Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-388-2009.pdf
PDF · 192.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/388/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: PERSEUS, spol. s.r.o., so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 47 619 449, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice proti žalovanému: W.. G. N., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, XXX XX T., zastúpený Mgr. Branislavom Grancom, advokátom, so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 25.728,97 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť TRAST, s.r.o., Bardejovská 4, Košice žalobou zo dňa 13.8.2008 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 25.728,97 € s prísl. titulom náhrady škody a trov konania.
2. Návrh odôvodnil skutočnosťami v žalobe uvedenými.
3. Okresný súd Košice I dňa 30.7.2009, pod č.k. 25Ro/2511/2008-45 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Po vykonanom dokazovaní žiadal žalobu zamietnuť, okrem iného vzniesol námietku premlčania, keďže tvrdenie žalobcu, že o škode, resp. o jej výške sa dozvedel až v deň prevzatia znaleckého posudku, t.j. 14.8.2006 je zavádzajúce a právne irelevantné, pretože vedomosť o výške škody nie je nutným predpokladom na uplatnenie svojho práva na súde a teda nemá vplyv na začatie plynutia premlčacej doby. Z ním tvrdených skutočností sa žalobca o druhu a rozsahu škody dozvedel s dostatočným stupňom určitosti najneskôr 19.6.2003, kedy tovar prezrel a pre zistený stupeň poškodenia ho odmietol prevziať. Nakoniec tvrdil aj to, že žalobca si sčasti škodu zavinil sám a to tým, že tovar bezprostredne potom, ako ho žalovaný na prevzatie vyzýval, neprevzal. Spochybnil aj výšku samotnej škody.
4. Po vykonanom dokazovaní súd dňa 27.2.2014 rozhodol medzitýmnym rozsudkom, keď určil, že základ uplatneného nároku žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 11.5.1999 bola uzatvorená Zmluva o nájme a prenájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom, spoločnosťou AKTIVREAL s.r.o. Košice a nájomcom, spoločnosťou TRAST s.r.o. Košice podľa zák. č. 116/90 Zb. v znení zmien a doplnkov. Predmetom nájmu boli prízemné priestory o výmere 50 m2 na J. A.. Č..X E. T., nachádzajúce sa v nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXXXX, D.. Č.. XXX, vlastníkom ktorej bol prenajímateľ. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s trojmesačnou výpovednou lehotou. Nájomný vzťah vznikol od 11.5.1999 a prípadné zmluvné vzťahy neupravené zmluvou podľa článku V zmluvy sa mali riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 116/90 Zb. v platnom
znení. Účastníci sa dohodli Dodatkom č.1 aj na zmene článku IV zmluvy, keď bola dohodnutá výška ročného nájomného 162.000,-Sk a nájomca sa zaviazal prenajímateľovi nájomné uhrádzať mesačne 1/12 ročného nájmu, t.j. 13.500,-Sk do 15.dňa bežného mesiaca.
5. Z výpisu z B. Č..XXXXX, vyhotoveného 20.9.2006, okresu Košice I, obec Košice-Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, budovy súp. Č.. XXX, postavenej na G. Č.. XXX o výmere 300 m2 sa stal žalovaný W.. G. N. a to na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod č. V 1173/00.
6. Písomnou výzvou na plnenie povinností zo dňa 29.1.2001 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaného ako prenajímateľa nebytových priestorov na plnenie služieb, poskytovanie ktorých bolo spojené s užívaním nebytového priestoru, poukázal na nesplnenie tejto povinnosti a to dodávky tepla a plynu v dňom 12.12. a 13.12.2000, kedy došlo k odstaveniu dodávky elektrickej energie, z ktorého dôvodu nebolo možné predmet nájmu na dohodnutý účel užívať.
7. Notárskou zápisnicou spísanou dňa 19.4.2001 v notárskej kancelárii JUDr. V. č. N 184/2001, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 28/2006 znalkyne W.. J. (čl. 20) bolo preukázané aj to, že v tento deň sa dostavil do notárskej kancelárie žalovaný W.. G. N., ktorý predložil list vlastníctva Č.. XXXXX preukazujúci jeho výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti, budove súp. Č.. XXX, podľa ktorého vyjadrenia tieto nehnuteľnosti dal do užívania W.. J., ktorému nájom skončil k 31.12.2000. Od uvedeného času na jeho písomné výzvy nereagoval, z ktorého dôvodu ako vlastník nemohol realizovať svoje vlastnícke práva. Po predchádzajúcej výzve požiadal notársky úrad, aby bol notár prítomný pri súpise nájomcových vecí. O tom, že dňa 18.4.2001 o 10:00 hod. vlastník otvorí svoju nehnuteľnosť mal informovať aj pôvodného nájomcu s tým, že ak tento sa na otvorení nezúčastní a predajňu nevyprace, vykoná tak vlastník na jeho náklady a hnuteľné veci pôvodného nájomcu spíše za účasti notára a tieto uloží do úschovy podľa vlastného uváženia.
8. Notársku zápisnicou bolo preukázané aj to, že pri otvorení predajne dňa 18.4.2001 v čase o 10:00 hod. do 13:00 hod. boli prítomní okrem vlastníka budovy, t.j. žalovaného aj I. T., I. C. S. G. G. C. X., ktorý predajňu vlastným kľúčom otvoril. V priebehu súpisu hnuteľností sa dostavil I. J., ktorý vzájomný problém s W.. N. prekonzultoval, o jeho výsledku však notár uzrozumený nebol. Súčasťou notárskej zápisnice je súpis hnuteľných vecí.
9. Žalovaný podaním zo dňa 19.4.2001 (čl. 10 spisu) oznámil W.. I. J., že v jeho nehnuteľnosti na J. A.. Č.. X E. T., v predajni Umbro sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré boli spísané notárom a keďže neeviduje žiadnu nájomnú zmluvu, z existujúcej korešpondencie predpokladá, že veci by mohli byť jeho vlastníctvom. Súčasne ho vyzval v lehote jedného týždňa na oznámenie, či uvedené veci sú jeho vlastníctvom a v prípade, že ide o jeho majetok, žiadal o predloženie dokladu o vlastníctve za účelom vydania hnuteľných vecí vlastníkovi.
10. Podaním zo dňa 30.4.2001 žalovaný žalobcovi oznámil ukončenie nájmu nebytových priestorov z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, vyzval ho na úhradu náhrady za bezdôvodné obohatenie a oznámil mu uplatnenie zádržného práva vecí nachádzajúcich sa v priestoroch objektu na Bočnej ul. č. 6 v Košiciach.
11. Uvedené prípisy realizoval žalobcovi, resp. jeho konateľovi potom, čo dňa 23.1.2001 písomne vyzval spoločnosť AKTIVREAL s.r.o. Košice na okamžité vypratanie a sprístupnenie predajných priestorov na Bočnej 6 v Košiciach, predajne UMBRO (čl. 87 spisu). Zároveň jej oznámil, že sa bude domáhať náhrady za neoprávnené užívanie energií, z ktorého dôvodu uvedeným dňom dodávku zastavuje. K uvedenej výzve došlo preto, že napriek viacerým ústnym prísľubom spoločnosti, ako aj prísľubom pána J., že priestory vypratá do konca októbra 2000, neskôr do konca decembra 2000 sa tak nestalo.
12. Pôvodný vlastník a prenajímateľ nebytových priestorov, spoločnosť AKTIVREAL s.r.o. Košice písomným oznámením zo dňa 25.1.2001 oznámil žalobcovi ako nájomcovi, že došlo k zmene vlastníka budovy zapísanej na B. Č.. XXXXX, D.. Č.. XXX, na G. Č..XXX, katastrálne územie Košice-Stred, na J. A..Č..X E. T., v ktorej mal prenajaté nebytové priestory podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 11.5.1999, v znení Dodatku č.1. Novým vlastníkom je W.. G. N., z ktorého dôvodu nájomné za nebytové priestory,
splatné v mesiaci február 2001 mal žalobca uhrádzať už tomuto vlastníkovi. Údaje pre úhradu mu mali byť oznámené dodatočne (čl. 88 spisu).
13. V priebehu konania žalobca predložil súdu listinné doklady (čl. 119 spisu) a to Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov, adresovanú žalovaným žalobcovi, ktorá výpoveď bola daná podľa ust. § 12 zák.č.116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle článku II zmluvy zo dňa 11.5.1999 s trojmesačnou výpovednou lehotou. Podľa tejto výpovede zmluva mala končiť k 31.5.2001, ku ktorému dátumu žalovaný žiadal žalobcu, aby prenajaté priestory vypratal a odovzdal v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebenie. Žalovaný súčasne žalobcu upozornil, že v prípade, ak predmetné priestory v stanovenej lehote nebudú vypratané, vypratanie uskutoční na jeho náklady.
14. Žalovaný predložil súdu Kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom nehnuteľností, zo dňa 20.6.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 26.6.2000, pod č. V 1173/2000. Žalovaný odkúpil nehnuteľnosti zapísané na B. Č.. XXXXX, katastrálneho územia Košice-Stred a to K. D.. Č.. XXX, L. G.. Č.. XXX, vrátane zrekonštruovanej prístavby domu, samotnú G. Č.. XXX, zastavané plochy o výmere 300 m2, vrátane vonkajších úprav (uvedená zmluva je na čl. 106-107 spisu).
15. Okresný súd Košice I dňa 24.6.2002, v konaní č.k. 20C/976/01 vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanému W.. N. uložil povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, porušujúcich platne uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.5.1999 a jej Dodatku č.1, zdržať sa všetkých úkonov znemožňujúcich žalobcovi, t.j. spoločnosti TRAST s.r.o. Košice riadny výkon práv nájomcu nerušene užívať nakladať s predmetom nájmu, ktorým sú nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXXXX, D.. Č.. XXX, L. G.. Č.. XXX a to prízemné priestory vo výmere 50 m 2 a umožniť žalobcovi nerušene disponovať s hnuteľnými vecami v jeho vlastníctve, ktoré sú uvedené v zozname tovaru tvoriacom neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice N 184/2001, Nz 184/2001, napísanej dňa 19.4.2001.
16. Obe strany sporu predložili súdu Zápisnicu zo stretnutia zo dňa 19.6.2003 ohľadne vyporiadania vzájomného vzťahu, na ktorom stretnutí boli prítomní zástupcovia tak prenajímateľa, ako aj nájomcu, a ktorí sa stretli za účelom vysporiadania vzájomných sporov vyplývajúcich z nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 11.5.1999. Z tejto zápisnice je zrejmé, že zmluvné strany sa pred stretnutím v tento deň dohodli na spoločnom postupe, ktorý mal spočívať v tom, že nájomcovi budú poskytnuté na nahliadnutie a prekontrolovanie hnuteľné veci, ktoré sú predmetom zádržného práva, uplatneného prenajímateľom a sú spísané v Notárskej zápisnici I.. V. zo dňa 19.4.2001. Žalobca ako nájomca po vykonaní obhliadky hnuteľných vecí konštatoval, že zadržané veci svojimi vlastnosťami nie sú totožné s vecami, ktoré im boli odcudzené 19.4.2001. Sú značne poškodené, zapáchajúce, vykrčené a inak mechanicky poškodené, napr. špinavé. Na niektorých vreciach bola roztrhaná pečať notára a hnuteľné veci z týchto vriec boli zavesené na ramienkach na konštrukcii.
17. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, výzvou zo dňa 1.3.2004 (čl. 100 spisu) vyzýval žalobcu na prevzatie hnuteľných vecí, ktorá výzva bola daná na vedomie aj právnemu zástupcovi I.. T., nakoľko sa od januára 2004 neúspešne pokúšala s ním telefonicky spojiť, keďže nereagoval na odkazy, ktoré mu nechala v kancelárii, i na mobilnom telefóne a nie je možné osobne sa dohodnúť na odovzdaní hnuteľných vecí za účelom splnenia povinnosti podľa uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 24.6.2002. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobcu, aby jej uviedol akým spôsobom mu žalovaný má umožniť disponovať s hnuteľnými vecami, ktoré sú uložené v úschove, i o oznámenie miesta a času, kedy by k odovzdaniu mohlo dôjsť.
18. Hnuteľné veci boli žalobcovi odovzdané Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí vecí zo dňa 27.3.2006, za prítomnosti tak strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov, správcu, znalkyne i exekútora. Úkon započal v uvedený deň o 10:00 hod. v budove na Jesenského č.8 v Košiciach a veci prevzal oprávnený s tým, že ich zoznam je uvedený v prílohe zápisnice. Prílohy č. 1-6 sú súčasťou znaleckého posudku č. 28/2006 znalkyne J., príloha č.1 sa týka fotodokumentácie z fyzickej obhliadky, príloha č.2 zoznamu hodnoteného tovaru s nadobúdacími cenami.
19. Znalkyňa W.. J.M. predmetný znalecký posudok vypracovala na základe objednávky žalobcu zo dňa 23.3.2006 s tým, že znalecký posudok bol vypracovaný 4.4.2006. Podľa záveru znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota tovaru podľa predloženého zoznamu a fyzickej obhliadky, kedy
znalkyňa túto zostatkovú hodnotu stanovila sumou 39.064,-Sk bez DPH. Znalecký posudok žalobca prevzal 14.8.2006, o čom svedčí jeho podpis na doklade z čl. 17.
20. Na požiadanie súdu znalkyni J., kedy obdŕžala žiadosť od žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie ceny tovaru, kedy znalecký posudok vypracovala, ktorým dňom bol objednávateľovi doručený, znalkyňa písomným podaním zo dňa 18.2.2011 (čl. 86 spisu) oznámila, že písomná objednávka so zadaním úlohy znaleckého posudku jej bola zadávateľom predložená 23.3.2006, pred ktorým dátumom prebiehali osobné konzultácie i vykonanie prvej fyzickej obhliadky hodnotených vecí uskladnených v dvoch objektoch a to ešte dňa 19.6.2003. Ďalšiu fyzickú obhliadku vykonala 27.3.2006, kedy zároveň prevzala zadávateľom poskytnuté podklady k hodnoteným veciam. Dátum druhej fyzickej obhliadky bol rozhodujúcim dátumom pre stanovenie všeobecnej hodnoty hodnotených vecí. Na základe získaných podkladov, v zmysle platnej vyhlášky vypracovala znalecký posudok s dátumom 4.4.2006. Splnenie úlohy zadávateľovi oznámila telefonicky, kedy sa dohodli, že znalecký posudok pán J. prevezme osobne. Telefonicky dohodnuté viaceré termíny boli však zo strany zadávateľa presúvané z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti ako aj čerpania dovoleniek i dlhodobejšieho pôsobenia mimo Košíc u oboch zúčastnených strán, z ktorého dôvodu znalecký posudok zadávateľ osobne prevzal dňa 14.8.2006.
21. Konateľ žalobcu I. J. pred súdom potvrdil skutočnosti preukázané listinnými dokladmi, keď uviedol, že Zmluvou zo dňa 11.5.1999 spoločnosti TRAST s.r.o. boli prenajaté nebytové priestory na BM.Č. A..Č..X E. T.. Šlo o predajňu s malým skladom, v ktorej predávali športové potreby, vrátane ošatenia. Zmluvu uzatvorili so spoločnosťou AKTIVREAL s.r.o., ktorá bola v rozhodnom období vlastníkom a prenajímateľom celej budovy. Výpoveď z nájmu im oficiálne nikto nedal, z rozsudku tunajšieho súdu v konaní 20C/976/2001 je zrejmé, že nájom skončil výpoveďou zo strany žalovaného. Podľa uvedeného rozhodnutia žalobca prevzal výpoveď v priebehu súdneho konania v uvedenej veci, výpovedná lehota uplynula 1.1.2000. Koncom roku 2000 sa mu ohlásil pán T., správca nového vlastníka nehnuteľností, ktorému odovzdal fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov ako doklad o nájomnom vzťahu. Po oboznámení sa s novou skutočnosťou bol ochotný priestory vypratať, samozrejme po období dokedy mal zaplatený nájom, aj skôr, pokiaľ by mu peniaze boli vrátené. V decembri roku 2000 sa stalo, že na predajni vypli kúrenie, dvakrát elektrinu, z ktorého dôvodu predajňa nemohla byť v prevádzke. Navyše bolo to Vianočné obdobie, kedy mali viac zákazníkov. Nakoľko bola elektrina vypnutá, nešli počítače, preto nemali inú možnosť ako predajňu zatvoriť, Raz sa tak stalo aj v januári 2001. Vzhľadom na správanie žalovaného si uplatnili na nájomnom zľavu, nájom do konca januára 2001 mal zaplatený.
22. Dňa 19.4.2001 sa mu ozval predavač, že do predajne vznikol správca budovy T., žalovaný i notár V.A.. Po príchode mu oznámili, že berú veci, keďže neplatil nájomné a v priestoroch nemá čo robiť. Súpis vykonávali uvedené osoby bez jeho účasti. Doklady preukazujúce nákup hnuteľných vecí umiestnených v predajni mal uskladnené v kancelárii na T. Č..XX E. T., na predajni mal len príjmové doklady pre predavačov. V ďalšom období sa situáciu snažil so žalovaným riešiť, medzitým bolo vydané predbežné opatrenie a žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do ním užívaných nebytových priestorov. Napriek vydaniu predbežného opatrenia mu žalovaný nebytové priestory od 19.4.2001 k dispozícii nedal, sám mal vedomosť o tom, že ich prenajímal ďalšiemu subjektu. V júni v roku 2003 sa so žalovaným dohodli, že veci, ktoré zadržiava mu vráti, z ktorého dôvodu sa stretli na Jesenského ul., kde boli uložené. Po príchode však zistil, že tieto boli zažltnuté, pokrčené, plesnivé, niektoré z nich boli vo vreciach, iné voľne uložené. V takomto stave ich odmietol prevziať, požadoval prevzatie za prítomnosti znalca, keďže stav vecí by ináč preukázať nevedel. Vtedy bol spísaný záznam, ktorý pripravil I.. P. a je súčasťou spisu. Žalovaný sa ponúkol, že znalecký posudok vypracujú sami, z ktorého dôvodu ubehlo ďalšie obdobie, nakoniec mu oznámili, že sa tak nestalo. Hnuteľné veci mu boli vydané až cestou exekútora dňa 27.3.2006, o čom svedčí zápisnica z uvedeného dňa. Veci boli umiestnené v rovnakých pivničných priestoroch na Jesenského ul., preberal ich za prítomnosti exekútora i znalkyne a vydával mu ich správca žalovaného pán T.. Výšku škody určil rozdielom cien, za ktoré veci zakúpil a cenou podľa znaleckého posudku, ktorým posudkom znalkyňa určila ich hodnotu pri prevzatí. Rozdiel považoval za škodu, ktorá mu vznikla zavinením žalovaného. Táto strana sporu potvrdila aj to, že za niektoré veci nezaplatil, cca 300.000,-Sk, ich dodávateľom bola spoločnosť Dalisport s.r.o., s ktorou spolupracoval. Časť tejto hodnoty zaplatil vecami, ktoré od žalovaného prevzal, časť vecí zlikvidoval, keďže neboli použiteľné.
23. Podľa žalovaného, ten sa vlastníkom celej nehnuteľnosti na J. A.. E. T. stal v júni v roku 2000, kedy objekt odkúpil od spoločnosti AKTIVREAL. Mal vedomosť o tom, že v priestoroch sú nájomníci, aj to, že prenajaté priestory má aj žalobca. Pôvodný vlastník mu poskytol zmluvy o nájme všetkých nájomcov, okrem žalobcu. Správou budovy poveril spoločnosť Alimpex s.r.o., o ktorej skutočnosti predložil zmluvu zo dňa 1.10.2000. S nájomcami mal snahu dať veci do poriadku, so všetkými, okrem žalobcu boli spísané nové nájomné zmluvy. So žalobcom nájomný vzťah nepotvrdil z dôvodu, že nemal k dispozícii zmluvu o nájme nebytových priestorov, na predloženie ktorej ho vyzval vo februári 2001. V tomto mesiaci mu dal výpoveď z prenajatých priestorov, v ktorej výpovedi však zmluvu o nájme citoval. Táto strana sporu potvrdila, predložila súdu prípis z 23.1.2001, adresovaný spoločnosti AKTIVREAL s.r.o., ktorú spoločnosť žiadal a vyzýval na okamžité vypratanie a sprístupnenie priestorov predajne žalobcu, predložil aj oznámenie zo dňa 25.1.2001, ktorým spoločnosť AKTIVREAL oznamovala žalobcovi zmenu vlastníka.
24. K vniknutiu do predajne a znemožneniu jej užívania dňa 19.4.2001, kedy došlo k súpisu vecí žalobcu, k tomuto kroku žalovaný pristúpil, preto, lebo žalobca neuhrádzal nájomné a na jeho výzvu ohľadom preukázania nájomného vzťahu nereagoval. Napriek tomu, že výpoveď zo dňa 22.2.2001 sa vrátila od žalobcu ako nedoručená, podľa ktorej mal nájom skončiť 31.5.2001, po porade s právnou zástupkyňou pristúpil dňa 19.4.2001 k vyprataniu priestorov za prítomnosti notára, zástupcu jeho správcu, ako aj predavača predajne. Tovar evidovali tak, že fyzicky prešli každú položku a výsledkom evidencie bol zoznam tovaru, ktorý je súčasťou notárskej zápisnice z uvedeného dňa. Veci dávali do vriec, o tie sa postaral pán T., ktorý ich uskladnil na I. A.. E. T.W.. Po obdŕžaní predbežného opatrenia Okresného súdu Košice I vo februári 2003 žalobcu vyzývali na prevzatie vecí, výsledkom ktorej komunikácie bolo stretnutie v júni roku 2003. Žalovaný pripustil, že veci po dvoch rokoch uskladnenia boli poškodené, z ktorého dôvodu ich pán J. odmietol prevziať, a prečo boli uskladnené na tom istom mieste ďalšie tri roky, do marca 2006, kedy za prítomnosti znalca a exekútora boli žalobcom prevzaté. Od 19.4.2001 žalovaný znemožnil žalobcovi predmetné priestory užívať a tieto prenajal inej firme.
25. Žalobca predložil súdu potvrdenie spoločnosti DALI s.r.o. Galanta o tom, že neeviduje voči žalobcovi ku dňu 31.7.2011 žiadne pohľadávky, ich vzájomné obchodné vzťahy sú vysporiadané a tovar nimi nadobudnutý sa stal majetkom spoločnosti TRAST s.r.o. (čl. 121 spisu).
26. Svedok I. T. žalovanému pri kúpe nehnuteľnosti na J. A.. E. T. radil. Pred samotnou kúpou žalovaný bol nehnuteľnosť obhliadnuť, mal vedomosť o tom, že v jej priestoroch je niekoľko nájomcov, vrátane žalobcu. Podľa svedka so žalobcom bol v roku 2000 problém, predpokladal, že šlo o problém s platením nájomného. Pred samotnou kúpou nehnuteľnosti sa s G. J. stretol, prevzal od neho zmluvu o nájme, takže ju k dispozícii mali. Podľa ústnej dohody s konateľom žalobcu, ten mal prenajaté priestory užívať do konca roku 2000, po tomto termíne ich mal vypratať. Keďže tak neurobil, na jeho podnet došlo k vypnutiu elektrického prúdu v predajni. Vypínanie elektriny nebolo celkom v poriadku, preto pripravovali ďalšie právne kroky a po porade s právnou zástupkyňou sa rozhodli 19.4.2001, za účasti notára uplatniť zádržné právo. Hnuteľné veci fyzicky sčítavali, evidovali a ukladali do vriec, ktorých bolo cca 30 kusov. Šlo o výrobky značky Umbro. Veci uskladnil v kancelárii, v budove blízko železničnej nemocnice. Pán J. sa po niekoľkých výzvach do týchto priestorov dostavil, veci však odmietol prevziať, bolo to jeho prvé odmietnutie, až následne ich premiestnili na Jesenského ul., kde boli uskladnené do roku 2003, kedy veci obhliadol, opäť ich odmietol prevziať, o tri roky neskôr ich prevzal za prítomnosti znalca. Na ohodnotenie uskladnených vecí zabezpečili znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval predtým, ako žalobca veci prevzal.
27. V priebehu konania, dňa 19.11.2013 žalovaný okrem vyjadrenia vo veci predložil súdu znalecký posudok č. 34/2003 znalca Š. E. (čl. 172 a nasl. spisu). Z jeho obsahu je zrejmé, že znalecký posudok znalec vypracoval na základe vyžiadania zo dňa 10.11.2003 a jeho objednávateľom bol žalovaný W.. N.. Predmetom a úlohou znalca bolo vykonanie odhadu a určenie všeobecnej hodnoty zásob športového tovaru, uloženého v priestoroch skladu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec ohodnotil a určil všeobecnú hodnotu vecí nachádzajúcich sa E. T. L. I. A..Č.. X vo výške 348.390,-Sk s DPH. Zoznam športového tovaru, ktorý znalec ohodnocoval je súčasťou znaleckého posudku.
28. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I č.k. 20C/976/01 je zrejmé, že dňa 15.8.2001 žalobca, spoločnosť TRAST s.r.o. podal žalobu voči žalovanému W.. N. o splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm.b) O.s.p., keď žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť plniť si riadne povinnosti prenajímateľa
podľa zák.č. 116/90 Zb. v platnom znení, vyplývajúce zo Zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov zo dňa 11.5.1999 a Dodatku č.1 zo dňa 17.11.1999, zdržať sa všetkých úkonov porušujúcich zmluvu o nájme, úkonov znemožňujúcich žalobcovi riadny výkon práv nájomcu nerušene užívať a nakladať s predmetom nájmu, ktorým sú nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, zapísanej na B. Č.. XXXXX, Č.. D.. XXX a to prízemné priestory o výmere 50 m2.
29. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 14.2.2007 žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie odvolací súd rozsudkom zo dňa 6.5.2008 potvrdil.
30. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2008 vyplýva, že odvolací súd považoval doručenie výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.2.2001 žalobcovi dňa 20.9.2006 a uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty podľa článku III zmluvy, zmluva zanikla dňa 1.1.2007, pretože výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalobcovi doručená, t.j. od 1.10.2006.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností súd pri hodnotení dôkazov uzavrel, že žalobca sa stal nájomcom predmetných nebytových priestorov, aj to, že vlastníkom celej nehnuteľnosti sa stal žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2000, ktorej vklad bol povolený 26.6.2000 v celosti, ktorý vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa. Nesporné medzi stranami bolo aj to, že dňa 19.4.2001 žalovaný vnikol do predajne žalobcu za prítomnosti notára aj ďalších osôb vrátane pracovníka žalobcu, vykonal súpis hnuteľných vecí v uvedených priestoroch sa nachádzajúcich, ktoré uskladnil do vriec, tie následne odložil a uschoval. Od uvedeného dňa, t.j. od 19.4.2001 žalovaný prenajaté priestory uzavrel a žalobcovi, ktorý bol v tom čase v riadnom nájomnom vzťahu prístup k nim znemožnil. Tento úkon a to porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy súd posudzoval ako protiprávny úkon žalovaného ako jednej z podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatnil. Podľa súdu bola preukázaná aj ďalšia podmienka a to spôsobenie škody, keď žalovaný hnuteľné veci žalobcu uskladnil v nevyhovujúcich suterénnych priestoroch na Jesenského ul. v Košiciach, kde tieto veci boli uskladnené až do roku 2006, kedy ich žalobca v rámci exekučného konania, za účasti znalca prevzal, čím došlo k ich poškodeniu a zničeniu, z ktorého dôvodu bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody. Námietku premlčania súd posúdil tak, že nárok žalobcu premlčaný nie je, keďže znalecký posudok, na základe ktorého sa žalobca o škode dozvedel, a ktorú bolo možné objektívne vyčísliť v peniazoch do tej miery, aby svoj nárok mohol na náhradu škody uplatniť na súde sa dozvedel až zo znaleckého posudku, ktorý prevzal 14.8.2006. Keďže žaloba bola podaná 14.8.2008, zákonná lehota v danom prípade pri náhrade škody dodržaná bola. Súd poukázal aj na výpoveď znalkyne, podľa ktorej až druhá fyzická obhliadka vecí, t.j. dňa 27.3.2006, kedy od žalobcu prevzala písomné podklady k hodnoteným veciam, bola rozhodujúcou pre stanovenie všeobecnej hodnoty hodnotených vecí, na základe čoho znalecký posudok vypracovala.
32. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.10.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm.f) O.s.p., keďže sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
33. K zrušeniu rozsudku došlo pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže odôvodnenie podľa odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe, lebo súd nevysvetlil, z akého dôvodu nevzal do úvahy judikatúru, na ktorú žalovaný poukázal vo vyjadrení z 12.11.2013 na čl. 167-168 a to najmä vo vzťahu k tvrdenému uplynutiu tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty a tiež, čo sa týka jeho námietok ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, spoluzavinenia žalobcu a započítania. Súd uložil prvostupňovému súdu aj povinnosť vykonať dôkaz znaleckým posudkom znalca E. a rozsudkom 24C/329/2002 z 15.10.2003 Okresného súdu Košice II, tieto dôkazy ako aj ostatné už vykonané dôkazy vyhodnotiť, vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, konkrétne so všetkými skutočnosťami uvedenými v podaniach a výpovediach účastníkov konania a svedkov, ako aj v odvolaní a znova rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a presvedčivé.
34. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 25C/388/2009-254 na návrh žalobcu pripustil, aby z konania vystúpil žalobca, t.j. spoločnosť TRAST s.r.o. a na jeho miesto vstúpil PERSEUS
s.r.o. Košice, keďže na túto spoločnosť (pôvodné obchodné meno Martiflex s.r.o.) prešla pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2015.
35. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2013 okrem iného opätovne namietal premlčanie uplatneného nároku právneho predchodcu žalobcu, ktorú námietku premlčania vzniesol už pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril, pričom apeloval na súd, aby túto námietku posúdil prednostne, to znamená, aby v prípade jej opodstatnenosti v konaní stranám sporu nevznikali ďalšie náklady. Na podporu tvrdenia ohľadom premlčania domnelého nároku žalobcu žalovaný poukázal na podanie zo dňa 14.8.2008, ako aj nasledujúce skutočnosti, ktoré považoval za rozhodujúce pre začiatok plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty.
36. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka T., podľa ktorého po evidencii vecí tieto uskladnil v kancelárii v budove blízko železničnej stanice a po niekoľkých mesiacoch, resp. po roku, keď uvedené priestory nechceli ďalej platiť veci premiestnili na I. A.. do pivničných priestorov. Pán J. v týchto priestoroch kancelárie, kde veci boli uložené bol. Po mnohých výzvach sa dostavil, no veci odmietol prevziať. To bolo jeho prvé odmietnutie. Až následne veci premiestnili na I. A.., kde boli uskladnené do roku 2003. Pán J. sa dostavil do týchto priestorov, veci z vriec vybrali za jeho prítomnosti, aj znalca. Znalec veci fyzicky pozrel, urobil zápis, vtedy ich žalobca neprevzal, prevzal ich až o tri roky neskôr.
37. Poukázal aj na výpoveď svedkyne J.O., ktorá uviedla, že niekedy v polovici roku 2003 bola požiadaná spoločnosťou TRAST s.r.o., konkrétne pánom J., aby ohodnotila jeho veci - zápisnica z 19.6.2003, čo je príloha č. 67 znaleckého posudku. Po príchode na samotné miesto však k odbornému ohodnoteniu vecí nedošlo, pretože pokiaľ si znalkyňa pamätala, tieto boli poškodené, zažltnuté, pokrčené. Následne o tri roky neskôr v roku 2006 sa zúčastnila, na opätovnú žiadosť konateľa uvedenej spoločnosti a vykonala fyzickú obhliadku vecí, ktoré boli v takom stave ako pred tromi rokmi. Znalkyňa potvrdila telefonicky, aj osobný kontakt s konateľom žalobcu. Žalovaný poukázal na stranu 4 znaleckého posudku znalkyne J.O., kde konštatovala, že v tom čase, t.j. 19.6.2003 bol tovar uskladnený v nevykurovanej miestnosti, v ktorej bol výrazný zápach ako dôsledok nevetraných skladovacích priestorov so značnou vlhkosťou prostredia. Podmienky uskladnenia už v tomto období vykazovali známky značného negatívneho vplyvu na zmenu fyzického stavu hodnoteného tovaru a jeho kvalitatívne parametre. Podľa vyjadrenia z 10.3.2001 žalovaný pripustil, že veci k 19.6.2003 boli poškodené, poukázal aj na vyjadrenie J. v konaní 13C/208/2008 na pojednávaní 9.9.2009, na stranu 3 zápisnice, keď uviedol, že ešte v roku 2003 chcel prevziať veci, ktoré boli zadržané žalovaným, avšak keď videl, že tieto boli poplesnené, vykrčené, roztrhané, natlačené, takéto veci odmietol prevziať a neprichádzalo do úvahy, aby ich v takomto stave prevzal.
38. Z vyššie uvedeného konštatovania žalovaný uzavrel, že všetci relevantní svedkovia, znalkyňa vrátane samotných strán sporu sa zhodli na tom, že veci boli poškodené už v roku 2003, potvrdil to aj sám žalobca, keď na stretnutí 19.6.2003 konštatoval, že veci nemajú totožné vlastnosti, nakoľko sú značne poškodené, t.j. zapáchajúce, vykrčené a inak mechanicky poškodené, napr. špinavé. Táto skutočnosť podľa žalovaného má pre otázku posúdenia premlčania nároku žalobcu podstatný právny význam, nakoľko objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods.2 OZ trojročná, pričom plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Skutočnosť, že k vzniku škody malo dôjsť najneskôr v roku 2003 znamená, že nárok žalobcu musel byť premlčaný najneskôr v roku 2006, pričom pre plynutie objektívnej premlčacej doby nemá vplyv žalobcom udávaná skutočnosť, že o výške škody sa dozvedel 14.8.2006, t.j. v deň prevzatia znaleckého posudku č.28/2006, nakoľko jej plynutie má objektívny charakter a nie je závislé od toho, kedy sa žalobca dozvedel o výške škody zo znaleckého posudku. V tomto smere poukázal na judikatúru Najvyšších súdov SR a ČR, ktorá zreteľne postuluje, že objektívna premlčacia doba začala v zmysle citovaného ustanovenia § 106 dos.2 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy k udalosti došlo, z ktorej vznikla škoda, čo vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie muselo byť v roku 2003.
39. Objektívna doba tak predstavuje akýsi zákonný objektívny rámec, ktorý stanovuje hranice premlčania
- túto dobu nie je možné predĺžiť o dobu subjektívnu, nakoľko jej uplynutím dochádza k premlčaniu práva bez ohľadu na to, kedy začala, alebo mala začať plynúť doba subjektívna. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/2232/2005, podľa ktorého začiatok objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, čo do svojho začiatku aj konca sú obidve doby od seba nezávislé, ak sa
skončí uplynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods.2 OZ) je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla.
40. Žalovaný predložil súdu ďalší dôkaz, z ktorého je zrejmé, že objektívna premlčacia doba začala plynúť už (pred) v priebehu roku 2003. Zo znaleckého posudku č.34/2003 z 11.12.2003, vyhotoveného znalcom Š.P. E. vyplýva poškodenie vecí v čase ich ohliadky dňa 14.11.2003. Znalec konštatuje (bod 2.1.3 znaleckého posudku), že tovar pochádza zo starších zásob, vyrobený bol pred viac ako štyrmi rokmi. Ide o tovar, kde sú viditeľné stopy dlhého uskladňovania. Kožené výrobky jako obuv a futbalové lopty sú značkové, časť tovaru je demodná, na niektorých vzoroch odevu značne porušená aj napriek momentálne dostatočne zabezpečených podmienok (tovar je pod stálou kontrolou - vlhkomer a tepelná stálosť) - tovar je mimo záručnú hodnotu, jeho výroba sa predpokladá v rokoch 1999-2000. Všeobecná hodnota bola ustálená po prehodnotení viacerých už spomínaných kritérií. Okrem konštatovania znalca, že tovar bol poškodený už v novembri 2003, je významným aj ďalšie jeho konštatovanie týkajúce sa dátumu výroby vecí. Znalec konštatoval, že veci sú k novembru 2003 staré minimálne 4 roky, čo nasvedčuje tomu, že bol vyrobený v priebehu roka 1999, možno aj skôr. Preto podľa žalovaného v spise sa nenachádza jediný dôkaz, o ktorý by bolo možné oprieť začatie plynutia objektívnej premlčacej doby neskôr, ako v roku 2003, práve naopak, všetky dôkazy, dva znalecké posudky, výpovede svedkov, aj strán sporu nasvedčujú tomu, že k poškodeniu vecí došlo už v priebehu roka 2003.
41. Žalovaný konštatoval aj to, že bez ohľadu na uplynutie objektívnej premlčacej doby už v roku 2006, aj subjektívna premlčacia doba uplynula skôr, ako sa žalobca so svojimi nárokmi obrátil na súd. Zo znenia ust. § 106 ods.1 OZ je totiž zrejmé, že subjektívna premlčacia doba plynie od momentu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Keďže žalobca nemal prakticky od samého počiatku pochybnosti o tom, kto mu škodu spôsobil, otázne je len to, kedy sa o škode dozvedel, presnejšie o jej výške. Aj v tomto prípade poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR, v zmysle ktorej pre počiatok plynutia subjektívnej doby postačuje zistenie približnej výšky škody, to znamená, keď poškodený má k dispozícii údaje umožňujúce mu podať na súde žalobu. V danom prípade to bolo nepochybne v rovnaký čas, ako sa dozvedel o tom, že na údajne jeho tovare došlo k vzniku škody. Žalobca totiž od počiatku poznal rozsah tovaru, evidoval ho na príslušnom účte na sklade a predajni, ako sám tvrdí, tovar bol jeho majetkom a teda musel poznať jeho približnú (účtovnú/nadobúdaciu) hodnotu, ktorá by postačovala na podanie žaloby na súde už v roku 2003. Žalobcom počítané plynutie premlčacej doby od augusta 2008 je ničím nepodložené a v priamom rozpore s ustanovením zákona, resp. so závermi konštantnej judikatúry. Pri neopodstatnenosti znaleckého posudku pre účely podania civilnej žaloby, žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo/2656/2004), podľa ktorého nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods.1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Postačuje preto, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada od odborníka informáciu o predajnej cene novej veci obdobného typu, nie je rozhodujúce. Pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje totiž i len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva i z toho, že sa výška škody zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku.
42. Na dôvažok žalovaný uviedol, že ak by aj v rozpore s citovanou judikatúrou nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby pred rokom 2006 a zároveň by subjektívna premlčacia doba neuplynula už v roku 2003, resp. 2005, tak začala nepochybne plynúť najneskôr 5.4.2006, keď bol znalecký posudok W.. J. vyhotovený. Podľa žalovaného je nemysliteľné, aby sa začiatok plynutia tejto doby posúval v závislosti od toho, ako to žalobcovi vyhovuje. Z výpovede znalkyne napokon vyplynulo, že znalecký posudok mala k dispozícii už 4.4.2006, pričom objednávateľa opakovane urgovala na jeho prevzatie, pričom došlo aj k osobnému stretnutiu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nič nebránilo znalecký posudok prevziať, resp. sa s jeho obsahom oboznámiť už začiatkom apríla 2006. Dodal aj to, že prípadný úmysel žalovaného spôsobiť žalobcovi škodu, odôvodňujúci aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby nebol v konaní preukázaný a dovtedy zo strany žalobcu ani tvrdený. Všetky predložené dôkazy smerujú k neúmyselnému zavineniu, čo odôvodnil tým, že žalovaný sa pred spísaním vecí radil s advokátom a postupoval s ohľadom na právne posúdenie veci, pri súpise vecí boli prítomní zástupcovia všetkých zúčastnených strán, k súpisu bol prizvaný aj notár, ktorý o otvorení predajne Umbro spísal zápisnicu za
účelom zachovania čo najväčšej možnej objektivity, žalobca sám priestory, v ktorých mali byť uskladnené veci nevyberal, nakoľko sa o to postaral svedok T., ktorý tovar uskladnil vo vlastnej budove na I. A.. E. T., veci boli uskladnené vo vykurovaných priestoroch, žalovaný opakovane žalobcu vyzýval na prevzatie tovaru a to tak písomne, ako aj osobne, z ktorého dôvodu bol to práve žalobca, ktorý veci odmietol bezdôvodne prevziať.
43. Žalovaný sa vyjadril aj k okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie výšky škody, vzniesol námietku započítania.
44. Súčasťou tohto vyjadrenia je znalecký posudok č. 34/2003 znalca Š. E., ktorého objednávateľom bol žalovaný W.. N. a úlohou znalca v zmysle písomnej a ústnej objednávky žiadateľa bolo vykonanie odhadu a určenie všeobecnej hodnoty zásob športového tovaru uloženého v priestoroch skladu. Posudok bol vyžiadaný 10.11.2003. Znalec určil všeobecnú hodnotu vecí s DPH sumou 348.390,-Sk.
45. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, č.k. 13C/208/2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť TRAST s.r.o. uplatnil voči žalovanému Ing. G. N. nárok o zaplatenie 58.191,99 € s príslušenstvom titulom náhrady škody - ušlého zisku. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.1.2016 v konaní 3Co/1016/2014.
46. Na uvedené rozhodnutie poukázal aj právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 3.4.2017 (čl. 279 a nasl. spisu), keď uviedol, že v danom konaní 13C/208/2008 o náhradu škody v podobe ušlého zisku šlo o totožný právny a skutkový základ s prejednávaným sporom v konaní 25C/388/2009. Podľa uvedeného rozhodnutia všeobecná dvojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň po zadržaní veci odporcom, keďže už pri súpise vecí žalobca vedel, teda mal vedomosť o nadobúdacích hodnotách zadržaných vecí, vedel aj o predajných cenách vecí, teda ceny, za ktoré ich chcel predať. Žalobca sa dozvedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá aj z listu zo dňa 30.4.2001, keď mu žalovaný oznámil, že mu veci zadržal, a na ktorý prípis žalobca písomne odpovedal 22.5.2001. Keďže subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začala plynúť nasledujúci deň po súpise vecí, t.j. 20.4.2001, táto uplynula najneskôr 20.4.2003, príp. najneskôr 22.5.2003, kedy žalobca odpovedal žalovanému na list o zadržaní vecí. Vo vzťahu k uplynutiu objektívnej premlčacej doby súd uviedol, že objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo ku škode, t.j. po uplatnení zádržného práva žalovaného na veci patriace žalobcovi, t.j. 20.4.2001 a uplynula 20.4.2004. Keďže žalobca podal žalobu na súd 14.8.2008 a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Uvedený rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom, pričom aj podľa názoru tohto súdu žalobca v čase súpisu zadržaného tovaru vedel kto za škodu zodpovedá, keďže tovar zadržal žalovaný. Preto je irelevantné tvrdenie žalobcu, že sa dozvedel o výške škody zo znaleckého posudku. Žalobca mal vedomosť o existencii škody a kto za škodu zodpovedá už v čase súpisu hnuteľných vecí 19.4.2001 (viď notárska zápisnica I..V. č. N 184/2001, Nz 184/2001), nakoľko pri súpise vecí bol prítomný, tak ako súd prvého stupňa správne uviedol. Zároveň mal vedomosť, ktoré veci patriace do jeho vlastníctva boli žalovaným zadržané a ako vlastník týchto vecí, čo bolo v konaní nesporné, disponoval aj dokladmi viažucimi sa k nákupnej cene týchto vecí a mohol už vtedy vyčísliť ušlý zisk, pretože v čase súpisu zadržaných hnuteľných vecí vedel o aké veci ide, za akú cenu ich kúpil a za akú cenu by ich mohol predať, keďže sám predpokladal, že k predaju tovaru by došlo najneskôr o rok, teda 19.4.2002. Nakoľko subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody titulom ušlého zisku začala plynúť dňom 20.4.2001 a uplynula 20.4.2003 a žaloba bola podaná na súde 14.8.2008, odvolací súd skonštatoval, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Navyše nárok žalobcu je premlčaný aj vzhľadom na uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 20.4.2001 a uplynula 20.4.2004 v zmysle § 106 ods. 1,2 OZ.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie súdu prvej a druhej inštancie, keď skutkový a právny základ pre posúdenie premlčania je v oboch prejednávaných prípadoch de facto a de iure identický, pričom námietka premlčania bola zo strany žalovaného vznesená už pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril, čo bolo v septembri 2009, žalovaný navrhol, aby konajúci súd premlčanie posúdil s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania prednostne. V tejto súvislosti s plynutím premlčacej doby dal do pozornosti opäť výpoveď svedka T., svedkyne J.O., znalecký posudok uvedenej znalkyne, výpoveď tak J. S. S. N. v tomto konaní, ako aj v konaní 13C/208/2008, Zápisnicu zo stretnutia zo dňa 19.6.2003, Záznam z obhliadky znalca Ing. E. k 14.11.2013. Vyjadril sa aj k výške škody, vzniesol námietku aktívnej
vecnej legitimácie, keďže žalobca v konaní nepreukázal vlastnícke, alebo iné právo k tovaru, ktorý mal byť zo strany žalovaného poškodený a od ktorého poškodenia žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v súdnom spore. V konaní predložil potvrdenie spoločnosti DALI s.r.o. Galanta o tom, že táto neeviduje voči žalobcovi k 31.7.2011 žiadne pohľadávky. Keďže predmetné potvrdenie sa ani len okrajovo nezmieňuje o poškodenom tovare, jeho dodaní, druhu, rozsahu a podobne, nie je možné z neho vyvodiť, o aké pohľadávky by sa malo jednať a aký by mal byť ich vzťah k poškodenému tovaru. Poukázal aj na spoluzavinenie žalobcu i započítanie, keď vzniesol kompenzačnú námietku vo forme obrany proti návrhu žalobcu v sume vo výške 20.901,57 € k 3.4.2017.
48. Žalobca po prevzatí zastupovania právnym zástupcom I.. T. dňa 30.8.2017 sa vyjadril k otázke premlčania, k výške škody i k námietke vznesenej zo strany žalovaného týkajúcej sa aktívnej legitimácie žalobcu.
49. Na pojednávaní dňa 14.2.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu prezentoval nové tvrdenia, podľa ktorých žalovaným vznesená námietka premlčania výkonom práva je v rozpore s dobrými mravmi, i skutočnosť, že škoda bola spôsobená z jeho strany úmyselne, v dôsledku čoho je nutné v prejednávanom prípade aplikovať objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu.
50. Úmyselné konanie žalovaného ozrejmil skutočnosťami, že ten v čase kúpy nehnuteľnosti vedel, že žalobca mal v nájme určitý priestor, že k vyprataniu vecí z priestorov, ktoré mal žalobca v nájme došlo pred uplynutím výpovednej lehoty, čo bolo v apríli 2001, pričom výpovedná lehota uplynula až následne, podľa rozhodnutia súdov 1.1.2007. Navyše žalovaný znemožňoval žalobcovi výkon nájmu, keď v decembri 2000, resp. začiatkom roku 2001 mu prerušil dodávku elektriny, z ktorého dôvodu nemohol predmet nájmu užívať v súlade s dojednanými podmienkami napriek vydanému predbežnému opatreniu. Veci, ktoré žalovaný uskladňoval do vriec, s týmito nenakladal s odbornou starostlivosťou. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril aj k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, keď s názorom protistrany nesúhlasil. Vzhľadom na rozsah tovaru a zbežné nahliadnutie, aj to nie k všetkým veciam nedošlo k takej vedomosti žalobcu, aby bolo možné od neho požadovať spravodlivé určenie výšky škody. Predmetný tovar bol žalobcovi vydaný až na základe exekučného konania 27.3.2006, kedy obratom, po tomto vydaní požiadal znalca o vyčíslenie škody. Podľa jeho tvrdenia, až prevzatím znaleckého posudku 14.8.2006, teda až týmto momentom sa skutočne dozvedel o výške škody, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Rovnako vyjadril názor, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 OZ, nakoľko túto námietku v predmetnom konaní s ohľadom na skutkové osobitosti daného prípadu je nutné vnímať výlučne ako prostriedok umožňujúci značne poškodiť účastníka právneho vzťahu, pričom v tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR (napr. I.ÚS/718/11, II.ÚS/309/95, I.ÚS/643/04) ako aj ďalšie rozhodnutia.
51. Podľa žalovaného, žalobcom je právnická osoba, ktorá v prípade rozhodnutia súdu nebude žiadnym spôsobom znášať náklady v súvislosti s daným konaním, naopak žalovaný je fyzická osoba, ktorá vzhľadom na neukončený spor žije v právnej neistote. Opätovne poukázal na posúdenie námietky premlčania v konaní 13C/208/2008 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, kedy obidva súdy sa vyrovnali s námietkou premlčania, z ktorého dôvodu bol návrh žalobcu na náhradu škody z titulu ušlého zisku zamietnutý. Pokiaľ zo strany žalobcu boli vznesené ďalšie nové tvrdenia a to posúdenie námietky premlčania z dôvodu úmyselne spôsobenej škody, žalovaný bol toho názoru, že je to jediná námietka, ktorú môže protistrana namietať, túto považuje za tendenčnú, vymyslenú, keďže nebolo preukázané úmyselné konanie žalovaného, ktoré má iné znaky, než je to v danom prípade. Žalovaný niekoľkokrát vyzýval žalobcu na prevzatie vecí od čias ich zadržania, žalobca napriek výzve bol veci obhliadnuť takmer po dvoch rokoch, kedy ich odmietol prevziať a prevzal ich až v roku 2006. Žalobca sa o škode mal možnosť dozvedieť či už z účtovníctva, z dokladov preukazujúcich ich nákup, predaj, veci mal uložené v sklade, čiže tak ako uviedol nemusí byť znalecký posudok, aby žalobca mohol nárok uplatniť na súde. Preto pokiaľ ide o námietku premlčania v danom prípade sa jedná o roky, kedy lehota uplynula a kedy žalobca mohol uplatniť svoj nárok, preto otázka prevzatia znaleckého posudku je v danom prípade irelevantná. Žalobca rovnako zaujal stanovisko aj k spoluzavineniu žalobcu i k úmyselnému konaniu žalovaného.
52. Vzhľadom na nové skutočnosti na poslednom pojednávaní žalovaný zaujal písomné stanovisko podaním zo dňa 20.4.2019 a to k rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, v
ktorom smere uviedol, že posudzovanie rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi je posudzované naprieč celou rozhodovacou praxou oboch najvyšších, resp. ústavných súdov konštantne a stabilne, vo všetkých prípadoch je jasne a zreteľne postulované, že pre odopretie námietky premlčania musia vyvstať natoľko závažné okolnosti a s takou výnimočnou intenzitou, aby bol odôvodnený tak významný zásah do ústavného princípu právnej istoty, akým odopretie práva uplatniť námietku premlčania vo svojej podstate je. S poukazom na jednotu rozhodovacej praxe sú závery odzrkadlené aj v samotných judikátoch predložených žalobcom - aj tieto síce rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi umožňujú, no zároveň upozorňujú na výnimočnosť a ojedinelosť takéhoto postupu. Námietka premlčania dobrým mravom v zásade neodporuje, práve naopak, rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi je ojedinelým právnym úkazom, ktorý prichádza do úvahy za určitých skutkových okolností majúcich povahu tak v subjektoch (pomer blízkych príbuzných, spolupracovníkov, spolumajiteľov firmy a pod.) ako aj objektoch (rozpor s dobrými mravmi musí mať mimoriadnu intenzitu rovnajúcu sa šikane). Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplynulo a nikdy nebolo tvrdené, že by konanie žalovaného malo napĺňať znaky šikany, resp., že by vzťah strán sporu mal mať osobitnú povahu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný sa námietkou premlčania bránil od počiatku, roku 2009, nevzniesol ju v úmysle poškodiť žalobcu, ale v úmysle ochrániť seba, pričom bol to práve žalobca, kto premlčaciu lehotu „prešvihol“ nie o dni, alebo mesiace, ale doslova o roky.
53. Vyjadril sa aj k škode spôsobenej úmyselne, keď uviedol, že žalobca tvrdenú tézu ničím nepodložil, z ktorého dôvodu by sa v danom prípade mala aplikovať desaťročná objektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods.2 OZ. Vo vzťahu k prípadnej desaťročnej objektívnej premlčacej doby žalovaný uviedol aj to, že na takýto postup (bez ohľadu na uplynutie subjektívnej premlčacej doby) nie je žiaden dôvod, úmysel žalovaného spôsobiť žalobcovi škodu nikdy nebol tvrdený, dokazovaný a teda ani preukázaný, pričom žalovaný ho zásadne popiera. Okolnosti, za ktorých došlo k spísaniu a následnému uskladneniu hnuteľných vecí svedčia skôr o snahe žalovaného akejkoľvek škode zabrániť. Opätovne poukázal na skutočnosti tvrdené v priebehu konania a to, že hnuteľné veci boli spísané za účasti notára, svedkov, zabalené do vriec a následne pánom T.M. uložené v nebytových priestoroch na Jesenského ul. v Košiciach. Ak by žalovaný chcel na hnuteľných veciach škodu úmyselne spôsobiť, resp. by k ich osudu pristupoval ľahostajne, určite by si nelámal hlavu s ich súpisom, balením, odvozom a následným uskladnením. V danom prípade teda nie je možné tvrdiť, že by žalovaný o možnosti spáchať škodu vedel a už vôbec nie, že by sa vo vzťahu k hnuteľným veciam správal ľahostajne a teda, že by mal byť s eventuálnym vznikom škody uzrozumený. Z uvedených dôvodov sa domáhal zamietnutia žaloby.
54. Podľa ust. § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
55. Podľa ust. § 101 cit. zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
56. Podľa § 106 ods. 1,2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
57. Podľa § 420 ods.1 cit. zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
58. Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
59. V ustanovení § 106 sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený
subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej, alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty.
60. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty tak platí, že subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty; inak povedané, k subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o škode a osobe za škodu zodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Ak oprávnený nadobudne subjektívnu vedomosť o škode a o tom kto za ňu zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, námietke premlčania zo strany povinnej osobe už nedokáže úspešne čeliť. Objektívna premlčacia lehota však nijakým spôsobom „nepredlžuje“ lehotu subjektívnu. Ak napríklad časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty sú totožné, právo poškodeného sa premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. Zvyšok objektívnej premlčacej lehoty síce doplynie, no ak vo zvyšku objektívnej premlčacej lehoty poškodený uplatní právo na súde, nedokáže úspešne čeliť námietke premlčania, pretože jeho právo sa premlčalo už momentom márneho uplynutia lehoty subjektívnej.Z uvedeného možno uzavrieť, že obe premlčacie lehoty sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.
61. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach. Prvou predstavuje vedomosť o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti). Poškodený musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej, príp. odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je vyčísliteľné v peniazoch. Druhou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá.
62. Tak ako konštatoval odvolací súd, ktorý rozhodoval o odvolaní v konaní 13C/208/2008, aj žalovaný podaniami v priebehu konania, pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods.1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, strana 634 ods.3). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozhodnutie NS ČR z 29.11.2006, sp.zn. 25Cdo/721/2005).
63. V právnej teórii i súdnej praxi sa škoda (ako kategória občianskeho práva) chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí).
64. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a tak ako vyššie uvedené, že právny predchodca žalobcu spoločnosť TRAST s.r.o. sa stal nájomcom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v T. L. J. A..Č.. X na základe Zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov zo dňa 11.5.1999 a Dodatku k nej, ktorú uzatvoril s vtedajším vlastníkom a prenajímateľom, spoločnosťou AKTIVREAL s.r.o. Košice. Nesporné medzi stranami sporu bolo aj to, že vlastníkom celej nehnuteľnosti, budovy súp. Č.. XXX, zapísanej L. B. Č..XXXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2000, ktorej vklad bol povolený 26.6.2000 sa stal žalovaný, ktorý tak zo zákona vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa. Nájomný vzťah právneho predchodcu žalobcu k predmetným nebytovým priestorom zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňom 1.1.2007.
65. Žalovaný dňa 19.4.2001 uplatnil svoje zádržné právo voči hnuteľným veciam vlastnícky patriacim právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré sa nachádzali v predmetných priestoroch, pričom tieto boli spísané v Notárskej zápisnici I.. D. V. pod č. N 184/2001, Nz 184/2001 uvedeného dňa. Pri súpise vecí bol prítomný notár, zástupca žalovaného, jeho správca, predavač predajne, dostavil sa aj samotný žalobca. Tovar na predajni bol evidovaný tak, že uvedené osoby fyzicky prešli každú položku a výsledkom evidencie bol zoznam tovaru, ktorý je súčasťou Notárskej zápisnice zo dňa 19.4.2001. Uvedené veci boli dávané do vriec, o ktoré sa postaral správca žalovaného, ktorý ich uskladnil najprv v kancelárii v budove blízko železničnej stanice, následne na Jesenského ul. v Košiciach.
66. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd sa zaoberal otázkou, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu skúmal, kedy sa žalobca dozvedel o výške škody, ktorú v konaní žalobou uplatnil v sume 25.728,97 €, a ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel cien, za ktoré veci zakúpil a cenou podľa znaleckého posudku, ktorým posudkom znalkyňa určila ich hodnotu pri prevzatí. Tak ako bolo konštatované, k vedomosti o škodcovi a k plynutiu subjektívnej premlčacej doby treba poukázať na tú skutočnosť, že poškodený sa dozvie o tom kto sa škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods.1 OZ, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dodatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti R/16/2014.
67. Tak ako bolo ustálené v konaní 13C/208/2008 i v rozhodnutí odvolacieho súdu, žalobca mal vedomosť o existencii škody a kto za túto škodu zodpovedá už v čase súpisu hnuteľných vecí dňa 19.4.2001 - Notárska zápisnica JUDr. Furdu č. N 184/2001, Nz 184/2001, nakoľko žalobca tak ako vo svojej výpovedi potvrdil, pri súpise vecí bol a vedel, teda mal vedomosť o nadobúdacích hodnotách zadržaných vecí, keďže podľa jeho vyjadrenia, doklady preukazujúce nákup hnuteľných vecí mal uskladnené na Kmeťovej ul. 13 v Košiciach, na predajni boli príjmové doklady pre predavačov, čo znamená, že vedel aj o predajných cenách vecí, za ktoré ich chcel predať. Vedel teda, ktoré veci patria do jeho vlastníctva, ktoré mu boli žalovaným zadržané. Ako vlastník vecí disponoval dokladmi viažucimi sa k nákupnej cene týchto vecí, z ktorého dôvodu už vtedy mohol vyčísliť škodu, pretože tak ako bolo konštatované, v čase súpisu zadržaných vecí vedel, o ktoré veci ide, za akú cenu ich kúpil a za akú cenu ich mohol predať.
68. Na základe vyššie uvedeného subjektívna premlčacia lehota je dvojročná, začala plynúť nasledujúci deň po súpise vecí, t.j. 20.4.2001 a uplynula najneskôr 20.4.2003 a keďže žaloba bola podaná na súd 14.8.2008, súd konštatuje, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Navyše nárok žalobcu je premlčaný tak ako bolo konštatované v uvedených konaniach aj vzhľadom na márne uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 20.4.2001 a uplynula 20.4.2004 v zmysle ust. § 106 ods. 1,2 OZ.
69. V tomto smere súd poukazuje aj na písomné podanie žalovaného z 30.4.2001 adresované právnemu predchodcovi žalobcu, v ktorom mu oznámil, že si uplatnil zádržné právo k hnuteľným veciam nachádzajúcich sa v priestoroch objektu na J. Č..X, E. T., na ktorý prípis žalobca odpovedal listom zo dňa 22.5.2001.
70. Pokiaľ ide o ďalšiu vznesenú námietku zo strany žalobcu, keď prezentoval námietku premlčania vznesenú žalovaným výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 OZ, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že aj s touto námietkou sa odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 28.1.2016, v konaní 3Co/1016/2014 vysporiadal, keď poukázal na rozhodnutia a judikatúru.
71. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
72. Tak ako bolo konštatované, právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva, čo znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Z uvedeného dôvodu nárok oprávneného trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.
73. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda v čas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Uvedený inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas, úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania predstavuje obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva (uznesenie NS SR z 31.7.2009, sp.zn. 1MCdo/8/2008). Odvolací súd v tomto smere poukázal aj na ďalšie rozhodnutia upravujúce zmysel a účel úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch (rozsudok NS ČR z 23.2.2006, sp.zn. 33Odo/1174/2005, rozhodnutie ÚS ČR z 11.5.2000, sp.zn. III.ÚS/158/99, rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/148/2004, podľa ktorého dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi).
74. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú judikatúru je súd toho názoru, že v danom prípade uplatnením námietky premlčania zo strany žalovaného už pri jeho prvých vyjadreniach a stanoviskách v konaní nemožno túto námietku považovať, že je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.
75. Žalobca namietal aj to, že súd pri posudzovaní premlčacej doby mal posudzovať nielen subjektívnu a objektívnu premlčaciu trojročnú lehotu pokiaľ ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti, ale aj desaťročnú objektívnu lehotu pokiaľ ide o škodu spôsobenú úmyselne, keďže bol toho názoru, že škoda mu vznikla úmyselným konaním zo strany žalovaného. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že v danom prípade vo vzťahu k aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby nie je dôvod na takýto postup, keďže konanie žalovaného preukazuje, že ten nemal úmysel žalobcovi škodu spôsobiť, o čom svedčí jeho samotné konanie vo vzťahu k žalobcovi. Samotný konateľ žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu vo svojej výpovedi potvrdil, že koncom roku 2000, potom, čo sa dozvedel o novom vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej mal prenajaté priestory, konal s pánom T., po oboznámení sa s touto skutočnosťou bol ochotný priestory vypratať dovtedy, pokiaľ má zaplatený nájom, resp. aj skôr, pokiaľ by mu boli peniaze vrátené. Potvrdil aj to, že začiatkom roku 2001 - podľa jeho tvrdenia nájomné uhrádzal do konca januára 2001, v ďalších mesiacoch nájomné riadne neplatil, uplatnil si zľavu na nájomnom z dôvodu vypnutia elektrickej energie. O tom, že dňa 19.4.2001 dochádza k súpisu vecí a k vyprataniu predmetných priestorov žalobca vedomosť mal, pretože v uvedený deň tak jeho predavač, ako aj on sám sa do týchto priestorov dostavil, kedy mu bolo oznámené, že takýto postup je realizovaný preto, že neplatí nájomné. Tak ako bolo preukázané, všetky veci, ktoré sa na predajni nachádzali boli riadne fyzicky sčítané, evidované, spísané v notárskej zápisnici notára JUDr. Furdu a ukladané do vriec. Uskladnené boli v priestoroch kancelárie v budove blízko železničnej nemocnice, do ktorých priestorov sa po mnohých výzvach dostavil aj žalobca, ktorý veci odmietol prevziať, čo bolo jeho prvé odmietnutie, až následne boli uvedené veci premiestnené na Jesenského ulicu, kde boli uskladnené do roku 2003. Obe strany sporu sa situáciu od zadržania vecí snažili riešiť a riešili, o čom svedčí predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom Štefanom Volanským a to na základe vyžiadania žalovaného zo dňa 10.11.2003, ktorý vykonal odhad a určil všeobecnú hodnotu zadržaného tovaru. Žalovaný situáciu riešil aj v roku 2003, o čom svedčí Zápisnica zo stretnutia z 19.6.2003 ohľadne vyporiadania vzájomného vzťahu, na ktorom stretnutí boli prítomní tak zástupcovia prenajímateľa, ako aj nájomcu, a ktorí sa stretli za účelom vysporiadania vzájomných sporov vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že zmluvné strany pred stretnutím v tento deň sa dohodli na spoločnom postupe, ktorý mal spočívať v tom, že nájomcovi budú poskytnuté na nahliadnutie a prekontrolovanie hnuteľné veci, ktoré boli predmetom zádržného práva uplatneného prenajímateľom a boli spísané v Notárskej zápisnici JUDr.Furdu zo dňa 19.4.2001. Vtedy žalobca vykonal obhliadku hnuteľných vecí, keď konštatoval, že zadržané veci svojimi vlastnosťami nie sú totožné s vecami, ktoré boli zadržané 19.4.2001, boli značne poškodené, zapáchajúce, pokrčené a inak mechanicky poškodené. Nakoniec mu boli odovzdané Zápisnicou o odovzdaní hnuteľných vecí 27.3.2006 za prítomnosti oboch strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov, správcu, znalkyne i exekútora.
76. Na základe vyššie uvedených zistení súd konštatuje, že konanie žalovaného nemožno považovať za konanie úmyselné, ktorým by mal žalobcovi spôsobiť škodu, v ktorom prípade by sa mohla aplikovať desaťročná objektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods.2 OZ.
77. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/82/2009, podľa ktorého pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106 a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods.1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods.2. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
78. Na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona súd žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol.
79. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
80. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
82. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
83. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.