Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_1T-4-2018.pdf
PDF · 109.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného U.. O. T., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 416/17/7702 zo dňa 03.01.2018, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. mája 2019 v Humennom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd obžalovaného: U.. O. T., E.. XX.XX.XXXX K. S., J. I. Z. XXXX/XX, XXX XX S., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že: „dňa 02.09.2017 v čase o 10.40 hod. na križovatke hlavnej cesty I/74 na ulici Družstevnej a miestnej komunikácii ulice Poľnej v Humennom k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Seat Toleda e. č. SV-365BC, ktoré viedol U.. O. T. a motocyklom zn. Suzuki e. č. HE-863AC, ktoré viedol A. Z. a to takým spôsobom, že vodič U.. O. T. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo e. č. SV-365BC po miestnej komunikácii ulice Poľnej smerom od ulice Mierovej, kde na križovatke s cestou I/74 ulica Družstevná v Humennom chcel odbočiť z vedľajšej cesty doľava smerom na hlavnú cestu, v smere do centra mesta, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť motocyklu jazdiacemu po hlavnej ceste, vošiel do križovatky, následkom čoho došlo k zrážke osobného motorového vozidla s motocyklom zn. Suzuki e. č. HE-863AC, ktoré viedol A. Z. po hlavnej ceste I/74 smerom von z mesta, pričom k zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu štvorpruhovej komunikácie cesty I/74 ulice Družstevnej smerom von z mesta a to tak, že motocyklista A. Z. narazil prednou časťou motocykla do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla v oblasti predného kolesa, po zrážke motocyklistu vymrštilo cez prednú kapotu vozidla, kde následne spadol na vozovku, pričom utrpel mnohopočetné zranenia a to: zlomeninu lebečnej spodiny prechádzajúcu cez pravú pyramídu, turecké sedlo, ľavú pyramídu do strednej jamy lebečnej vľavo, difúzny povlak tekutej krvi pod tvrdou a medzi mäkkými mozgovými plenami v celom rozsahu spodiny mozgu, pomliaždenie a prekrvácanie mozgovej kôry na spodiny a hrotoch oboch čelových spánkových a záhlavných lalokov mozgu, zakrvácanie mozgových komôr, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, zlomeninu kľučnej kosti vľavo, sériové zlomeniny II. až V. rebra v strednej kľúčikovej čiare vpravo, I. až VI. rebra v prednej pazuchovej čiare vpravo, I. až II. rebra v strednej kľúčikovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice a prekrvácaním svaloviny v okolí, zakrvácanie oboch pohrudnicových dutín s natrhnutím bránky pravých pľúc, ložiskové vdýchnutie krvi do dýchacích ciest, viacnásobné pomliaždenie a natrhnutie pečene, roztrhnutie lonovej spony uprostred s roztrhnutím krížovobedrového spojenia vľavo s masívnym zapobrušnicovým krvácaním, zakrvácanie oboch pohrudnicových a brušnej dutiny, nedokrvenie vnútorných orgánov, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc, pričom následkom pohmoždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume došlo k poruche riadiacej činnosti v mozgu, čo viedlo centrálnym i periférnym zlyhaním srdcovocievnej a dýchacej činnosti bezprostredne k smrti A. Z., následne vodič U.. O. T. bol podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom, pričom pri dopravnej nehode na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Toledo e. č. SV-365BC vznikla škoda cca 7.000,00 eur a na motocykli zn. Suzuki e. č. HE-863AC vznikla škody cca 4.000,00 eur, čím tak U.. O. T. porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 3 písm. c), § 20 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov“,
ktorý je v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv/416/17/7702 zo dňa 3. januára 2018 oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor podal obžalobu na U.. O. T. pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Prokurátor skutok právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len TZ), s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) TZ. Podľa obžaloby konaním popísaným v jej skutkovej vete obžalovaný iného z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu z jeho postavenia ako vodiča motorového vozidla. Na tomto mieste súd podotýka, že nesúhlasí s označením zdrojom povinnosti, ktorú mal obžalovaný porušiť
- týmto zdrojom nie je „postavenie vodiča motorového vozidla“, ale zákon, z ktorého plynie uložená povinnosť.
Okresný súd rozsudkom č. k. 1T/4/2018-236 zo dňa 17. mája 2018 oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní prokurátora proti vyššie uvedenému rozsudku uznesením sp. zn. 9To/42/2018 zo dňa 31. decembra 2018 tak, že ho zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Odvolací súd považuje v poradí prvý rozsudok okresného súdu za predčasný a poukazuje na „rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz/6/2003 (ZSP 63/2005), z ktorého vyplýva, že je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu, pričom pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej, aj zložitej dopravnej situácie, vrátanie zaistenia bezpečného vjazdu z miesta mimo cesty na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Zároveň z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz/6/2006 (ZSP 57/2007) vyplýva, že na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti v jazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde; vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je mu povinný dať prednosť v jazde. Túto povinnosť, v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla, má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. V rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje, či sa s touto skutočnosťou súd prvého stupňa zaoberal a ako sa s ňou vysporiadal.“
Odvolací súd uložil okresnému súdu vyrovnať sa s uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Okresný súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom bol opäť vypočutý obžalovaný (po opätovnom poučení o právach obvineného v zmysle § 34 Trestného poriadku). Aj zo strany prokurátora, ktorý v konaní zastupuje obžalobu, boli položené otázky, ktorými prokurátor zisťoval vzdialenosť, kedy obžalovaný zaregistroval poškodeného a samosudca zisťoval, či vôbec mohlo dôjsť k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona - dať prednosť prichádzajúcemu vozidlu po hlavnej ceste v zmysle § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Vzhľadom na upozornenie odvolacieho súdu, samosudca zisťoval, či obžalovaný bezprostredne pred zahájením odbočovania, skontroloval zrakom dostupnú časť hlavnej komunikácie a či v tomto momente nebol zrakom dosiahnuteľný prichádzajúci motocykel s poškodeným.
Obžalovaný zdôraznil, že skontroloval celú pre neho viditeľnú časť ľavej strany hlavnej komunikácie (obidvoch jej jednosmerných pruhov) a keď zahájil odbočovací manéver, motocykel s poškodeným sa na úseku, ktorý bol zrakom dostupný, nenachádzal.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom Ing. Jána Magura, znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý vypracoval posudok č. 29/2017, ktorým hodnotil dopravnú situáciu, ktorá predchádzala nehode, ako aj techniku jazdy účastníkov dopravnej nehody obžalovaného a poškodeného. Súd zameral výsluch znalca na zodpovedania otázok súvisiacich so zisťovaním vzdialenosti bodu na hlavnej komunikácii vľavo (smer do centra mesta), ktorý je zrakom vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty ešte dostupný.
Znalec podrobne zdôvodnil jednotlivé merania, pričom za týmto účelom bol na mieste vykonaný aj vyšetrovací pokus, ktorý realizoval príslušný policajt, pričom tieto merania sa popísané na strane 12 znaleckého posudku, kde za použitia figuranta bola nameraná hranica dohľadnosti z miesta vodiča vozidla stojaceho na mieste vychádzajúceho z vedľajšej cesty z ulice Poľnej (teda z miesta, odkiaľ vychádzal obžalovaný) na vzdialenosť 101,2 metra (strana 4 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.05.2019). Znalec východiskový bod merania vyznačil aj na leteckej snímke na strane 14. znaleckého posudku.
Samosudca zisťoval, či z nameraných údajov mohol sa vodič motocykla (poškodený) nachádzať už v tej časti komunikácie, ktorá bola viditeľná zrakom obžalovaného s prihliadnutím na najvzdialenejší bod na obidvoch jazdných pruhoch smerujúcich od centra mesta Humenné. Znalec po zohľadnení zistenej rýchlosti motocykla uviedol, že obžalovaný motocyklistu v čase, kedy zahájil odbočovací manéver vidieť nemohol a na základe meraní sa poškodený A. Z. mohol nachádzať na úseku hlavnej cesty vzdialenom od pravého rohu vozidla obžalovaného vo vzdialenosti väčšej ako 112,6 metrov, to znamená, že nemohol byť v dohľade vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty.
Doplnením dokazovania, ktorého výsledky súd zhrnul vyššie, bola zistená dopravná situácia, ktorá predchádzala vzniku dopravnej nehody tak, že v prejednávanej veci obvinený odbočoval z ulice Poľnej doľava, na smer do centra mesta Humenné, čo znamená, že musel prekonať najprv dva jazdné jednosmerné pruhy na smer von z mesta Humenné na Vranov nad Topľou a až tak sa mohol zaradiť do niektorého z dvoch jednosmerných pruhov štvorprúdovej komunikácie smerujúcich do centra mesta Humenné.
Aby súd mohol splniť úlohu uloženú odvolacím súdom, na hlavnom pojednávaní zisťoval či v čase, keď obžalovaný opúšťal priestor vedľajšej cesty a vstúpil do jazdného pruhu hlavnej komunikácie štvorprúdovej cesty, mohol sa vodič motocykla A. Z. nachádzať už v tej časti komunikácie, ktorá bola viditeľná zrakom obžalovaného s prihliadnutím na určený najvzdialenejší bod na obidvoch jazdných pruhoch smerujúcich von z mesta Humenné. Odpoveď znalca bola jednoznačná - po zohľadnení zistenej rýchlosti motocykla uviedol, že obžalovaný motocyklistu v čase, kedy zahájil odbočovací manéver vidieť nemohol a na základe meraní sa poškodený A. Z. mohol nachádzať na úseku hlavnej cesty vzdialenom od pravého rohu vozidla obžalovaného vo vzdialenosti väčšej ako 112,6 metrov, to znamená, že nemohol byť v dohľade vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty (pre jej zakrivenie - poz. súdu).
Výsledkom doplneného dokazovania a následného právneho hodnotenia súdom je opäť oslobodzujúci rozsudok. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz/6/2003
Zároveň odvolací súd upozornil, že na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti v zjazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde. Okresný súd upozorňuje, že tento rozsudok je v súlade s citovanou judikatúrou, pretože tá podmieňuje zodpovednosť vodiča povinného dať prednosť v jazde inému vozidlu, porušením tejto povinnosti.
K vyššie uvedenému konštatovaniu okresný súd uvádza, že aj doplneným dokazovaním nielenže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný porušil dôležitú povinnosť plynúcu mu ako vodičovi motorového vozidla zo zákona - ale bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný žiadnu povinnosť uloženú zákonom č. 8/2009 Z. z. neporušil, ba naopak, všetky dodržal.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je trestným činom. Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Je tým vyjadrená aj zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu.
Okresný súd uzatvára, že povinnosť vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty dať prednosť vozidlám na hlavnej ceste sa vzťahuje na vozidlá, ktoré sa vyskytujú a pohybujú v tom úseku hlavnej cesty, ktorý je vodičovi, ktorý má povinnosť dať prednosť v jazde, dostupný zrakom prihliadajúc pritom na „zakrivenie“ hlavnej cesty pred križovatkou (v tejto trestnej veci z pohľadu vychádzajúceho z vedľajšej cesty je z jeho ľavej strany tiahly ľavotočivý oblúk cesty). To znamená, že vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty nemôže porušiť túto povinnosť vo vzťahu k vozidlu na hlavnej ceste, ktoré sa nachádza pred najvzdialenejším bodom (v smere jazdy vozidla na hlavnej ceste), ktorý je objektívne pre vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty viditeľný a to bez ohľadu na to, či vozidlo približujúce sa po hlavnej ceste k tomuto bodu je jeden meter, sto metrov, alebo jeden kilometer pred ním. V takomto prípade iba od rýchlosti vozidla pohybujúceho sa po hlavnej ceste závisí, či dôjde k zrážke s vozidlom vychádzajúcim z vedľajšej cesty, alebo nie.
Okresný súd poukazuje na rozhodnutie: Krajský súd Žilina, spisová značka: 2To/56/2013, identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010166, dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2013, ktorým krajský súd rozhodoval o odvolaní prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Čadca v obdobnom prípade.
Konajúci súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť zodpovedným za nehodu iba potiaľ, pokiaľ mu na voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spoluzaviní nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, spravidla nemožno posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák.
Aj v spomínanom prípade bolo dôvodom oslobodzujúceho rozsudku skutočnosť, že skutok nie je trestným činom - dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. b) TP.
V ďalšej časti súd rekapituluje výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonané pred v poradí prvým rozsudkom okresného súdu: Obžalovaný U.. O. T. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe, i keď mu je veľmi ľúto, že došlo k tejto nehode. Pri zisťovaní osobných pomerov uviedol, že je ženatý, býva v Snine s manželkou v rodinnom dome, ktorý manželka zdedila po rodičoch. Poberá starobný dôchodok vo výške 650,00 eur. V daný deň bol spolu s manželkou autom v Humennom, viedol svoje auto Seat Toledo a bol načerpať pohonné hmoty na čerpacej stanici Shell v Humennom. Chcel sa už vrátiť do Sniny, no miesto východu z čerpacej stanice s možnosťou odbočenia doľava bolo obsadené autami, preto zvolil druhý východ z čerpacej stanice, kde je príkazová značka pre odbočenie doprava. Túto značku rešpektoval, odbočil opačným smerom a pri najbližšej križovatke odbočil doľava na ulicu Poľná, ktorou sa dostal na križovatku s cestným obchvatom mesta Humenné. Ide o štvorprúdovú komunikáciu, kde chcel odbočiť doľava, čo znamená, že musel prejsť cez prvé dva jazdné pruhy smerujúce von z mesta Humenné a napojiť sa na dva cestné pruhy smerujúce do centra mesta Humenné, teda aj na smer do mesta Snina. Pred vjazdom na štvorprúdovku zastavil a dával prednosť vozidlám idúcim z jednej aj z druhej strany, pričom v bližších dvoch jazdných pruhoch išli vozidlá smerujúce z centra mesta Humenné von z mesta. Spomína si, že išiel súvislý prúd motorových vozidiel, zrejme preto, že im cestu uvoľnil semafor. Keď prešlo posledné vozidlo, posunul auto smerom do križovatky, pretože z ľavej strany je dosť obmedzená viditeľnosť pre plot a stĺpy elektrického osvetlenia. Po prekročení polovice najbližšieho jazdného pruhu na ľavej strane zbadal približujúci sa motocykel. Videl, že ide rýchlo, no predpokladal, že ho vidí a ak on vozidlo ubrzdí, prejde v podstate popred jeho vozidlo jazdou pri dvojitej čiare oddeľujúcej dvojsmernú komunikáciu. Zarazilo ho však, že motocyklista vôbec nemenil rýchlosť ani smer jazdy. Očakával, že zapne ľavý ukazovateľ smeru, ktorým by dal znamenie, že sa priblíži k dvojitej stredovej čiare a takto ho obíde, no keďže nemenil smer jazdy, tak sa mu snažil jazdný pruh, kde stálo jeho auto, uvoľniť, a zrýchlil jazdu vpred. Po celý čas ho sledoval a očakával po priblížení sa autom k dvojitej stredovej čiare, že motocyklista prejde vo svojom smere v pravom jazdnom pruhu poza jeho vozidlo. Nevie, čo sa však stalo, pretože pred príchodom do križovatky motorkou zvláštnym spôsobom myklo, asi na mieste, kde sú pruhy pre priechod pre chodcov. Na neho to pôsobilo tak, ako keby vodič motocykla zrazu uvidel niečo, čo predtým nepozoroval. On v tom momente vytočil stroj doľava, no on už vtedy nemohol nič robiť a narazil do stĺpika ľavých predných dverí. Náraz motocykla v prevažne miere bol absorbovaný jeho ľavým predným kolesom a karosériou
za ním. Aktivovali sa airbagy vo vozidle a začalo sa dymiť. Keď po chvíli dokázal vystúpiť z vozidla, videl motocyklistu ležiaceho na zemi niekoľko metrov od zrážky. V tom čase už boli pri ňom posádky dvoch motorových vozidiel, ktoré na mieste nehody zastavili a privolávali prvú pomoc. Keď došiel k vodičovi motocykla, chlapi ho už uložili do stabilizovanej polohy, pretože mu nebolo možné sňať prilbu.
Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Jána Magura č. 29/2017 technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla Seat Toledo e. č. SV 365BC v priesečnej štvorramennej križovatke bola správna
- vchádzal do hlavnej cesty v čase, keď po tejto z dôvodu zakrytého výhľadu z ľavej strany motocykel prichádzať nevidel. Po spozorovaní motocykla jazdiaceho v pravom pruhu sa najprv snažil ohrozený priestor bližšieho pravého pruhu opustiť a následne brzdením i nevojsť do priestoru k stredu vozovky, kam sa vyhýbal motocyklista. Techniku jazdy vodiča motocykla tiež nie je možné hodnotiť z technického hľadiska za nesprávnu, nakoľko ide o naučený spôsob obchádzania prekážky na ceste vľavo a predvídanie, či vodič vozidla vstupujúceho do hlavnej cesty nezastaví už v pravom pruhu, a teda prejazdom cez ľavý pruh k zrážke nedôjde. Čo sa týka rýchlosti vozidla, technika jazdy vodiča motocykla však bola nesprávna. V čase nárazu motocykla malo vozidlo Seat rýchlosť okolo 5 km/hod. a motocykel Suzuki do vozidla narazil rýchlosťou okolo 118 km/hod. a je predpoklad, že takouto rýchlosťou sa pohyboval na celom úseku od dohľadnosti na vozidlo po zrážku, pretože neboli zaznamenané stopy brzdenia motocykla. K zrážke vozidiel by po technickej stránke nemuselo dôjsť v prípade, ak by vodič vozidla Seat dokázal ihneď odhadnúť rýchlosť pohybu motocykla a najmä predvídať, že motocyklista sa bude vyhýbať vľavo k stredu vozovky. Naopak, vodič motocykla mohol predmetnej dopravnej nehode predísť, ak by sa v pred nehodovom deji pohyboval rýchlosťou maximálne do povolenej v danom úseku, nakoľko by do miesta zrážky prišiel o cca 2 sekundy neskôr, kedy by vozidlo Seat už časť vozovky vyhradenej pre jeho smer jazdy mohlo opustiť, alebo ak by z rýchlosti v danom úseku povolenej pribrzdil. Tiež by k zrážke nedošlo v prípade, ak by vodič motocykla i pri jeho vysokej rýchlosti jazdy pokračoval v jazde v pravom jazdnom pruhu, nakoľko v čase jeho príchodu by už vozidlo Seat tento pruh opustilo. Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, najmä čo sa týka rýchlosti jazdy v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Z technického hľadiska vodič vozidla Seat vstupujúci do hlavnej cesty z vedľajšej, motocyklu jazdiacemu po hlavnej ceste prednosť dal, a teda nešlo o prekážku z technického hľadiska za náhlu.
Súdy musia v tomto zmysle skúmať ako objektívne, tak subjektívne hľadisko potrebnej miery opatrnosti, teda povinnosť aj možnosť obvineného predvídať následok. Ak by aj súd zistil, že obvinený nevenoval odbočovaní zvýšenú pozornosť (čo sa nestalo v prerokúvanom prípade), je potrebné, aby preukázali konkrétne pochybenia, ktorého sa mal obvinený dopustiť, prípadne zvážiť, či podstatne závažnejšie a úmyselné porušenie pravidiel cestnej premávky poškodeným nemôže obvineného zbaviť viny (podobne nález Ústavního soudu Česká republika IV. ÚS 3159/15).
Súd uzavrel, že aj pri rešpektovaní „princípu obmedzenej dôvery v doprave“, kedy účastníci cestnej premávky musia pri účasti na nej venovať zvýšenú opatrnosť aj s predvídaním istej miery porušenia dopravných predpisov ostatnými účastníkmi cestnej premávky, obvinený U.. T. nemohol - a ani nie je možné to od neho spravodlivo vyžadovať - predvídať porušenie dopravných predpisov iným účastníkom cestnej premávky (poškodeným) v takej miere, v akej sa tohto porušenia dopustil poškodený účastník dopravnej nehody.
Vodič osobného motorového vozidla môže v súlade s princípom obmedzenej dôvery v doprave spoliehať sa na to, že ak odbočí vľavo až po overení si, že neexistuje prekážka, ktorá by mu v tom bránila, že ostatní účastníci premávky jazdiaci po hlavnej ceste, ktorých v dohľadnej vzdialenosti nemohol pred zahájením odbočovania ani spozorovať, jazdia takou rýchlosťou, ktorou sa nepriblížia ku križovatke v takom čase, kedy už nebude možné vyhnúť sa zrážke.
Podľa § 285 písm. a, b, c TP, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
Oslobodenie podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal
(R 22/1968-II). Na rozdiel od ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) TP, sa nevyžaduje preukázanie (rozumná istota), že sa skutok nestal.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písm. b) sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.
K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.
Súd zvažoval, či obžalovaného oslobodí podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku - pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, alebo podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku - že skutok nie je trestným činom, prípadne podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku - pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pri hodnotení jednoty a totožnosti skutku, ale najmä jeho následku - smrteľné zranenie poškodeného pri dopravnej nehode, sa súd priklonil k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, nakoľko sa stal, pretože k dopravnej nehode a k úmrtiu poškodeného došlo, nie však v dôsledku porušenia povinností vodiča obžalovaným U.. T..
K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby pre skutok z 02.09.2017 súd pristúpil z dôvodu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
Súd v závere považuje za vhodné upozorniť na obsah ustanovení, ktoré prokurátor uvádza v skutkovej vete obžaloby a z ktorých majú plynúť povinnosti, ktoré obžalovaný ako vodič porušil: Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie: Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi použije v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou.
Ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie: Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie: Pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
Súd upozorňuje na ustanovenia, ktorých porušenie obžaloba kladie za vinu obžalovanému - § 4 ods. 3 písm. c) a § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. - napriek tomu, že zo skutkovej vety obžaloby nevyplýva, že by obžalovaný vychádzal z poľnej cesty - došlo zrejme k zámene pojmov „Poľná ulica“ a „poľná cesta“.
V uznesení, ktorým bolo vznesené obvinenie U.. O. T. (ČVS: ORP-403/2-VYS-HE/2017 zo dňa 02.09.2017) je mu kladené za vinu porušenie ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a porušenie ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona č. 8/20099 Z. z. - povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcich po hlavnej ceste.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vyšetrovateľ poukázal na správne ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. - nevedno prečo prokurátor tieto povinnosti plynúce zo zákona zmenil a uviedol podľa názoru súdu nesprávne povinnosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 písm. c), § 21 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.