Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, v zastúpení ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 01 435 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátska kancelária s. r. o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: C. G., F.. XX.XX.XXXX, T. A., K.. E. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 290 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 290 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 290 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 290 Eur s prísl. Takúto žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial s. r. o., uzavrela so žalovaným dňa 04.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 320,- Eur. Žalovaný si v zmysle uzavretej zmluvy mohol dohodnúť s právnym predchodcom žalobcu, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet, ktorý je vedený žalovaným alebo či budú poskytnuté prostredníctvom predpísanej platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté formou predplatenej platobnej karty, ktorá bola vydaná žalovanému pri podpise zmluvy o úvere k čomu predložil žalobca dokument označený ako „ vyhlásenie ku karte“ v ktorom žalovaný potvrdzuje prevzatie karty predplatenej platobnej karty. Peňažné prostriedky mal žalovaný k dispozícii najneskôr do 13.dňa odo dňa podpisu zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému preukazoval žalobca doloženými dokumentmi nazvanými „Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa predmetný úver zaviazal splácať formou týždennej splátky, pričom prvá splátka bola splatná 7-my kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t.j. dňa 24.12.2015 a posledná splátka bola splatná 16.02.2017. Predmetný spotrebiteľský úver mal žalovaný splatiť formou 60-ich týždenných splátok s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 98,19 Eur za poskytnutie úveru, pričom tieto náklady zahŕňali aj zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu, ktorá zahŕňa najmä telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách Providentu, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka, možnosť získať duplikáty dokumentov ktoré súvisia so zmluvou v prípade ich straty alebo ich poškodenia, možnosť získať kartu splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy ako záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 04.12.2015 zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Táto zmluva je dobrovoľnou doplnkovou službou v zmysle ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu, pričom v danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 180,29 Eur. Žalobca si vo vzťahu k žalovanému však túto čiastku neuplatňuje. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 598,48 Eur, pričom tú sa zaviazal splácať formou týždennej splátky vo výške 9,98 Eur počas 60 týždňov. Žalovaný vykonal úhrady voči pôvodnému veriteľovi v rozsahu 30 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť vo výške 598,48 Eur pozostávala z istiny vo výške 320,- Eur, poplatku za garantovanú službu, ktorý bol vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 98,19 Eur, ako aj čiastkou za zabezpečenie splátok úveru vo výške 180,29 Eur. Nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli splatné dňa 16.02.2017 kedy nastala konečná splatnosť úveru. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2017 došlo aj k postúpeniu pohľadávky z titulu vyššie uvedenej úverovej zmluvy zo spoločnosti Provident Financial s.r.o. na žalobcu. Táto zmena v osobe veriteľa bola oznámená žalovanému listom zo dňa 10.04.2017 a hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 568,48 Eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že si uplatnil voči žalovanému len istinu vo výške 290 Eur ako aj úrok z omeškania, pričom ďalšie nároky si neuplatňuje.

2. Predmetnú žalobu podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica, pričom ten postúpil spor tunajšiemu súdu z dôvodu, že nebolo možné doručiť žalovanému platobný rozkaz do vlastných rúk v dôsledku čoho sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zrušil.

3. Súd následne doručil žalobu žalovanému a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ho vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, pričom vzhľadom na skutočnosť, že išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu nepresahovala sumu 1.000,- Eur, tak súd v zmysle § 297 písm. b) CSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 02.05.2019.

4. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.12.2015, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, špecifikáciou pohľadávky ktorá mala byť postúpená, potvrdením o vyplatení pôžičky, zmluvou o poskytnutí služby Komfort , podacím hárkom z čl. 32, výpisom z Obchodného registra Krajského súdu v Hradci Králové, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, úplným výpisom žalobcu z Krajského súdu v Hradci Králové, platobným rozkazom, vyhlásením ku karte Provident, ako aj ďalším spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial s. r. o., uzavrela so žalovaným dňa 04.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 320,- Eur, pričom takýto úver sa ten zaviazal splácať formou týždennej splátky vo výške 6,97 Eur, resp. 6,96 Eur v prípade poslednej splátky, a to po dobu 60-ich týždňov. Celkové náklady žalovaného boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 23,32 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 47,60 Eur, ako aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 50,59 Eur. RPMN bola určená vo výške 61,43 % s tým, že celková čiastka, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť na základe zmluvy bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, a to vo výške 418,19 Eur. Priemerná hodnota RPMN týkajúca sa úveru bola 29,89 % a žalovaný požiadal o vyplatenie finančných prostriedkov formou poskytnutia predplatenej platobnej karty t. Z prehľadu výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný vykonal úhradu úveru dňa 21.12.2015 v rozsahu 30,- Eur. Z potvrdenia o vyplatení pôžičky vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 320,- Eur, a to dňa 04.12.2015. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel ten istý deň právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o poskytnutí služby Komfort, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný za poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátok, v informovaní zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru ako aj informovaní o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatiť celkovú odmenu vo výške 180,29 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal splácať túto odmenu formou 60-ich pravidelných týždenných splátok a to tak, že po dobu 59 týždňov bude splácať splátku vo výške 3,01 Eur a poslednú splátku zaplatí vo výške 2,70 Eur. Vyhlásením ku karte Provident zo dňa 04.12.2015 vyhlásil žalovaný, že súhlasí so zmluvou o predplatenej karte, oboznámil sa s obchodnými podmienkami a prevzal takúto kartu. Následne právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, na základe ktorej právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky, pričom z identifikácie postúpenia pohľadávky (čl. 29) tiež vyplýva, že predmetom postúpenia má byť aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v celkovej výške 568 Eur. Z tejto identifikácie pohľadávky súd tiež zistil, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 30,- Eur z titulu takéhoto spotrebiteľského úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2017, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 24.04.2017, oznámil žalovanému, že bola postúpená pohľadávka z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.12.2015. Zároveň žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 06.11.2018, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 08.11.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu Obchodného registra Krajského súdu v Hradci Králové súd zistil, že žalobca je zapísaný v Obchodnom registri ako právnická osoba s. r. o., predmetom ktorej je vykonávanie podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8. Podľa § 2 písm. a) , b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu sa ako právnická osoba v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaoberal poskytovaním spotrebiteľských úverov fyzickým osobám, pričom ide o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti. Zároveň súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere resp. vyššie uvedené zmluvné dokumenty uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom všetky zmluvy mali formulárový charakter, pretože ich obsah sám pripravoval a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah uzavretých zmlúv. Žalovaný tak takéto zmluvy uzatváral ako fyzická osoba a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by pri uzatváraní takýchto zmlúv žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. povolania. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k názoru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetných zmlúv má postavenie veriteľa v zmysle § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľský úveroch a žalovaný má postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch a to s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetný úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu má vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky povahu spotrebiteľského úveru podľa ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov je tak potrebné aplikovať na uvedený právny vzťah aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalovanému a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom táto skutočnosť bola riadnym spôsobom oznámená žalovanému. Za nespornú tiež možno považovať skutočnosť o tom, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 320 Eur, pričom ten vykonal čiastkovú úhradu v celkovej výške 30 Eur. Zároveň súd podotýka, že žalovaný vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom po doručení žaloby nerozporoval a uplatnený nárok žalobcu nespochybnil čo do dôvodu ako aj jeho výšky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 290 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami zo strany žalovaného, pričom žalobca si neuplatňoval z úverovej zmluvy resp. z inej zmluvy žiadne úroky, poplatky alebo iné nároky, ale iba istinu poskytnutého úveru.

11. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. za obdobie od 21.04.2017 do zaplatenia zo sumy 290 Eur vo výške 5 % ročne a to s poukazom na skutočnosť, že z podanej žaloby ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že splatnosť úveru nastala k 16.02.2017, pričom žalovaný svoj peňažný dlh nezaplatil, a preto dňom nasledujúcim po dni splatnosti úveru /17.02.2017/ sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Súd však priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy až od 21.04.2017 a to z dôvodu, že je viazaný podanou žalobou a nemôže priznať žalobcovi nárok nad rámec, ktorý bol uplatnený v súdnom spore.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).