Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-469-2016.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Subarea
8Er/469/2016
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P. Q. P., D.: XX XXX XXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXX, XXX XX O., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora: JUDr. Marián Jurina, so sídlom v Lučenci, Štefana Moyzesa 50, o vymoženie 240,24 Eur a trov konania, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8Er/469/2016 zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.09.2016 domáhal vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky od povinného vo výške 240,24 Eur a trov konania na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX I. L. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
2. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) v konaní poverením č. 5808 067782 zo dňa 21.09.2016 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu vykonaním exekúcie podľa podaného návrhu.
3. Dňa 18.01.2019 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 2 zákona Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 167f ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako „Zákon o konkurze“)
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 Zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Pretože na majetok povinného bol Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz, pričom vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená iba v konkurze, súd postupujúc v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil.
11. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov jemu vzniknutých v predmetnej exekúcii v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. vo výške 82,12 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 35,24 Eur a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 13,69 Eur.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Podľa § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 <http://www.epi.sk/ zz/1995-233/vsetky-znenia> v znení účinnom do 31. marca 2017.
15. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
16. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov na zastavenie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.
17. Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 05.09.2016. Súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 16.09.2016 a následne dňa 21.09.2016 vydal
súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 067782, ktorej vykonaním poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu. Z obsahu predloženého exekučného spisu vyplýva, že ešte dňa 20.09.2016 zaslal oprávnený súdnemu exekútorovi oznámenie o tom, že povinný už dňa 13.09.2016 splnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, teda uhradil oprávnenému pohľadávku vo výške 250,24 Eur (podľa pečiatky exekútorského úradu prijal súdny exekútor oznámenia dňa 21.09.2016, teda v deň vydania poverenia na vykonanie exekúcie). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.09.2016. V zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku bolo povinnosťou súdneho exekútora oznámiť súdu, že sú tu dôvody na čiastočné zastavenie exekúcie, keďže povinný splnil pohľadávku v sume 250,24 Eur (istina + trovy predchádzajúceho konania) a v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku má súdny exekútor v danom prípade nárok len na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, čo v predmetnom prípade predstavovalo poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu vo výške 1,55 Eur. Súdny exekútor si túto svoju povinnosť nesplnil, hoci ešte pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie mal preukázateľne vedomosť o tom, že povinný plnil oprávnenému. Súdny exekútor výzvou zo dňa 11.10.2016, vyzval povinného na úhradu trov exekúcie vo výške 10,02 Eur s DPH, za poštovné, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Súdny exekútor pokračoval v predmetnej exekúcii na vymoženie jemu vzniknutých trov exekúcie pozostávajúcich z hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,55 Eur, na základe čoho dochádzalo k postupnému navyšovaniu celkových trov exekúcie a súdny exekútor si pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 82,12 Eur.
18. Na základe uvedeného súd konštatuje, že súdny exekútor si nesplnil povinnosť uloženú v ustanovení § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, teda nepredložil súdu vec bezodkladne po tom, ako zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, na základe čoho boli naplnené materiálne podmienky citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku na to, aby súd nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.