Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-279-2018.pdf
PDF · 128.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/279/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. F. XXX, 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. F. XXX, obaja žalobcovia zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovaným: 1/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, 2/ Ing. F. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX S., 3/ PaeDr. H. O. PhD., nar. X.X.XXXX, O. XX, XXX XX S., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/214/2015-180 z 23.04.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samotným uznesením súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobou, doručenou súdu 21.07.2015 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.10.2013, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ a 3/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu spolu o veľkosti 2/24 na nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. ako pozemky - parcely C KN č. 4400/34
- trvalý trávny porast o výmere 47 m2, parc. č. 4400/39 - trvalý trávny porast o výmere 169 m2, parc. č. 4400/40 - trvalý trávny porast o výmere 101 m2, parc. č. 4405/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, parc. č. 4405/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov, ktorí sú evidovaní na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., v podiele 1. Dňa 03.10.2013 bola medzi žalovanými 2/ a 3/ ak kupujúcimi a žalovaným 1/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vyššie uvedených pozemkov v podiele 2/24 za cenu 1400 Eur. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných 2/ a 3/ pod č. V 2105/13. V súčasnosti je žalovaný 3/ evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. ako vlastník pozemkov v podiele 6/24 a žalovaný v podiele 6/24. Žalobcovia 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci o úmysle žalovaného 1/ predať svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch nemali vedomosť, pričom žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcom nerealizoval svoje zákonné predkupné právo. Účastníci dotknutej kúpnej zmluvy nie sú navzájom osobami blízkymi, preto prevodom spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch na žalovaných 1/ a 2/ bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcov. Keďže predkupné právo žalobcov bolo porušené, žalobou sa domáhajú vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaných 2/ a 3/ ako tretie osoby. Listom, doručeným žalovanému 1/ dňa 24.03.2015, žalovanému 2/ dňa 23.03.2015 a žalovanému 3/ dňa 26.03.2015 sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia 1/ a 2/ majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 7Cdo 46/2013, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva z pohľadu naliehavého právneho záujmu obstojí i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 3/ a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaných 2/ a 3/ spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., pričom tvrdia, že žalovaný 1/ im pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu neponúkol pozemky na predaj, čím porušil ich predkupné právo ako spoluvlastníkov. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a 3/ uzatvorili napadnutú kúpnu zmluvu a že v čase jej uzatvorenia neboli blízkymi osobami. Tiež nebolo sporné, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli žalobcovia 1/ a 2/ evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. a že žalovaný 1/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanými 2/ a 3/ neponúkol žalobcom 1/ a 2/ na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch. Žalovaní sa proti žalobe bránili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú len evidovaní spoluvlastníci dotknutých pozemkov, ale ich zápis ako vlastníkov v katastri nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu, lebo nemajú nadobúdací titul vlastníckeho práva. Žalobcovia 1/ a 2/ boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako vlastníci dotknutých pozemkov na základe vyhlásenia o vydržaní, do ktorého boli tieto pozemky zahrnuté úmyselne, alebo nedopatrením. Žalobca 1/ alebo žalobkyňa 2/ pritom v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/288/2015 uviedli, že tieto pozemky kúpili. Súd obranu žalovaných proti žalobe akceptoval. Podmienkou, aby sa žalobcovia mohli domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníka, je to, že im svedčí vlastnícke právo k pozemkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F.. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., žalobcovia 1/ a 2/ sú evidovaní na tomto LV ako vlastníci pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, v podiele 1 a ako titul nadobudnutia je na tomto LV zapísané vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 zákona č. 323/91 zb. v znení zákona č. 327/2000 Z. z., Z 818/12, N 117/12-147/12. Toto vyhlásenie o vydržaní žalobcovia 1/ a 2/ spísali formou notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012 pred notárkou JUDr. Helenou Machajovou so sídlom v T. O., kde do notárskej zápisnice uviedli, že pozemky nadobudli v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy od vlastníčok S. X. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX a Y. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, ktorá listina pre nedostatok formy nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej sa v tejto notárskej zápisnici uvádza, že od roku 2000 však užívajú označené nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene ako vlastníci, viac ako desať rokov a dňom 01.01.2011 nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 súd zistil, že v rámci svojho výsluchu ako sporovej strany žalobca 1/ ( v konaní sp. zn. 5C/288/2015 v procesnom postavení žalovaného 1/) uviedol, že pozemky nadobudol kúpnou zmluvou od S. X., v ktorej mene konal jej syn S. X., v roku 2012. Ďalej uviedol, že po tomto období na pozemky vstupovali aj žalobcovia a tiež že on nemal vstup do domu nad cestou a preto neužíval tú parcelu, ktorej časť zasahuje pod dom. Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Na to, aby sa osoba stala vlastníkom veci vydržaním, je potrebné, aby ako oprávnený držiteľ vec užívala najmenej po dobu 10 rokov. Hoci žalobcovia 1/ a 2/ do vyhlásenia o vydržaní uviedli, že pozemky začali užívať na základe kúpnej zmluvy z roku 2000, uzatvorenej s S. X., žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu na súde uviedol, že pozemky kúpil až v roku 2012. Žalovaní 2/ a 3/ voči žalobe namietali, že pokiaľ aj žalobcovia užívali (čiastočne) sporné pozemky, neboli dobromyseľní držitelia, ale len detentori. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať iba z okolností, do ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Súd zastal názor, že žalobcovia 1/ a 2/ už tým, že ohľadne svojho vstupu do oprávnenej držby uzatvorením kúpnej zmluvy s S. X. menili svoje stanoviská, keď vo vyhlásení o vydržaní tvrdili, že ku kúpe došlo už v roku 2000, no vo svojom výsluchu tvrdili, že až v roku 2012, vyvrátili, že by mohli byť oprávnenými držiteľmi pozemkov. Súd je tiež názoru, že či už v roku 2000 alebo v roku 2012, kedy mala byť uzatvorená kúpna zmluva v prospech žalobcov 1/ a 2/, títo nezachovali obvyklú opatrnosť, keď pri prevode pozemkov nezachovali riadny zákonný postup, a to uzatvorenie písomnej zmluvy s tým, že podpis prevodcu musí byť úradne overený a následne vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Hoci vo vyhlásení o vydržaní výslovne neuvádzajú, ktorá z týchto náležitostí prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prípade kúpnej zmluvy s S. X. absentovala, je nepochybné, že žalobcovia neboli dobromyseľní, pretože právna úprava prevodu nehnuteľností je jasná, zrozumiteľná a nepripúšťa odlišný výklad. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) - R 73/2015 a ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015. Závery, vyslovené v týchto rozhodnutiach, možno na prejednávaný prípad aplikovať tým skôr, že k uzatvoreniu zmluvy, ktorou mali žalobcovia 1/ a 2/ nadobudnúť pozemky, malo dôjsť až v roku 2000, resp. dokonca 2012; samozrejme rozhodnutie R 73/2015 analogicky s tým, že v od roku 1992 nie je potrebné prevodnú zmluvu registrovať štátnym notárstvom, ale je potrebné, aby bol orgánom správy katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva, inak prevodná zmluva nenadobudne vecno-právne účinky, ale len obligačné. Súd tiež akceptoval výhradu žalovaných, že žalobcovia nemohli byť ani len faktickými držiteľmi pozemku, ktorý sa nachádza pod rodinným domom v ich vlastníctve, pretože do tohto domu nemali prístup (medzi stranami nebolo sporné, že na jednom z pozemkov, ktorý je predmetom prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, je postavený rodinný dom vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/). Toto potvrdil aj samotný žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu vo veci sp. zn 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017, keď uviedol, že pozemok pod domom neužíval. Keďže žalobcovia neboli oprávnenými a v prípade pozemku pod rodinným domom ani faktickými držiteľmi pozemkov, ktoré žalovaný 1/ previedol na žalovaných 2/ a 3/, nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Iný vlastnícky titul žalobcovia netvrdili, ani nepreukázali. Okresný súd preto konštatoval, že bola narušená hodnovernosť údajov katastra ohľadne vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ k dotknutým pozemkom, kedy títo síce sú evidovaní ako vlastníci, ale vlastnícke právo im v skutočnosti nesvedčí. Keďže žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, súd zamietol ich žalobu, v ktorej sa domáhali neplatnosti zmluvy v dôsledku porušenia ich zákonného predkupného práva ako spoluvlastníkov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ju priznal žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli v konaní úspešní.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci rozhodoval vylúčený sudca čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. c), písm. d), písm. e) písm. 0 a písm. h) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že procesná obrana žalovaných bola identická ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/288/2015, kde žalovaní 2/ a 3/ vystupovali v pozícii žalobcov a domáhali sa určenia, že sú vlastníci predmetných nehnuteľností. Konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/288/2015 bolo právoplatne skončené v neprospech žalovaných 2/ a 3/ keď Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/290/2017-326 zo dňa 08.03.2016 rozhodol, že žalobu, ktorou sa Ing. F. O. a PaedDr. H. O. domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom zamietol. V rámci tohto konania súd ako predbežnú otázku riešil aj to, či aktuálny zápis na LV č. XXXX k.ú. E. F. vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobcov 1/ a 2/ je v súlade so skutočným stavom a je hodnoverným alebo nie, pričom vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva nebol zistený žiaden rozpor, a to napriek tomu, že zápisnica o výsluchu vo veci sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 na ktorú poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku bola učinená práve v tomto konaní. Pokiaľ by Okresný súd Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/288/2015 predbežnú otázku existencie vlastníckeho práva na strane žalobcov 1/a 2/ vyhodnotil tak, že títo nie sú vlastníci, potom by v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/288/2015 nerozhodoval rozsudkom ale konanie by zastavil pre existenciu neodstrániteľnej procesnej prekážky. Okresný súd Námestovo ale nemal o vlastníckom práve U. M. a P. M. žiadne pochybnosti, a preto vec meritórne prejednal a rozhodol v ich prospech (výrok rozsudku OS NO sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 a contrario). Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté i v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Objektívne nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že časť predmetných pozemkov sa má nachádzať aj pod rodinným domom vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/. Na preukázanie tejto skutočnosti nebol zo strany súdu vykonaný žiaden dôkaz. Naopak z LV č. XXXX k.ú. E. F. je jednoznačne zrejmé, že rodinný dom so súp. č. XXX je postavený na pozemku parc. KN „C" parc. č. 4405/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2/ a 3 a je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. F.. Táto parcela ale nebola predmetom napadnutej kúpnej zmluvy ani predmetom tohto konania. Žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na skutočnosť, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov, ktorý bol v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy zapísaní na LV č- XXXX k.ú. E. F. (Vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 Zák.č.323/92 Zb. v znení zák. 327/2000 č. Z 818/12 N 117/12 - 147/12) bolo vydané vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica predstavuje verejnú listinu. Prílohou notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012 notárky JUDr. Heleny Machajovej sp. zn. N 117/2012, NZ 15521/2012, NCRIs 15886/2012, je o.i. aj súhlasné vyhlásenie vlastníčky S. X. r. O. zo dňa 08.09.2011 a zo dňa 20.03.2012, t.j. osoby, ktorá predmetné nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica k celku žalobcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2000 predala. Menovaná tak deklarovala jednak existenciu kúpnej zmluvy z 05.03.2000 ako aj ostatné rozhodujúce skutočnosti potrebné k vydaniu osvedčenia o vydržaní, ktoré sú a boli dané a boli v súlade so skutočnosťou, a to dokonca opakovane dňa 08.09.2011 a 20.03.2012. V konaní nebolo zistené ani preukázané, že by žalobcovia ku dňu 01.01.2011 resp. ku dňu 03.05.2012 (vydanie notárskej zápisnice o vydržaní) nedržali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2000 v dobrej vier,. že im skutočne vlastnícky patria práve na podklade uvedenej zmluvy. Preto najneskôr k 01.01.2011 nadobudli k nim vlastnícke právo vydržaním. Pritom neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou určujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ak sú inak splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuskutočnil výklad ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ust. § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy ústavný aspekt danej veci. Žalobcovia majú za to, že napadnutým rozsudkom bol porušený aj princíp spravodlivosti zakotvený v článku 1 ods.1 Ústavy SR. Na zamietnutie žaloby žalobcov 1/ a 2/ neexistoval žiaden zákonný predpoklad a podľa žalobcov 1/ a 2/rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, a je teda nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/214/2015-180 zo dňa 23. apríla 2018 zmenil tak, že žalobe žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovie alt. aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/214/2015-180 zo dňa 23. apríla 2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 % .
3. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu vyjadrili nasledovne. V každom prípade ale treba vnímať, že menovaná p. S.. X. v r. 2012 (samozrejme aj v r. 2000) vedela a písomne to 06.09.1999 potvrdila, že časť býv. parcely pkn. č. 586 (konkrétne inkriminovaných päť plôch) jej manžel p. U.. X. sen. v r. 1968 predal manželom P.. Ak sa teda v r. 2012 p. S.. X. vyjadrovala o vydržaní parc. pkn. č. 586 zo strany manž. M., tak istotne už bez inkriminovaných piatich predaných plôch. To dokumentuje aj obsah Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vydaného notárkou JUDr. H. Machajovou (N 117/2012, NZ 15521/2012 z 03.05.2012), v ktorom o predmetných piatich parcelách nie je ani len zmienka. Opakujú a zdôrazňujú, že manželia M. sa nikdy nedostali do situácie, aby inkriminovaných päť parciel dostali pod takú kontrolu, akú si vyžaduje právo vydržania. Sami manž. M. v konaní na pôde OS v Námestove pod č. 5 C 288/2015 vyhlásili že nad inkriminovanými pozemkami žiadnu kontrolu/ držbu nemali. Žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej tvrdia, že Okrem rodiny P. k tomuto pásu zeme (100 x 4,5 m) nikdy nebol umožnený neodsúhlasený prístup iným osobám a tretie osoby ani nemali k tejto ploche žiadne pretenzie. Hranice inkriminovaných dnešných piatich plôch až do vypracovania geometrického plánu č. 37048201-126/2006 Ing. U. L. vo februári 2007 (na základe iniciatívy otca žalobcov) nemohol nikto poznať. Veď ony reálne ani právne neexistovali. Predmetný pás zeme (dnes tvorený parcelami č. 4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34, č. 4400/39 a č. 4400/40) predal v júni r. 1968 vtedajší výlučný vlastník p. U.. X. manželom P. za 2 tis. vtedajších Kčs. Zdôrazňujú, že iba týchto dnešných päť parciel bolo predmetom kúpy a iba týchto päť parciel bolo predmetom sporu vedenom na OS Námestovo pod č. 5 C 288/2015 a KS v Žiline pod č. 9 Co 290/2017. V júni 1968 rozhodol vtedajší ONV v Dolnom Kubíne, že vymedzuje Y. P. na výstavbu rodinného domu stavebný pozemok o výmere 800 m2 na parcelách č. 1794 a č. 1795. Vôbec sa nedá vylúčiť, že toto „vymedzenie“ pochopili manželia P. ako „vrchnostenské = štátne“ zriadenie práva osobného užívania v ich prospech (podľa § 198 a nasl. Občianskeho znenia vo vtedajšom „socialistickom“ znení.) To mohol byť faktor, ktorý ovplyvnil p. U.. X. a manž. P., že kúpu inkriminovaného pásu zeme nedotiahli do právom predvídaného záveru. V roku 1968 teda vznikol na strane manž. P. zákonný predpoklad pre získanie stavebného povolenia na ich rodinný dom. Manželia P. prijali od vtedajšieho štátu zriadenie práva osobného užívania. Postavili si rodinný dom, kolaudovali ho a začali ho užívať aj s okolitou plochou. Vtedajší štát = stavebný úrad nepochyboval o tom, že manž. P. idú stavať na pozemku ku ktorému majú adekvátny právny titul. Štát v rovine daňovej tiež celé desaťročia nepochyboval, že daň z nehnuteľnosti platia manž. P. (potom ich právni nástupcovia bratia O.) za nimi vlastnené pozemky. Teda: manž. P. možno kúpili predmetný pás zeme (dnes tvorený parcelami č. 4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34, č. 4400/39 a č. 4400/40) v r. 1968 od vtedajšieho výlučného vlastníka p. U.. X. sen. Kúpa však bola uskutočnená imperfektne (nebol dostatočne precizovaný predmet zmluvy). Žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdia, že predmetný pás zeme v kompletnom rozsahu práv vlastníka držali a využívali manž. P. až do ich smrti. Teda viac ako tridsať rokov (pán U. P. (* XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX) a jeho manželka p. Y. P., rod. F. (* XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX). Predmetný pás zeme v kompletnom rozsahu práv vlastníka držali a využívali manž. P. do novembra 1999 obaja, potom a do júna 2001 p. Y.. P.. Rovnako podstatné je U.. X. ako predávajúci - ale i jeho manželka - považovali manželov Masničákových za riadnych kupujúcich a tak sa až do svojej smrti obaja správali. Na záver zdôrazňujú, že žalobe manž. M. chýba nutná právna báza. Ani hypoteticky nemohli manž. M. vydržať inkriminovaných päť parciel (resp. ideálne polovice z nich). Od putatívneho „nástupu“ do vydržania (ktorý reálne ani neexistuje) do spísania cit. notárskeho osvedčenia (u JUDr. H. Machajovej) pritom neuplynulo v ich prospech predpísaných desať rokov. Manž. M. nesplnili kvalifikovanú podmienku držby: podmínkou držby kvalifikované pro vydržení vlastnictví jest výkon plného obsahu vlastnické držby. Tato zahrnuje bezpodmínečnou, výhradní a faktickou moc nad věcí - cit. z publikácie Rozhodnutí Nejvyššího soudu ČSR do r. 1939 - Rouček, F., Sedláček, J., Komentář k československému obecnému zákoníku občanskému. Praha 1937, s. 450. Dodať možno i sentenciu, že je vylúčené, aby k jednej a tej istej veci malo vlastnícke právo viac osôb, ak nejde o spoluvlastníctvo. Ak by však existovali rôzne nadobúdacie tituly vlastníckeho práva pre odlišné subjekty (na strane manž. M. i na strane bratov O. (aj derivovane po manž. P.), konkurencia nadobúdacích titulov zakladá prioritu práva, ktoré vzniklo ako prvé - IV. ÚS ČR 35/1996. Odvolanie manž. M. voči rozsudku OS v Námestove č. 7 C 214/2015 z 23. 04. 2018 preto treba kompletne odmietnuť a cit. rozsudok potvrdiť. Zároveň žiadajú priznať bratom O. trovy prvostupňového i odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a zároveň neuviedli ani také, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
11. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že podmienkou, aby sa žalobcovia mohli domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníka, je to, že im svedčí vlastnícke právo k pozemkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F.. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., žalobcovia 1/ a 2/ sú evidovaní na tomto LV ako vlastníci pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, v podiele 1 a ako titul nadobudnutia je na tomto LV zapísané vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 zákona č. 323/91 zb. v znení zákona č. 327/2000 Z. z., Z 818/12, N 117/12-147/12. Toto vyhlásenie o vydržaní žalobcovia 1/ a 2/ spísali formou notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012 pred notárkou JUDr. Helenou Machajovou so sídlom v T. O., kde do notárskej zápisnice uviedli, že pozemky nadobudli v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy od vlastníčok S. X. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX a Y. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, ktorá listina pre nedostatok formy nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej sa v tejto notárskej zápisnici uvádza, že od roku 2000 však užívajú označené nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene ako vlastníci, viac ako desať rokov a dňom 01.01.2011 nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
12. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)
13. Držiteľa je možné považovať za oprávneného, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo patrí. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu právo patrí, ale musel byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Posúdenie dobromyseľnosti držiteľa nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, dobrá viera sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať aj z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu vlastnícke právo patrí. Z tohto hľadiska je súd vždy povinný skúmať, či presvedčenie držiteľa o jeho práve k veci možno vzťahovať aj k momentu vstupu do držby, a ak si tento držiteľ započítaval dobu držby svojich predchodcov aj k spôsobu získania držby nehnuteľnosti týmito osobami.
14. V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je jednou z podmienok vydržania nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
15. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 súd zistil, že v rámci svojho výsluchu ako sporovej strany žalobca 1/ (v konaní sp. zn. 5C/288/2015 v procesnom postavení žalovaného 1/) uviedol, že pozemky nadobudol kúpnou zmluvou od S. X., v ktorej mene konal jej syn S. X., v roku 2012. Ďalej uviedol, že po tomto období na pozemky vstupovali aj žalobcovia a tiež že on nemal vstup do domu nad cestou a preto neužíval tú parcelu, ktorej časť zasahuje pod dom. Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Na to, aby sa osoba stala vlastníkom veci vydržaním, je potrebné, aby ako oprávnený držiteľ vec užívala najmenej po dobu 10 rokov. Aj odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené vyššie spomenuté podmienky originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Žalobcovia sami uviedli, že pozemky začali užívať na základne kúpnej zmluvy z roku 2000. Žalobca v rade 1/ však uviedol, že pozemky kúpil až v roku 2012. Vydržaniu tak chýba podmienka dlhodobého ovládania veci v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Dobromyseľnosť v tomto prípade ruší vykonaný prejav vôle nadobudnúť nehnuteľnosť kúpnou zmluvou od skutočného vlastníka. Odvolací súd v tomto smere opäť dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) - R 73/2015 a ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015. K uzatvoreniu zmluvy, ktorou mali žalobcovia 1/ a 2/ nadobudnúť pozemky, malo dôjsť až v roku 2000, resp. dokonca 2012, s tým, avšak rozhodnutie R 73/2015 analogicky s tým, že v od roku 1992 nie je potrebné prevodnú zmluvu registrovať štátnym notárstvom, ale je potrebné, aby bol orgánom správy katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva, inak prevodná zmluva nenadobudne vecno-právne účinky, ale len obligačné. Ďalšou podmienkou vydržania je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. V predmetnom spore aj táto podmienka nebola dodržaná na to, aby mohla byť nehnuteľnosť vydržaná.
16. Žalobcovia iný vlastnícky titul okrem vydržania netvrdili a teda nepreukázali v konaní pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom. Keďže žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, okresný súd zamietol ich žalobu, v ktorej sa domáhali neplatnosti zmluvy v dôsledku porušenia ich zákonného predkupného práva ako spoluvlastníkov. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)