W. T. škodu vo výške 300,00 EUR,
2./ dňa 29.02.2016, asi o 22:00 hod., v pohostinstve Slovák Pub u Aničky, na Sídlisku Juh vo Vranove nad Topľou, počas rozhovoru s poškodeným Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad Z., G. č. XXX/ XX, tohto najmenej dvakrát udrel spodnou časťou skleneného pohára do zadnej časti hlavy, následne poškodeného chytil za bundu v prednej časti a vytlačil ho pred vchodové dvere pohostinstva, pričom poškodený Y. D. utrpel reznú ranu záhlavia s dobou liečenia v trvaní 10 dní. Za to mu súd uložil podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.03.2016, sp. zn. 12T/31/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2016, ktorým bol obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, ako aj všetky ďalšie výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, v nadväznosti na § 74 ods. 1 Trestného zákona, ochranné protialkoholické, protitoxikomanické liečenie a ochranné liečenie nelátkových závislostí (patologické hráčstvo) v ústavnej forme.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný a to proti výroku o treste a proti výroku o ochrannom opatrení. Podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami bez zaručeného podpisu dňa 30.12.2017, podal odvolanie aj poškodený W. T., ktoré písomne potvrdil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.01.2018.
Obžalovaný v odôvodnení odvolania doručenom súdu prvého stupňa dňa 15.12.2017 prostredníctvom obhajcu namietal, že s rozsudkom súdu nesúhlasí, napáda ho vo výroku o treste, najmä čo sa týka druhu a výšky uloženého trestu, pretože ho považuje za neprimerane prísny. Skutky, zo spáchania ktorých bol obžalovaný, priznal už v prípravnom konaní a svoje konanie oľutoval. V čase spáchania skutkov nebol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd v odôvodnení rozsudku nevzal dostatočne do úvahy jednotlivé okolnosti spáchaných trestných činov. V prípade skutku uvedenom v bode 1/ sa dobrovoľne dostavil na OO PZ Vranov nad Topľou a MP3 prehrávač vydal. Ku skutku uvedenému v bode 2/ uviedol, že tohto sa nedopustil bezdôvodne, ale preto, že poškodený D. napadol ženu, majiteľku pohostinstva p. R. T., čo vo svojej výpovedi aj ona sama potvrdila. Motív jeho konania ho síce nezbavuje viny, no má za to, že nie je možné neprihliadnuť k týmto okolnostiam spáchaných trestných činov. Na základe jeho konania vznikla poškodeným škoda v celkovej výške 20,- eur, resp. 176,60 eur, ktorú v celom rozsahu uhradil. Má za to, že výška spôsobenej škody nie je primeraná výške uloženého trestu. Do uloženého trestu sa nepremietol fakt, že jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, tak, ako to uviedla vo svojom posudku znalkyňa MUDr. E.. Znalkyňa neuviedla, aby mal násilnú povahu alebo sklony k páchaniu trestnej činnosti. Už počas prípravného konania strávil vo väzbe dlhšie obdobie, počas ktorého si uvedomil svoje predchádzajúce správanie a myslí, že priama konfrontácia s väzenským prostredím mala na neho dostatočne prevýchovný vplyv. Tomu, že to myslí úprimne, nasvedčuje aj skutočnosť, že po jeho prepustení z väzby sa okamžite zamestnal a od uvedenej doby pôsobí u svojho súčasného zamestnávateľa, kde pracuje na dohodu, má zabezpečené bývanie a snaží sa žiť slušným životom. Má v živote nastavené priority, nepožíva alkoholické nápoje, ani žiadne iné návykové látky. Zamestnávateľ je s jeho prácou spokojný a snaží sa mu prejavenú dôveru opätovať. Samotný zamestnávateľ sa o ňom vyjadril pozitívne a prejavil snahu zaručiť sa za neho, nakoľko ho pozná ako zodpovedného človeka. Domnieva sa, že pre spoločnosť bude prínosnejšie, ak bude pracovať, zapájať sa do spoločenského života, platiť dane a nie, ak bude tráviť svoj život vo väzení. Nemyslí si, že do väzenia patrí a že je na mieste uloženie tak prísneho a vysokého trestu odňatia slobody a to hneď na prvýkrát. Má za to, že súd starostlivo nezvážil jeho predchádzajúce odsúdenia, pretože ak by tak tomu bolo, musel by ich vyhodnotiť, že tieto jeho trestné činy majú skôr podobu nerozvážneho správania sa ako typický kriminálny alebo násilný charakter. Ku všetkým skutkom, ktoré mu v minulosti boli kladené za vinu, sa priznal. Nepredpokladal, že fakt, že chcel vidieť svoje dieťa v čase, kedy jeho družka tomu bránila, bude mať pre neho nedozerné následky. Svojej družke posielal peniaze pre ich dcéru a to napriek tomu, že ako otec v rodnom liste uvedený nie je. Aj na základe posudku MUDr. E. má za to, že jeho nápravu a ochranu spoločnosti je možné dosiahnuť aj priaznivým pôsobením liečbou a podrobením sa probačnému dohľadu. Na základe uvedeného je zrejmé, že jeho osobnosť nie je výrazne narušená a je preto možné dôvodne očakávať, že jeho prevýchova bude lepšie zabezpečená miernejšími výchovnými sankciami. Z uvedených dôvodov navrhuje vyhovieť svojmu odvolaniu a uložiť mu trest miernejší v zmysle dohody uzatvorenej s dozorujúcim prokurátorom.
Poškodený W. T. namietal, že nikdy nepriznal 30,- eurové odškodnenie a nesúhlasí s výškou odškodnenia, pretože cena, po krádeži nefunkčného a poškodeného iPodu, nebola zohľadnená a taktiež cena poškodených slúchadiel, cena poškodeného batohu a oblečenia a nebolo zohľadnené ani bolestné, keďže kvôli útoku bol PN. Nie je pravdou, aby sa obžalovaný pokúsil ospravedlniť sa mu, ale naopak, pri náhodnom stretnutí došlo zo strany obžalovaného k verbálnemu útoku a k vyhrážkam. Nesúhlasí s postupom polície, prokuratúry a najmä súdu. Nebola zohľadnená jeho výpoveď, keďže jeden z dvoch vinníkov nebol vôbec súdený a potrestaný. Útok na jeho osobu nebol vôbec riešený. Chce poukázať na zvláštne postupy prešovskej kriminálky a to najmä prenasledovanie jeho osoby za účelom zmeny jeho výpovede. Nesúhlasí s postupom súdu. Od začiatku sudkyni išlo iba o to, aby sa nezúčastnil na pojednávaniach, aby mohla prípad uzavrieť, ako jej to vyhovuje. Jeho výpoveď na polícii súd vôbec nebral do úvahy a táto je vytrhnutá z kontextu. Sudkyňa porušovala procesné postupy, čo je u nej zvykom. Sudkyňa sústavne špinila jeho meno, ponižovala ho a urážala na cti, pričom takto ubližuje celej jeho rodine, čo robí už niekoľko rokov. Žiada, aby mu bolo vyplatené plné odškodné, teda také sumy, aké udal na polícii pri výpovedi a bolestné a tiež aby bol prešetrený postup vyšetrovania polície, prokuratúry a rozsudok.
Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného I., ani poškodeného T. nie sú dôvodné.
Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2017, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátorky prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný ku skutkom priznal, sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.
Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine.
Keďže súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a toto je v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, odvolací súd preskúmal v napadnutom rozsudku len výrok o treste a výrok o uložení ochranných opatrení.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v bode 1/ rozsudku a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v bode 2/ rozsudku. Obžalovaný tým, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe a tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste prístupnom verejnosti dopustil sa výtržnosti tým, že napadol iného, svojím konaním tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaných prečinov.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Na základe zistených osobných a majetkových pomerov je aj odvolací súd toho názoru, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.03.2016, sp. zn. 12T/31/2016, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní X rokov a X mesiacov a povinnosti spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej U. L. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického, protitoxikomanického liečenia a ochranného liečenia nelátkových závislostí (patologické hráčstvo v ústavnej forme), možno považovať za trest primeraný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že počas prípravného konania strávil vo väzbe dlhšie obdobie, počas ktorého si uvedomil svoje predchádzajúce správanie a konfrontácia s väzenským prostredím mala sama osebe na neho dostatočne prevýchovný vplyv, nakoľko po svojom prepustení z väzby sa okamžite zamestnal a od uvedenej doby pôsobil u svojho súčasného zamestnávateľa, kde pracuje na dohodu, má zabezpečené bývanie a snaží sa žiť slušným životom, súd udáva, že z odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 2T/19/2017 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 2To/75/2018, ktoré krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil, vyplýva, že obžalovaný P. I. bol uznaný vinným pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 31.03.2017, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden mesiac so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a povinnosť nahradiť poškodenému C. V. škodu vo výške 585,31 eur. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný ani po prepustení z väzby v prejednávanej trestnej veci neviedol riadny život a táto na neho nemala taký výchovný vplyv, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že obžalovaný I. bol už v minulosti opakovane súdne trestaný, ako aj na to, že uloženým trestom je postihovaný za 3 rozdielne skutky, s poukazom na to, že bol v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý za priestupky rôzneho druhu, ako aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 2T/19/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 2To/75/2018, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal dňa 31.03.2017, aj odvolací súd mal za to, že na obžalovaného nepostačuje pôsobiť iba trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom obžalovaného, že na jeho osobu nie je potrebné pôsobiť výkonom indikovaných ochranných liečení ambulantnou formou, nakoľko zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie vyplýva, že vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu a od viacerých psychoaktívnych látok a to marihuana a pervitín, doporučuje uložiť ústavné ochranné protialkoholické, protitoxikomanické liečenie a vzhľadom na zistený gambling, doporučuje obvinenému uložiť iné ochranné liečenie nelátkovej závislosti (patologické hráčstvo) ústavnou formou.
Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného W. T. odvolací súd udáva, že toto odvolanie bolo podané eletronickými prostriedkami, bez zaručeného elektronického podpisu dňa 30.12.2017 a následne bolo potvrdené písomne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.01.2018.
Podľa § 62 ods. 1 Tr. poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do 3 pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že podanie urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do 3 pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že poškodený W. T. podal odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré potvrdil písomne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.01.2018, avšak toto podanie nebolo písomne potvrdené do 3 pracovných dní, ako to citované zákonné ustanovenie vyžaduje, ale bolo písomne potvrdené až šiesty pracovný deň.
Na základe citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu poškodeného W. T. konštatuje, že toto bolo podané oneskorene, preto z uvedeného dôvodu jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku ako podané oneskorene, zamietol.
Na základe uvedeného preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol a odvolanie poškodeného W. T. vyhodnotil ako odvolanie podané oneskorene, preto ho podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku rovnako zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.