Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/66/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: EUROREA s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 7/A, 811 03 Bratislava, IČO: 36 793 248, zastúpeného: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Downtown Invest Slovakia s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 45 578 214, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, evidované Katastrom nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom Okresným úradom Bratislava II, pre obec Bratislava - mestská časť F., katastrálne územie F., v časti N. a nebytové priestory ako Nebytové priestory č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX a č. XX-XXX, všetky vchod H. XX, a to až do úplného vrátenia všetkých zaplatených zálohových platieb vo výške 222.610,32,- Eur v prípade odstúpenia jednej zo zmluvných strán od Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, kde žalovaný vystupuje ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci, späť žalobcovi a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% pri uvedení skutkového stavu:

2. Medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim boli uzavreté nasledovné zmluvy o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam týkajúce sa budúceho prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v Projekte H..sk:

- Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 4.10.2017, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na VI. nadzemnom podlaží a parkovaciemu miestu č. XX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi;

- Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 4.10.2017, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na VI. nadzemnom podlaží s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi;

- Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 4.10.2017, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na VI. nadzemnom podlaží, k pivnici č. XXX na VI. nadzemnom podlaží a parkovaciemu miestu č. XX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi;

- Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 4.10.2017, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na IV. nadzemnom podlaží a parkovaciemu miestu č. XX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi;

- Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 4.10.2017, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na III. nadzemnom podlaží a pivnici č. XXX na III. nadzemnom podlaží s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi a - Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 12.4.2018, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XXX na III. nadzemnom podlaží a pivnici č. XXX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi; (ďalej len ako „Zmluvy o budúcich zmluvách“).

3. Všetky tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, evidovanom Katastrom nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom Okresným úradom Bratislava II, pre obec N. - mestská časť F., katastrálne územie F., v časti Byty a nebytové priestory ako Nebytové priestory č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX, č. XX-XXX a č. XX-XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. V zmysle článku III. bodu 3.5. Zmlúv o budúcich zmluvách sa žalovaný zaviazal odovzdať vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu do 45 dní po dokončení rekonštrukcie, najneskôr však do 31.12.2017. Uvedené neplatí v prípade Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam č. XXX, ktorou sa žalovaný zaviazal odovzdať nehnuteľnosť (apartmán č. XXX na III. nadzemnom podlaží a pivnicu č. XXX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi) najneskôr dňa 30.6.2018. Vyššie uvedené Nehnuteľnosti ale do dnešného dňa žalobcovi odovzdané neboli. Emailom zo dňa 18.12.2017 adresovanému žalobcovi od pani S. A., zamestnankyne realitnej kancelárie RE-Max, ktorá zabezpečovala predaj nehnuteľností, bolo žalobcovi oznámené že: „na H. XX stavebná firma už dokončuje svoje práce v interiéry a teraz ich čaká exteriér.“ Čiže už v decembri 2017 boli nehnuteľnosti takmer pred dokončením a podľa vyjadrení danej realitnej kancelárie všetky kroky smerovali k uzatvoreniu riadnych kúpnych zmlúv.

5. Informačným listom, ktorý bol žalobcovi zaslaný prostredníctvom mailu p. Y. (konateľom realitnej spoločnosti realizujúcej predaj nehnuteľností, ktorý zároveň podpisoval na základe plnomocenstva aj všetky zmluvy o budúcich zmluvách) dňa 25.3.2018 opätovne žalovaný žalobcu ubezpečoval, že „Rekonštrukcia projektu H. SK je ukončená, apartmány sú hotové a pripravené na odovzdávanie konečným klientom.“ R. žalovaný uviedol, že : „čakáme na pripojenie vody a elektriny, ktoré sú výhradne v kompetencii vodární a elektrární a proces sa snažíme vyriešiť k úplnému, čo najbližšiemu možnému termínu.“ Po tomto stanovisku prebehla ďalšia emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, kde žalovaný prisľubuje uzatvorenie kúpnych zmlúv na vyššie uvedené nehnuteľnosti, no komunikácia následne zo strany žalovaného úplne ustala a dnes už žalovaný nekomunikuje ani zo žalobcom a ani s advokátskou kanceláriou zastupujúcou žalobcu.

6. V zmysle článku III. bodu 3.5 zmlúv o budúcich zmluvách sa odovzdanie nehnuteľností viaže na dokončenie rekonštrukcie na projekte H..sk, pričom za dokončenie v zmysle zmluvných ustanovení žalovaný považuje dokončenie stavebných prác na nehnuteľnostiach. V. žalobca uviedol aj vo „Výzve na neodkladné konanie“ zo dňa 29.10.2018 doručenej žalovanému dňa 02.11.2018, k takémuto dokončeniu už došlo, čo sám v listoch potvrdil aj žalovaný. Žalobca sa navyše osobne mohol presvedčiť o tom, že práce na nehnuteľnostiach sú dokončené, a to na osobnej prehliadke v januári 2018. Opätovne bol žalovaný vyzvaný na uzatvorenie kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti dňa 06.12.2018, emailom aj poštou, výzva ktorá mu bola doručená dňa 10.12.2018. Ani po tejto výzve k uzatvoreniu kúpnych zmlúv medzi žalobcom a žalovaným nedošlo.

7. V zmysle článku III. bodu 3.1 zmlúv o budúcich zmluvách sa žalovaný ako budúci predávajúci spolu s budúcim kupujúcim (žalobcom) zaviazal uzavrieť riadne kúpne zmluvy, ktorých predmetom budú prevody vlastníckych práv k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to na písomnú výzvu žalovaného. Teda žalovaný je povinný vyzvať žalobcu, aby pristúpil k uzavretiu riadnych kúpnych zmlúv. Podľa článku III. bodu 3.2 zmlúv o budúcich zmluvách je žalovaný ako budúci predávajúci spolu s výzvou na uzavretie kúpnych zmlúv povinný žalobcovi zaslať aj znenie kúpnych zmlúv, na tento postup má lehotu maximálne 15 dní, pričom tá začína plynúť až odo dňa splnenia všetkých podmienok vymenovaných v zmluvách o budúcich zmluvách kumulatívne. Na základe nižšie uvedeného má žalobca za to, že všetky podmienky, ktoré majú byť žalovaným splnené a ktoré sú nevyhnutné na to, aby mu vznikla povinnosť vyzvať žalobcu na uzavretie riadnych kúpnych zmlúv sú splnené. Z tohto dôvodu sa žalobca obával, že odďaľovanie uzatvorenia kúpnych zmlúv je zo strany žalovaného len účelové. 8. Takýmto spôsobom a neplnením si svojich zmluvných záväzkov by žalovaný mohol splnenie uvedených podmienok (najmä kolaudáciu), a tým aj prevody vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na žalobcu, odďaľovať po ďalšie roky, najmä bezdôvodne, čo je nežiaduci stav. Uvedené je neprípustné a v žiadnom prípade nie je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Fakt, že v zmluve absentuje lehota na splnenie podmienok a na doručenie výzvy na uzavretie kúpnych zmlúv, nezakladá právo žalovaného úmyselne svoje povinnosti neplniť a odďaľovať, práve naopak, žalovaný je podľa názoru žalobcu povinný tak urobiť v primeranej lehote, nakoľko takému postupu nič vo vzťahu k žalobcovi nebráni. Zároveň žalobca nemôže mať finančné prostriedky viazané u žalovaného taký dlhý časový úsek, a preto existuje aj možnosť odstúpenia od zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Žalobca ale pociťuje riziko pri vrátení už zaplatených preddavkov na kúpnu cenu a to z dôvodov, uvádzaných nižšie.

9. Kúpa nehnuteľností v projekte H..sk predstavuje pre žalobcu investíciu, ktorej cieľom je ďalšie obchodovanie s nehnuteľnosťami, ich predaj či prenájom. Ak by zo strany žalovaného došlo k riadnemu plneniu si svojich zmluvných povinností, mohol žalobca už ako vlastník nehnuteľností dosiahnuť prvé výnosy z tejto investície práve v roku 2018. Nehovoriac o priaznivej situácii na trhu s nehnuteľnosťami práve na prelome roku 2018, krátko predtým, ako došlo k značným zmenám v súvislosti s podmienkami poskytovania hypotekárnych úverov. V dôsledku nekonania žalovaného a porušenia dohodnutých zmluvných podmienok, žalobca nielenže nemohol využiť túto príležitosť, ako plánoval, ale v súčasnosti je odovzdanie nehnuteľností zo strany žalovaného neustále odďaľované a s tým aj uzavretie riadnych kúpnych zmlúv a nadobudnutie vlastníckych práv žalobcom.

10. V zmysle článku IV. bodu 4.2. zmlúv o budúcich zmluvách bola dojednaná kúpna cena a spôsob jej zaplatenia, a v zmysle tohto článku bola žalobcovi fakturovaná časť kúpnych cien nasledovne: Na základe rezervačných zmlúv uhradila spoločnosť EUROREA s.r.o. v období jún 2017 spoločnosti Downtown Invest Slovakia s.r.o. platby: a. Platba zo dňa 21.6.2017 vo výške 1.200,- EUR (apartmán č.XXX) b. Platba zo dňa 21.6.2017 vo výške 1.200,- EUR (apartmán č.XXX) c. Platba zo dňa 21.6.2017 vo výške 1.200,- EUR (apartmán č.XXX) V období júl 2017 vystavila spoločnosť Downtown Invest Slovakia s.r.o. na základe prijatých platieb od spoločnosti EUROREA s.r.o. faktúry: d. Faktúra č.XXXXXX vo výške 1.200,- EUR - apartmán č. XXX e. Faktúra č.XXXXXX vo výške 1.200,- EUR - apartmán č. XXX f. Faktúra č.XXXXXX vo výške 1.200,- EUR - apartmán č. XXX

11. Faktúry boli vystavené bez DPH, v texte faktúry je uvedené: „Plnenie je osvobozeno od DPH podle § 38 odstavec 1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.“

12. Následne, po podpise zmlúv o budúcich zmluvách, uhradila spoločnosť EUROREA s.r.o. v období október 2017 spoločnosti Downtown Invest Slovakia s.r.o. platby: a. Platba zo dňa 4.10.2017 vo výške 34.177,26,-EUR (apartmán č.XXX + pivnica č.XXX) b. Platba zo dňa 8.10.2017 vo výške 36.666,80,-EUR (apartmán č.XXX + parkovacie státie č.XX) c. Platba zo dňa 6.10.2017 vo výške 42.066,91,-EUR (apartmán č.XXX + pivnica č.XXX + parkovacie státie č.XX) d. Platba zo dňa 5.10.2017 vo výške 34.399,50,-EUR (apartmán č.XXX) e. Platba zo dňa 9.10.2017 vo výške 39.199,50,-EUR (apartmán č.XXX + parkovacie státie č.XX)

13. V období október 2017 vystavila spoločnosť Downtown Invest Slovakia s.r.o. na základe prijatých platieb od spoločnosti EUROREA s.r.o. faktúry za nebytové priestory - apartmány: a. Faktúra č.XXXXXX vo výške 31.299,85,-EUR - apartmán č. XXX (polovica z celkovej kúpnej ceny podľa Zmluvy o budúcej zmluve č.XXX mínus platba 1200 EUR uhradená v júli 2017) b. Faktúra č. XXXXXX vo výške 31.866,80,-EUR - apartmán č. XXX (polovica z celkovej kúpnej ceny podľa Zmluvy o budúcej zmluve č.XXX mínus platba 1200 EUR uhradená v júli 2017) c. Faktúra č. XXXXXX vo výške 34.389,50,-EUR - apartmán č. XXX (polovica z celkovej kúpnej ceny podľa Zmluvy o budúcej zmluve č.XXX mínus platba 1200 EUR uhradená v júli 2017) d. Faktúra č.XXXXXX vo výške 34.399,50,-EUR - apartmán č. XXX (polovica z celkovej kúpnej ceny podľa Zmluvy o budúcej zmluve č.XXX) e. Faktúra č. XXXXXX vo výške 34.399,50,-EUR - apartmán č. XXX (polovica z celkovej kúpnej ceny podľa R. o budúcej zmluve č.507)

14. Zároveň v období október 2017 vystavila spoločnosť Downtown Invest Slovakia s.r.o. daňové doklady k prijatým platbám za pivnice a parkovacie státia: a. DDkPP č.XXXXXXXX vo výške 2.397,84 + 479,57 (20% DPH)= 2.877,41,-EUR (pivnica č.XXX) b. DDkPP č.XXXXXXXX vo výške 4.000,00 + 800,00 (20% DPH)= 4.800,00,-EUR (parkovacie státie č.XX) c. DDkPP č.XXXXXXXX vo výške 6.397,84 + 1.279,57 (20% DPH) = 7.677,41,-EUR (pivnica č.XXX, parkovacie státie č.XX) d. DDkPP č.XXXXXXXX vo výške 4.000,00 + 800,00 (20% DPH) = 4.800,00,-EUR (parkovacie státie č. XX)

15. Po podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č.XXX, uhradila spoločnosť EUROREA s.r.o. spoločnosti Downtown Invest Slovakia s.r.o. dňa 16.4.2018 platbu vo výške 32.500,35,-EUR (apartmán č. XXX + pivnica č. XXX). K tejto platbe spoločnosť Downtown Invest Slovakia s.r.o. nevystavila žiadnu faktúru a ani daňový doklad k prijatej platbe.

16. Spoločnosť Downtown Invest Slovakia s.r.o. vystavila k prijatým platbám od spoločnosti EUROREA s.r.o. v úhrnnej čiastke 222.610,32.-EUR len daňové doklady k prijatej platbe v rozsahu platieb odpovedajúcim pivniciam a parkovacím státiam, spolu vo výške 20.154,82,-EUR. Daňové doklady k prijatým platbám za nebytové priestory - apartmány v úhrnnej výške 202.455,50,-EUR v rozsahu: a. DDkPP vo výške 27.083,21 + 5.416,64 (20% DPH)= 32.499,85 (apartmán č.XXX) b. DDkPP vo výške 27.555,67 + 5.511,13 (20% DPH)= 33.066,80 (apartmán č.XXX) c. DDkPP vo výške 29.657,92 + 5.931,58 (20% DPH)= 35.589,50 (apartmán č.XXX) d. DDkPP vo výške 28.666,25 + 5.733,25 (20% DPH)= 34.399,50 (apartmán č.XXX) e. DDkPP vo výške 28.666,25 + 5.733,25 (20% DPH)= 34.399,50 (apartmán č.XXX) f. DDkPP vo výške 27.083,62 + 5.416,73 (20% DPH)= 32.500,35 (apartmán č.XXX + pivnica č.XXX), do dnešného dňa nevystavila.

17. Žalobca považuje postup žalovaného za postup v rozpore s ust. § 38 ods. 1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“), v zmysle ktorého „Oslobodenie od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr.“ Rovnako poukazuje na ust. § 19 ods. 4 Zákona o DPH: „Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby“, teda žalovaný bol povinný vystaviť do 15 dní od prijatia platby faktúry v zmysle ust. § 72 a § 74 Zákona o DPH, ku všetkým prijatým platbám, vrátane platieb za nebytové priestory - apartmány v členení základ dane a DPH. Tento právny názor žalobca odôvodňoval nasledovnými skutočnosťami a listinami, v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o DPH :

a) Nebytové priestory - apartmány vzniknú kolaudáciou, v zmysle vydaného Rozhodnutia č. SU/ CS XXXX/XXXX/XX/LZO-XX, stavebného povolenia zo dňa 15.06.2018 na stavbu H..SK (ďalej len „Stavebné povolenie“), čo je v rozpore s ust. Článku I. bod 1.3 Zmluvy o budúcej zmluve a prehlásením Žalovaného ako budúceho predávajúceho, že práce prebiehajúce na nehnuteľnostiach podliehajú len ohláseniu udržiavacích prác a obnovy budovy zo dňa 16.11.2016.

b) Nebytové priestory - pivnice (v Stavebnom povolení označené ako „sklady“), ku ktorým žalovaný vystavil daňové doklady k prijatej platbe sú súčasťou tej istej stavby nachádzajúcej sa na ulici H. XX, Bratislava a vzniknú kolaudáciou v zmysle toho istého Stavebného povolenia ako nebytové priestory

- apartmány (v Stavebnom povolení označené ako „ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty“). Samotná táto skutočnosť poukazuje na to, že žalovaný si musel byť vedomý svojej povinnosti fakturovať novovzniknuté nebytové priestory - apartmány a pivnice v členení základ dane a DPH a teda aj vystaviť ku všetkým prijatým platbám daňové doklady v členení základ dane a DPH, v zmysle ust. § 72 a § 74 a ust. § 19 ods. 4 Zákona o DPH

c) Nehnuteľnosti súpisné č.XXXX na parcele č.XXXXX/XX, predmet budúcej kúpy, v zmysle vyššie uvedených Zmlúv o budúcich zmluvách, sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom pre okres N. II, obec N. - m. č. F.. Na liste vlastníctva č.XXXX sú aktuálne zapísané priestory, ktoré vznikli zápisom na základe Znaleckého posudku č.11/2016, R-XXXX/XX. Žalobca mal za to, že stav na liste vlastníctva č.XXXX (počet, druh stavby, veľkosť spoluvlastníckych podielov), nie je totožný zo stavom, ktorý bude zapísaný po kolaudácii. Kolaudáciou má vzniknúť 73 ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty a 32 skladov, t.j. spolu 105 priestorov, pričom v súčasnosti je na liste vlastníctva zapísaných 78 priestorov. Aj v zmysle Rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava II o pridelení súpisného čísla pre stavbu „Internát MDŽ“ bola na liste vlastníctva č.XXXX predmetná budova zapísaná ako „stavba“. Žalobca mal teda za to, že žalovaný predmetnú budovu nadobudol ako stavbu, teda jeden funkčný celok, následne bola znaleckým posudkom rozdelená na nové samostatné jednotky, ktoré aj budú samostatne kolaudované, a teda nie je možné odvolávať sa na ustanovenie, podľa ktorého ide o obchod oslobodený od DPH, keďže od kolaudácie neprejde časový úsek 5 rokov.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva žalobca právny názor, že žalovaný, bude predávať jednotlivé nebytové priestory - apartmány, pivnice a parkovacie státia (časti stavby kolaudovanej v roku 1987), ktorých prvá kolaudácia (začatie prvého užívania) bude najskôr v roku 2019 a z tohto dôvodu predaj týchto nehnuteľností podlieha DPH. Z rovnakého dôvodu bol žalovaný povinný vystaviť do 15 dní od prijatia platby faktúry v zmysle ust. § 19 ods. 4 Zákona o DPH, ku všetkým prijatým platbám, vrátane platieb za nebytové priestory - apartmány. V zmysle ust. § 38 ods. 7a) Zákona o DPH „Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa: a) kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr“. Zároveň v zmysle ust. § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z.z. Stavebný zákon (ďalej len „Stavebný zákon“): „Ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,

h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.“ Žalovaný ale musel vzhľadom na široký záber rekonštrukcie požiadať o vydanie stavebného povolenia, ktoré bolo vydané 15.06.2018, a po dokončení rekonštrukcie bude vydané nové kolaudačné rozhodnutie, čo podľa názoru žalobcu vyvracia možnosť uplatniť si oslobodenie od DPH pri prevode apartmánov či nebytových priestorov práve z dôvodu, že od kolaudácie neprejde zákonom vyžadovaná doba 5 rokov. Žalovaný mal podľa žalobcu predmetné obchody, teda budúci predaj nehnuteľností, za ktoré zinkasoval zálohové platby, zdaniť a odviesť z nich štátu DPH. Žalobca je názoru, že po zrátaní celej daňovej povinnosti, za každý takto zazmluvnený apartmán sa bude jednať o dorúbenie dane z pridanej hodnoty vo výške presahujúcej 1.000.000,-Eur. Žalobca podal v tejto veci na Finančné riaditeľstvo SR žiadosť o vydanie záväzného stanoviska s dodatočným usmernením, kde žiada o prešetrenie postupu žalovaného v tejto veci, predovšetkým či bol žalovaný oprávnený uplatniť pri prijatých platbách oslobodenie od DPH podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH, a či aj samotný predaj nehnuteľností, resp. nebytových priestorov

- apartmánov bude oslobodený od DPH podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH, či bude žalobca ako budúci vlastník oprávnený postupovať pri následnom predaji skolaudovaných nehnuteľností (nebytových priestorov - apartmánov) rovnako, t.j. uplatniť pri predaji oslobodenie od DPH podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH. Na predmetné vyjadrenie Finančnej správy žalobca čaká. 19. Po preštudovaní účtovných závierok žalovaného za rok 2017 a 2016 (žalovaný doteraz nepredložil účtovnú závierku za rok 2018) musí žalobca konštatovať, že žalovaný je podľa účtovnej závierky predĺžený, nakoľko má výrazné záporné vlastné imanie a pravdepodobne viac ako dvoch veriteľov. Toto predĺženie spoločnosti vzniklo ako vyplýva z údajov uvedených v účtovnej závierke kvôli vysokým nákladovým úrokom, ktoré žalovaný vypláca s najväčšou pravdepodobnosťou za pôžičky tretím osobám. Pomer nákladových úrokov za rok 2016 a 2017 v porovnaní s dlhodobými záväzkami - pôžička 2.898.147,-EUR od tretích osôb je na úrovni 11,2% p. a. čo je neprimerane vysoký úrok v porovnaní s úrokmi, ktoré poskytujú banky na financovanie developerských projektov (cca 2-4 % p.a.), pričom bankové úvery spoločnosť nemá.

20. Žalovaný vykazuje v účtovnej závierke krátkodobé pohľadávky 458.272,- EUR, pričom za rok 2016 a 2017 nevykázal žiadne tržby za vlastné výrobky a služby. Jediným výnosom spoločnosti za dva roky bola tržba 9.800,- EUR za predaj dlhodobého majetku a materiálu. Táto skutočnosť poukazuje na to, že žalovaný poskytol z prostriedkov získaných od klientov sumu 458.272,- EUR bez zúčtovania tržieb, zrejme len na základe bližšie nešpecifikovaných dohôd, pôžičiek. Nakoľko spoločnosť za rok 2016 a 2017 nevykazuje žiadne tržby, úroky (spolu za rok 2016 a 2017 vo výške 526.926,- EUR) spoločnosť mohla vyplatiť len z prostriedkov, ktoré jej poskytli ostatní klienti Žalovaného ako preddavky v zmysle Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Rovnako tak musela postupovať pri poskytnutí čiastky 458.272,- EUR, ktorá predstavuje krátkodobé pohľadávky spoločnosti. Vybrané položky zo súvahy a výkazu ziskov a strát k 31.12.2017: ü Vlastné imanie: - 606.282,- EUR ü Dlhodobé záväzky (predpoklad pôžičky od tretích osôb) 2.898.147,- EUR ü Nákladové úroky r. 2017: 326.364,- EUR ü Nákladové úroky r. 2016: 200.562,- EUR ü Pohľadávky z obchodného styku: 196.241,- EUR ü Iné pohľadávky: 261.966,- EUR ü Finančné účty: 182.979,- EUR ü Záväzky z obchodného styku: 1.630.675,- EUR (podstatnú časť tejto položky musia tvoriť prijaté preddavky na základe ZoBKZ)

21. Za rok 2018 bude žalovaný pravdepodobne vyplácať ďalší úrok, minimálne vo výške ako v roku 2017, t.j. 326.000,- EUR. Spolu za roky 2016-2018 tak mohla spoločnosť vyplatiť na úrokoch cca 853.000,- EUR a ak ich v celej výške aj nevyplatila, tento záväzok jej vznikol a je splatný. Spolu aj s krátkodobými pohľadávkami je to až 1.311.000,- EUR, ktoré spoločnosť mohla vyplatiť z prostriedkov od klientov tretím osobám.

Účtovnú závierku za rok 2018 ešte Žalovaný neodoslal do registra účtovných závierok, preto ňou žalobca nedisponuje. Podľa názoru žalobcu toto konanie jednoznačne vykazuje nielen znaky ekonomického poškodzovania vlastnej spoločnosti, ale aj konanie, ktoré vykazuje znaky trestnej činnosti. Žalobca teda zaplatil za nehnuteľnosti preddavok vo výške 50% kúpnej ceny, čo je v porovnaní so štandardnými preddavkami pri developerských projektoch (max. 20% kúpnej ceny aj preddavkami), ktoré zaplatili ostatní klienti v tomto projekte, neštandardne vysoký preddavok. Tieto preddavky nie sú zabezpečené a boli dohodnuté len s prihliadnutím a s podmienkou odovzdania nehnuteľností v termíne do 31.12.2017 (cca 3-4 mesiace od zaplatenia preddavkov), a následným uzatvorením kúpnych zmlúv. Spolu s ostatnými dôvodmi - omeškanie s odovzdaním nehnuteľností žalobcovi viac ako 15 mesiacov, neposkytovanie súčinnosti zo strany žalovaného, podozrenie z porušenia zákonov o DPH a následná prípadná daňová povinnosť cca 1 mil. EUR, pochybenia v stavebnom konaní atď., má žalobca dôvodnú obavu, že pohľadávka žalobcu vo výške 222.610,32 EUR z titulu žalobcom zaplatených platieb žalovanému (v prípade odstúpenia od Zmlúv o budúcich zmluvách), nebude uspokojená. 22. Žalovaný podľa účtovných závierok eviduje vo svojom účtovníctve záporné vlastné imanie, bez kladného hospodárskeho výsledku. Navyše tu existuje veľmi reálna hrozba dorúbenia DPH za prijaté zálohové platby za všetky zmluvy o budúcich zmluvách, ktoré žalovaný uzatvoril so žalobcom a ďalšími budúcimi vlastníkmi nehnuteľností na H. ulici a to až v sume nad 1.000.000,- EUR. Preto existuje reálna hrozba, že žalovaný buď nebude mať v budúcnosti pri odstúpení od zmlúv o budúcich zmluvách finančné prostriedky na vrátenie zálohových platieb, alebo práve v úmysle vyhnúť sa zaplateniu tak vysokej daňovej povinnosti všetky nehnuteľnosti prevedie na inú osobu a žalobca tak ostane aj bez nehnuteľností aj bez finančných prostriedkov.

Žalobca má za preukázané, že žalovanému hrozí závažná finančná kríza, kedy nebude mať finančné prostriedky na vyplatenie vykonaných a zatiaľ neodúčtovaných stavebných prác a/alebo na vrátenie zálohových platieb pri odstúpení od zmlúv o budúcich zmluvách, doplatenie dorúbenej DPH, alebo na vyplácanie ďalších nákladových úrokov či samotnej istiny z pôžičky na obstaranie budovy. Preto na ochranu svojej investície žiada vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude žalovanému znemožnené previesť alebo sa úplne zbaviť nehnuteľností, a to až do vrátenia uhradených preddavkov žalobcovi vo výške 222.610,32 EUR.

23. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom zabezpečovacích opatrení je ich potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - obava ohrozenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak ,ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie tak, ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

25. Žalobca odôvodňoval svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia subjektívnou obavou, že žalovaný nebude mať v prípade odstúpenia žalobcu od zmlúv o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam dostatok finančných prostriedkov na vrátenie zálohových platieb vo výške 222 610,32 EUR. Súd konštatuje, že žalobca doposiaľ nerealizoval jednostranný právny úkon smerujúci k odstúpenia od zmlúv, na základe ktorých by mu vznikol peňažný nárok na vrátenie plnenia v poskytnutej výške, t.j. neosvedčil výšku pohľadávky, na zabezpečenie ktorej by mal súd zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Samotný žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skonštatoval, že zaplatil za nehnuteľnosti preddavok vo výške 50% kúpnej ceny, pričom sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na celý budúci predmet kúpy. S poukazom n uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).