Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-552-2015.pdf
PDF · 138.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/552/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: M. A., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/X, Z., v zastúpení JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: D.. F. L., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX, v zastúpení: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Mostná 46, Nitra, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o pokračovaní v konaní, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.500,- eur ako ak náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo, ku ktorej uzavretiu došlo medzi ním ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom v mesiaci apríl roku 2012 . Na základe predmetnej ústnej zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonať dielo v podobe stavebných, konkrétne zateplenia obvodných stien v rodinnom dome v obci E. nachádzajúceho sa na adrese J. XXX, ktorý dom je v jeho vlastníctve, fasádnym polystyrénom a vykonať povrchovú úpravu, ako aj prípravné práce, ktoré tomu predchádzali. Po niekoľkých dňoch od začatia vykonávania uvedených prác žalovanému uhradil zálohu materiál a prácu vo výške 1.500,- €, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 03.08.2012, vystavený a podpísaný žalovaným. Aj napriek úhrade uvedenej zálohy nedošlo zo strany žalovaného k dokončeniu diela, nakoľko po úhrade zálohy odstránil zo stavby rodinného domu všetko náradie a stavebný materiál, vo vykonávaní dohodnutých prác ďalej nepokračoval a i tie práce, ktoré vykonal ku dňu úhrady zálohy, vykazujú nasledovné vady:
- nerovnosť zateplenia
- nedokončený podhľad na balkóne rodinného domu, nepresieťkovaný, nepreklébrovaný“, sčasti s odlepeným polystyrénom,
- predná stena špalety nie je okolo okien presieťkovaná,
- štartovacie lišty neboli na zateplení namontované. Žalobca v žalobnom návrhu ďalej uviedol, že žalovaného niekoľkokrát vyzýval na odstránenie vád, či už ústne alebo písomne, aj napriek tomu, že žalovanému uhradil zálohu za materiál a práce, nesplnil si svoju povinnosť vykonať dielo včas a riadne, nevykonal dohodnuté práce a i tie práce, ktoré vykonal, vykazujú vyššie uvedené vady, a preto tieto práce svojou hodnotou nedosahujú peňažnú sumu, ktorá bola žalovanému vyplatená. Nakoľko z jeho strany k odstráneniu predmetných vád nedošlo, bol nútený
dať ich odstrániť iným subjektom, čím vznikla škoda v podobe ďalších nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie vád, ktoré vykazovali žalovaným vykonané práce. V znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať, znalec uviedol, že predmetné dielo vykazuje značné vady a nedostatky, ktoré vznikli tým, že P. L. - P. realizoval jednotlivé konštrukcie kontaktného zateplovacieho systému v rozpore s technologickým predpisom hlavne v rozpore s STN 73 2901. Znalec ďalej konštatuje, že dielo je nevyhnutné sanovať a zhotoviteľ je plnej miere zodpovedný za realizáciu vadného diela.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe príjmový pokladničný doklad zo dňa 03.08.2012, záznam o mediačnom konaní zo dňa 10.01.2013, reklamácia vykonaných prác, znalecký posudok, vyúčtovanie znalca, predžalobná výzva zo 13.11.2013.
3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ V predmetnej veci súd vydal dňa 16.12.2014 platobný rozkaz č. k. XX RO /XXX/XXXX -XX, voči ktorému žalovaný podal odpor a v ktorom uviedol, že nie je pravda, že si ho žalobca objednal na realizáciu zateplenia celej fasády rodinného domu, nakoľko už v cenovej ponuke je uvedené zateplenie iba 53,30 m2 , čo predstavovalo iba pomernú časť celej fasády. Výmera 239,30m2 predstavovala už zateplenú časť domu, ktorú, bolo treba iba opraviť a nanovo prestierkovať. Zateplenie na výmere 239,30 m2 vykonal žalobca svojpomocne a neodborne, načo ho aj pri ich prvom stretnutí upozornil. Taktiež žalobcu upozornil, že ideálne by bolo na spomínanej ploche o výmere 239,30 m2 zdemontovať celý zatepľovací systém, t.j. v jeho prípade polystyrén a sieťky, ktorý bol neodborne vykonaný, čo žalobca odmietol s tým, že za podklad si nesie záruku on. Ďalej žalovaný v odpore namietal preložený znalecký posudok č.68/2014, ktorý považuje za neobjektívny vo vzťahu k jeho práci, nakoľko predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie fasády na rodinnom dome ako celku, a nie konkrétnych stavebných prác a opráv ním vykonaných.
5./ Z pripojeného dedičského spisu č.k. 18D/202/2017 bolo zistené, že Uznesením číslo konania 18D/202/2017-72 zo dňa 5.6.2018 bola v dedičskom konaní schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi pozostalou manželkou a deťmi poručiteľa, z ktorej bolo zistené, že dedičmi po nebohom sa stala pozostalá manželka poručiteľa Z. L. a deti poručiteľa D.. F. L. a L. L.. V dedičskom konaní bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej podnik, veci, a majetkové hodnoty patriace poručiteľovi ako podnikateľovi na prevádzkovanie živnosti nadobudol dedič a to syn poručiteľa Ing. F. L., narodený X.XX.XXXX v podiele 1/1. Na základe týchto zistených skutočností súd Uznesením číslo konania 17C/552/2015-170 zo dňa 18.2.2019 pokračoval v konaní s dedičom žalovaného a to D.. F. L. narodeným X.XX.XXXX, bytom G. XXX.
6./ Právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného žalobného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.5.2014. Vo vzťahu k žalovanému uvádzaným argumentom uvedených v odpore, kde uviedol, že žalobca upozornil, že predmetné dielo má také vady, že navrhuje doposiaľ vykonané práce zdemontovať, k tomuto uviedol, že žiadne takéto upozornenie zo strany žalovaného nebolo. V prípade, ak žalovaný tvrdí, že žalobcu na takéto vady upozornil, je toho názoru, že žalovaný je povinný tieto tvrdenia preukázať. Zároveň však poukazujem na § 637 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého aj v prípade, ak by žalovaný upozornil žalobcu na takéto vady, nezbavovalo by to žalovaného zodpovednosti za vznik prípadných vád z toho dôvodu, že žalovanému ako zhotoviteľovi zákon umožňuje odstúpiť zmluvy o dielo v prípade, ak by objednávateľ napriek upozorneniam trval na vykonaní predmetného diela. Žalovaný nespochybňuje uzavretie zmluvy o dielo a zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný a ktorý je súčasťou spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ je v plnej miere zodpovedný za realizáciu vadného diela.
Ďalej uviedol, že len v zmysle zásad, ktoré sa uplatňujú pri prostriedkoch procesnej obrany a procesného útoku, každé sporovanie určitej skutočnosti musí byť substantované, V tomto prípade substančne žalovaný neuviedol a nevysvetlil, resp. nepreukázal, na základe čoho by on mal mať nárok na zaplatenie ceny ním vykonávaného a nedokončeného diela. Ďalej uviedol, že stále vychádzajú zo skutočnosti, ktorá je nesporná ohľadom celkovej zaplatenej sumy žalovanému titulom zmluvy o dielo a opakujú, že žalovaný pokiaľ sporuje, on nesporuje vyplatenú sumu, ale snaží sa niečo započítavať. Toto však preukázané z jeho strany nebolo. V záverečnej reči uviedol, že v zmysle zásad civilného sporového poriadku, teda v zmysle koncentrácie je nesporné alebo bolo nesporným spôsobom substancované, že došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo a to v apríli 2012, taktiež nespornou je skutočnosť, že žalobca odovzdal žalovanému sumu za vykonanie diela a taktiež následne je nesporné, že došlo k ukončeniu tejto zmluvy o dielo na základe dohody. Z uvedeného vyplýva strany si mali vrátiť všetko, čo si navzájom dali. Z ich strany došlo k preukázaniu skutočnosti, že dielo, ktoré bolo predmetom ústnej zmluvy nebolo vykonané a to ani parciálnym spôsobom, o čom svedčí znalecký posudok. Žalovaný žiadnym spôsobom nesporoval skutočnosti, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, alebo že nedošlo k odovzdaniu sumy, jedinou skutočnosťou, ktorú sporoval je rozsah sumy, ktorú mal vrátiť, avšak vzhľadom na to, že v znaleckom posudku sa konštatuje skutočnosť, celá nehnuteľnosť trpí závažnými vadami, ktoré nie sú súladné s technickými normami, sme toho názoru, že zmluva o dielo, alebo obsah zmluvy o dielo nebol naplnený zo strany žalovaného a teda v zmysle určitej zásady refundácie by mal vrátiť sumu, ktorú mal využiť na opravu predmetu zmluvy o dielo a ktorá nebola vlastne žiadnym spôsobom ani čiastočne napadnutá.
7/ Žalobca na pojednávaní uviedol, že je vlastníkom rodinného domu v obciXX, ktorý si svojpomocne prerába 12 rokov, nakoľko má šťastie na takých podnikateľov, ako je pán žalovaný. Ďalej uviedol, že našiel si inzerát na internete nakoľko zistil, že fasáda je neodborne urobená, fasádu si robil sám svojpomocne a preto hľadal renomovanú firmu, odborníkov, ktorí by mi to dali do takého stavu, aký potreboval. Našiel si stavebnú firmu, ktorú požiadal o cenovú ponuku, ktorá bola okolo 6.600 eur, i keď vedel, že táto ponuka je 3-násobne premrštená, sa s konateľom firmy dohodol na prácach, ktoré mu poskytne a bude mu zaplatená táto suma. Menovaný sa s ním dohodol ústne, že sa to zaplatí v troch častiach, sľúbil mu, že toto dielo bude dokončené za 14 dní, že bude mať farbu na dome, asi po 7 dňoch mu dal zálohu 1.500 eur, na to po troch dňoch sa zbalil spolu so zamestnancami, zobral lešenie a odišiel za prácou na I., lebo tam lepšie platia a to bolo odstúpenie od zmluvy. Žalovaného viackrát vyzýval, dal ho na mediáciu, ktorá nedopadla dobre. So žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o dielo, predmetom zmluvy o dielo bolo prerovnať fasádu a dať farbu, cena, čo mu bola ponúknutá na komplet s polystyrénom materiálom, farbou, takže si myslí, že tá cena je trojnásobne premrštená. Žalovaný mal spraviť 250 m2 a urobil asi takých 30 m2 na jednej bočnej stene. Na tej bočnej stene boli 2 okná, ktoré tú stenu odkopírovali dali tam sieťku a kleber a to bola celá robota, za ktorú zaplatil 1.500 eur a plus tam bol prenájom lešenia, ktoré u neho ležalo, lešenie nebolo ani postavené. Žalobca na otázku súdu, aby uviedol podľa znaleckého posudku akú časť rodinného domu mal opraviť žalovaný a kde, v ktorej časti znaleckého posudku znalec hodnotí vykonanú prácu na tejto nehnuteľnosti uviedol, že podľa znaleckého posudku hneď na prvej strane fotodokumentácie je to v poradí štvrtý obrázok od vrchu. A čo sa týka znaleckého posudku, tak znalec túto časť ohodnocuje alebo sa k nej vyjadruje v bode 2 odsek 6. Žalovaný bol zavolaný z toho dôvodu, že celá fasáda bola zle urobená a nebude hľadať východnú, alebo západnú stranu a preto súhlasil s ponúknutou cenou zo strany žalovaného vo výške 6.600 eur, čo je nehorázna suma. Čo sa týka prác bolo to napríklad na juhovýchodnej strane fasády zo dvora zistil veľké nedostatky znova nerovnosti stien, že v celej dĺžke prístavby je rozdiel v horizontálnej rovine 30 mm a teda celá plocha fasády vytvára oblúk a nie je rovinou, čo je nevyhovujúce. Ďalej zistil, že zhotoviteľ nesprávne aplikoval armovaciu sieťku a to v nárožiach pri okenných otvoroch s tým, že sieťku aplikoval horizontálne a nie diagonálne tak ako to prikazujú príslušné predpisy. V nárožiach vidieť praskliny, čo spôsobuje nadmerné ťahové sily. Ďalej tam nebola namontovaná zakladacia lišta, kde je tam nerovnomernosť výstužnej vrstvy, s tým, že miestami vidno armovaciu sieťku, ktorá nebola zapracovaná vo výstužnej vrstve lepidlom. Taktiež tam boli nedostatky pri okennom otvore.
8/ Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasia s názorom prezentovaným právnym zástupcom žalobcu, že má žalovaný zodpovedať za vady diela, ktoré boli špecifikované v žalobnom návrhu, pričom
znova tvrdia, že žalovaný žalobcu upozornil pri prvom stretnutí, že fasáda, resp. zateplenie, ktoré už bolo pôvodne vyhotovené trpí značnými technickými nedostatkami a navrhoval žalobcovi, aby predmetný zatepľovací systém odstránil, až následne by bolo potrebné vykonať požadované práce. S týmto žalobca nesúhlasil a podľa pokynov žalobcu, ktorý trval na vyhotovení diela na takto netechnicky zdatnom povrchu v rámci pokynov začal plniť. Plnenie predstavovalo opravu už predošlej fasády v zmysle zmluvy o dielo ústne uzatvorenej, nešlo o zateplenie celého rodinného domu, išlo iba o nepatrnú časť, ktorú žalovaný mal zatepľovať a o časť, ktorú mal opravovať. Ďalej uviedol, že má za to že žalovaný nenesie zodpovednosť za neskôr vzniknuté vady. Čo sa týka znaleckého posudku, ktorý bol priložený k žalobe tento pre účely tohto konania považuje za irelevantný, nakoľko v znaleckom posudku absentuje elementárne posúdenie a to posúdenie konkrétne vykonaných prác, ktoré vykonal žalovaný ako absentuje aj ohodnotenie týchto prác. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe mylných informácií, poskytnutých žalobcom. Nie je pravda, že žalovaný začal vykonávať práce na jar 2012, žalovaný sa prvý krát stretol so žalobcom v júni toho roku a práce začali až v auguste 2012. Prečo začal v auguste to bolo z dôvodu, že žalobca si musel najprv zabezpečiť prívod elektrickej energie na stavbu. Je pravdou, že žalovaný po niekoľkých dňoch opravných prác, ktoré vykonal obdržal od žalobcu zálohu v sume 1.500 eur, ktorá však nepokryla v celom rozsahu prvú časť dohodnutej splatnej ceny. Cena bola medzi účastníkmi dohodnutá a jej splatnosť na 3 časti. Znalec v znaleckom posudku v článku 2 bodu 6 explicitne vypočíta vady zateplenia na rodinnom dome, avšak ani jedna z týchto vád sa nenachádza na mieste, ktoré žalovaný opravoval. Z vyššie uvedeného dôvodu považujú znalecký posudok v tomto konaní za nepoužiteľný a preto namietajú aj uplatňovanú sumu žalobcom za vyhotovenie tohto znaleckého posudku. Ako je zjavné z objednávky predmetom zmluvy o dielo bola najmä oprava už svojpomocne opraveného rodinného domu, túto svojpomoc taktiež konštatoval znalec vo svojom znaleckom posudku a táto svojpomoc zapríčinila už technické vady, na ktoré žalovaný žalobcu upozornil. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia, ktoré uvádza žalobca vo svojom návrhu a to odstúpenie podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka má za to, že toto odstúpenie nebolo viazané na konkrétne dôvody, ktoré zákon s týmto odstúpením spája. Žalobca sa v žiadnom prípade nemohol domnievať, že žalovaný dielo dokončí včas a riadne , taktiež žalovaný svojím správaním ani už začatou prácou nedal podnet, aby mohol žalobca o tomto pochybovať. Taktiež žalobca žiadnym spôsobom nevyzýval žalovaného, ak tvrdí, že odstúpil na základe vyššie stanoveného ustanovenia na to, aby prácu dokončil. Čiže má za to, že žalobca tvrdí, že odstúpil od zmluvy o dielo, tak to mohlo byť jedine podľa § 462 ods. 1 a v takom prípade je však povinný zaplatiť žalovanému, zhotoviteľovi diela sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané pokiaľ žalovaný nemôže ich výsledok inak, ako aj nahradiť účelne vynaložené náklady. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný. Tak ako už bolo prezentované zateplenie, ktoré už bolo pôvodne vyhotovené trpí značnými technickými nedostatkami a žalovaný už pri prvom stretnutí so žalobcom navrhol žalobcovi, aby predmetný zatepľovací systém odstránil, až následne by bolo potrebné vykonať požadované práce. S týmto žalovaný nesúhlasil a podľa pokynov žalobcu, ktorý trval na vyhotovení diela na takto netechnicky zdatnom povrchu v rámci pokynov žalovaný začal plniť. Výsluchom strán konania tak isto aj znaleckým posudkom predloženým žalobcom sa preukázalo, že plnenie predstavovalo opravu už predošlej fasády v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a nešlo o zateplenie celého rodinného domu ale iba o nepatrnú časť. Majú za to, že žalovaný v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za vady diela a preto v zmysle uvedeného navrhujú, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal trovy konania v rozsahu 100 %.
9/ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na základe telefonického hovoru prišiel na ohliadku rodinného domu žalobcu, pomeral to, bola mu doručená cenová ponuka v sume 6.472,20 eur, kde doporučil strhnúť celý polystyrén, lebo bol neodborne namontovaný. Takto to uvádza súdny znalec v znaleckom posudku. Keďže s tým nesúhlasil, cenová ponuka bola spravená len na opravu jestvujúcej fasády. V bodoch bolo jasne definované 53 metrov zateplenia a 239,3 metra zasieťkovania fasády. Bolo dohodnuté po odsúhlasení cenovej ponuky a po nastúpení na výkon práce platba na 3 časti, 2.500 eur malo byť vyplatené v deň nástupu, po troch dňoch keď mali už zrealizovanú opravu cca tretiny diela mu bolo, keď apeloval na vyplatenie zálohy, žalobca uviedol, že či má chodiť do banky pre ich peniaze. Nie je pravdou, že to realizovali 14 dní ale po tých troch dňoch žalobcu aj s jeho majstrom upozornil na značné nerovnosti na východnej strane fasády, ktorá je uvedená aj v bode 6 súdno znaleckého posudku,
kde vyrovnanie by stálo ďalšie peniaze, s tým majiteľ nesúhlasil. Následne išiel a kritizoval vady na fasáde juhovýchodnej, kde išiel merať nerovnosť fasády, ktorú sme nerobili, ktorú sme opravovali meral to papierom do medzery od vodováhy. Nakoľko sa so žalobcom nedohodli, za jeho prítomnosti sa dohodli na ukončení práce a za jeho prítomnosti odišli, nakoľko on nechcel spolupracovať s nimi a oni chceli navýšiť rozpočet, nakoľko pri opravách nikdy človek nevie čo ho čaká a hlavne pri takom dezolátnom stave aký bol na tejto fasáde. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcu upozornili, čo je krivé horizontálne, čo je možné taktiež vyrovnať ale zase za príplatok a nie je to dôležité na fungovanie tepelno-izolačného systému. Čo sa týka pri tých okenných otvoroch, že sieťka nebola aplikovaná správne, tú časť nerealizovali, to je obrázok v poradí šiesty od vrchu, kde sa už nedostali.
10./ Súd v predmetnej veci vykonal ohliadku na mieste samom dňa 15.11.2016 za účasti strán sporu ako aj ich právnych zástupcov. V rámci obhliadky bol žalobca vyzvaný, aby na mieste samom ukázal, na ktorej časti nehnuteľnosti mal vykonať žalovaný opravy, na ktorej časti nehnuteľnosti boli predmetné opravy vykonané a zároveň sa mal žalovaný vyjadriť k tomu, na ktorej strane nehnuteľnosti opravy vykonal on a v akom rozsahu. Žalobca uviedol, že žalovaný mal vykonať opravy na celom dome, pričom opravy vykonal len na prednej časti domu a na ľavej časti rodinného domu. Na prednej časti nehnuteľnosti opravy neboli vykonané, pričom uviedol, že opravy neboli zo strany žalovaného vykonané kvalitne. Žalovaný na mieste samom poukázal na vykonané práce, ktoré boli vyhotovené ním a uviedol, že realizoval práce na prednej časti domu a to len po balkón, kde bolo vykonané podbitie sadrokartónom, čo však nie je dokončené z dôvodu, že mu zo strany žalobcu neboli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky, ďalej bola na prednej strane domu vykonaná penetráž a následne stierka a taktiež v takomto rozsahu to bolo vykonané aj okolo dverí sčasti po pravej a sčasti po ľavej strane domu - okolo vstupnej časti do domu, pričom na ľavej strane (bočná ľavá strana nehnuteľnosti ) tu bola vykonaná len penetráž bielej farby, pričom už ďalšia vrstva tá už nebola z ich strany robená, tú si už robil po nich žalobca sám a ďalšia vrstva na penetráži na ľavej strane domu nie je jeho práca. Žalovaný poukázal na rozdielnosť vo vykonaní jeho prác na predmetnej nehnuteľnosti a na rozdielnosť prác vykonaných zo strany žalobcu, poukázal na pravú stranu domu predmetnej nehnuteľnosti, aby bolo zrejmé, v akom štádiu sa nachádzala nehnuteľnosť než, sa začali vykonávať stavebné práce na nehnuteľnosti žalobcu.
11./ Oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
12./ Z príjmového dokladu nachádzajúceho sa v spise (č.l. 6) bolo zistené, že právny predchodca žalovaného P. L. od žalobcu prevzal dňa 3.8.2012 finančnú hotovosť vo výške 1.500 eur ako zálohu na materiál a prácu. Predmetný príjmový doklad je podpísaný žalobcom, ako aj právnym predchodcom žalovaného. Zo znaleckého posudku č. 68/2014 predloženého žalobcom (č.l.13), vypracovaného Ing. J. A., ktorý bol vypracovaný vo veci posúdenia kvality fasády na rodinnom dome v E. bolo zistené, že úlohou znalca ako bolo vyššie spomínané bolo posúdenie vád na fasáde rodinného domu v E., ako podklad k súdnemu konaniu vo veci zodpovednosti za vady, pričom úlohou znalca bolo posúdenie vád a nedorobkov na fasáde rodinného domu v E.. V závere predmetného znaleckého posudku je uvedené, že nedokončená fasáda na rodinnom dome súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/XX v katastrálnom území E. vykazuje značné vady a nedostatky opísané v bode 6 znaleckého posudku s tým, že zhotoviteľ fasády P. L.- P. realizoval jednotlivé konštrukcie kontaktného zatepľovacieho systému v rozpore s technologickým predpisom a hlavne v rozpore s STN 732901. Zhotoviteľ vykonal vadné dielo, ktoré je nevyhnutné sanovať, čo si vyžiada ďalšie značné finančné prostriedky, a teda zhotoviteľ je v plnej miere zodpovedný za realizáciu vadného diela. Žalobca u žalovaného č.l.18 reklamoval vykonané práce, pričom ho vyzval aby do 30.4.2013 odstránil vady vykonaných prác a prípadne, aby vrátil časť uhradenej ceny vykonaných prác a to vo výške 1.000 eur. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 13.11.2013 vyzval žalovaného vrátiť finančnú sumu vo výške 1.500,- eur, ktorá zodpovedá výške zaplatenej zálohy na materiál a stavebné práce, pričom k vráteniu týchto finančných prostriedkov žiadal titulom odstúpenia od zmluvy o dielo a zároveň si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s vymáhaním svojej oprávnenej pohľadávky vo výške 158,36 eur.
Z ponuky predloženej právnym predchodcom žalobcu nachádzajúcej sa na č.l.39 s označením súpis vykonaných prác bolo zistené, že právny predchodca žalovaného zaslal žalobcovi ponuku na celkovú sumu 6.472,22 eur, pričom v cene ponuky je zarátaná dodávka a montáž certifikovaného tepelno izolačného systému REVCO, cena za dielo obsahuje dopravu, montáž, demontáž a prenájom lešenia, likvidáciu odpadu, zakrytie otvorov a dlažby a konečná suma bude účtovaná podľa skutočne zrealizovaných prác odsúhlasených objednávateľom a dodávateľom. Podľa súpisu vykonaných prác podľa bodu 1 právny predchodca žalovaného mal vykonať zateplenie obvodových stien fasádnym polystyrénom, povrchovú úpravu REVCO silikón, vo výmere 53,30 m2, a úpravy , pričom súpis vykonaný prác presne rozvádza, čo bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného na nehnuteľnosti žalobcu vykonané, v akom rozsahu a aká bola spotreba materiálu a počet odpracovaných hodín. Zo súpisu vykonaných prác predložených právnym predchodcom žalovaného číslo listu 40 je uvedené, že u žalobcu boli vykonané práce vo výške 1.755,69 eur, zodpovedajúce súpisu vykonaných prác.
13./ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14./ Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15./ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16./ Podľa § 52 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď bysa inak mali použiť normy obchodného práva.
17./ Vzhľadom k tomu, že žalobca pri uzatváraní ústnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný konal v rámci predmetu svojho podnikania, súd dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou ústnou zmluvou o dielo je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, čiže z právneho hľadiska ide o zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasledovné Občianskeho zákonníka, keďže predmetom zmluvy bolo vykonanie zo strany žalovaného zateplenie obvodových stien fasádnym polystyrénom bez povrchovej úpravy a oprava, dodávka a montáž a povinnosť žalobcu bolo zaplatiť za vyhotovenie diela dojednanú cenu, čo potvrdzuje práve ponuka vo výške 6.472,22 eur.
18./ Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
19./ Podľa § 631 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
20./ Zmluvou o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Zmluva o dielo je dvojstrannou zmluvou, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ diela. Na oboch zmluvných stranách môže vystupovať aj viacej subjektov. Zmluva o dielo má charakter konsenzuálnej zmluvy; zmluva o dielo vznikne v momente jej uzavretia. Zároveň ide o odplatnú zmluvu. Účastníkom zmluvy o dielo je ten, kto dielo zhotovuje (zhotoviteľ diela), a ten, pre koho sa dielo vykonáva (objednávateľ diela). Zhotoviteľom diela môže byť predovšetkým podnikateľ, ktorý má túto činnosť zapísanú v predmete podnikania, alebo iná právnická alebo fyzická osoba. Osoba iná než podnikateľ nemôže túto činnosť
vykonávať ako zárobkovú činnosť (pozri zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov). Objednávateľom diela je nepodnikajúca osoba, resp. síce podnikajúca osoba, ktorá však zmluvu neuzaviera v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou (v opačnom prípade by išlo o obchodnú zmluvu o dielo, ktorú upravuje Obchodný zákonník). Dielom (predmetom zmluvy o dielo) sa rozumie výsledok pracovnej činnosti (fyzickej alebo duševnej) zhotoviteľa, ktorá má materiálnu podobu, teda má charakter veci alebo jej zmeny (napr. zhotovenie veci, oprava veci, úprava alebo údržba veci, vymaľovanie bytu, položenie podlahovej krytiny), pričom môže ísť o vznik celkom novej veci (čo je charakteristické pre zhotovenie veci na zákazku) alebo len o nové súčasti veci, alebo zmenu ich vlastností. Zmluvou o oprave a úprave veci nemôže byť vytvorená nová vec. O opravu či úpravu veci ide vtedy, keď je predmetom zmluvy zhotovenie len súčasti hlavnej veci (Ro NS ČR z 9. 8. 2000, sp. zn. 30 Cdo 2746/1999).
21./ Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
22./ Podľa § 458, ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
23./ Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nie je dôvodný.
24./ Z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu strán sporu mal súd za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 1.500,- eur, ktorú žalobca vyplatil právnemu predchodcovi žalovaného a ktorú žiada vrátiť z titulu neodborne vykonaných prác na jeho nehnuteľnosti, pričom predmetnú sumu dal ako záloh na materiál a práce, na ktorých sa s právnym predchodcom žalovaného dohodol. Išlo o práce, ktoré mali byť vykonané na základe ústne uzavretej zmluvy o vykonaní diela, predmetom ktorej malo byť vykonanie zateplenia obvodových stien ako aj vykonanie povrchovej úpravy a dať farbu na dom. Rozsah prác, ktoré mali byť vykonané právnym predchodcom žalovaného na nehnuteľnosti žalobcu, upravovala ponuka zo dňa 20.06.2012, ktorú vyhotovil právny predchodca žalovaného pre žalobcu a práce ním vykonané boli presne špecifikované práve v súpise vykonaných prác, ktoré boli založené do spisu právnym predchodcom žalovaného a z ktorých jednoznačne vyplýva, čo konkrétne bolo, aké práce a v akom rozsahu boli vykonané žalovaným v zmysle ústnej uzavretej dohody medzi stranami sporu.
25./ Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k ústne uzavretej dohode o vykonaní diela, ako aj to, že zo strany žalobcu bola právnemu predchodcovi žalovaného vyplatená záloha vo výške 1.500,- eur nebola a nie je v konaní sporná a taktiež nie je sporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného nedošlo k ukončeniu diela na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, z ktorého dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v takom prípade pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k odstúpeniu od zmluvy bola potvrdená zhodnou výpoveďou strán sporu na pojednávaní a taktiež bola preukázaná aj narušená komunikácia a spoluprácou medzi nimi. V konaní bola sporná len skutočnosť a to, či za poskytnutú zálohu zo strany žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného vo výške 1.500, - eur boli vykonané práce v zmysle ponuky, čiže ide o rozpor v rozsahu vykonaných prác ako aj výšky hodnoty vykonaných prác a použitého materiálu, čo v spore spochybnil práve žalobca a ako dôkaz do spisu založil znalecký posudok, ktorý podľa neho poukazuje na nekvalitu vykonaných prác, čiže predmetom sporu nie je uplatňovanie si vád .
26./ Odstúpením od zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na vrátenie zálohu poskytnutého právnemu predchodcovi žalovaného po odrátaní prác, ktoré boli vykonané právnym predchodcom žalovaného a žalovanému vznikol nárok na vydanie peňažnej náhrady, zodpovedajúcej vykonaniu jeho prác, ktoré v danom mieste a čase vykonal v prípade ak budú vyššie ako zaplatený záloh. Pri synalagmatických záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia, ktorá znamená, že plnenia sa môže domáhať len strana, ktorá už sama dlh splnila alebo preukázateľne je pripravená ho splniť. Povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenie
vyplýva nielen zo zmluvy (§ 560 Občianskeho zákonníka), ale aj zo zákona (§ 457 Občianskeho zákonníka). Práve § 457 Občianskeho zákonníka upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kedy má jeho vznik pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej alebo zrušenej. Nároky vyplývajúce z tohto ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, zákonodarca jeho prostredníctvom sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. Nárok zmluvnej strany na vrátenie poskytnutého plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená, je podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal zo zrušenej zmluvy.
27./ V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
28./ V danej veci sa žalobca svojho nároku domáhal v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka keď tvrdil, že od ústne uzavretej zmluvy o dielo ústne odstúpil, a to z dôvodu, že právny predchodca žalovaného po troch dňoch vykonaných prác odišiel, pričom si vzal zo sebou aj lešenie a viac sa nevrátil. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú, zaťažuje ho tak dôkazné bremeno a to, že záloh, ktorý vyplatil právnemu predchodcovi žalovaného nepokrýva hodnotu práce ním vykonaných na nehnuteľnosti, pričom žalobca práce považoval za nekvalitné respektíve vôbec nevykonané. Z dôvodu, že medzi stranami bol rozpor v rozsahu vykonaných prác, žalobca mal teda v predmetnom konaní preukázať, aké práce mal žalovaný na základe dohody vykonať, či tieto práce vykonal, prípadne aké práce len vykonal a či vykonané práce s prihliadnutím aj na ich kvalitu zodpovedali vyplatenému zálohu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu znalecký posudok , ktorý podľa neho preukázal ním tvrdené skutočnosti, že práce vykonané na nehnuteľnosti vykazovali nedostatky , respektíve neboli vykonané riadne. Z predmetného znaleckého posudku avšak bolo zistené, že znalec v posudku komplexne hodnotil vykonané práce na predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome, vzniknuté nedostatky na fasáde rodinného domu, ako aj nedokončenie fasády vytkol práve len právnemu predchodcovi žalovaného, v posudku uviedol že nedokončená fasáda na rodinnom dome súpisné čísloXna parcele číslo XXXX/XX v katastrálnom území E. vykazuje značné vady a nedostatky opísané v bode 6 znaleckého posudku s tým, že zhotoviteľ fasády Q.. - P. realizoval jednotlivé konštrukcie kontaktného zatepľovacieho systému v rozpore s technologickým predpisom a hlavne v rozpore s STN 732901. Zhotoviteľ vykonal vadné dielo, ktoré je nevyhnutné sanovať, čo si vyžiada ďalšie značné finančné prostriedky, a teda zhotoviteľ je v plnej miere zodpovedný za realizáciu vadného diela. V zniknuté nedostatky pripisoval výslovne len právnemu predchodcovi žalovaného bezohľadu na skutočnosť, čo sám žalobca v konaní potvrdil, že zateplenie domu si robil sám a úlohou žalovaného bolo len zatepliť 53 m2 a zvyšok opraviť, čiže v posudku absolútne nešpecifikoval, ktoré práce boli vykonané žalovaným, či išlo o práce vykonané v zmysle dohody a zároveň tie práce nepodrobil znaleckému posúdeniu ohľadom kvality a výšky ceny. Z posudku nebolo absolútne zrejmé, ktoré práce mal na základe dohody vykonať právny predchodca žalovaného a či tie práce aj boli ním vykonané, znalecký posudok obsahuje len popis vád na
predmetnej nehnuteľnosti, ktoré v posudku vyhodnotil ako celok, dokonca ani sám žalobca sa ku vadám, ktoré pripisoval žalovanému nevedel vyjadriť, jeho už vykonané práce nespochybňoval, práve naopak spochybňoval práce, ktoré žalovaný nerobil. Sám žalobca v konaní na otázku súdu, ktoré konkrétne práce vykonané žalovaným namieta( zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.03.2016, č.l.54) sa nevedel vyjadriť a na otázku sa nevedel vyjadriť ani právny zástupca žalobcu. Žalobca vo svojej výpovedi len namietal práce, ktoré neboli vykonané, pričom poukazoval na znalecký posudok, ktorý založil do spisu a to na bod 2 odsek 6 predmetného znaleckého posudku. Naopak právny predchodca žalovaného na svoju obranu predložil jednak súpis vykonaných prác, ktoré slúžili ako ponuka ( č.l.39), ktorá nebola žalobcom spochybnená a taktiež predložil súdu súpis vykonaných prác ( č.l. 40), ktoré preukazovali, aké práce a v akom rozsahu právny predchodca žalovaného vykonal, aká bola cena za dohodnuté práce a čo sa týka opravy, preukázal hodnotu materiálu ako aj cenu za vykonanú prácu, ktorá bola vo výške 1.755,69 eur, pričom jeho prácou podľa ústnej zmluvy o dielo malo byť vykonanie zateplenia v rozsahu 53m2 a ostatné práce mali spočívať len v oprave fasády a zafarbenia domu, ktoré taktiež neboli žalobcom spochybnené.
29./ Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, teda žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať rozsah vykonaných prác právnym predchodcom žalovaného ako aj to, či hodnota týchto prác zodpovedá poskytnutému zálohu, ktorý žiada vrátiť z dôvodu odstúpenia od zmluvy, pričom zo strany žalovaného bolo tvrdené ako aj preukázané, že doposiaľ boli práce vykonané v hodnote 1.755,69 eur. Súd mal za to, že je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav a nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dokazovania, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho nárok, pričom znalecký posudok ním predložený neobsahoval výšku hodnoty doposiaľ vykonaných prác ako aj cenu použitého materiálu, ktorý špecifikoval právny predchodca žalovaného v súpise vykonaných prác , pričom predmetom sporu nebolo uplatnenie si vád, predmetný znalecký posudok za týmto účelom bol nepoužiteľný, žalobca súdu nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku, pričom strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov a v vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd na záver uvádza, že znalecký posudok, ktorý bol predložený z dôvodu, že mal preukázať opodstatnenosť a oprávnenosť uplatnených nároku žalobcu neobsahoval rozsah a výšku hodnoty prác vykonaných právnym predchodcom žalovaného ale len vady na diele, pričom je z neho zrejmé, že zateplenie, ktoré si vykonal žalobca sám bolo vykonané nekvalitne, poukazujúc na samotný záver znaleckého posudku, V závere predmetného znaleckého posudku je uvedené, že nedokončená fasáda na rodinnom dome súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/XX v katastrálnom území E. vykazuje značné vady a nedostatky opísané v bode 6 znaleckého posudku s tým, že zhotoviteľ fasády, čo bol žalobca a nie žalovanýQ.L.- P.) realizoval jednotlivé konštrukcie kontaktného zatepľovacieho systému v rozpore s technologickým predpisom a hlavne v rozpore s STN 732901. Zhotoviteľ vykonal vadné dielo, ktoré je nevyhnutné sanovať, čo si vyžiada ďalšie značné finančné prostriedky, a teda zhotoviteľ je v plnej miere zodpovedný za realizáciu vadného diela, čo len potvrdzuje skutočnosť, že samotná fasáda na predmetnom rodinnom dome bola od samého začiatku zle vykonaná, čo nerozporoval ani samotný žalobca, v dôsledku čoho si hľadal firmu, ktorá by nedostatky odstránila a zo strany právneho predchodcu žalovaného bolo len ťažké fasádu uviesť do takého stavu, aby zodpovedala požiadavkám žalobcu bez odstránenia zlého podkladu a bez poskytnutia dostatku finančných prostriedkov, čiže aj vady takého rozsahu ako sú uvedené v znaleckom posudku vždy budú len vadami pokiaľ žalobca nebude sanovať fasádu tak ako mu to doporučil aj znalec a taktiež aj samotný právny predchodca žalovaného pred uzavretím ústnej zmluvy o diele.
30./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
31./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.