Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-56-2019.pdf
PDF · 149.15 KB
Case nature
Subarea
4Cob/56/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: INFINITY TRUST, s.r.o., Medňanská 896/19, 019 01 Ilava, IČO: 45 347 824, zast. Advokátska kancelária V4 JURISTIC group, s.r.o., Furdekova 16, 851 04 Bratislava, pracovisko ul. 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 50 192 205, proti žalovanému v 1. rade: SKLÁDKY A ODPADY - HD s.r.o., Hlavná 230/A, 951 48 Jarok, IČO: 34 122 303, zast. JUDr. Eva Kubaská, advokátka, Miletičova 3/A, 821 08 Bratislava, IČO: 51 569 841, v 2. rade: SaO stavby s.r.o., Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 591 983, o zaplatenie 57.879,73 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/278/2017-249 zo dňa 21.8.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/278/2017-249 zo dňa 21.8.2018 mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) zriadil v prospech žalobcu, ako záložného veriteľa, na zabezpečenie pohľadávky vo výške 57.879,73 eur s príslušenstvom, až do úplného zaplatenia pohľadávky aj jej celého príslušenstva žalovaným 2) alebo žalovaným 1), záložné právo na nasledovné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1), vrátane všetkých súčastí a príslušenstva: a) zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným Ú.S. C. J., katastrálny odbor, pre okres: C. J., obec: Z., katastrálne územie: Z.:
- pozemok, parcela registra „. Č.. XXX/XX, druh pozemku: W. H. I. F., Z. R. XXXXX E.X,
- pozemok, parcela registra „. Č.. XXX/XX, druh pozemku: Z. H., Z. R. XXXXX E.X, -. pozemok, parcela registra „. Č.. XXX/XX, druh pozemku: W. H. I. F., Z. R. XXXX E.X,
- pozemok, parcela registra „. Č.. XXX/XX, druh pozemku: W. H. I. F., Z. R. XX E.X,
- pozemok, parcela registra „. Č.. XXX/XX, druh pozemku: W. H. I. F., Z. R. XX E.X;
b) zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným Ú. C.Á. J., katastrálny odbor, pre okres: C. J., obec: Z., katastrálne územie: Z.:
- stavba postavená na parcele registra „. Č.. XXX/X, H. J.: J.. I. I.. T.,
- stavba postavená na parcele registra „.“. Č.. XXX/X, H. J.: F.;
c) zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným Ú.S. C. J., katastrálny odbor, pre okres: C. J., obec: Z., katastrálne územie: Z.:
- stavba postavená na parcele registra „. Č.. XXX/XX, H. J.: T. R. T. Q..
Rozhodol tak s poukazom na §§ 343 ods. 1, 2, 344, 326 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 151a, 151i ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ),
§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že podaním zo dňa 01.08.2018, doručeným súdu dňa 02.08.2018, žiadal žalobca súd o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam označeným v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a sú vedené Okresným Ú. C. J., zapísané na LV č. XXX, č. XXX a č. XXX, pre katastrálne územie Z., obec Z., a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 57.879,72 eur uplatnenej voči žalovaným 1) a 2) v tomto súdnom konaní. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb 278/2017 sa voči žalovaným domáha svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 57.879,73 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko na základe ústnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným v 1. rade dodal žalovanému v 1. rade stavebný materiál a vykonával dohodnuté činnosti, za ktoré žalovaný v 1. rade zaplatil vždy 90 % z každej faktúry, a 10 % fakturovanej sumy si ponechal ako zádržné. Žalovaný v 1. rade vôbec nezaplatil poslednú vystavenú faktúru č. XXXXXXXX v hodnote 41.611,35 eur, pričom jej výšku nijako nerozporoval. Následne žalovaný v 1. rade postúpil svoje záväzky na žalovaného v 2. rade prostredníctvom Zmluvy o predaji podniku zo dňa 12.12.2016 a žalovaný v 2. rade svoj záväzok voči žalobcovi uznal v plnej výške žalovanej pohľadávky 57.879,73 eur, a to svojím Oznámením o prevzatí záväzkov zo dňa 20.12.2016. Napriek uvedenému doposiaľ stále odmieta dlžnú sumu uhradiť. Ďalej žalobca uviedol, že podľa dostupných zdrojov sa žalovaný v 2. rade javí ako nestabilná spoločnosť, ktorá za svoju krátku existenciu už trikrát zmenila spoločníka, svoje sídlo a konateľa; dlhodobo nepreberá poštové zásielky a podľa Štatistického úradu SR nemá žiadneho zamestnanca, čo nenasvedčuje tomu, že by žalovaný v 2. rade vyvíjal rozsiahlu obchodnú činnosť, ktorá by mu zabezpečila príjmy na splatenie jeho rozsiahlych záväzkov. Z verejne dostupných zdrojov je taktiež preukázané, že platobná schopnosť žalovaného v 2. rade je značne nízka (podľa informácií portálu Finstat je celková zadlženosť žalovaného v 2. rade 106,14 %) a nedisponuje majetkom, ktorým by v prípade potreby pokryl svoje záväzky. Žalovaný v 1. rade je podľa jeho účtovnej závierky za posledné účtovné obdobie rovnako v strate a jeho celková zadlženosť (zdroj: Finstat) je vo výške 74,88 %. Je preukázané, že obaja žalovaní nie sú spoľahlivými spoločnosťami, ktorých existenciu a platobnú schopnosť možno s určitosťou predpokladať aj po skončení tohto konania. Na rozdiel od žalovaného v 2. rade však žalovaný v 1. rade momentálne disponuje nehnuteľným majetkom. Avšak, ak tento majetok prevedie žalovaný v 1. rade na tretiu osobu tak, ako previedol aj predmetný záväzok žalobcu, ešte viac zníži žalobcovu šancu na uspokojenie jeho pohľadávky. V prípade zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, môže tento poskytnúť žalobcovi jedinú garanciu, že exekúcia jeho oprávneného nároku po skončení tohto konania nebude ohrozená, a preto na základe všetkých uvedených skutočností žalobca žiada o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení jeho návrhu zo dňa 01.08.2018. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami formou zabezpečovacieho opatrenia založil žalobca do spisu nasledovné listinné dôkazy: poštové doručenky o doručení zásielok žalovanému v 2. rade, výpisy zo stránky Finstat.sk - prehľad o spoločnosti žalovaného v1. a 2. rade, oznámenie o prevzatí záväzkov žalovaného v 2. rade zo dňa 20.12.2016, úradné záznamy z porád s klientom zo dňa 02.11.2017 a dňa 14.09.2017, účtovnú závierku žalovaného v 1. rade za rok 2017 a žalovaného v 2. rade za rok 2017, výpisy z obchodného registra oboch žalovaných. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný v 1. rade predal časť podniku podľa ustanovenia § 476 zák č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ) žalovanému v 2. rade, ktorý v liste zo dňa 20.12.2016 oznámil žalobcovi že záväzok vo výške 57.879,73 eur prevzal s uvedeným presným rozpisom daňových dokladov. Žalovaný v 2. rade napriek uvedenému však do dnešného dňa svoj záväzok neuhradil ani čiastočne a žalobca tak nedosiahol zaplatenie dlžnej sumy, ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb/278/2017. Z aktuálnych listov vlastníctva č. XXX, XXX a XXX má súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom v návrhu označených nehnuteľností, ktoré sú jedinou garanciou budúcej možnej exekúcie v prospech žalobcu. Vzhľadom na vykázané straty v podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade (a tiež žalovaného v 2. rade) je oprávnené sa domnievať, že možnosti žalobcu uspokojiť sa v prípadnom exekučnom konaní, po skončení súdneho konania, sú značne obmedzené a súd sa preto priklonil k tvrdeniu žalobcu o dôvodnej obave, že žalovaný v 1. rade ako súčasný vlastník nehnuteľností oprávnený s nimi voľne nakladať, môže nehnuteľnosti previesť ďalej na iné subjekty, a tým ďalej zhoršovať vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Po preskúmaní návrhu žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade. Pohľadávka má predstavovať suma 57.879,72 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny zo zmluvy o dielo. Pre rozhodovanie o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je charakteristická požiadavka osvedčenia nároku.
To znamená, že existencia práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana (v tomto prípade dočasného charakteru), nemusí byť preukázaná do takej miery, že existencia práva, resp. jeho výšky bola nevyvrátiteľne preukázaná predloženými dôkazmi alebo bolo už o jeho existencii záväzne a zásadne nezmeniteľne rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Z takej dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie najvyššej pravdepodobnosti existencie nároku žalobcu, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu. Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Žalobca v návrhu poukázal na hospodárske výsledky a hospodársku zadlženosť uvádzaných na dostupnej stránke Finstat, čo navodzuje dojem ohrozenosti výkonu exekúcie. Záložné právo vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená, záložný veriteľ má právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky priamo z predmetu záložného práva. Z povahy a právnych účinkov spojených so zriadením záložného práva niektorým zo spôsobov uvedených v § 151b OZ (vrátane zriadenia záložného práva súdnym rozhodnutím) vyplýva, že záložné právo má dve základné funkcie, a to je funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia záložného práva spočíva v posilnení pozície veriteľa tým, že existencia záložno-právneho vzťahu núti dlžníka uhradiť svoje splatné pohľadávky s príslušenstvom, nakoľko v dôsledku založenia majetku dlžníka bude jeho pohľadávka uspokojená aj v prípade, že tento nebude chcieť alebo môcť pohľadávku veriteľovi zaplatiť. Táto skutočnosť vedie dlžníka k riadnemu splneniu si svojich povinností. Záložné právo plní zároveň funkciu uhradzovaciu, spočívajúcu v oprávnení veriteľa uspokojiť sa priamo z predmetu záložného práva alebo sa domáhať uspokojenia v prípade, ak pohľadávka nebola riadne a včas uhradená. Cieľom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na majetok vo vlastníctve žalovaného, je teda zlepšiť postavenia veriteľa (žalobcu) tým, že sa zabráni, resp. eliminuje hrozba neuspokojenia pohľadávky, ktorá má byť alebo už bola judikovaná v konaní vo veci samej. Na základe listinných dôkazov, vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že žalobca osvedčil splnenie podmienok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky ktorej vyplatenia sa domáha v konaní 26Cb/278/2017) a tiež preukázal nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, na ktorého nehnuteľnosti sa zriaďuje záložné právo, súd uviedol, že zriadenie záložného práva v rozsahu podľa výroku tohto uznesenia nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného v 1. rade užívať predmet zálohu zvyčajným spôsobom, ako to vyplýva z § 151i OZ. Taktiež ide o opatrenie iba dočasnej povahy, nakoľko súd opatrenie aj bez návrhu zruší, ak bude žaloba vo veci samej zamietnutá, alebo záložné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky žalobcu (resp. iným spôsobom predpokladaným v § 151md Občianskeho zákonníka). Preto súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 02.08.2018, ako dôvodnému a opodstatnenému, vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a g) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.08.2018 podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu zo dňa 01.08.2018, ktorým žalobca požiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta a zároveň, aby o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 16.12.2016 postúpenú súdu prvej inštancie dňa 18.09.2017 sa pôvodný žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 57.879,73 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodanie stavebných materiálov a výkon činností. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.04.2018 došlo k zmene na strane žalobcu, čím v konaní na strane žalobcu vystupuje spoločnosť INFINITY TRUST, s.r.o.. Súd vyhovel návrhu žalobcu INFINITY TRUST, s.r.o., a to bez toho, aby sa zaoberal jeho aktívnou legitimáciou. Žalovaný v 2. rade predložil do konania dňa 13.08.2018 vyjadrenie, ktorým napáda postavenie žalobcu v konaní, a to z toho dôvodu, že podľa neho Zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a aktuálnym žalobcom je absolútne neplatná vzhľadom na existenciu prekážky postúpenia. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Pôvodný žalobca poskytoval pre žalovaného v 1. rade dodávky prác a tovaru na základe písomných objednávok, na ktoré sa pôvodný žalobca odvoláva v jednotlivých faktúrach. Na rube každej objednávky sa nachádzali Všeobecné obchodné podmienky žalovaného v 1. rade, s ktorým tak, ako to vyplýva z objednávky, bol pôvodný žalobca oboznámený a akceptoval ich, čo potvrdil na samotnej objednávke. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok pôvodný žalobca akceptoval bod 22.6: „Bez súhlasu objednávateľa nie je dodávateľ oprávnený svoje pohľadávky voči objednávateľovi postúpiť tretej osobe, založiť ich, alebo z nich urobiť predmet právnych úkonov (factoring). “ Po tom, čo žalovaný v 1. aj 2. rade obdržali Oznámenie o postúpení pohľadávky od pôvodného žalobcu na aktuálneho žalobcu, písomne namietli postúpenie pohľadávok vzhľadom na Všeobecné obchodné podmienky a rozpor s § 525 ods. 2 OZ. Pokiaľ sa aktuálny žalobca vyjadroval k uvedeným námietkam, a to tak, že pôvodný žalobca nebol viazaný Všeobecnými obchodnými podmienkami pri postupovaní pohľadávky, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je dlžníkom z titulu pohľadávky, ale je iba ručiteľom, žalobca teda nimi nie je viazaný, s uvedeným nie je možné súhlasiť, nakoľko žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade previedol všetky práva a povinnosti Zmluvou o predaji časti podniku týkajúce sa prevádzaných zmluvných vzťahov, a teda na právneho nástupcu žalobcu prešla i viazanosť na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré súviseli so vznikom zmluvného vzťahu. Žalovaný v 2. rade spochybnil Zmluvu o postúpení pohľadávok a namietal postúpenie pohľadávky i vo svojom vyjadrení adresovanom súdu a navrhol žalobu zamietnuť. Vzhľadom na uvedené bola spochybnená aktívna legitimácia žalobcu, čím sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a úplne odignoroval riešenie aktívnej legitimácie žalobcu nielen vo veci samej, ale i v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že z konania vo veci samej vyplývajú dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalovaný svoj nárok odvodzuje z faktúr, ktoré vystavil na základe poskytnutých dodávok. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade niektoré faktúry čiastočne uhradil, opakovane sa domáhal predloženia listinných dôkazov preukazujúcich rozsah skutočne poskytnutého plnenia pôvodným žalobcom. Keďže k zmene správania pôvodného žalobcu nedošlo, k jednotlivým faktúram nedoložil žiadne listinné dôkazy, žalovaný v 1. rade odmietol uhradiť sumu 41.611,35 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX, ku ktorej pôvodný žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci poskytnutie plnení žalovanému v 1. rade. Podaní zo dňa 03.08.2017 taktiež i žalovaný v 2. rade spochybnil rozsah poskytnutého plnenia pôvodným žalobcom žalovanému v 1. rade, keďže k jednotlivým faktúram žalobca nepredložil doklady v zmysle objednávky, a to najmä podpísaný dodací list alebo protokol o odovzdaní diela, súpis vykonaných prác potvrdený zodpovedným pracovníkom zo strany objednávateľa príslušným stavbyvedúcim a štatutárnym zástupcom tak, aby tieto listiny boli v súlade so Zákonom o DPH a Zákonom o účtovníctve. Zmluvné strany sa na objednávke dohodli, že pôvodný žalobca je oprávnený fakturovať len skutočne zrealizované práce tak, ako to vyplynie z predložených dokladov. Na odstránenie nezrovnalostí ohľadne fakturácie a najmä spornej dokumentácie sa konalo dňa 14.09.2017 mimosúdne rokovanie u právneho zástupcu pôvodného žalobcu, na ktorom sa strany dohodli, že zástupca žalovaného v 2. rade predloží doklady, ktoré považuje za sporné, a ktoré požaduje doplniť. Zástupca pôvodného žalobcu O.. Ľ. D., ktorý je zároveň zástupcom aktuálneho žalobcu, sa zaviazal predložiť listinné dôkazy preukazujúce nárok žalobcu do 27.09.2017, čo však neurobil. Následne sa uskutočnilo stretnutie dňa 02.11.2017, na ktorom sa zúčastnil stavbyvedúci pán D. B., ktorému mali byť predložené podklady na odsúhlasenie, čo sa však opätovne nestalo. Z odpovedi pána B., ktoré obsahuje úradný záznam zo dňa 02.11.2017 nie je možné zistiť rozsah prác a dodávok, ktoré poskytol pôvodný žalobca žalovanému v 1. rade, je potvrdená iba skutočnosť, že pôvodný žalobca na stavbe pracoval. Rozsah dodávok nie je nijakým spôsobom preukázaný, nakoľko pôvodný žalobca nepredložil na stretnutí žiaden listinný dôkaz preukazujúci rozsah dodávok. K tvrdeniu žalobcu, že Oznámenie žalovaného v 2. rade o prevzatí účtovných záväzkov zo dňa 20.12.2016 je uznaním záväzku odvolateľ nesúhlasil tak, ako to uviedol v predchádzajúcich podaniach, nakoľko ide len o oznámenie o prechode účtovných práv a povinností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a nejedná sa o prejav vôle uznať uvedený záväzok s účinkami podľa § 323 OBZ, ako to vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu SR SObdO/l5/2008 zo dňa 30.07.2008: „Uvedené odsúhlasenie môže byť prípadne len odsúhlasenie evidencie záväzku z účtovného hľadiska.“. Vzhľadom na uvedené existujú dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a za osvedčenie existencie nároku žalobcu akceptoval bez ďalšieho žalobný návrh. Súd v bode 18. odôvodnenia zdôvodnil svoje rozhodnutie predloženou listinou z dostupnej elektronickej stránky Finstat a ročnými účtovnými závierkami žalovaných, z ktorých je podľa neho navodený dojem ohrozenosti výkonu exekúcie. Súd opätovne bez ďalšieho zisťovania akceptoval ročné účtovné závierky bez toho, aby zisťoval skutočnú hospodársku výkonnosť žalovaných. Žalovaný v 1. rade napriek tomu,
že z ročnej účtovnej závierky vyplýva zadlženosť, je zdravou hospodárskou jednotkou, ktorá v roku 2017 vykazovala obrat vo výške 10.747.783,- eur, ku dňu 31.12.2017 disponovala na svojich účtoch sumou 564.428,- eur, eviduje dlhodobé pohľadávky vo výške 125.307,- eur, krátkodobé pohľadávky vo výške 9,5 mil. eur. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, ku dňu 31.12.2017 evidoval tržby vo výške 72.632,- eur, aktíva spolu vo výške 545.489,- eur, z toho krátkodobé pohľadávky vo výške 345.772,- eur, a na finančných účtoch spolu 59.819,- eur. Ročná účtovná závierka nie je dostatočným podkladom na zistenie, či spoločnosť je schopná splácať svoje záväzky a či existuje dôvodná obava a ohrozenie exekúcie. Poukázal na to, že podľa judikatúry R 49/95 predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom, alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený. Napadnutým rozhodnutím súd zabezpečoval pohľadávku vo výške 57.879,73 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zriadil sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti: stavba budova výroby betónových tvárnic postavená na parcele č. XXX/XX, aktuálne zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. Z. a pozemky parcely č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, všetko zastavané plochy a nádvoria aktuálne zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Z., spolu tvoria areál továrne pre výrobu betónových tvárnic. V samotnej budove sa nachádza ako neoddeliteľná súčasť výroba betónových tvárnic. Predmetné nehnuteľnosti spolu s výrobnými linkami boli prechádzajúcim vlastníkom v roku 2013 znalecky ocenené a to tak, že nehnuteľnosti boli ocenené znalkyňou O.. E. G. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX celkovo na sumu 1.160.000,- eur. technológia nachádzajúca sa v budove ako výroba betónových tvárnic bola ohodnotená Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dna 20.05.2013 znalcom O.. E. D. spolu na sumu 1.047.793 eur bez DPH. Napriek tomu, že hodnoty nehnuteľností sú určované znaleckými posudkami z roku 2013, všeobecná hodnota nehnuteľností je v súčasnosti na trhu s nehnuteľnosťami vyššia ako v čase znaleckého oceňovania. Súd ďalej zriadil záložné právo i na pozemok pare. č. XXX/XX, Z. H. o výmere XX.XXX E.X. Pri najnižšej možnej aktuálnej trhovej cene 3,- eur/m2, predstavuje hodnota pozemku, ktorý je predmetom záložného práva sumu 149.628,- eur. Súd ďalej zriadil záložné právo i na stavbu J. I. I. T. I. F. zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z., pričom opätovne nijakým spôsobom neskúmal ich tržnú hodnotu. Podľa našich zistení sa všeobecná hodnota daných stavieb je 100.000,- eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vymáhanú pohľadávku vo výške 57.879,73 eur zabezpečil nehnuteľnosťami v hodnote 1.409.628, eur a spolu s neoddeliteľným príslušenstvom výroby betónových tvárnic ide spolu o hodnotu 2.457.421,- eur, čo predstavuje 42 násobok žalovanej pohľadávky. Neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje vydanie neodkladného opatrenia neprimeranou mierou. Nenakladanie s vecami, zákaz disponovania s nimi je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení neodkladného opatrenia a preto súd prvej inštancie bol povinný venovať zvýšenú pozornosť aj tomu, či nenakladaniu s vecami nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Nakoľko obmedzeniami nad nevyhnutnú mieru dochádza k zásahu do základných práv žalovaného v 1. rade nad nevyhnutnú mieru, už uložením neprimeraných obmedzení súd prvej inštancie nesleduje legitímny cieľ, ale dochádza k obmedzeniu a eventuálnej ujme žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v bode 15. odôvodnenia poukazuje na povinnosť nariadiť obmedzenia len v nevyhnutnej miere, sám sa neriadil zákonnými ustanoveniami, nezisťoval primeranosť obmedzení, ktoré napadnutým uznesením zriadil v prospech žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval odvolanie za dôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.08.2018 zmenil tak, že návrh zamietne a žalovanému v l. rade prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý k svojej aktívnej legitimácii uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzavreli medzi sebou len ústnu zmluvu o dielo, ktorej súčasťou neboli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný v 1. rade doložil do súdneho spisu so svojím vyjadrením. Z tohto dôvodu nie je žalovaný v 1. rade ani schopný deklarovať súdu, že by boli obe zmluvné strany dohodnuté na všeobecných obchodných podmienkach, ktoré predložil do súdneho spisu. V prípade, ak by sa právny predchodca žalobcu dohodol so žalovaným v 1. rade na všeobecných obchodných podmienkach, trval by na oboznámení s týmito podmienkami a žalovanému v 1. rade by takýto dokument na znak súhlasu podpísal.
Žalovaný v 1. rade začal preukazovať existenciu všeobecných obchodných podmienok až v súdnom konaní predložením dokumentu, na ktorom absentuje podpis akejkoľvek zmluvnej strany, a preto neexistuje žiadny dôkaz o tom, že žalovaný v 1. rade v čase spisovania objednávok disponoval všeobecnými obchodnými podmienkami v predloženom znení. Žalovaný v 1. rade nemá podobný dokument uverejnený ani na svojej web stránke, takže právny predchodca žalobcu sa s nimi objektívne nemal ako oboznámiť, ale predovšetkým na to nemal ani dôvod, pretože v ústnej zmluve o dielo si zmluvné strany platnosť všeobecných obchodných podmienok nedohodli. Objednávky žalovaného v 1. rade pritom nemôžu nahradiť samotnú uzatvorenú zmluvu o dielo, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na podmienkach fungovania ich zmluvného vzťahu. K oprávnenosti žalobného nároku uviedol, že žalovaný v 2. rade najskôr svojím listom zo dňa 20.12.2016 Oznámenie o prevzatí záväzkov, potvrdil existenciu záväzkov a ich výšku, keď vyslovene uviedol: „... naša obchodná spoločnosť prevzala aj záväzky z neuhradených faktúr podľa prílohy. Celková výška týchto prevzatých záväzkov je 57.879,72 eur (ich rozpis je uvedený v prílohe). Vyššie uvedená prevádzka ako predávaná časť podniku sa stala súčasťou obchodného imania našej spoločnosti a je organizačne a účtovne vedená ako naša samostatná prevádzka." Žalovaný v 1. rade nerozporoval výšku jednotlivých faktúr ani pred týmto súdnym konaním, kedy zaplatil 90 % z každej vystavenej faktúry, okrem poslednej, pri ktorej tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na jej zaplatenie. Týmto konaním žalovaný v 1. rade taktiež potvrdil tieto záväzky v zmysle § 407 ods. 3 OBZ. Žalovaný v 1. rade nenamietal výšku žalovanej pohľadávky ani vo svojom odpore zo dňa 24.04.2017, v ktorom len uviedol, že nie je pasívne legitimovaný byť žalovaným v tomto konaní z dôvodu, že uzatvoril so žalovaným v 2. rade Zmluvu o predaji časti podniku, pričom „prevod sa realizoval včítane všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov predávajúceho viažuce sa k predávanej časti podniku, pričom pohľadávky a záväzky boli vyčíslené ku dňu 30.11.2016". Konanie žalovaných a ich posledné vyjadrenia v tomto súdnom konaní sú účelové a odvolanie žalovaného v 1. rade voči uzneseniu len potvrdzuje obavu žalobcu, že žalovaný v 1. rade sa svojím konaním snaží zmariť vymoženie pohľadávky žalobcu a jej budúcu exekúciu. Žalovaný v 1. rade dokonca žalobcovi a rovnako aj jeho právnemu zástupcovi zaslal list, ktorým sa ho snaží zastrašiť a prinútiť, aby návrh na zabezpečovacie opatrenie vzal späť.
Žalovaní v Zmluve o predaji časti podniku priamo definovali, ktoré záväzky a v akej výške sa na podnik viažu, a ktoré prevádzajú na žalovaného v 2. rade. Existencia a ani výška týchto záväzkov nebola v Zmluve a medzi zmluvnými stranami nijako spochybnená. Žalovaní vo svojich vyjadreniach potvrdili bezvadnosť Zmluvy o predaji časti podniku. V prípade, ak žalovaný v 2. rade napadá prevedené záväzky čo do výšky alebo dôvodu, spochybňuje tak platnosť celej Zmluvy o predaji časti podniku, o ktorej žalovaní opakovane vyhlasujú, že bola uzatvorená platne a účinne. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní zároveň považuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za neprimerané z dôvodu hodnoty zaťaženého majetku, ktorú dokladuje neaktuálnymi znaleckými posudkami z roku 2013. Vzhľadom na čas vyhotovenia znaleckých posudkov nie je možné vyvodiť hodnotu zaťaženého majetku o 5 rokov neskôr, keďže žalovaný v 1. rade mohol tento majetok pri svojej činnosti za tento čas značne znehodnotiť, stavby a výrobné linky taktiež podliehajú opotrebeniu a amortizujú, preto ich dnešná existencia ako taká a hodnota môže byť zlomkom hodnoty z času vyhotovenia znaleckých posudkov. Zároveň tiež žalobca a ani súd nemôže vedieť o všetkých skutočnostiach a konaniach zaťažujúcich majetok žalovaného v 1. rade, keďže Zmluvou o predaji časti podniku previedol na žalovaného v 2. rade množstvo záväzkov, za ktorých splatenie stále ručí a je možné, že ohľadom týchto záväzkov prebiehajú ďalšie súdne konania, ktorých následkom bude exekúcia tohto majetku. Žalovaný v 1. rade v odvolaní neosvedčil, že by platobná schopnosť oboch žalovaných nemala byť ohrozená. Účtovné závierky oboch spoločností sú relevantným dôkazom o hospodárení oboch spoločností, o ich ekonomickom stave a platobnej schopnosti. Naopak, vyjadrenie žalovaného v 1. rade v odvolaní je len jeho účelovým tvrdením, ktorým vytrhol z kontextu hospodárskych výsledkov žalovaných len pozitívne aspekty a neberie do úvahy výsledok celého hospodárenia oboch spoločností. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že žalovaný v 2. rade a rovnako aj žalovaný v 1. rade nie sú spoľahlivými spoločnosťami, ktorých existenciu a platobnú schopnosť možno s určitosťou predpokladať aj po skončení tohto konania. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný v 1. rade, ktorý momentálne, na rozdiel od žalovaného v 2. rade, disponuje nehnuteľným majetkom, tento majetok prevedie na tretiu osobu, tak ako previedol aj predmetný záväzok žalobcu, čím ešte viac zníži žalobcovu šancu na uspokojenie jeho pohľadávky. Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že
exekúcia v prospech žalobcu je ohrozená, a preto žiadal odvolací súd o potvrdenie vydaného uznesenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý trval na tom, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosť JMD Bau s.r.o. a žalovaným v 1. rade sa spravuje výlučne písomnými objednávkami, a v časti neupravenej písomnými objednávkami sa ich zmluvný vzťah riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v 1. rade. Tvrdenie žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili medzi sebou len ústnu zmluvu o dielo, ktorej súčasťou neboli Všeobecné obchodné podmienky žalovaného v 1. rade, sú nepravdivé a účelové, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou písomných objednávok, ktoré právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade medzi sebou uzatvorili, a to tak, že na jednej strane listu papiera bola písomná objednávka a na druhej strane listu papiera Všeobecné obchodné podmienky žalovaného v1. rade ako súčasť tlačiva. Žalovaný v 2. rade týmto odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky (č.1. 81 súdneho spisu), ktoré predložil do súdneho spisu žalovaný v 1. rade, avšak v nesprávnom formáte a nečitateľnom znení, tiež vyplýva, že žalobca mal o uvedených všeobecných obchodných podmienkach vedomosť. O tom, že žalobca mal o Všeobecných obchodných podmienkach vedomosť svedčí aj fakt, že žalobca sa sám vo svojich faktúrach odvoláva na jednotlivé objednávky; z textu písomných objednávok priamo vyplývajú dojednané podmienky pre fakturáciu s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, a teda žalobca bol s obchodnými podmienkami riadne uzrozumený. Ako dôkaz žalovaný v 2. rade predložil písomné objednávky č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX. Podľa bodu 6. Všeobecných obchodných podmienok, dodávateľ nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postúpiť celú objednávku alebo jej časť tretej osobe s výnimkou nevyhnutného zaobstarania materiálu, resp. normalizovaných a špeciálnych dielov a/alebo častí. Podľa bodu 22.6. Všeobecných obchodných podmienok, forma a obsah faktúr, zákaz postúpenia, založenia a factoringu - bez súhlasu objednávateľa nie je dodávateľ oprávnený svoje pohľadávky voči objednávateľovi postúpiť tretej osobe, založiť ich alebo z ich urobiť predmet právnych úkonov (factoring). Vzhľadom na jasne definovanú zmluvnú podmienku upravenú v bode 22.6. Všeobecných obchodných podmienok, nebol právny predchodca žalobcu oprávnený bez písomného súhlasu žalovaného v 2. rade ako objednávateľa postúpiť pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu na žalobcu ako postupníka. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s dojednaním zmluvných strán obsiahnutým v bode 22.6. Všeobecných obchodných podmienok, a pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu postúpil bez písomného súhlasu žalovaného v 2. rade na žalobcu, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, a teda žalobca nie je v predmetnej veci aktívne legitimovaný. K oprávnenosti žalobného nároku žalobca uviedol, že trvá na tom, že list žalovaného v 2. rade - Oznámenie o prevzatí záväzkov zo dňa 20.12.2016 spĺňa všetky znaky uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Argumentácia žalobcu neobstojí, nakoľko v uvedenom liste absentuje jednoznačný prejav vôle žalovaného v 2. rade uznať uvedený záväzok s účinkami § 323 OBZ. Listom zo dňa 20.12.2016 žalovaný v 2. rade iba oznámil právnemu predchodcovi žalobcu prevzatie záväzkov žalovaného v 1. rade týkajúcich sa predanej časti podniku v zmysle zmluvy o predaji časti podniku, a v žiadnom prípade nemožno z obsahu uvedeného listu vyvodiť akýkoľvek prejav vôle žalovaného v 2. rade uznať uvedený záväzok voči žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého v prípade ak žalovaný v 2. rade napadá prevedené záväzky čo do výšky a dôvodu, spochybňuje tak platnosť celej zmluvy o predaji časti podniku, o ktorej žalovaní opakovane vyhlasujú, že bola uzatvorená platne a účinne, je nedôvodné. Skutočnosť, že žalovaní namietajú záväzky čo do dôvodu a výšky, nemá nič spoločné s predajom časti podniku, v súvislosti s ktorým na žalovaného prešli záväzky prevádzanej časti podniku a žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ má voči žalobcovi zachované všetky práva k predmetným záväzkom tak, ako tieto pôvodne prináležali žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade mal za to, že nariadenie zabezpečovacie opatrenia je nedôvodné, nakoľko základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená, ktorú však žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ničím neosvedčil. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia mal preukázané osvedčenie splnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj zo žalobcom uvádzaných skutočností ohľadom hospodárskej zadlženosti žalovaných vyplývajúcich z verejne dostupného portálu Finstat. Súd však opomenul objektívne zhodnotiť a posúdiť všetky údaje portálu Finstat vo vzťahu k žalovaným, nakoľko žalobca poukázal iba na tie údaje portálu Finstat, ktoré sa mu hodili do jeho koncepcie osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, a tieto selektívne vybral opomenúc ostatné údaje z
portálu Finstat svedčiacich v platobnú schopnosť žalovaných. Z portálu Finstat vyplývajú okrem iného nasledovné skutočnosti: Žalovaný v 1. rade - disponuje finančnými prostriedkami na účte vo výške 564.428,-eur a tržby mu narástli v roku 2017 o 282 % na 10,75 mil. eur; Žalovaný v 2. rade - disponuje finančnými prostriedkami na účte vo výške 59.819,-eur a tržby mu narástli v roku 2017 o 259 % na 72.632- eur. Ako dôkaz pripojil: výpis portál Finstat - žalovaný v 1. a 2. rade. Opätovne zdôraznil, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je neprimerané a v rozpore so zásadou proporcionality, a to z dôvodu hodnoty zaťaženého majetku žalovaného v 1. rade k hodnote pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neboli osvedčené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto žalovaný v 2. rade navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/278/2017-249 zo dňa 21.08.2018 zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zamieta, a zároveň priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 7.12.2018 naďalej trval na tom, že napriek spochybneniu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní tak žalovaným v 1. rade ako aj žalovaným v 2. rade, sa súd v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca si v konaní nárokuje zaplatenie jednotlivých čiastok titulom neuhradenia faktúr. Súd pochybil, keď sa vôbec nezaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je oboma žalovanými namietaná. Opätovne dal do pozornosti najmä uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 41.611,35 eur, ktorú fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX, ku ktorej žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že došlo k poskytnutiu plnenia žalovanému v 1. rade tak, ako si to žalobca nárokuje. Za zarážajúce považoval vyjadrenie žalobcu bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o hodnote nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené záložné právo, uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu, kde uviedol, že nie je možné vyvodiť hodnotu zaťaženého majetku zo znaleckých posudkov o päť rokov neskôr, keďže žalovaný v 1. rade mohol pri svojej činnosti za tento čas nehnuteľnosti značne znehodnotiť, stavby a výrobné linky taktiež podliehajú opotrebeniu a amortizujú, preto ich dnešná existencia ako taká a hodnota môže byť zlomkom hodnoty z času vyhotovenia znaleckých posudkov. Napriek tomu, že stavby podliehajú amortizácii, trhová hodnota nehnuteľností v okolí Bratislavy za posledných päť rokov sa výrazne zvýšila, a to vo väčšej miere, ako je amortizácia stavieb. Žalovaný v 1. rade sa k majetku vo svojom vlastníctve správa ako zodpovedný vlastník, existenciu nehnuteľností zapísaných na LV XXX a XXX v k.ú. Z., ktoré tvoria areál továrne a jej aktuálny stav, ktorý je porovnateľný s rokom 2013, preukazujeme fotografiami vyhotovenými v decembri 2018. Súd zriadil záložné právo i na ornú pôdu, ktorú ocenili v odvolaní v zmysle všeobecne prístupných informácií na dostupných webových stránkach o hodnote nehnuteľností, pričom pri určení ceny sme vychádzali z najnižšej trhovej cene vo výške 3,- eur/m2 a dospeli k hodnote cca 150.000,- eur, čo taktiež považuje za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva a poukázal na aktuálne ceny nehnuteľností na trhu, kde v ponuke realitných kancelárií v septembri 2018 je v ponuke orná pôda v sume 3,37 -7,8 eur/m2. Preto trval na svojom odvolaní.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, § 34 CSP, prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade, vyjadrením žalobcu a žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. CSP v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, príp. tretích osôb, ktorá by im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu
dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, príp. tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či žalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému samá poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd je toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovanou žalobou, nie je daný. Zo strany žalobcu nebola dostatočne osvedčená jeho aktívna legitimácia, existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaných.
14. Sporné sú samotné predložené objednávky, keď žalobca predložil objednávku č. XXX/XXXX, XXX/ XXXX bez Všeobecných obchodných podmienok. Tvrdí, že s nimi nebol oboznámený, hoci v samotných objednávkach je uvedené, že „ostatné podmienky touto objednávkou neupravené sa riadia Všeobecnými obchodným podmienkami objednávateľa“. Taktiež tvrdil, že medzi ním a žalovaným v 1. rade došlo k ústnej dohode Zmluvy o dielo, ktorej súčasťou neboli aj Všeobecné obchodné podmienky. Pritom napr. pri faktúre č. XXXXXXX, predloženej žalobcom, sa žalobca odvoláva na objednávku č. XX, pri fa č.XXXXXXXXXX na objednávku č. XXX/XXXX, pri fa č.XXXXXXXXXX na objednávku č. XXX/XXXX, čo spochybňuje tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený s objednávkami, a tým ani so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný naopak poukázal na to, že na druhej strane objednávok boli uvedené Všeobecné obchodné podmienky. Tieto skutočnosti zostali sporné a neosvedčené a nie je možné ich riešiť pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zostala sporná aj aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. 6 „dodávateľ nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu objednávateľa postúpiť celú objednávku alebo jej časť tretej osobe s výnimkou nevyhnutného zaobstarania materiálu resp. normalizovaných a špeciálnych dielov alebo častí“. Taktiež k jednotlivým faktúram neboli priložené doklady v zmysle objednávky, a to dodací list alebo protokol o odovzdaní diela, súpis vykonaných prác potvrdený pracovníkom, zo strany objednávateľa potvrdený príslušným stavbyvedúcim a štatutárnym zástupcom spoločnosti. Na túto skutočnosť žalovaný v 2. rade poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 13.8.2018. Dokazovanie v tejto veci sa bude viesť až v konaní vo veci samej a nie v konaní o návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kde však tieto skutočnosti musia byť presvedčivo osvedčené. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade svojím listom zo dňa 20.12.2016 Oznámenie o prevzatí záväzkov potvrdil existenciu záväzku a ich výšku, teda uznal svoj záväzok, táto skutočnosť je taktiež sporná a súd sa bude musieť s ňou detailne vysporiadať v konaní vo veci samej.
15. Pokiaľ ide o osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, súd sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca v návrhu poukázal na hospodárske výsledky a hospodársku zadlženosť uvádzaných na dostupnej stránke Finstat, čo navodzuje dojem ohrozenosti výkonu exekúcie, čím, podľa súdu, preukázal nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Takéto zhodnotenie ohrozenia exekúcie
je nedostatočné. Ročná účtovná závierka zostavená k 31.12. 2017 žalovaného v 1. a 2. rade nie je dostatočným podkladom na zistenie, či je spoločnosť schopná platiť svoje záväzky. Samotní žalovaní spochybňujú oprávnenosť fakturácie z dôvodu nepredloženia dodacích listov, protokolov o odovzdaní diela, súpisu vykonaných prác potvrdených zodpovedným pracovníkom.
16. Sporná zostáva aj otázka primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na hodnotu majetku žalovaného v 1. rade.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil pravdepodobnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani to, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. K trovám konania odvolací súd dodáva, že keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods.1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).