Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/66/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Willard, s.r.o., Piešťany, Teplická 2293/68, IČO : 44 906 960, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o. Trenčín, Mierové námestie 14, proti žalovanému : K.. I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., C. S. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Holíková, s.r.o., Bratislava, Staré Grunty 162, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 3. 2019 č.k. 22C/17/2019 - 145, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 25.10.2018 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným, ako kupujúcim na jednej strane a A. N., ako predávajúcou na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na X.p. vo vchode XX bytového domu súpis. č. XXXX, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX N.X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre okres P., obec P., kat. územie. P., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom P., katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná. 2/ Žalobu žalobca odôvodnil tým, že mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.09.2016, č. k. 14C/68/2015-266, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, bola voči A. N. priznaná pohľadávka vo výške 28.800 €, spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania. Z listu vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre kataster obce Zvolen, okres Zvolen, k. ú. Zvolen, žalobca zistil, že A. N. previedla na žalovaného byt č. XX na X. poschodí vo vchode XX bytového domu súpis. č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pod č. V XXXX/ XXXX. Žalobca sa domáha určenia, že uvedená zmluva je voči nemu neúčinná, nakoľko má za to, že v prípade vyššie označenej kúpnej zmluvy ide o právny úkon, ktorý A. N. v súčinnosti so žalovaným uskutočnila v úmysle žalobcovi ako svojmu veriteľovi znemožniť uspokojenie jeho pohľadávky priznanej vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím a že žalovanému musel byť tento úmysel A. N. zrejmý, nakoľko predmetné nehnuteľnosti previedla A. N. s ťarchami doživotného užívania v prospech jej blízkych príbuzných, čo v podstate znemožňuje tieto nehnuteľnosti riadne užívať. Žalobca poukazoval na to, že v čase uzatvárania napadnutej kúpnej zmluvy mal voči A. N. ako dlžníčke minimálne budúcu pohľadávku v podobe nároku na vrátenie kúpnej ceny a nároku na zaplatenie náhrady trov konania v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C 68/2015. Pokiaľ ide o

preukázanie skutočnosti, že napadnutá kúpna zmluva ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, žalobca poukazoval na to, že A. N. si ako dlžníčka doposiaľ voči žalobcovi ani sčasti neplnila povinnosť na peňažné plnenia vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí, pričom s ohľadom na jej vek (nar. XXXX) žalobca predpokladá, že nevlastní akýkoľvek majetok, ktorý by postačoval čo i len na čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu. 3/ Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom scudziť nehnuteľnosť byt č. XX na X. p. vo vchode 14 bytového domu súpis. č. XXXX vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X a parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec P. a k. ú. P., a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo alebo iné obdobné vecné právo alebo záväzkové právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam alebo vložiť predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval tým, že tak bude možné zabezpečiť, aby výkon exekúcie nebol ohrozený a aby nedošlo k nenapraviteľnému negatívnemu zásahu do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva, pričom neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu je podľa právneho názoru žalobcu primerané jednak obsahu podanej žaloby, jednak vymedzenému žalobnému nároku, a jednak skutočnosti, že samotný žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol s jednoznačným vedomím, že táto je zaťažená vecným bremenom výrazného rozsahu, a teda že v nakladaní s touto nehnuteľnosťou bude značne obmedzený. 4/ Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 23.11.2018, č.k. 19C 71/2018-54 vydal neodkladné opatrenie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, že zakázal žalovanému scudziť nehnuteľnosti: byt č. XX na X. p. vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.2 a parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX N.X a spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec P. a kat. úz. P., a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo alebo iné obdobné vecné právo alebo záväzkové právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam alebo vložiť predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to do právoplatného skončenia konania začatého podaním žaloby dňa 29.10.2018 na Okresnom súde Zvolen, vedeného týmto súdom pod sp. zn. 19C/71/2018, o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim na jednej strane a A. N.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., Ľ.. Š. XXXX/XX, občiankou SR ako predávajúcou na strane druhej, predmetom ktorej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5/ Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Zvolen podal žalovaný odvolanie a súčasne námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že vo veci rozhodoval nepríslušný súd, nakoľko na konanie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV ako všeobecného súdu žalovaného. Zároveň žalovaný poukazoval na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť danosť práva a ohrozenie tohto práva, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností uvádzaných v žalobe, t.j. že a/ žalobca je veriteľom dlžníka, b/ dlžník uskutočnil úkon v posledných troch rokoch, c/ nastalo ukrátenie veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa nastalo v príčinnej súvislosti s úkonom dlžníka, e/ úkon dlžníka bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľov, f/ dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľov bol druhej strane úkonu známy. Žalobca nepreukázal, že je veriteľom dlžníka. Žiadnym spôsobom neosvedčil ukrátenie veriteľa, obmedzil sa len na tvrdenie, že A. N. mu dlh ani čiastočne neplnila. Tvrdenie žalobcu o tom, že pani N. mu neuspokojí pohľadávku vzhľadom k svojmu vysokému veku po právnej stránke neobstojí. V samotnej žalobe aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje zdôvodnenie, ako mal žalovaný úkon spôsobiť ukrátenie veriteľov.

Rovnako absentujú skutkové tvrdenie a dôkazy o tom, že v prípade žalovaného úkonu bol prítomný úmysel ukrátiť veriteľov. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému musel byť známy úmysel ukrátiť veriteľov na základe toho, že na prevádzanom byte viazlo vecné bremeno v prospech tretích osôb obmedzujúce vlastníka, v užívaní je absurdné. V prípade žalovaného nejde o prvý prípad, kedy by kúpil byt zaťažený právom doživotného bývania tretej osoby. Žalovaný vlastní viacero nehnuteľností, ktoré neužíva a ani užívať nemieni, keďže akvizície niektorých nehnuteľností považuje najmä za spôsob dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol nič, čo by dôvodnosť obavy o vymoženie nároku na náhradu voči žalovanému aspoň minimálne osvedčovalo. Žalovaný mohol preukázať, že je solventný, vlastní viacero nehnuteľností v hodnote niekoľkonásobku údajnej pohľadávky žalobcu voči p. N., peňažné prostriedky vo výške prevyšujúcej údajnú pohľadávku voči pani N. má k dispozícii na bežnom účte. Napokon žalovaný poukazoval na to, že žalobca nijako neosvedčil obavu, že by žalovaný nehnuteľnosť previedol. Žalovaný je majiteľom bytu približne jeden a pol roka a keby mal úmysel nehnuteľnosť previesť, urobil by tak už dávno. 6/ Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania podaného žalovaným a vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen uznesením zo dňa 27.02.2019, č.k. 16Co 37/2019-131, zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Zvolen a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď dospel k záveru, že vo veci konal miestne nepríslušný súd. Na podklade záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici Okresný súd Zvolen postúpil dňa 18.03.2019 spis na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava IV ako súdu miestne príslušnému na konanie. 7/ V napadnutom uznesení súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava IV) dospel k nasledovným záverom : Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté, je potrebné prihliadať na možné následky nariadeného opatrenia, najmä s dôrazom na vznik neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného opatrenia a tiež musí súd skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobcovi) a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné skutočnosti, teda sám

nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Potrebu dočasnej úpravy pomerov žalobca odôvodňoval hrozbou, že by výkon exekúcie mohol byť ohrozený a mohlo by dôjsť k nenapraviteľnému negatívnemu zásahu do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho práva. 8/ Samotnú danosť práva žalobca odôvodňoval tým, že mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.09.2016, č. k. 14C/68/2015-266, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, bola voči A. N., priznaná pohľadávka vo výške 28.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania. Z listu vlastníctva číslo 5023 vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, žalobca zistil, že A. N. previedla na žalovaného byt č. XX na X. poschodí vo vchode XX bytového domu súpis. č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom P., katastrálny odbor pod č. G. XXXX/XXXX. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že uvedená zmluva je voči nemu neúčinná, nakoľko má za to, že v prípade vyššie označenej kúpnej zmluvy ide o právny úkon, ktorý A. N. v súčinnosti so žalovaným uskutočnila v úmysle žalobcovi ako svojmu veriteľovi znemožniť uspokojenie jeho pohľadávky priznanej vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím a že žalovanému musel byť tento úmysel A. N. zrejmý, nakoľko predmetné nehnuteľnosti previedla A. N. s ťarchami doživotného užívania v prospech jej blízkych príbuzných, čo v podstate znemožňuje tieto nehnuteľnosti riadne užívať. 9/ V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil aspoň pravdepodobnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha v konaní vo veci samej. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.09.2016, č. k. 14C/68/2015-266, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v E. E. zo dňa 28.09.2018, č. k. 14Co/303/2017-347, voči A. N., priznaná pohľadávka vo výške 28.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania, t.j. v čase, kedy došlo k vykonaniu úkonu - prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti 27.07.2017, mal žalobca voči dlžníčke A. N. priznanú súdom prvého stupňa (neprávoplatne) vyššie uvedenú pohľadávku. Žalobca však zatiaľ súdu neosvedčil akým spôsobom malo dôjsť k ukráteniu veriteľa v dôsledku vykonania právneho úkonu dlžníčky - prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.07.2017. V tomto smere absentujú v samotnej žalobe ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutkové tvrdenia. Rovnako žalobca súdu neosvedčil, že by dlžníčka pri vykonaní úkonu - prevodu vlastníckeho práva mala úmysel ukrátiť veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy. Predpoklad žalobcu o tom, že dlžníčka pani A. N. nevlastní akýkoľvek majetok najmä s ohľadom na jej vek, nebol v konaní ničím podložený. Obdobne tvrdenie, že žalovanému musel byť známy úmysel dlžníčky ukrátiť uspokojenie veriteľa z dôvodu, že tento kupoval nehnuteľnosť zaťaženú právom doživotného užívania nehnuteľnosti tretími osobami, je len v rovine hypotetických úvah. Dospel tak k záveru, že žalobca nielen že neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia (samotný nárok), ale ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neosvedčil potrebu okamžitého zásahu súdu do výkonu vlastníckeho práva žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný vykonával akékoľvek úkony smerujúce k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľnosti, a tieto skutočnosti napokon v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žalobe netvrdil. Preto uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým by súd nariadil žalovanému zákaz výkonu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a teda návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, písm. d/, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 10/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie označil žalobca za nesprávne a nezákonné. Trval na tom, že v danom prípade je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. Žalobca nemá možnosti na zisťovanie či preverovanie majetnosti dlžníčky A. N.; žalobca môže vychádzať len zo skutočnosti, že v katastri nehnuteľností nie je dlžníčka zapísaná ako vlastník akejkoľvek inej nehnuteľnosti a zároveň z faktu, že doposiaľ nebola žalobcovi uhradená ani časť z pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. V súčasnosti už žalobca začal voči dlžníčke viesť exekučné konanie, nemožno preto žalobcovi dávať na ťarchu, že by nepreukázal, že by dlžníčka A. N. nevlastnila iný majetok. Žalobca objektívne takýto dôkaz predložiť nemôže. Bude možné takýto dôkaz získať nanajvýš z exekučného konania, z prípadnej správy povereného súdneho exekútora o stave exekučného konania. Podľa žalobcu ale najlepším dôkazom o nemajetnosti menovanej je fakt, že táto doposiaľ žalobcovi neuhradila z dlžnej pohľadávky nič. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď táto podľa žalobcu vyplýva zo samotnej

podstaty žaloby. Bez nariadenia neodkladného opatrenia bude môcť žalovaný nakladať s príslušnou nehnuteľnosťou, vrátane jej prevodu na tretiu osobu, či jej ďalšieho zaťaženia v prospech tretej osoby. Mohlo by ísť zároveň o nezvrátiteľný stav alebo stav, ktorý by dovoľoval obnovenie pôvodného stavu len s veľkými ťažkosťami. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o jeho vydanie žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožňovalo ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením sa nejudikuje konečný výsledok sporu. Žalobca je povinný osvedčiť súdu základné skutočnosti, t.j. nárok a pravdepodobnosť možného ohrozenia. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. Žalobca je presvedčený o tom, že i pri rešpektovaní vyjadrenia žalovaného, že predmetný byt pre svoje potreby nevyužije, je nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej právnej veci primerané. 11/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 15/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16/ Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (tj. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 18/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením zákazu žalovanému nakladať s označenými nehnuteľnosťami. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžníčka žalobcu previedla vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na žalovaného, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč.zák.). 19/ Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie

postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. 20/ V danej veci ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; žalobca neosvedčil v potrebnej miere potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Bolo už uvedené, že zmyslom odporovacej žaloby podľa § 42a Obč. zák. je dosiahnuť vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je voči veriteľovi (žalobcovi) právne neúčinný. Rozhodnutie, ktorým súd vyhovel odporovacej žalobe by potom predstavovalo podklad na to, aby sa veriteľ mohol na základe spôsobilého exekučného titulu, domáhať proti dlžníkovi formou exekúcie postihnutia aj toho majetku, ktorého sa dlžník odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom na úkor veriteľa mienil zbaviť. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby spočíva v tom, že napadnutý právny úkon dlžníka nemá voči veriteľovi právne účinky ex tunc. Preto veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Napr. ak dlžník odporovaným právnym úkonom scudzil nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, ale ukrátený veriteľ sa v prípade úspechu odporovacej žaloby môže exekúciou zhojiť na tejto nehnuteľnosti tak, ako keby bola aj naďalej vo vlastníctve dlžníka. Ak však nie je z tohto majetku uspokojenie dlžníka dobre možné (napr. ak nadobúdateľ vec ďalej predal alebo inak scudzil, takže mu už nepatrí), má ukrátený veriteľ právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč. zák.). Samotná neúčinnosť právneho úkonu nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa veci od dlžníka a nadobúdateľ s touto vecou môže voľne disponovať. Občiansky zákonník počíta s možnosťou, že ten, komu dlžník scudzil vec, túto vec ďalej prevedie; v takom prípade má veriteľ právo na peňažnú náhradu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia preto nemôže byť iba to, že existuje obava, že žalobca prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, nakoľko v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zák. aj v prípade, ak by žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, nebude znemožnený budúci výkon rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobcovi zostane zachované právo na peňažnú náhradu voči žalovanému podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. Ďalším predpokladom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je, že žalobca musí aspoň osvedčiť, že žalovaný koná tak (robí faktické i právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. V súdenej veci takáto podmienka splnená nie je. Žalobca nijako neosvedčil, že žalovaný koná tak, aby prípadnú exekúciu zmaril tým, že prevedie vyššie označené nehnuteľnosti na tretiu osobu. Naopak, žalovaný výslovne uviedol, že sa s predmetnými nehnuteľnosťami nechystá nijako nakladať, napokon, kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol nehnuteľnosti od dlžníčky žalobcu, uzavrel už pred viac než 1,5 rokom, a teda, pokiaľ by mal úmysel nehnuteľnosti ďalej scudziť, mohol tak urobiť už dávno. 21/ Oboznámením sa s obsahom spisu tak dospel aj odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu), resp. nariadenie predbežného opatrenia považuje za nadbytočné. 22/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o tomto rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. 24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).