Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-364-2018.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/364/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Z. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. č.d. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach proti manželke navrhovateľa K. D. rod. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. č. XXXX/X v Z. zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Hadušovským so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. Cyrila a Metoda č. 2 v Rožňave v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv povinností k mal. N. D. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24.8.2018 č.k. 15P 19/2018-84 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok okrem výrokov o rozvode manželstva a trovách konania a vec vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté 5.7.2008 v Michalovciach zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Michalovce vo zväzku 33 ročník 2008 na strane 42 pod poradovým číslom 105 a na čas po rozvode zveril maloletú Vanessu do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 130 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou upravil neobmedzene. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti na čas po rozvode zamietol. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal okrem výrokov o rozvode manželstva a trovách konania v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ku ktorým má rovnocenný pozitívny vzťah o čom svedčí aj jeho styk s maloletou v súčasnosti. Konštatoval, že aj komunikácia medzi ním a matkou maloletej umožňuje jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej nepochybne vyplýva, že maloletá chce byť s obidvoma rodičmi v rovnakom rozsahu. Vytkol konajúcemu súdu, že sa v plnom rozsahu stotožnil s návrhom matky bez toho, aby sa vysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa nevhodného výchovného prostredia matky zapríčineného jej partnerom a spôsobom jej života. Vyjadril strach o maloletú, pretože partner matky je obžalovaný z nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, má niekoľko záznamov v registri trestov, posledný zo 4.8.2017 a tiež mu bol uložený zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo. Vytkol konajúcemu súdu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či vykonal ním navrhnutý dôkaz spisom ORPZ Michalovce oddelenie Justičnej a kriminálnej polície Michalovce ČVS: 650/1-VIS-MI-2017 týkajúci sa drogovej trestnej činnosti matky. Vytkol mu tiež, že sa bližšie týmito skutočnosťami nezaoberal a obmedzil sa iba na prejav vôle maloletej, ktorá je podľa jeho
názoru ovplyvnená matkou, čo nepochybne vyplýva z jej odpovedí, ak odpovedala, že žiada, aby bolo rozhodnuté tak, ako navrhla matka. Poukázal na rozsudok milánskeho súdu z 19.10.2016, podľa ktorého „V prípade, že sa narazí na rodičovský konflikt, vo veci zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, musí dominovať najlepší záujem maloletého dieťaťa nad materskou preferenciou, teda nad výsadným postavením matky, ako najlepšieho rodiča na zverenie dieťaťa.“. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru neskúmal dôsledne, či sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že striedavá starostlivosť de facto prebieha, pretože maloletá trávi niekoľko dní v týždni u neho a niekoľko dní u matky. Rovnako neskúmal zárobkové možnosti matky ani jej schopnosť zabezpečiť maloletej stabilné výchovné prostredie so zreteľom na to, že sa veľakrát sťahovala. V závere odvolania namietal aj výšku výživného, pretože táto nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Namietal aj úpravu styku v neobmedzenom rozsahu, pretože takto upravený styk by v prípade nezhôd medzi rodičmi bol nevykonateľný.
3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd
prvej inštancie sa dôsledne neriadil § 185 CSP a § 36 CMP, pretože nezistil všetky relevantné okolnosti pre rozhodnutie o zverení maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s namietanými skutočnosťami otcom o zadržaní matky a jej priateľa pre podozrenie z trestnej činnosti napriek tomu, že o to požiadal listom z 24.5.2018 (č.l. 108). Súd prvej inštancie ignoroval podanie otca a jeho návrhy na vykonanie dokazovania bez toho, aby uviedol v odôvodnení rozsudku, prečo sa týmito dôkazmi odmietol zaoberať, resp. prečo tieto dôkazy nevykonal. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že v rámci princípu oficiality ovládajúceho mimosporové konanie vyplývajúceho aj z ustanovení o dokazovaní v mimosporovom konaní (§ 35 až § 38 CMP, č.l. 6 základných princípov CMP), súd nie je povinný vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a má povinnosť vykonať dôkazy i nenavrhnuté účastníkmi konania za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci, ale v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, z akých dôvodov účastníkmi navrhované dokazovanie nevykonal. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky je nevyhnutné vykonať dokazovanie potvrdzujúce alebo vyvracajúce trestnú činnosť matky alebo osoby, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, prípadne udržiava blízky vzťah, pretože tieto okolnosti majú podstatný vplyv na posúdenie vhodnosti výchovného prostredia maloletej. Bolo povinnosťou súdu takéto dokazovanie vykonať a následne ho vyhodnotiť v kontexte zisteného skutočného stavu veci, so zreteľom na najlepší záujem maloletej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé úvahy súdu o tom, ako hodnotil otcom namietané skutočnosti pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, vhodnosť tohto výchovného prostredia v kontexte s najlepším záujmom maloletej. Súd prvej inštancie sa obmedzil iba na konštatovanie, že pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rešpektoval vôľu maloletej a vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý takéto rozhodnutie doporučil. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že konajúci súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vždy prihliadne na vôľu dieťaťa, ak toto dokáže chápať účel konania a zaujať k nemu stanovisko. Ale aj takúto okolnosť je potrebné riadne odôvodniť a vôľu maloletej vyhodnotiť z hľadiska jej veku, citovej a rozumovej vyspelosti v súlade so zisteným skutočným stavom veci, nota bene, že maloletá je vo veku, kedy v plnej miere nedokáže objektívne vyhodnotiť všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o jej zverení do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku o výchove maloletej nepreskúmateľné a zmätočné, pretože je nedostatočne odôvodnené, čím súd prvej inštancie porušil práva účastníkov konania na spravodlivý proces a teda im odňal možnosť konať na súde a tieto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto musel odvolací súd napadnutý výrok rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Rovnako je nepreskúmateľný a zmätočný aj výrok rozsudku o určení výživného v dôsledku nedostatočného dokazovania týkajúceho sa schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletej 130,- Eur mesačne. Konajúc súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z príjmu otca nesprávne zisteného iba z predloženého daňového priznania, prispievať na výživu maloletej v určenom rozsahu nezisťoval, či uvedené výdavky v daňovom priznaní majú prednosť pred určeným výživným a z akých dôvodov. V odôvodnení napadnutého výroku úplne absentuje celkové hodnotenie majetkových pomerov otca v nadväznosti na jeho schopnosť prispievať na výživu maloletej 130,- Eur mesačne so zreteľom na jej odôvodnené potreby, ktoré tiež nevyhodnotil. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj výrok o výživnom zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako zrušil aj výrok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, pretože tento priamo súvisí s výrokom o osobnej starostlivosti o maloletú.
12. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä vykonať dokazovanie vzťahujúce sa k otcom namietanému závadnému výchovnému prostrediu u matky, v tejto súvislosti zabezpečiť a vykonať dôkaz spisom ORPZ Michalovce oddelenie Justičnej a kriminálnej polície Michalovce č. ČVS 650/1-VYS-MI-2017 za účelom zistenia, či konanie, ktorého sa matka dopustila svojou povahou a závažnosťou narúša výchovné prostredie matky a ohrozuje najlepší záujem maloletej. Bude tiež povinnosťou konajúceho súdu vysporiadať sa s odvolacími námietkami a návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, najmä zistiť mieru schopnosti a ochoty rodičov spolu komunikovať v potrebnom rozsahu pre riadny výkon striedavej starostlivosti, t.j. o veciach súvisiacich najmä so zdravotným stavom maloletej, so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) ako aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, a pod.).
Na základe zisteného skutočného stavu veci opäť rozhodnúť o zverení maloletej na čas po rozvode buď do osobnej starostlivosti otca prípadne matky alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V nadväznosti na rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloletú rozhodnúť o výživnom a úprave styku. Presne zistiť a vyhodnotiť schopnosti a možnosti toho rodiča, ktorému nebude maloletá zverená do osobnej starostlivosti a to nielen na základe preukázaného príjmu, ale aj so zreteľom na celkové majetkové pomery a ak sa bude javiť potrebným aj v zmysle princípu potencionality vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej tak, aby bolo zachované jej právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. V prípade, ak zverí maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, bude potrebné rozhodnúť, či a ktorému rodičovi určí výživné. Bude tiež povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o úprave styku tak, aby boli zachované a garantované práva maloletej obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa ako aj rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorému bude styk s maloletou upravený a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.
13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).