Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/190/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, o 1.878,86 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie sa pre späťvzatie žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 40,63 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.838,23 € s 5,05 %- ným ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 1.863,23 € od 05.12.2015 do 16.01.2019,

- zo sumy 1.848,23 € od 17.01.2019 do 20.02.2019 a

- zo sumy 1.838,23 € od 21.02.2019 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou dňa 01.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.265,55 €, ktorú mal žalovaný splatiť 60 mesačnými splátkami po 70,37 €. Keďže žalovaný pôžičku prestal splácať, pôvodný veriteľ pôžičku „zosplatnil“. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca, ktorý následne postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu, ktorý neskôr vzal žalobu čiastočne späť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že upozornil na viaceré súdne a exekučné konania, ktoré sa proti nemu vedú, a vyjadril nesúhlas s tým, ako voči nemu postupuje VÚB a súdna exekútorka.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“], na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (§ 180 CSP) vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až 14), zmluva (č. l. 23 až 26) s podpisom za žalobcu (č. l. 33), prehľad splátok a úhrad (č. l. 19 až 21), predžalobná upomienka (č. l. 18), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (č. l. 22), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 60), podací hárok (č. l. 58), výzva na vyhlásenie o majetku povinného (č. l. 74), rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14Csp/134/2018 (č. l. 91), uznesenie tunajšieho súdu č. k. 6Csp/108/2018-69 (č. l. 96), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 23 až 26).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí pôžičky, č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“; č. l. 23 až 26 a č. l. 33), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 2.265,55 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 70,37 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 27,44 %, RPMN: 27,44 %, priemerná hodnota RPMN: 18,01 %, celková čiastka: 3.949,80 €.

7. Článok 11 obsahoval o. i. toto ustanovenie:

„11.4 Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej Splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred.“

8. Žalovaný z pôžičky uhradil doposiaľ 1.104,51 € (nesporná skutočnosť, prehľad splátok a úhrad, č. l. 21).

9. Listom z 28.09.2015 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie a na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu (predžalobná upomienka, č. l. 18). Listom z 29.11.2015 napokon pôžičku „zosplatnil“ (oznámenie, č. l. 22).

10. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 6 až 14; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

11. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

12. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

13. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

14. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

15. Oznámením z 19.12.2018 VÚB oznámila žalovanému, že postúpila uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 60). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na druhý deň (č. l. 58).

16. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil ešte dňa 16.01.2019 sumu 15 € a dňa 20.02.2019 sumu 10 € (nesporná skutočnosť, č. l. 106)

17. Listom zo 04.01.2019 vyzval súdny exekútor žalovaného na vyhlásenie o majetku povinného. Ako oprávnený bola označená spoločnosť AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, 1077xx Amsterdam (výzva, č. l. 74).

18. Rozsudkom z 01.02.2019, sp. zn. 14Csp/134/2018, právoplatným 07.03.2019, rozhodol tunajší súd v spore medzi žalobcom a žalovaným (v rovnakom procesnom postavení) o pohľadávke plynúcej zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., z 08.01.2014 (rozsudok, č. l. 75).

19. Uznesením z 31.01.2019, č. k. 6Csp/108/2018-69, právoplatným 22.02.2019, tunajší súd zastavil konanie o žalobe VÚB, a.s., voči žalovanému o zaplatenie 1.984,76 € s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby (uznesenie, č. l. 80).

B. Právne posúdenie

20. Na úvod treba uviesť, že pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom, VÚB a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (VÚB), čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.

21. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámila VÚB (bod 15 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 19.03.2019, č. k. 19Csp/190/2018-83, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu na základe jeho návrhu z 13.01.2019.

22. Podaním došlým tun. súdu 24.04.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa nákladov na vymáhanie pohľadávky 15,63 € a platieb žalovaného po podaní žaloby v sume 25 € podľa výroku I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stala iba suma uvedená vo výroku II.

23. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ).

24. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy z hľadiska jej platnosti a tiež kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru.

25. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.265,55 € a žalobca poskytnuté peňažné prostriedky úročil v súlade s čl. III zmluvy ročnou úrokovou sadzbou 27,44 %. Žalovaný bol tak povinný podľa čl. III zmluvy splácať úver mesačnými splátkami po 70,37 €. Keďže tak žalovaný neurobil, žalobca uplatnil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 11 ods. 11.4 zmluvy, a úver v súlade s § 53 ods. 9 OZ po predchádzajúcom upozornení „zosplatnil“. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha zaplatenia zostatku pôžičky oprávnene.

26. Námietka žalovaného, že žalovaný dlh už bol predmetom súdneho prieskumu, prípadne exekúcie, nebola preukázaná. Súd vo veci nezistil prekážku rei iudicatae podľa 230 CSP, pretože rozsudok tun. súdu sp. zn. 14Csp/134/2018 sa týkal inej zmluvy medzi stranami (išlo o kreditnú kartu, a nie o klasickú pôžičku). Ani vo veci so sp. zn. 6Csp/108/2018 nešlo o totožnú vec, pretože žalovaná suma bola odlišná. Navyše, aj keby si žalobca v tamojšom konaní uplatnil rovnakú pohľadávku ako v tunajšom konaní, ani vtedy by tu nebola prekážka veci rozhodnutej, pretože tamojšie konanie bolo zastavené pre späťvatie žaloby a po zastavení konania má žalobca právo žalobu podať opätovne. Z tu prejednávanej zmluvy o pôžičke je však zrejmé, že žalovaný mal viacero zmlúv s pôvodným veriteľom, resp. s VÚB, a.s., a pohľadávky z týchto zmlúv mohli byť postúpené na odlišné subjekty, ktoré môžu vystupovať ako oprávnení aj v exekučnom konaní. Žalovaného námietky voči postupu VÚB a súdneho exekútora, ktoré boli inak príliš všeobecné, súd preto nevyhodnotil ako týkajúce sa prejednávanej veci. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcov nárok je po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti nákladov na vymáhanie pohľadávky dôvodný, pretože žalovanému vznikol záväzok zaplatiť zostatok pôžičky podľa § 657 OZ po jej účinnom zosplatnení podľa § 53 ods. 9 a 565 OZ a čl. 11 ods. 11.4 zmluvy.

27. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť zosplatnený úver. Keďže žalovaný tento dlh nezaplatil, je od 05.12.2015 v omeškaní a žalobca má nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v ročnej sadzbe 5,05 %.

28. Preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.838,23 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zohľadňujúcim aj čiastočné plnenia žalovaného po podaní žaloby (výrok II).

29. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd podľa § 255 ods. 2 CSP z čiastočného úspechu žalobcu v podobe priznanej sumy a čiastočného úspechu žalovaného v podobe zastaveného konania v časti týkajúcej sa nákladov na vymáhanie, pretože v časti týkajúcej sa platieb žalovaného po podaní žaloby bol úspešný žalobca. V dôsledku toho je pomer úspechu strán konania 1.863,23 € : 15,63 €, teda 99,17 % : 0,83 %, čo predstavuje nárok na náhradu 98,34 % trov konania. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu pomerných trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.