Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3C-246-2015.pdf
PDF · 123.16 KB
No categories available
3C/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: V.. N. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, za účasti intervientov na strane žalobcu, a to intervient v 1. rade I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, intervient v 2. rade M. Q., rod. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. A., intervienti v 1. a 2. rade sú právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: N. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, A. XX N., právne zastúpený JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, v konaní o zrušenie a vyporiadanie vlastníctva rozdelením veci, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu V.. N. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, a žalovaného N. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, okres Stará Ľubovňa, obec W., katastrálne územie W. vedenej na LV č. XXX k parcele reg. C evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo KNC 380 záhrady o výmere 1238 m2.
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu V.. N. J., rod. rod. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. 202 novovytvorenú parcelu KNC č. 380/1 záhrady o výmere 928 m2,
III. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného N. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. 113 parcelu KNC č. 380/5 záhrady o výmere XX0 m2,
tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta Miroslava Gladiša s miestom podnikania XXX 48 Šarišské Jastrabie 326, IČO: 14XX51XX, číslo plánu 25/2018 vyhotoveného dňa 08.03.2018 autorizačne overeného dňa 08.03.2018, úradne overeného dňa 14.03.2018, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.09.2015 domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo ku parcele KNC č. 380 o výmere 1238 m2 záhrady v k.ú. W. vedenej na LV č. XXX evidovanej Okresným úradom, odbor katastrálny v Starej Ľubovni, pričom jeho podiel na parcele predstavuje 3 k celku. Žalobca mal záujem vyporiadať túto parcelu tak, že odkúpi od pôvodnej vlastníčky N. R., W. XX jej podiel, preto ju 13.07.2015 oslovil s ponukou na odkúpenie jej podielu alebo vyporiadanie spoluvlastníctva geometrickým plánom. Vtedajšia spoluvlastníčka na jeho ponuku neodpovedala, ale svoj podiel previedla kúpnou zmluvou na žalovanú. Terajšia vlastníčka, teda žalovaná o vyporiadaní so
žalobcom komunikovať nemá záujem a preto žalobca nemá inú možnosť, ako podať žalobu na súd, aby toto spoluvlastníctvo vyporiadal rozdelením veci. Vyporiadať spornú parcelu je možné tak, aby každý z doterajších spoluvlastníkov mal prístup na parcelu a mohol ju v celosti užívať v zmysle ním vyhotoveného GP č. 426/2015, ktorý tvorí súčasť žalobného návrhu. Má zato, že ak predchádzajúca spoluvlastníčka nechcela svoj podiel predať žalobcovi a o taký spôsob vyporiadania nemá záujem ani terajšia vlastníčka, teda žalovaná, nikoho nemožno nútiť, aby zostal v spoluvlastníctve a žalobca nemá inú možnosť, len podať predmetnú žalobu v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ.
2. Po začatí konania v predmetnej veci na pojednávaní dňa 11.03.2016 predložil vtedajší zástupca žalovanej súdu LV č. XXX, na základe ktorého ním oznámil, že podiel žalovanej nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený v katastri dňa 17.02.2016 a je výlučným vlastníkom susednej parcely KNC 381 o výmere 663 m2 kultúra - záhrada vedenej na LV č. XXX. Na základe tejto skutočnosti súd uznesením zo dňa 11.03.2016 sp. zn. 3C/246/2015- zastavil konanie voči pôvodnej žalovanej a pripustil do konania vstup žalovaného N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX.
3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pr. zástupcov strán sporu, ohliadkou na mieste samom, geometrickými plánmi, ktoré doložili strany sporu, informatívnou kópiu z mapy katastrálneho portálu, znaleckým posudkom č. 197/2018 Ing. Jána Štupáka, LV č. XXX, 454 atď., ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca nadobudol podiel na spornej parcele, a to kúpou podielu vo veľkosti 3 od predchádzajúceho vlastníka zmluvou zo dňa 08.06.2015 a jeho spoluvlastnícky podiel je zaznamenaný na LV č. XXX pod B5, parcely KNC 380 vo výmere 1238 m2 záhrady v k.ú. W.. Ďalšou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti bola R. N., rod. C. v podiele 1 a tá svoj spoluvlastnícky podiel previedla zmluvou zo dňa 03.09.2015 na pôvodne žalovanú C. Y., rod. M. a jej spoluvlastnícky podiel je evidovaný na LV XXX pod B6. Žalobca predložil súdu list zo dňa 13.07.2015 označený ako ponuka na vyporiadanie spoluvlastníctva, ktorým oslovil predchádzajúcu vlastníčku N. R. s možnosťou odkúpiť jej podiel, ale tá na výzvu žalobcu nereagovala a svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalovanú. Následne žalovaná odpredala svoj spoluvlastnícky podiel terajšiemu žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 17.02.2016 a ten je evidovaný na LV č. XXX pod B7.
5. Z výpovede žalobcu v konaní pred súdom vyplýva, že on navrhuje rozdelenie pozemku po dĺžke tak, ako boli vyhotovené geometrické plány za tým účelom, a to v zmysle posledného vyhotoveného č. 25/2018 a nesúhlasí so spôsobom vyporiadania tak, ako ho navrhol žalovaný, lebo v zmysle jeho návrhu by bol žalovaný vo výhode tým, že by mal časť svojej parcely na rovine a súčasne by zabral jeho chatku. Jeho podiel by tvoril breh a zvyšok parcely na rovine, ale nemal by možnosť prístupu k nej, pretože na konci parcely je potok. Pozdĺžne delenie parcely je historicky dané, pretože intervienti Q., keď kúpili dom na parcele KNC 374, kupovali ho v domnení, že tento pozemok tvorí aj parcela KNC 380. Keď zistili, že tomu tak nie je, pretože pozemok kúpil on od predchádzajúcej vlastníčky, vznikol problém. Ani on nevedel, že kupuje aj túto časť pozemku a po zistení týchto problémov sa vzájomne dohodli, že po vyporiadaní tejto nehnuteľnosti, im túto predá tak, ako si to zakotvili do zmluvy o budúcej zmluve za účelom odstránenia vzniknutých problémov.
6. Pr. zástupca žalobcu predložil ako prvý možný návrh riešenia predmetu sporu vyčlenenie podielu žalovaného tak, ako to zakreslila geodetka Ing. Oľga Mlynarčíková v návrhu geometrického plánu - D. N., ktorý sa nachádza na č.l. 35 a podiel žalovaného je vyznačený červenou farbou vo veľkosti 309 m2. S týmto riešením však žalovaný nesúhlasil a preto žalobca hľadal ďalšie možnosti riešenia prípadného vyporiadania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade, že by sporná parcela sa priečne rozdelila a pripadla by žalobcovi parcela, ktorá susedí s parcelu KNC 374, ktorej spoluvlastníkmi sú manželia Q. a práve na základe vzájomnej dohody medzi menovanými má žalobca vstup ku svojej parcele KNC 380 cez parcelu týchto vlastníkov. Taktiež žalobca má na parcele KNC 380 postavenú chatku, o ktorú sa stará a chce ju aj do budúcna využívať. Žalovaný sa nikdy o spornú nehnuteľnosť nestaral, ani ju neobhospodaroval, lebo nebol jej vlastníkom, až v priebehu tohto súdneho sporu nadobudol podiel kúpou od pôvodnej žalovanej, svojej tety, pričom išlo o účelovú kúpu. Ďalej poukázal na sklon terénu, nereálnosť využitia pozemku pre všetkých podielových spoluvlastníkov, ako aj na to, že žalovaný nemá priamy vstup na pozemok bez toho, aby prechádzal cez pozemok Q. cez parcelu KNC 383 a KNC 384 a pokiaľ by súd vyhovel návrhu žalovaného a rozdelil spornú parcelu priečne, tak by došlo k značnému skomplikovaniu právnych vzťahov, ktoré sú i tak značne zložité a ku vzniku ďalších prípadných sporov.
Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil informatívnu kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 10.07.2015, na ktorej farebne vyznačil vlastnícke vzťahy žalobcu, žalovaného a vlastníctvo Q. na č.l. 81 spisu. Za tým účelom dal vyhotoviť geometrický plán č. 2/2016 Miroslavom Gladišom a v zmysle neho navrhol, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle tohto geometrického plánu. Z tejto farebnej mapky jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemá na parcelu 381 vstup a chodí cez parcely vlastníkov Q.. Takisto Q. chodia cez parcely žalovaného, žalobca chodí cez parcely žalovaného a Q., teda v skutočnosti ide o neudržateľný spoluvlastnícky vzťah medzi účastníkmi a najlepší spôsob riešenia vidí v zrušení a vyporiadaní spornej parcely predloženým v GP. Ak súd dospeje k záveru, že takéto zrušenie a vyporiadanie nie je možné, aby zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca je vlastníkom 3 spornej nehnuteľnosti a žalovaný vlastní iba 1 a aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca bol zaviazaný povinnosťou vyplatiť žalovanému primeranú náhradu. Návrhom z 30.05.2017 žiadal, aby súd uznesením pripustil do konania vstup intervienta č. 1 I. Q. a intervienta č. 2 M. Q. na strane žalobcov, lebo títo majú existenčný záujem na výsledku predmetného konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s Q. zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa dohodli, že uzavrú kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľnosti v prípade, že súd návrhu žalobcu vyhovie. Výsledok tohto sporu je pre menovaných dôležitý, pretože sporná parcela je susediacou parcelou s nehnuteľnosťou intervientov, na ktorej majú postavený rodinný dom a táto parcela je dôležitá ako prístupová cesta k rodinnému domu. V skutočnosti vedie ku rodinnému domu a hospodárskym budovám len úzky prechod a pokiaľ by žalovaný zabránil prechádzať cez túto parcelu Q., tak nemajú k rodinnému domu žiaden prístup. Taktiež majú problém s realizáciou odpadovej šachty z rodinného domu, ktorú je nutné do budúcna zriadiť na parcele KNC 380.
7. Súd uznesením 3C/246/2015 zo dňa 03.04.2018 návrhu žalobcu vyhovel na vstup intervientov I. Q. a M. Q., pretože sa domnieva, že vzhľadom na zložitosť vlastníckych vzťahov medzi stranami sporu a intervientmi, ktorých sa tento spor taktiež dotýka, majú záujem o jeho výsledok.
8. Pr. zástupca žalobcu listom zo dňa 22.03.2018 oznámil, že medzi stranami sporu a intervientmi prebehlo mimosúdne jednanie ohľadom uzavretia mimosúdnej dohody, avšak k jej podpisu nedošlo a z toho dôvodu dal žalobca vypracovať nový geometrický plán geodetom Miroslavom Gladišom č. 25/2018 vyhotovený dňa 08.03.2019 autorizačne overený 08.03.2018, úradne overený 14.03.2018 a v zmysle neho spresnil petit žaloby s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle takto vyhotoveného geometrického plánu. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že so žiadnou alternatívou žalovaného žalobca nemôže súhlasiť, pretože priečne delenie pozemku je vylúčené vzhľadom na terén, v ktorom sa tento nachádza, prístupnosť ku rozdeleným pozemkom a komplikované vlastnícke vzťahy medzi viacerými vlastníkmi. Teda ide o komplex problémov, ktoré boli zistené okrem iného aj ohliadkou na mieste samom. Základný dôvod, prečo navrhuje žalobca delenie po celej dĺžke pozemkov v zmysle posledného geometrického plánu je aj tá skutočnosť, že intervienti, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností KNC 374, na ktorej sa nachádza ich rodinný dom, nemôžu zriadiť kanalizáciu a jediným možným riešením je vybudovanie na KNC 380, ak by súd návrhu žalobcu vyhovel. Z toho dôvodu považuje tento posledný návrh za najideálnejší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vytvorením samostatnej parcely pre žalobcu a žalovaného vytvorením parcely KNC 380/5, ktorá je susediacou parcelou s KNC 381, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Je pravda, že intervienti podali samostatnú žalobu a toto konanie je vedené pod sp. zn. 8C/29/2018, v ktorom sa domáhajú zriadenia vecného bremena. Pokiaľ ide o priestor medzi parcelou KNC 374 a novovytvorenou KNC 380/5 o výmere 1,68 m2, je to z dôvodu, že intervienti rodinný dom, ktorý stojí na parcele KNC 374 kúpili a je postavený na hranici KNC 374 a KNC 380 a je nevyhnutné, aby medzi rodinným domom a ďalšou susednou parcelou bol minimálny manipulačný priestor v prípade úprav, údržby atď. a teda minimum podľa neho tvorí 1,68 m2, pričom v prírode je to zanedbateľný priestor a preto ho vyčlenili, aby do budúcna predišli prípadným súdnym sporom týkajúcim sa užívania nehnuteľností. Ďalej uviedol, že nevidí dôvod na to, aby bolo zrušenie a vyporiadanie riešené znaleckým posudkom, pretože vyhotovili niekoľko geometrických plánov a vzniknutý priestor odôvodnil. Podľa jeho názoru je minimálne 2 m2 priestor od hranice pozemku ku domu, ale pokiaľ súd dospeje k záveru, že je potrebné vyhotoviť ďalší znalecký posudok, žalobca sa tomu nebráni.
9. Pr. zástupca žalobcu v zmysle návrhu žalovanej strany, resp. výhradám, že v predmetnej veci nebol vyhotovený znalecký posudok, tak dňa 19.11.2018 doručil súdu znalecký posudok č. 198/2018 vyhotovený Ing. N.om Štupákom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súdny znalec určil všeobecnú
hodnotu spornej nehnuteľnosti, zaokrúhlene na sumu 5.800,- eur. Ku takto vyhotovenému znaleckému posudku sa žalovaná strana nevyjadrila. Pr. zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že hodnota podielu pripadajúca žalovanému v zmysle takto vyhotoveného znaleckého posudku predstavuje čiastku 1.422,47 eur a žalobca je ochotný vyporiadať sa so žalovaným aj finančným vyporiadaním vo výške stanovenej znalcom, ktorá pripadá na podiel žalovaného s tým, aby sporná parcela pripadla do jeho výlučného vlastníctva. V závere poukázal na to, že žalobca sa snažil viacerými možnými alternatívami navrhnúť žalovanému spôsob zrušenia a vyporiadania spornej nehnuteľnosti, avšak so žiadnou z nich nesúhlasil a teda nevidí iný dôvod, len aby toto spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd, ale pritom zobral do úvahy aj skutočnosť zložitých vlastníckych vzťahov nielen medzi stranami sporu, ale aj intervientami, ktorých sa tento spor taktiež dotýka.
10. Žalovaný v konaní pred súdom nebol v zásade proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, len nesúhlasil so žiadnym zo spôsobov, ktorý navrhla žalujúca strana a predkladal iné svoje návrhy na možné riešenie zrušenia a vyporiadania. Najskôr navrhol priečne delenie tak, aby jeho spoluvlastnícky podiel bol vyčlenený v prednej časti spornej nehnuteľnosti a žalobcovi by pripadla druhá časť, ktorá tvorí svahovitý terén a spodná časť je mierne na rovinke. Druhá alternatíva spočívala v odčlenení jeho podielu po celej dĺžke pozemku 380 s pričlenením ku jeho nehnuteľnosti KNC 381. Následne písomným podaním zo dňa 05.09.2016 sa vyjadril, že od druhej alternatívy, teda oddelenia časti pozemku po celej dĺžke odstupuje a ku svojmu vyjadreniu predložil aj kópiu možného riešenia na č.l. 46 spisu, kde trval na prvej alternatíve, teda odčlenenia jeho podielu po celej šírke pozemku. Ku výhradám žalujúcej strany, že v časti, ktorú si nárokuje, je umiestnená chatka žalobcu, uviedol, že ide o nelegálnu stavbu, pretože v geometrických plánoch nie je zakreslená a je možné ju buď premiestniť do inej časti parcely alebo zbúrať, lebo je v dezolátnom stave. Ako možnú alternatívu riešenia a vyporiadania žalovaný si dal vyhotoviť geometrický plán č. 58/2016 geodetom Štefanom Guľašim zo dňa 01.12.2016 a ním navrhuje priečne delenie pozemku, pričom jeho podiel na spornej parcele by bol odčlenený do parcely KNC 380/3 a podiel žalovaného v zmysle tohto GP vytvoril samostatnú parcelu 380/1. Poukázal na to, že takýmto rozdelením spornej parcely vzniknú dva stavebné pozemky, on bude mať prístup na svoju parcelu 380/3 z parcely 381, ktorej je výlučným vlastníkom a druhá časť by patrila žalobcovi. Je to časť na kopci, ale potom je ešte asi 10 m rovina. Napokon uviedol, že on od začiatku navrhoval, aby sa pozemok rozdelil po dĺžke, ale pod podmienkou, že bude rozdelený po celej dĺžke, nie tak, ako to navrhuje žalobca, teda po celej dĺžke parcely KNC 381 tak, aby mohol svoj podiel pričleniť k tejto parcele a zvyšok by zostal vo vlastníctve žalobcu.
11. Pr. zástupca žalovaného po vstupe do konania namietal pripustenie vstupu do konania intervientov z dôvodu, že žalobca uzatvoril s tretími subjektmi zmluvu o budúcej zmluve teda, ako keby prejudikoval výsledok tohto sporu. Hoci je síce väčšinovým vlastníkom spornej nehnuteľnosti a žalovaný len menšinovým, nie je vylúčené, aby aj menšinový vlastník sa stal vlastníkom celej nehnuteľnosti. Taktiež namietal, že žalobca mení svoje tvrdenie najskôr konštatoval, že chce využívať svoju chatku, ktorá sa nachádza na spornej parcele a následne uzatvoril spornú zmluvu s tretími osobami, ktorých účasť v tomto konaní zásadne namieta, pretože v danom prípade predmetom sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu a nie je daný žiaden záujem na tom, aby sa konania zúčastnili aj tretie subjekty. V konaní pred súdom ďalej poukázal na to, že tak, ako to prezentuje žalobca a jeho právny zástupca, tak v tomto spore nejde o 3 podielu žalobcu na vyporiadaní spoluvlastníctva so žalovaným, ale v podstate o vyriešenie problému intervientov a zo strany žalovaného je táto skutočnosť ním prezentovaná od začiatku, hoci žalobca sa snažil preukázať, že pozemok, ktorý tvorí predmet tohto sporu chce, aby bol rozdelený z toho dôvodu, že má záujem ho využívať a títo si chcú riešiť vstup ku svojim nehnuteľnostiam. Geometrický plán, ktorý dal vyhotoviť žalobca ako možné vyporiadanie spornej parcely a vytvorením novej parcely 380/4 netiahne pozdĺž celého pozemku susediaceho s parcelou žalovaného CKN 381, ale je len určitým výsekom, čo žalobca nijako nezdôvodnil, teda ide len o jeho účelové predstavy podľa vôle žalobcu. Žalovaný taktiež predložil svoj návrh na možné riešenie s vyhotoveným geometrickým plánom, ale pre žalobcu je priečne delenie neprijateľné. Namietal, že žalobca nepredložil znalecký posudok, ktorý je pri reálnej deľbe nevyhnutne potrebný, lebo geometrický plán je už len konečným riešením a znalec ako odborná osoba je oprávnená na posudzovanie poskytnutia alternatív možného riešenia. Svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva žalobca menil a aj posledná zmena, ktorú učinil a v zmysle nej vyhotovil geometrický plán nie je odôvodnená, prečo je vynechaných 1,68 m2. Keďže žalobca, ktorý disponuje sporom, si nedal vyhotoviť znalecký posudok, nesplnil si podľa jeho názoru všetky povinnosti a nie je možné veci
reálne rozhodnúť, ani v zmysle alternatív žalobcu, prípadne žalovaného. Napriek možným alternatívam zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd môže prikázať do výlučného vlastníctva spornú nehnuteľnosť aj jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť druhého, avšak taký podklad v konaní predložený nebol. Ku vyhotovenému znaleckému posudku zo strany žalobcu nezaujal žiadne stanovisko, pretože v ňom nie je vyriešený základný problém, na ktorý poukazuje, a to že znalec navrhuje reálnu deľbu, pretože toto prináleží znalcovi. V predloženom znaleckom posudku žalobcom je určená len znalecká hodnota pozemku a k nej nie je oprávnený sa žalovaný vyjadrovať, ani namietať, pokiaľ ju znalec takto stanovil. Voči tejto cene nemá výhrady, ale nesúhlasí s tým, aby jeho klient bol vyplatený za jeho podiel v cene stanovenej znalcom. Znovu zotrval na stanovisku, že nevyberá si v zmysle práva žalobca, ani žalovaný, ktorá z možných alternatív je tá správna tým, že si dá vyhotoviť geometrický plán. Ten je nevyhnutný už len na konečný zápis nehnuteľností do správy katastra. Ak posledným plánom žalobca vynechal časť vo výmere 1,68 m2 od parcely KNC 374, toto nijako nezdôvodnil, pretože stavebný zákon hovorí, že nehnuteľnosť nemôže byť postavená bližšie ako dva metre od susedného pozemku, teda od domu, ale to neznamená, že vlastník nemôže vlastniť pozemok s vlastníkom susedného pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom intervientov. Žalovaný je ochotný akceptovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale priečnym delením podľa ním vyhotoveného geometrického plánu, resp. pozdĺž celej parcely KNC 380/1, ktorá patrí do jeho výlučného vlastníctva. Nesúhlasí s návrhom žalujúcej strany, na základe ním vyhotoveného GP č. 25/2018, aby vznikol výsek v rozsahu 1,68 m2, čo nemá žiaden význam vo vzťahu ku žalovanému a novovytvorená parcela 380/5 s jeho parcelou KNC 381 by netvorila jeden celok. Odhliadnuc od požiadavky intervientov vytvorením dvoch parciel pozdĺž celej parcely KNC 380 vzniknú dve samostatné pozdĺžne rovné parcely, čo by malo byť výsledkom tohto konania a s takým návrhom žalovaný súhlasí. Pokiaľ ide o výhrady žalujúcej strany odôvodňujúcimi prípadné rekonštrukcie na dome intervientov, na to pamätá platné OZ a ono nemôže obmedzovať vlastnícke právo žalovaného. Hoci výmerovo parcela žalovaného zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k celej parcele KNC 380, čo nespochybňuje, ale ide o princíp fungovania, ak jeden zo spoluvlastníkov sa domáha zrušenia a vyporiadania, ale nemá v úmysle užívať svoj podiel aj v snahe budúceho užívania tretími subjektmi, načo by súd nemal brať pri rozhodovaní ohľad a podľa jeho názoru intervienti v tomto konaní ani nemali čo robiť. V závere poukázal na to, že nesúhlasí so žalobným návrhom, ten nevychádza zo žiadneho relevantného podloženého skutkového stavu, ku geometrickému plánu sa nevyjadrila žiadna odborne spôsobilá osoba, teda znalec. Pokiaľ má súd rozhodnúť, tak navrhuje, aby rozhodol v zmysle reálnej deľby podľa geometrického plánu, ktorý predložil žalovaný, resp. rozhodol o zrušení a vyporiadaní za finančnú náhradu do výlučného vlastníctva žalovaného.
12. Súd v zmysle návrhu strán sporu vykonal ohliadku na mieste samom dňa 10.04.2017 o 9.00 hod. za prítomnosti zákonnej sudkyne, zapisovateľky, žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že na spornú nehnuteľnosť nie je možný prístup tak zo strany žalobcu, ako ani žalovaného. Sporná parcela KNC 380 sa nachádza v zastavanej časti obce. Od hlavnej cesty, ktorá vedie smerom ku spornej parcele sú nehnuteľnosti KNC 385, KNC 373/1 a KNC 373/2 vo vlastníctve žalovaného, ktorý musí prechádzať cez nehnuteľnosti tretích osôb p. Q. a p. Q., a to cez parcelu KNC 374 a KNC 384 a tak sa dostane na svoju parcelu KNC 381, ktorá susedí so spornou parcelou KNC 380 tak, ako je to znázornené v informatívnej kópii z mapy úradu geodézie a kartografie na č.l. 81 spisu. V spodnej časti spornej parcely je potok a za ním vedľajšia cesta, teda zo spodnej časti je možný prístup na žalovanú parcelu len vybudovaním premostenia z vedľajšej cesty cez potok, iný prístup na túto nehnuteľnosť nie je možný žiadnej zo strán sporu.
13. Intervientka M. Q. v konaní pred súdom uviedli, že vzťahy so žalovaným sú naštrbené, oni sa pokúšali s ním mimosúdne dohodnúť, ale jeho návrhy sú pre nich neprijateľné, do budúcna sú nútení riešiť odpad z rodinného domu, ktorý sa nachádza na parcele KNC 374 a nemajú inú možnosť, len riešiť to vybudovaním žumpy, v ktorej im bráni žalovaný a kým sa nevyriešia spoluvlastnícke vzťahy k sporným pozemkom, nemôže žumpu riešiť nijakým spôsobom.
14. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ku spornej nehnuteľnosti.
15. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielového alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, keďže v danom prípade nedošlo k dohode strán, na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátil sa žalobca, ktorý nemal záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Súd v tomto druhu konania nie je viazaný spôsobom vyporiadania navrhnutým stranami sporu, ale musí rešpektovať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako to ustanovuje § 142 ods. 1 OZ, teda v danom prípade je súd viazaný tým poradím, ktoré zákon taxatívne v tomto zákonnom ustanovení zakotvuje. Ako prvý prichádza do úvahy spôsob vyporiadania reálnym rozdelením spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Toto právo spoluvlastníka vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 OZ, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva, ak sú v danom prípade splnené podmienky a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov alebo niektorého z nich k tejto veci. Zákon ani neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové vlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Cieľom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním konkrétneho rozhodnutia súdu neexistoval a s ním súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi spornými stranami sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Samotná skutočnosť, že určitý spôsob delenia nehnuteľnosti nie je optimálny pre všetkých spoluvlastníkov ešte neznamená, že by išlo o delenie nemožné. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd dbá na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok a dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj ku zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, je nevyhnutné vyhotoviť grafický, polohopisný plán, ktorý musí mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra tak, ako to požaduje ust. § 67 citovaného zákona. Len takýto technický podklad na zmenu nehnuteľností môže tvoriť súčasť rozsudku o jej reálnom rozdelení. Reálne rozdelenie by nebolo dobre možné predovšetkým v prípade, že by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať alebo pokiaľ by náklady na rozdelenie veci boli neprimerane vysoké.
18. Sporná nehnuteľnosť, teda parcela KNC 380 má špecifickú polohu, pretože sa nachádza v zastavanej časti obce W. a prístup na ňu nie je možný tak pre žalobcu, ani pre žalovaného, pretože v prednej časti nehnuteľností sa nachádzajú rodinné domy, resp. stavby žalovaného a za ňou nehnuteľnosti tretích subjektov. Žalobca predložil ku žalobe vyhotovený geometrický plán s alternatívou možného odčlenenia podielu žalovaného, žalovaný však s takým riešením nesúhlasil, vyhotovil si svoj geometrický plán č. 58/2016, ktorým navrhoval rozdeliť spornú nehnuteľnosť priečne s tým, aby jemu pripadla vrchná časť pozemku v podobe novovytvorenej parcely 380/3 a žalovanému jeho podiel vytvorený novou parcelu 380/1. Ohliadkou na mieste samom však sa súd presvedčil, že nesúhlas žalobcu je v tomto prípade namieste, pretože žalobca by nemal možnosť prístupu na jeho novovytvorenú parcelu, ten by bol možný len vybudovaním premostenia cez potok, ktorý sa nachádza na konci tejto parcely a taktiež aj z hľadiska charakteru pozemku, pretože nehnuteľnosť žalovaného by bola na rovine, ale pozemok žalobcu by sa nachádzal jednak v kopcovitom teréne z vrchnej časti a spodná časť by bola rovina. Teda súd nemohol pristúpiť na takúto možnosť zrušenia a vyporiadania, lebo pre žalobcu by to bolo neúmerne nákladné.
19. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu, ten pôvodne mal v úmysle odčleniť podiel žalovaného GP č. 2/2017, s čím ale žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil a následne dal vyhotoviť GP č. 25/2018, ktorým navrhol
podľa názoru súdu jediné možné riešenie na zrušenie a vyporiadanie s tým, že podiel žalovanému by sa odčlenil pozdĺž celej parcely 380 a vytvorením novej parcely KNC 380/5, ktorú by si mohol žalovaný pričleniť k jeho terajšej parcele, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, a to KNC 381, teda spolu by obe parcely mohli tvoriť jeden celok. Žalobca z tejto parcely odčlenil len minimálnu časť 1,68 m2. Túto odôvodnil tým, že na hranici pozemku 374, ktorá je susednou s parcelou 380 majú postavený rodinný dom intervienti a v záujme predídenia budúcich sporov by bolo vhodné, aby za rohom tohto rodinného domu mali k dispozícii minimálny priestor a aby do budúcna nedochádzalo k sporom, pretože vzťahy medzi žalovaným a intervientami sú už aj doteraz narušené, čo z pohľadu súdu má logické opodstatnenie a dôvod, aby taký minimálny priestor medzi hranicou novovytvorenej parcely žalovaného 380/5 a hranicou pozemku intervientov, ktorý tvorí rodinný dom, zostal.
20. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej strany, že na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol nevyhnutný znalecký posudok, súd nezdieľa tento názor pr. zástupcu žalovaného, pretože tento je nevyhnutný len za predpokladu, že súd nepristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva v zmysle prvej alternatívy zakotvenej v zákone, ale až pri ďalšej možnosti, ak je nevyhnutné prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva len jednému zo spoluvlastníkov a druhému vyplatiť za jeho odstupujúci podiel. V takom prípade je nevyhnutné, aby cena bola určená znalcom za predpokladu, že sa strany sporu nedohodnú, avšak pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podľa názoru súdu postačuje ak je vyhotovený GP, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia, ktorý je podkladom pre zápis nových právnych vzťahov.
21. S poukazom na vyššie uvedené a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje zákonná možnosť zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ku spornej nehnuteľnosti a to prvým zákonným možným spôsobom jej rozdelením medzi oboch spoluvlastníkov. Pri rozdelení zobral do úvahy veľkosť ich spoluvlastníckych podielov a za spôsob rozdelenia zobral do úvahy žalobcom vyhotovený posledný geometrický plán, ktorý podľa názoru súdu je optimálnym možným riešením pre obe strany sporu. Tým, že odčlenením podielu žalovaného ku jeho pozemku vo veľkosti 302 m2, sa zväčší jeho doterajšia parcela KNC 381 a zvyšná časť nehnuteľnosti zostane vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej strany „vo výreze“ v časti 1,68 m2, súd akceptoval takýto návrh žalobcu z toho dôvodu, že na hranici spornej parcely majú postavený rodinný dom intervienti, ktorí v súčasnej dobe sú v súdnom spore so žalovaným ohľadom zriadenia práva vecného bremena. V záujme predídenia prípadných budúcich sporov sa aj z pohľadu súdu javí vhodné túto časť ponechať vo vlastníctve žalobcu.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný a teda žalovaný mu je povinný nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.