Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o deti K.: t.č. plnoletého L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J., A. U. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667 a maloletú B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky L.. R. K., trvale bytom B. J., A. U. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667 a otca Ing. P. K., bytom W., V. ulica č. X/XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom v Púchove, Štefánikova 813/4, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom, o návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, o návrhu na tezauráciu výživného a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k deťom, na odvolanie matky, plnoletého dieťaťa a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/216/2014-707 zo dňa 14. marca 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/216/2014-793 zo dňa 6. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 34P/216/2014-707 zo dňa 14. marca 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 34P/216/2014-793 zo dňa 6. februára 2019 súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti B. a B. a toho času plnoletého L. a návrh plnoletého L. na zvýšenie výživného ako aj návrh matky na uloženie povinnosti otcovi zložiť peňažnú sumu na výživné splatné až v budúcnosti na osobitné účty zriadené v prospech maloletých detí B. a B. a návrh plnoletého L. na zloženie peňažnej sumy na výživné splatné až v budúcnosti na jeho účet a taktiež i návrh otca na zníženie výživného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 62 ods. 1 až 5, § 64 , § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 52, § 58 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

3. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k deťom. Najprv návrhom zo dňa 10.9.2014 navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330 Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330 Eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2013. Potom na pojednávaní podaním do zápisnice dňa 16.9.2015 matka navrhla zvýšiť aj vyživovaciu povinnosť otca k vtedy ešte mal. L. z doterajšej sumy 331,94 Eur (10.000,-Sk) mesačne na sumu 500 Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015. Potom návrhom zo dňa 5.9.2017 matka navrhla s účinnosťou od 1.9.2017 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. na sumu 400 Eur mesačne a k mal. B. na sumu 400 Eur mesačne a súčasne so zvýšením výživného žiadala tezauráciu výživného. Po začatí konania nadobudol L. plnoletosť a tým aj plnú procesnú spôsobilosť. V plnom rozsahu sa pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k nemu a v tej súvislosti aj k návrhu na tezauráciu výživného. Otec detí nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného a žiadal návrh matky a plnoletého L. na zvýšenie výživného zamietnuť a naopak otec sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Najprv návrhom zo dňa 2.4.2015 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k synovi L. z doterajšej sumy 331,94 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 130 Eur mesačne, k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 100 Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 100 Eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, uviedol, že je pravdou, že na strane detí nastala zmena pomerov a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. Súd prvej inštancie mal z vykonaného za preukázané, že toho času už plnoletý L. a maloleté deti B. a B. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.9.2008 č. k. 11C/36/2008-60 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti L., B. a B. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého L. sumou 10.000,-Sk (331,94 Eur) mesačne, na výživu maloletej B. sumou 5.000,-Sk (165,97 Eur)mesačne a na výživu maloletej B. sumou 5.000,-Sk (165,97 Eur) mesačne. Súčasne sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2008. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal vtedy maloletý L. 9 rokov a bol žiakom 3. ročníka ZŠ. Navštevoval ZUŠ, hru na gitare s polročným poplatkom 850,-Sk (28,20 Eur) a mal záujem o počítače a cudzie jazyky. Maloleté dvojičky B. a B. mali necelé 2 roky. Matka s deťmi bola na rodičovskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok 4.628,-Sk (153,62 Eur) mesačne a prídavky na 3 deti spolu v sume 1.620,-Sk (53,77 Eur) mesačne. Otec detí v tom čase podnikal, bol členom družstva VH TECH, súhlasil s matkou požadovaným výživným spolu 20.000,-Sk (663,88 Eur) mesačne, svoj konkrétny mesačný príjem nevedel uviesť a predložil potvrdenie uvedeného družstva o jeho čistej mesačnej mzde 6.960,-Sk (231,-Eur) mesačne. Z družstva poberal mzdu a zisk. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že otec detí podnikal, resp. okrem členstva vo vyššie uvedenom družstve VH TECH bol otec ešte pred rozvodom manželstva s matkou detí a úpravou výživného spoločníkom aj ďalších obchodných spoločností, napr. od 7.6.2007 bol otec spoločníkom spol. ABC STAV s.r.o., od 8.12.2005 bol spoločníkom spol. AH TECH s.r.o. Z predloženej Dohody o vyporiadaní BSM rodičov detí zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že už v čase pred rozvodom boli účastníci konania vysoko majetní, vlastnili množstvo nehnuteľností, napr. rod. dom so súp.č.160 s pozemkami v k. ú. Nová Dubnica, množstvo rôznych pozemkov a rozostavanú stavbu v k. ú. Petrova Lehota, dve autá, hodnotné hnuteľné veci, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach, úspory a pod.. V zmysle tejto dohody sa majetkovo vyporiadali, nehnuteľnosti v k. ú. Nová Dubnica (rodinný dom s pozemkami) pripadli matke detí a nehnuteľnosti v k. ú. Petrova Lehota (rozostavaná stavba a pozemky) pripadli otcovi detí, vyporiadali sa i ohľadne hnuteľných vecí a úspor. Otec detí vyplatil spoločný úver 557.551,-Sk. Ďalšie vzájomné finančné nároky si započítali. V súčasnosti tak maloleté deti B. a B., i toho času už plnoletý L. bývajú s matkou a s otcom sa už nestretávajú. Otec v súčasnosti platí doterajšie určené výživné, hoci istý čas riadne neplatil a matka detí začala výživné vymáhať exekučne. Plnoletý L. už má 18 rokov a od 1.9.2015 je žiakom strednej školy. V súčasnosti je žiakom 3. ročníka Gymnázia na Novej Dubnici. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 26 Eur mesačne. Navštevuje jazykovú školu s poplatkom za semester 170 Eur. Venuje sa divadlu, navštevuje ZUŠ, dramatický odbor, kde mesačný poplatok predstavuje 5 Eur. S uvedeným divadelným krúžkom sa zúčastňujú súťaží na okresnej, krajskej i celoslovenskej úrovni, pričom priznal, že výdavky s tým spojené hradí ZUŠ, on k tomu dostáva od matky len vreckové. Ešte navštevuje hokejbalový a florbalový krúžok, ktoré sú podľa jeho udania bezplatné, mal len jednorazové výdavky za športové ošatenie a výstroj. Len čepele a palice si kupuje častejšie, kde palice stoja 25 až 30 Eur a čepel 17 Eur. Je vedený v kožnej ambulancii a v alergologickej ambulancii a užíva lieky v hodnote 18 Eur mesačne. Je zdravý. V budúcnosti má záujem ísť študovať na vysokú školu umeleckého zamerania, chce sa pripraviť na talentové skúšky, vykonávať umelecké práce, k čomu bude podľa jeho udania potrebovať kvalitnú techniku. Z lustrácie v SP vyplynulo, že t. č. plnoletý L. mal od 12.7.2017 do 2.11.2017 uzavretú Dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným vymeriavacím základom (brutto príjmom) 50 Eur mesačne. K uvedenému plnoletý L. uviedol, že v kaviarni pracoval ako čašník len od 12.7. do 25.8.2017, kde vypomáhal podľa potreby 4,5 hod. denne v niektorých dňoch a od 07/2017 tam už vôbec nepracoval. Maloleté deti B. a B. sú dvojičky. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného mali necelých 8 rokov a boli žiačkami 2. ročníka ZŠ. V súčasnosti majú 11 rokov a sú žiačkami 5. ročníka ZŠ. Ich stravné v školskej jedálni predstavuje 24 Eur mesačne. Obe dievčatá navštevujú ZUŠ, hru na flaute, dramatický odbor, krúžok mažoretiek a v CVČ gymnastický krúžok. Celkové ročné výdavky na túto ich záujmovú činnosť predstavujú spolu 220 Eur ročne pre každú, t.j. po 22 Eur mesačne (mimo prázdnin) pre každú maloletú. Tiež sú členkami divadelného súboru, s čím nie sú spojené poplatky. Dievčatá začali navštevovať aj krúžok AJ s polročným poplatkom 80 Eur ( t.j. 13,33 Eur mesačne) na každé dieťa. Maloletá B. nosí okuliare, čo ročne stojí cca 110 Eur. Maloletá B. je vedená v alergologickej ambulancii a náklady na lieky predstavujú 96 Eur ročne, t.j.8 Eur mesačne. Deti majú výdavky primerané ich veku. Matka súdu predložila svoje tabuľky rozpísaných výdavkov na deti. V jej prvej tabuľke (č.l.201) vyčíslila z ročného prepočtu 09/2013 až 08/2014 celkové výdavky v priemere mesačne na syna L. 249,76 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné platby 260,48 Eur, t.j. spolu 510,24 Eur, na mal. B. v priemere 181,38 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné platby 170,16 Eur, t.j. spolu 351,54 Eur a na mal. B. 181,38 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné 170,16 Eur, t.j. spolu 351,54. V jej ďalších tabuľkách ( č.l.571 a 575) z obdobia rokov 09/2015 až 08/2017 takto vyčíslila celkové mesačné výdavky na L. sumou 649,20 až 724,90 Eur, na maloletú B. sumou 435,31 až 443,17 Eur a na maloletú B. sumou 433,76 až 441,64 Eur. Z predložených tabuliek najväčšiu položku tvorili životné poistenia detí, šetrenie Rytmus, poistenie, strava, opakované vreckové deťom, vyššie uvedené výdavky a pod. Matka detí je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s týmito tromi deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve titulom vyporiadania BSM. Celkové náklady bývania vyčíslila sumou 250 Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako stredoškolská učiteľka s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa (gymnázium) zisťovanou z obdobia od 01/2014 do 08/2015 vo výške 962,39 Eur a popritom od 03/2014 do 08/2014 poberala aj príjem z krátkodobého pracovného pomeru uzavretého s Centrom vedecko-technických informácií SR v priemernej výške 495,64 Eur mesačne netto. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa jej priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 09/2015 do 07/2017 predstavovala 950,48 Eur a podľa jej vyjadrenia na poslednom pojednávaní je stále zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a s rovnakými zárobkovými pomermi. Okrem týchto troch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka vlastní rodinný dom, v ktorom býva a 7-ročné auto zn. Kia. Otec detí je ženatý. Býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou a troma deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý pôvodne nadobudli do ich BSM a v súčasnosti je už dom vo vlastníctve jeho manželky. Okrem týchto troch detí z rozvedeného manželstva má tak otec ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX, ktorú si na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.2.2013 č.k. 31P/320/2012 osvojil ako manžel matky dieťaťa. Ešte má vyživovaciu povinnosť k jeho maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva: k mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX a k mal. P. K. nar. X.XX.XXXX. Teda spolu má otec šesť vyživovacích povinností k nezaopatreným deťom. V minulosti bol otec detí vlastníkom pomerne veľkého hnuteľného i nehnuteľného majetku, ale v dôsledku mnohých ťažko objasnených právnych úkonov už v súčasnosti nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Tiež bol v minulosti spoločníkom alebo členom viacerých obchodných spoločností a družstva. V súčasnosti už nie je spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti ani družstva a od 1.1.2018 je zamestnancom spoločnosti MEDICOS s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je jeho súčasná manželka a podľa pracovnej zmluvy má otec dojednanú mesačnú mzdu 550 Eur brutto, jedná sa o prácu manikér, pedikér, rehabilitácia a rekondícia. Predtým do 12.8.2015 bol otec detí zamestnancom VH TECH, družstva s tým, že medzitým od 01/2014 do 08/2014 poberal aj materské cca 325 Eur mesačne( č.l.456), potom bol na rodičovskej dovolenke a poberal rodičovský príspevok 203 Eur mesačne a od 03/2015 do 06/2015 bol práceneschopný a poberal nemocenské 610 Eur mesačne (č.l.456). Pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 12.8.2015. Od 5.8.2016 do 31.12.2017 bol zamestnancom spol. REMONT SK s.r.o., kde dosahoval čistú mesačnú mzdu 716,09 Eur. Splácajú hypotekárny úver po 408,33 Eur mesačne, ktorý si vzali v roku 2011 v sume 70.000,-Eur na dostavbu rodinného domu v Košeci (č.l.635). Manželka otca detí je od roku 2010 doposiaľ zamestnaná u zamestnávateľa Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom, kde podľa potvrdenia jej zamestnávateľa dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu v roku 2014 vo výške 450,79 Eur, v roku 2015 vo výške 330,20 Eur, v roku 2016 vo výške 372,95 Eur, v roku 2017 vo výške 368,86 Eur a v roku 2018 vo výške 400 Eur. Teraz je od 06/2017 manželka otca aj jediným spoločníkom a konateľom spol. MEDICOS s.r.o. Manželka otca detí má okrem ich troch spoločných detí ešte vyživovaciu povinnosť k jej plnoletému synovi L. X. nar. v r. XXXX vo výške 130,-Eur mesačne, ktorá jej bola určená rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.6.2016 č.k.4CoP/24/2016-399, ktorým bol v odvolacom konaní zmenený rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 9.11.2015 č.k.18C/76/2015-350.

4. Otec detí bol jedným zo zakladajúcich členov družstva VH TECH, družstvo, ktoré bolo založené dňa 30.1.2002. Uvedené družstvo malo v minulosti 6 členov, otec detí a Ing. V. V. mali fakticky hlavnú účasť, ostatní členovia družstva boli ich rodinnými príslušníkmi alebo známymi. Od 27.9.2002 do 23.2.2015 bol otec detí aj predsedom uvedeného družstva, bol aj v pracovnom pomere a Ing. V. V. bol podpredsedom družstva. Uvedené družstvo vykonávalo činnosť a prosperovalo. Činnosť vykonávalo v budove, ktorú malo prenajatú od spol. AH Tech s.r.o., ktorej bol otec detí v minulosti tiež spoločníkom s obchodným podielom 50%. Podľa daňových priznaní družstva dosiahlo uvedené družstvo za rok 2012 základ dane 494.898 Eur, za rok 2013 základ dane 286.659,73 Eur, za rok 2014 základ dane 350.501,79 Eur, za rok 2015 základ dane 324.608 Eur a za rok 2016 základ dane 305.378,28 Eur. Potom družstvo dňa 1.4.2017 vstúpilo do likvidácie. Listom zo dňa 4.2.2015 ( č.l.330), teda ešte pred likvidáciou družstva, otec detí oznámil, že vystupuje z VH TECH, družstvo s tým, že jeho členstvo zanikne uplynutím dvojmesačnej lehoty. Súčasne otec detí vyhlásil, že sa v celom rozsahu vzdáva nároku na výplatu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho členstva v družstve. Ku dňu 23.2.2015 ukončil funkciu predsedu družstva. Jeho pracovný pomer v družstve ešte krátko trval a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.8.2015 ukončil aj pracovný pomer v družstve ku dňu 12.8.2015 (č.l.332). Z oznámenia družstva zo dňa 4.2.2016 ( č.l.421) vyplynulo, že zo zisku družstva z roku 2009 pripadol otcovi detí podiel 144.175,44 Eur, z roku 2010 podiel 8.000,-Eur a jeho sestre J. T. podiel 178.554,-Eur, z roku 2011 pripadol otcovi detí podiel 6.048,82 Eur a J. T. 133.000,-Eur, z roku 2012 otcovi detí pripadol podiel 183.774,52 Eur, zisk z roku 2013 bol nerozdelený ponechaný v družstve a zo zisku za rok 2014 nepripadol otcovi detí a jeho rodinným príslušníkom podiel na zisku. Z oznámenia družstva zo dňa 4.2.2016 ďalej vyplynulo, že družstvo eviduje voči otcovi detí ešte nezúčtované finančné pôžičky v sume 192.000,-Eur + úroky, ktoré družstvo považuje v podstate za právne nedobytné. Z vyjadrenia družstva zo dňa 5.9.2017 (č.l.534) už vyplynulo, že nie sú si vedomí, že by otec detí mal voči VH TECH, družstvo v likvidácii nevysporiadané pôžičky a iné finančné plnenia a všetky finančné plnenia vyplývajúce z minulosti medzi otcom detí a družstvom boli uzavreté. K tomuto rozporu otec detí na pojednávaní dňa 13.9.2017 uviedol, že družstvo ho vyzvalo na vrátenie pôžičky a za tým účelom mu p. Ing. V. poskytol pôžičku 90.000,-Eur, ktorú potom on poslal družstvu v troch splátkach a tak teraz on menej dlží družstvu a popri tom on dlží p. Ing. V.. Otec detí bol v minulosti spoločníkom aj obchodnej spoločnosti ABC STAV SK s.r.o., IČO : 44 896 875, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra OS Trenčín dňa 1.9.2009, otec mal obchodný podiel 50 % a druhým spoločníkom bol Ing. V. V.. Dňa 30.1.2013 bola spoločnosť zrušená a dňa 11.4.2013 vymazaná z obchodného registra. Otec detí bol tiež v minulosti spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti ABC STAV s.r.o., IČO : 36 787 728, ktorá vznikla 7.6.2007, tu mal otec detí obchodný podiel 33 %, ďalšími spoločníkmi boli Ing. V. V. a Ing. X. P.. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola výstavba budov, ale spoločnosť bola dlhodobejšie nečinná, podľa daňových priznaní dosiahla za roky 2012 a 2013 daňovú stratu a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2015 č.k.36CbR/50/2014-14 bolo začaté konania o zrušenie uvedenej obchodnej spoločnosti. Otec detí bol tiež v minulosti spoločníkom obchodnej spoločnosti VH TECH SK s.r.o., IČO : 46 338 438, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 9.9.2011. Otec detí bol konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti s obchodným podielom 50 %. Druhým spoločníkom bol Ing. V. V.. Uvedená spoločnosť podľa udania otca nič nevlastnila, jej predmetom činnosti bolo čistenie odpadových vôd. Podľa daňových priznaní za roky 2012 až 2014 dosahovala daňovú stratu, v roku 2012 -372,50 Eur, v roku 2013 -708,55 Eur, v roku 2014 - 179,90 Eur. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 15.12.2014 otec detí previedol svoj obchodný podiel na druhého spoločníka za dohodnutú odplatu 100,-Eur (č.l.326) a jeho funkcia konateľa skončila dňom 27.8.2015. Potom táto spoločnosť VH TECH SK s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s novozaloženou spoločnosťou AH-ST s.r.o. (založenej 24.11.2015) a dňom 17.12.2015 bola spol. VH TECH SK s.r.o. vymazaná z obchodného registra. Otec detí bol v minulosti tiež spoločníkom spol. AH TECH s.r.o., IČO : 36 349 518, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 8.12.2005. Otec detí bol konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti s obchodným podielom 50 %. Druhým spoločníkom bol Ing. V. V.. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola výroba strojov a podľa udania otca detí táto spoločnosť vlastnila nehnuteľnosť (budovu), ktorú prenajímala družstvu VH TECH družstvo. Uvedená spoločnosť v roku 2012 dosiahla daňovú stratu - 19.326,49 Eur, v roku 2013 daňovú stratu - 1.171,26 Eur, v roku 2014 mala základ dane 2.131,81 Eur. Zo súvahy a výkazu ziskov a strát spoločnosti za rok 2014 na internetovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> bolo zistené, že v roku 2014 evidovala spoločnosť majetok spolu 231.046,-Eur, z toho dlhodobý hmotný majetok v súčte 225.673 Eur a pasíva spolu vlastné imanie a záväzky 231.046 Eur, z toho záväzky voči spoločníkom a združeniu 129.023 Eur. Z pripojeného spisu z OR sp.zn. S.r.o. 16242/R vyplynulo, že Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 6.3.2015 otec detí previedol svoj obchodný podiel na uvedenej spoločnosti na druhého spoločníka za dohodnutú odplatu 52.000 Eur. Hoci v čl. III ods.4 Zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedené, že prevodca sa zaväzuje uhradiť nadobúdateľovi odplatu v splátkach po 5.200 Eur vždy do 30.6. v roku po dobu 10 rokov, t.j. od 30.6.2015 do 30.6.2024, súd mal za to, že sa jedná o chybné označenie strán, a že odplatu by mal vyplácať nadobúdateľ obchodného podielu prevodcovi. Otcovi detí skončila funkcia konateľa v uvedenej spoločnosti dňom 7.8.2015. Potom táto spoločnosť AH TECH s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s novozaloženou spoločnosťou AH-ST s.r.o. (založenej 24.11.2015) a dňom 17.12.2015 bola spol. AH TECH s.r.o. tiež vymazaná z obchodného registra. Následne aj spoločnosť AH-ST, s.r.o. (právny nástupca spoločností VH TECH SK s.r.o. a AH TECH s.r.o.), v ktorej otec detí nikdy nemal majetkovú účasť, bola od 29.1.2016 zrušená a po jej likvidácii dňom 11.10.2016 vymazaná z obchodného registra. Otec detí bol v minulosti vlastníkom viacerých nehnuteľností. Titulom Dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2008 uzavretej s matkou detí mu po rozvode ich manželstva zostali nehnuteľnosti v k. ú. Petrova Lehota (rozostavaná stavba na parc.č.338/2 a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy). Z LV č.XXXX pre k.ú. Nová Dubnica (č.l.158) vyplynulo, že otec detí bol titulom kúpnej zmluvy z roku 2009 aj vlastníkom bytu č.XX v bytovom dome so súp.č.XX na B. J.. Otec detí bol aj bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Košeci. V súčasnosti už otec detí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2011 (č.l.165) vyplynulo, že otec detí kúpnou zmluvou previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti v k. ú. Petrova Lehota (rodinný dom na parc.č.338/2 a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy), pozemok orná pôda v k. u. Košeca a jeho byt v k. ú. Nová Dubnica, na kupujúcu T. P., sestru jeho súčasnej manželky, za dohodnutú kúpnu cenu 245.000 Eur so splácaním formou mesačných splátok po dobu 20- tich rokov s tým, že prvá splátka vo výške 53.000 Eur mala byť uhradená 20.1.2012 a ostatné mali byť splácané po 800 Eur mesačne. Z iných dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 1.1.2012 ( č.l.300 a 303) vyplynulo, že na tie isté nehnuteľnosti uzavrel otec detí ako predávajúci s kupujúcou p. T. P. (sestrou jeho terajšej manželky) aj iné zmluvy s inak dojednanými kúpnymi cenami. Na ten istý byt v k.ú. Nová Dubnica s ňou uzavrel kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 41.000 Eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy a na tie isté nehnuteľnosti v k.ú. Petrova Lehota (rodinný dom na parc.č.338/2 a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy) a pozemok orná pôda v k. ú. Košeca s ňou uzavrel kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 36.000 Eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. Vklad do KN v prospech zápisu na nadobúdateľku T. P. bol povolený Správou katastra Ilava dňa 18.3.2013. Otec detí poskytol súdu rôzne verzie vysvetlenia vyššie uvedených dvojitých zmlúv. Najprv uviedol (č.l.372), že vtedy stavali ten dom v Košeci, potrebovali financie na jeho dostavbu, t.j. úver od banky a sestra jeho manželky im takto ponúkla pomoc. Takto jeho manželka svojej sestre oficiálne predala byt (ktorý bol v podstate vtedy už jej sestry) a to kúpnou zmluvou vo výške 133.000 Eur, ale spísali aj medzi sebou zmluvu, ktorou jej byt skutočne odpredala za 1 Eur. Ani jej sa však nepodaril úver pre nich vybaviť. Následne on získal úver, ale len na sumu 70.000 Eur s tým, že založil chatu v Petrovej Lehote. Keďže nemali dosť financií na dostavbu domu, požičal si od priateľa 150.000 Eur a zároveň chcel použiť kúpnopredajnú zmluvu na všetky jeho nehnuteľnosti. Manželkina sestra im ponúkla pomoc. Preto pripravili oficiálnu kúpnu zmluvu, ktorou jej on odpredal svoje nehnuteľnosti, ktorá chata v Petrovej Lehote už bola zaťažená úverom. Vtedy otec uviedol, že sestra jeho manželky im vyplatila za 3-izbový byt v Novej Dubnici sumu 41.000 Eur a zároveň 36.000 Eur za úverom vo výške 70.000 Eur zadĺženú chatu v Petrovej Lehote s pozemkami s tým, že im prenechala predkupné právo a môžu chatu občasne užívať. Potom otec detí predložil súdu Dohodu o splatení kúpnej ceny zo dňa 6.12.2016 (č.l.588), z ktorej vyplynulo, že kupujúca T. T. rod. P. (sestra terajšej manželky otca) nezaplatila tú kúpnu cenu 245.000 Eur v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2011 (čím sa v podstate odvolal na tú prvú kúpnu zmluvu), preto dojednali nový spôsob úhrady kúpnej ceny. Uviedli, že 1.1.2012 kupujúca uhradila predávajúcemu 77.000 Eur. Nesplatený zostatok 168.000 Eur začne kupujúca uhrádzať od júna 2014 s tým, že ďalšie mesačné splátky nebude hradiť podľa zmluvy, ale až po predaji chaty tretej osobe. Chata vtedy nebola predaná, tak sa dohodli na započítaní sumy 13.500 Eur z pôžičky. Potom sa dohodli, že do 31.12.2016 uhradí kupujúca časť nesplatenej kúpnej ceny 134.500 Eur a nesplatený zostatok 20.000 Eur začne od 01/2017 kupujúca splácať mesačne po dobu 10 rokov po 166,67 Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 13.9.2017 otec detí uviedol, že p. T. T. r. P. už predala predmetné nehnuteľnosti v k. ú. Petrova Lehota (chatu a pozemky) za kúpnu cenu 120.000 Eur, ktorý predaj v roku 2016 potvrdila aj svedkyňa T. T.. Ohľadom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s terajšou manželkou otca detí, vrátane rodinného domu v Košeci, si otec detí s manželkou zrušili toto BSM. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že uzavrel s terajšou manželkou Dohodu o vyporiadaní ich BSM s tým, že celý rodinný dom v Košeci nadobudla do svojho výlučného vlastníctva jeho terajšia manželka a otec detí tam má len vecné bremeno práva doživotného bývania a z vyporiadania nebude ničím vyplatený. Ohľadom uvedenej dohody o vyporiadaní BSM bol aktuálne podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na liste vlastníctva je vyznačená plomba. Predloženou zmluvou o pôžičke zo dňa 15.11.2011 (č.l.315) otec detí preukazoval, že on s manželkou ako dlžníci uzavreli s veriteľom Y. B. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si oni od neho požičali sumu 150.000 Eur, ktorú mu mali vrátiť v ročných splátkach po 15.000 Eur od 31.12.2012 do 31.12.2021. V zmysle uznania dlhu zo dňa 25.9.2014 (č.l.318) otec s manželkou uznali dlh z vyššie uvedenej pôžičky v sume 130.000 Eur a zaviazali sa ho uhradiť najneskôr do 31.12.2026 vo forme polročných splátok vo výške 3.000 Eur a do zálohy dali svoju nehnuteľnosť na LV č.XXXX. Potom zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2015 (č.l.320) uzavretej medzi otcom detí ako postupcom a postupníkom Y. B. sa dohodli, že otec detí postupuje na nadobúdateľa svoju pohľadávku voči dlžníkovi V. V. vo výške 52.000 Eur zo Zmluvy o prevode obchodného podielu v spol. AH TECH s.r.o. splatnej 30.6.2015 a následne po dobu 10 rokov v rovnakých splátkach, teda, že postupca bude splátky bezodkladne odovzdávať k rukám postupníka. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.5.2015 (č.l.323) otec preukazoval, že on ako dlžník uzavrel s veriteľom T. O. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička 10.000 Eur so záväzkom splácania po 300 Eur mesačne najneskôr do 31.12.2018.

5. K zisteným skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane všetkých účastníkov konania k takým rôznym zmenám pomerov, ktoré v konečnom dôsledku odôvodňujú ponechať nezmenenú doterajšiu výšku výživného. Deti sú vekovo staršie, majú viacero záujmov a vyššie výdavky, čo by samo osebe odôvodňovalo zvýšenie výživného. Na druhej strane došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane rodičov detí. Na strane matky došlo k 6,18 násobnému zvýšeniu jej príjmových pomerov a počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Na strane otca došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá znižuje tieto jeho schopnosti a možnosti a neodôvodňuje zvýšenie výživného na tieto tri deti, pretože jemu oproti poslednej úprave výživného pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti, čo by zase naopak samo osebe odôvodňovalo skôr zníženie výživného. Doterajšie určené výživné bolo určené v čase, kedy matka detí mala minimálny príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku, a je teda zrejmé, že výživu detí po finančnej stránke zabezpečoval v podstatnej miere otec detí, ktorý už v čase poslednej úpravy výživného bol vysoko majetný s vysokými príjmami z jeho podnikateľskej činnosti, keďže bol vtedy členom a predsedom prosperujúceho družstva a spoločníkom ďalších obchodných spoločností. S prihliadnutím na taký skutkový stav, kedy schopnosti a možnosti matky finančne prispievať na výživu detí boli minimálne, sa vtedy rodičia dohodli na uvedených sumách výživného. Teda z tohto výživného boli pokrývané všetky výdavky detí. Od poslednej úpravy pomerov sa podstatne, t.j. 6,18 násobne zvýšili príjmové pomery matky, a preto sa zmenil aj pomer povinností rodičov prispievať na výživu ich detí. Na výžive týchto detí je už povinná podieľať sa aj matka vo väčšej miere ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Doterajšie určené výživné zo strany otca k deťom, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, je zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám týchto troch detí, pričom možno konštatovať, že už doterajšie určené výživné je v našich územných podmienkach upravené v relatívne nadštandardnej výške a umožňuje deťom slušnú životnú úroveň a slušný životný štandard, pričom súd nezistil potrebu nejakých špeciálne zvýšených výdavkov na deti, keďže deti navštevujú bežné krúžky, s bežnými výdavkami, nemajú žiadne mimoriadne zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, pričom doterajšia výška výživného im bezproblémovo postačuje na úhradu týchto potrieb. Matka detí súdu predkladala ňou vypracované tabuľky o výdavkoch na deti, ale súdu sa javí, že tie sú nadsadené. Okrem toho v konaní neboli preukázané zárobkové pomery otca, ktoré by mu umožňovali platiť matkou požadované nadštandardné zvýšené výživné. Otec detí žiadal o zníženie výživného, pričom poukazoval na svoj podstatne nižší príjem v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, na jeho nemajetnosť, dlhy, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a pod. S poukazom na § 75 ods.1 Zákona o rodine na tieto zmeny smerujúce k zníženiu jeho životnej úrovne súd neprihliadal, pretože súd mal za to, že u otca sa jednalo o postupné a účelové znižovanie majetku. Otec detí robil kroky, ktorými sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu a majetku, preto súd neprihliadal na jeho nemajetnosť a jeho návrh na zníženie výživného považoval za nedôvodný. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy oboch rodičov zamietol ako nedôvodné a výživné ponechal v doterajšej výške. Keďže bol zamietnutý návrh na zvýšenie výživného, nedôvodný bol aj návrh matky mal. detí a plnoletého L. na tezauráciu výživného, pretože výživné súd ponechal v doterajšej výške. Súd zároveň v konaní nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 64 Zákona o rodine, pre ktoré by mal súd zaviazať otca vopred zložiť vysokú finančnú čiastku pre platenie výživného splatného až v budúcnosti. Je pravdou, že otec detí sa nedôvodne zbavoval majetku, na čo súd prihliadal pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného, pre ktorý dôvod aj súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, ale v konaní nebolo preukázané, že by otec detí mal fakticky k dispozícii takú veľkú finančnú hotovosť, ktorú by zložil vopred na osobitný účet za účelom tezaurácie výživného. Okrem toho inštitút tezaurácie výživného by ani nebolo možné použiť v prospech plnoletého dieťaťa, ale len v prospech maloletého dieťaťa čo vyplýva priamo z dikcie zákona ako aj odborných komentárov. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali včas odvolanie matka mal. detí, plnoletý syn a otec detí.

7. Matka mal. detí a plnoletý syn podali odvolanie proti výrokom, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti B. a B. a toho času plnoletého L. a návrh plnoletého L. na zvýšenie výživného ako aj návrh matky na uloženie povinnosti otcovi zložiť peňažnú sumu na výživné splatné až v budúcnosti na osobitné účty zriadené v prospech maloletých detí B. a B. a návrh plnoletého L. na zloženie peňažnej sumy na výživné splatné až v budúcnosti na jeho účet zamietnutý a výroku, ktorým súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Považujú rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietali, že súd neprípustne zovšeobecňoval, paušalizoval a nevychádzal z odôvodnených potrieb mal. detí a plnoletého L. a zo schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinnej osoby, t.j. otca mal. detí. Vytýkajú súdu jeho poukazovanie na územné podmienky, nakoľko výživné sa neurčuje podľa územných podmienok ale určuje sa podľa odôvodnených potrieb detí a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. V konaní detailne preukázali všetky odôvodnené potreby mal. B. a B., ako aj plnoletého L.. Nemôžu sa stotožniť so zistením súdu prvej inštancie, že neboli zistené také zárobkové pomery otca, ktoré by mu umožňovali platiť požadované, údajne nadštandardné, zvýšené výživné. Súd na jednej strane uvádza, že prihliadol na to, ako sa postupne otec zbavoval svojho majetku, ako na okolnosť v konaní o určenie výživného, kedy súd rozhoduje, akoby nedošlo k zmenšeniu majetku, teda súd pri určovaní výživného neprihliada na nemajetnosť výživou povinnej osoby. Súd v závere bodu 37 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že podľa tejto zásady postupoval aj pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného. Ak by však súd dôsledne vychádzal z tejto zásady, aj pri posudzovaní návrhu matky a plnoletého L. na zvýšenie výživného, tak by musel vziať do úvahy minimálne fakty, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov založených v spise o zbavovaní sa majetku otca a jeho majetkových dispozíciách, na ktoré osobitne poukazujú v odvolaní. Nie je zrejmé, akým spôsobom postupoval súd pri zamietnutí návrhu na nariadenie tezaurácie výživného a v tejto časti považujú rozsudok za riadne neodôvodnený a nepreskúmateľný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku správania sa otca a jeho nezodpovedného nakladania s finančnými prostriedkami je ohrozená pravidelnosť plnenia výživného, pričom otec už aj v priebehu tohto súdneho konania prestal dobrovoľne platiť výživné a matka bola nútená iniciovať a viesť exekučné konanie. Otec je vlastníkom dostatočného množstva finančných prostriedkov, aj keď sa prezentuje na súde ako úplne nemajetný, a jednak, že keď si otec mohol úplne bez problémov zapožičať sumu 150.000 Eur na dokončenie svojho rodinného domu, nebude pre neho problémom si zapožičať sumu na tezauráciu výživného pre svoje vlastné deti. Tento rodinný dom, posledný majetok otca maloletých detí, otec v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so svojou terajšou manželkou U. K., prenechal celý svojej manželke, a to bez nároku na vyrovnací podiel. Účelovosť takéhoto konania otca je zrejmá. Sú toho názoru, že súd pri rozhodovaní o zmene výživného nezhodnotil komplexne zmeny v pomeroch účastníkov a taktiež neprihliadol na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak mal súd vychádzať zo všeobecného § 75 ods. l Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Záverom zdôrazňujú, že výživné bolo naposledy a jediný krát upravené takmer pred 10 rokmi, pričom bolo v konaní preukázané, že životné náklady a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj plnoletého L. len vzrástli. Otec detí nezodpovedným nakladaním s majetkom účelovo ,,stratil" všetok svoj majetok, ktorý je možné počítať rádovo v stovkách tisícoch eur a teda na takéto nakladanie s majetkom súd môže prihliadať. Matka osobitne vo vyjadrení poukázala na zatajovanie skutočného príjmu, zbavenia sa majetku a ukončenia podnikateľskej činnosti otca, ako jeho účelové konanie. Rovnako poukázala na nesprávne zhodnotené skutočnosti v rozhodnutí a v tejto súvislosti na viaceré body odôvodnenia, ako aj nevyjadrenie súdu k niektorým skutočnostiam. Poukázala tiež na to, že súd nielenže nebral do úvahy vysoké príjmy otca (predaj nehnuteľností, podnikateľská činnosť), ale práve naopak, súdu predložené výdavky na deti nesprávne vyhodnotil. Súdu je preukázaná opodstatnenosť a nevyhnutnosť tezaurácie výživného deťom, už tým, že sa otcovi podarilo stať úplne nemajetným človekom a nedôstojnými spôsobmi ukryť príjmy. Plnoletý syn osobitne vo vyjadrení poukázal na to, že v písomnostiach predložených otcom je veľa neprehľadných klamstiev a presunov peňazí, splatenie pôžičky, splatenie úveru na dom v Košeci a vytvorené nové dlžoby bez logiky a bez dokladovania pravdivosti. Nie je mu jasné, odkiaľ má pani sudkyňa informácie, že otec nemá takú finančnú hotovosť, keď ju vôbec nepreverovala a ani netrvala na výpovediach navrhnutých svedkov. Veľké financie zo všetkých predajov má cez švagrinú p. T. pre novú rodinu, ktorá mu svojou výpoveďou potvrdila, že otcovej rodine robí bieleho koňa. Tezaurácia je jedinou možnosťou, ako ešte dostávať od otca výživné. V zmysle vyššie uvedeného matka a plnoletý L. navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: ,,Otec je povinný prispievať na výživné na plnoletého L. sumou vo výške 500 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2015. Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. B. sumou vo výške 330 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2013 do 31.08.2017 a sumou vo výške 400 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2017. Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. B. sumou vo výške 330 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2013 do 31.08.2017 a sumou vo výške 400 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2017. Nedoplatok na zročnom výživnom na plnoletého Patrika za čas od 01.09.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške určenej súdom a nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. B. za čas od 01.09.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške určenej súdom a nedoplatok na zročnom výživnom pre mal. B. za čas od 01.09.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške určenej súdom je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je povinný zložiť peňažnú sumu na výživné na plnoletého L., ktoré sa stane splatné v budúcnosti za obdobie od rozhodnutia odvolacieho súdu do 31.08.2019 na účet zriadený v prospech plnoletého L. v peňažnom ústave s tým, že z tohto účtu sa bude na základe zriadeného trvalého príkazu poukazovať mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred suma 500 Eur, a to na bežný účet plnoletého L.. Otec je povinný zložiť peňažnú sumu na výživné na mal. B., ktoré sa stane splatné v budúcnosti za obdobie od rozhodnutia odvolacieho súdu do 31.08.2026 na účet zriadený v prospech mal. B. v peňažnom ústave s tým, že z tohto účtu sa bude na základe zriadeného trvalého príkazu poukazovať mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred suma 400 Eur, a to na bežný účet matky maloletej. Otec je povinný zložiť peňažnú sumu na výživné na mal. B., ktoré sa stane splatné v budúcnosti za obdobie od rozhodnutia odvolacieho súdu do 31.08.2026 na účet zriadený v prospech mal. B. v peňažnom ústave s tým, že z tohto účtu sa bude na základe zriadeného trvalého príkazu poukazovať mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred suma 400 Eur, a to na bežný účet matky maloletej."

8. Otec detí podal včas odvolanie proti výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že určí výživné na maloletú B. na sumu 100 Eur mesačne, na maloletú B. na sumu 100 Eur mesačne a na toho času už plnoletého L. na sumu 130 Eur mesačne. Má za to, že súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neprihliadal na skutočnosti, ktoré otec preukázal, a teda že nie je v jeho možnostiach platiť tak extrémne vysoké výživné ako platil v čase, keď sa naposledy upravovala vyživovacia povinnosť voči jeho deťom a súd nebral na zreteľ zásadnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá spočíva v radikálnom znížení jeho príjmu a v tom, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Matka odôvodňovala ňou navrhovanú výšku výživného a tezaurácie potrebami maloletých detí, ktoré však vôbec nepreukázala, pretože jediné čo matka preukázala je to, že náklady, ktoré predložila súdu ohľadom starostlivosti o deti boli nákladmi, ktoré matka chce na deti a nie také, ktoré na deti skutočne potrebuje. Nikto neprihliadal aj na to, že otec skutočne začal mať psychické a zdravotné problémy spôsobené rozvodom a problémami s deťmi a neskôr aj v dôsledku toho, že finančná kríza, zmeny zákonov, konkurenčný tlak, hľadanie nových trhov a rozdielne názory spoločníkov ovplyvnili jeho kroky, aby sa zachránil pred krachom. Nikdy nepopieral, že by neurobil aj pár zlých, alebo nevýhodných rozhodnutí čo sa týka podnikania či nákupu a predaja nehnuteľností, ale nikdy sa úmyselne nezbavoval svojho majetku, ale práve naopak snažil sa ho v čo možno najvyššej miere zachrániť a zhodnotiť. Ak by bol preukázaný úmysel, tak by niekto - či už daňový úrad alebo orgán činný v trestnom konaní takéto jeho konanie riešilo, čo sa však nestalo, takže jednoznačne v tomto prípade možno vylúčiť akékoľvek zbavovanie sa majetku. Bola to matka, ktorá nechcela viac žiť s ním a to, že si chcel on potom zabezpečiť strechu nad hlavou je prinajmenšom logické riešenie a postup. Keď súd konštatuje, že otec sa zbavil aj posledného majetku - rodinného domu v Košeci, ktorý v rámci vyporiadania BSM previedol na manželku, tak toto nie je pravda, pretože on sa snaží ochrániť len svoje tri maloleté deti, ktoré má z tohto manželstva, nakoľko si je vedomý toho, že výživné, ktoré mu určil súd nebude v jeho možnostiach platiť a jeho manželka s deťmi predsa nemôže, v prípade ak by došlo opätovne k exekúcii a možno aj k odsúdeniu otca za neplnenie si vyživovacej povinnosti, ostať doslova s týmito deťmi na ulici. Obaja rodičia sa majú podieľať na výžive detí, každý podľa svojich majetkových pomerov a v tomto prípade je zrejmé, že matkine pomery sa výrazne zlepšili a otcove výrazne zhoršili, a pritom sa to žiadnym spôsobom nezohľadnilo pri rozhodovaní súdu. Má za to, že súd pri rozhodovaní vôbec neprihliadal na to, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a že jeho príjem je už len zo zamestnania a výška výživného prevyšuje sumu, ktorú zarobí. Rozhodnutie súdu považuje za rozhodnutie v rozpore so základnými zásadami práva, ktorými by mal byť výkon práva v súlade s dobrými mravmi a právo by nemalo byť vykladané a ani aplikované tak, aby poškodzovalo záujmy iných, a v tomto prípade záujmy ostatných troch maloletých detí, ktoré pochádzajú zo súčasného manželstva. Na jednej strane musí platiť extrémne vysoké výživné na deti, ktoré ani nevidí a deťom, ktoré s ním žijú v domácnosti nemá možnosť ani len prispievať na bežné potreby. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil celú vec a nesprávne posúdil všetky predložené dôkazy a preto aj nesprávne rozhodol ohľadom návrhu otca na zníženie výživného.

9. Otec detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky a plnoletého L. uviedol, že v obsiahlom odvolaní opätovne, nesprávne a absolútne neobjektívne vyhodnocujú jeho finančné a majetkové pomery a transakcie v rámci podnikania a ukončenia podnikania urobil. Súd skonštatoval, že sa vzdal vyrovnávacieho podielu, ale ten bol viac ako 12.000 Eur pričom on v tom čase mal dlh družstvu viac ako 192 000 Eur, čo sa započítalo a teda dlh sa ponížil. Bolo konštatované, že si nepochopiteľne vzal pôžičku od V. V. vo výške 90.000 Eur, pričom družstvo od neho vrátenie pôžičky 192.000 Eur nevymáhalo. To ale bolo podmienkou družstva, aby vrátil minimálne 90.000 Eur práve tých požičaných od V. V. pred tým ako pôjde družstvo do likvidácie. Záverom súd uvádza že podiel AH-techu 52.000 Eur si nechal vyplácať po dobu 10 rokov. Zmluvne to tak bolo, ale na predchádzajúcich stranách aj ona uvádza že bol celý vyplatený v roku 2015 práve po jeho žiadosti u V. V., ale z týchto peňazí sa financovali úhrady iných dlžných súm. B. neberie na zreteľ jeho tvrdenia a objektívne skutočnosti, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a radikálne sa znížil jeho príjem. Skutočnosť, že súd prihliada aj na podmienky v oblasti kde deti žijú je bežné a má za to, že je potrebné prihliadať aj na miesto kde deti žijú a na pomery ostatných osôb, ktoré sú v podobnom veku a náklady, ktoré matka vyčíslila sú extrémne vysoké aj na dospelú osobu. Záverom navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým výrok I. ohľadom zamietnutia návrhu matky a toho času plnoletého L. na zvýšenie výživného potvrdí a výrok II. zmení tak, že určí výživné na maloletú B. na sumu 100 Eur mesačne, na maloletú B. na sumu 100 Eur mesačne a na toho času už plnoletého L. na sumu 130 Eur mesačne.

10. Matka mal. detí a plnoletý syn v písomnom vyjadrení k odvolaniu a vyjadreniu otca uviedli, že otec ani v jednom z týchto svojich podaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, žiadne konkrétne tvrdenia, fakty a vecnú argumentáciu, ale iba subjektívne a ničím nepodložené tvrdenia. Otec niekoľkokrát vo svojich podaniach uvádza, že hradí na mal. deti ,,extrémne vysoké výživné", tento názor rozhodne nezdieľa. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by trpel takým závažným ochorením, ktoré by malo mať vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Pracovná schopnosť otca nie je vôbec znížená, nepoberá invalidný dôchodok z uvedeného dôvodu, dokonca sa v priebehu predmetného konania zamestnal v spoločnosti REMONT SK, s.r.o. na plný pracovný úväzok s miestom výkonu práce mimo svojho bydliska. Otec bol spoločníkom 3 obchodných spoločností a družstva, kde podmienkou pre dosiahnutie zisku nie je pracovný pomer spoločníkov, resp. člena družstva. Majetková účasť v obchodných spoločnostiach a ani v družstve totižto nie je viazaná ani na zdravotný stav spoločníkov, resp. členov a ani na pracovný pomer spoločníkov, resp. členov. Otec mohol byť nepracujúcim členom VH TECH družstva a poberať podiely na zisku tak, ako napr. jeho sestra J. T., ktorá nikdy nemala pracovný pomer vo VH TECH družstve a v roku 2011 jej bol vyplatený podiel na zisku družstva za rok 2010 vo výške 178 554 Eur. Matka považuje tvrdenia otca za laické, účelové tvrdenia, ničím nepodložené, dokonca v priamom rozpore s hospodárskymi výsledkami spoločností a družstva, ktorých bol otec členom. Otec vystúpil z družstva na základe vlastného rozhodnutia, kedy sa rozhodol, že nebude poberať žiadne podiely na zisku, ani ako nepracujúci člen družstva, dokonca nežiadal ani vyrovnávací podiel na ktorý mal zákonný nárok. Otec má dosiahnutý rovnaký stupeň vzdelania ako matka, t.j. vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a má rovnaké možnosti nájsť si prácu, ako matka. Otec v konaní nepreukázal, že by mal zníženú pracovnú schopnosť a teda jeho pracovná schopnosť nie je žiadnym spôsobom obmedzená. Za danej situácie je potom veľmi ťažko uveriteľné, že otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek si našiel ako jediné vhodné a primerané zamestnanie prácu pedikéra, pričom dosahuje z tejto práce mesačnú mzdu vo výške 550 Eur brutto, ako sám uviedol. Jeho zamestnávateľom je spoločnosť MEDICOS s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je súčasná manželka otca, ktorá ako jediná rozhoduje o výške mesačnej mzdy otca. V konaní pred súdom bol oboznámený príjem súčasnej manželky otca detí, ktorá dosahuje ako vysokoškolsky vzdelaná osoba III. stupňa mzdu v Dubnickom technologickom inštitúte za rok 2018 vo výške 400 Eur netto. V porovnaní s výdavkami otca, ktoré sú založené na č.l. 501 a násl. súdneho spisu je toto ťažko uveriteľné, kedy podľa samotných výpočtov otca len náklady na stravu jeho novej rodiny predstavujú sumu 300 Eur mesačne. Matka a plnoletý L. osobitne v písomných vyjadreniach tvoriacich prílohu vyjadrenia prejavili nesúhlas so značnou časťou názorov otca, viacerých skutočnosti vyhodnotených súdom prvej inštancie a jeho právnych záverov.

11. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky a plnoletého syna podotkol, že matka nie je ekonóm a ani nemá v tejto oblasti vzdelanie a jej pohľad na všetky obchodné a finančné pohyby ohľadom firiem a družstva sú čisto subjektívne a vôbec nezodpovedajú skutočnému stavu. Tým, že takmer všetky relevantné majetky zanechal exmanželke musel opäť stavať a prerábať. Zadlžil sa aj z pred roku 2009 na byt v Novej Dubnici, chalupu na Petrovej Lehote atď., pretože tiež chcel niekde žiť a bývať a začať viesť normálny život. Práve on bol ten ktorý vo firme VH TECH navrhol nečakať na prerozdeľovanie si financií až na konci účtovného obdobia (jeden krát ročne), ale priebežne si brať pôžičky, ktoré sa po prerozdelení zisku na konci útočného obdobia vrátia spoločnosti, pretože mu to finančne nevychádzalo. Aj vzhľadom na to že staval a stále prerábal zadlžil sa viac ako zvládal splatiť. Záverom sa vyjadril ku klamstvám matky ohľadom finančných transakcií a firmám.

12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 64 Zákona o rodine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní zistil, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutočný stav, ktorý po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

19. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, a to najmä v dôsledku pribúdajúceho veku a s tým súvisiacim nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to napríklad zvýšením alebo znížením príjmu, pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

20. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného rodiča, ako aj na strane oprávnených maloletých detí oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom.

21. V prejednávanej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. deti. Najprv návrhom zo dňa 10.9.2014 navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330 Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330 Eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2013. Potom na pojednávaní podaním do zápisnice dňa 16.9.2015 matka navrhla zvýšiť aj vyživovaciu povinnosť otca k vtedy ešte mal. L. z doterajšej sumy 331,94 Eur ( 10.000,-Sk) mesačne na sumu 500 Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015. Potom návrhom zo dňa 5.9.2017 matka navrhla s účinnosťou od 1.9.2017 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. na sumu 400 Eur mesačne a k mal. B. na sumu 400 Eur mesačne a súčasne so zvýšením výživného žiadala tezauráciu výživného. Po začatí konania nadobudol L. plnoletosť a tým aj plnú procesnú spôsobilosť. V plnom rozsahu sa pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k nemu a v tej súvislosti aj k návrhu na tezauráciu výživného. Otec detí nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného a žiadal návrh matky a plnoletého L. na zvýšenie výživného a tezauráciu výživného zamietnuť a naopak otec sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Najprv návrhom zo dňa 02.04.2015 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k synovi L. z doterajšej sumy 331,94 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 130 Eur mesačne, k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 100 Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28 Eur mesačne, neskôr navrhol 100 Eur mesačne. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, na strane maloletých detí ako aj na možnosť tezaurácie výživného a rovnako správne potom v konečnom dôsledku rozhodol, keď zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti B. a B. a toho času plnoletého L. a návrh plnoletého L. na zvýšenie výživného, návrh otca na zníženie výživného, návrh matky na uloženie povinnosti otcovi zložiť peňažnú sumu na výživné splatné až v budúcnosti na osobitné účty zriadené v prospech maloletých detí B. a B. a návrh plnoletého L. na zloženie peňažnej sumy na výživné splatné až v budúcnosti na jeho účet a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

22. Odvolací súd preskúmaním veci dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh matky a plnoletého L. o zvýšenie výživného a tezauráciu výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu ku všetkým trom deťom nie je dôvodný. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca sa podstatne zmenili pomery na strane oboch rodičov detí a takisto na strane mal. detí a plnoletého L. takým spôsobom, že je dôvodné ponechať určené výživné v nezmenenej výške a zároveň neexistuje dôvod otcovi uložiť povinnosť tezaurácie výživného.

23. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletá B. a B. mali v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti necelé 2 roky a v súčasnosti majú 12 rokov, sú žiačkami 6. ročníka ZŠ a plnoletý L. mal v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti 9 rokov, bol žiakom prvého stupňa ZŠ a v súčasnosti má 19 rokov a je žiakom strednej školy a ich náklady už len z dôvodu ich prirodzeného vývoja sú vyššie, než aké boli v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Všetky tri deti sú vekovo staršie, majú viacero záujmov a vyššie výdavky. Tieto skutočnosti by sami o sebe bez iných okolností odôvodňovali zvýšenie výživného, avšak v danej veci došlo tiež k podstatnej zmene pomerov aj na strane rodičov detí, na ktoré treba rovnako nevyhnutne prihliadať. U matky stúpol jej čistý mesačný príjem oproti poslednej úprave výživného, kedy boli jej jediným príjmom rodičovský príspevok vo výške 153,62 Eur mesačne a prídavky na tri deti, o sumu asi 800 Eur, keď jej súčasný príjem, nevynímajúc prídavky na tri deti, predstavuje cca 950 Eur a zároveň počet vyživovacích povinností zostal zachovaný. Otcovi detí od poslednej úpravy výživného pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a spolu má tak šesť vyživovacích povinností k piatim maloletým deťom a jednému plnoletému dieťaťu s tým, že jeho súčasný zárobok je 550 Eur mesačne brutto.

24. Z takto zistených skutočností potom súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že podstatným zvýšením zárobkového pomeru došlo na strane matky aj k podstatnému zvýšeniu jej schopností a možností tiež sa podieľať na výžive jej detí oproti jej schopnostiam a možnostiam v čase poslednej úpravy výživného. Na strane otca však došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá ale znižuje jeho schopnosti a možnosti a neodôvodňuje zvýšenie výživného na tieto tri deti, pretože jemu oproti poslednej úprave výživného pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti /čo by za inej situácie odôvodňovalo záver o znížení výživného/.

25. Otec detí má tak v súčasnosti spolu šesť vyživovacích povinností k deťom a len na mal. B. a B. a plnoletého L. spolu prispieva 663,88 Eur mesačne, pričom matka žiadala výživné zvýšiť tak, aby prispieval na tieto tri deti spolu 1.300 Eur mesačne, čo je suma, ktorá v kontexte súčasných podmienok vysoko prevyšuje spotrebný charakter výživného, teda potreby úhrady odôvodnených potrieb detí, ku ktorým má okrem iného vyživovaciu povinnosť aj samotná matka. Doteraz určené výživné v sumách 331,94 Eur + 165,97 Eur + 165,97 Eur bolo určené v čase, kedy matka detí mala minimálny príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku, a je teda zrejmé, že výživu detí po finančnej stránke zabezpečoval v podstatnej miere otec detí, ktorý už v čase poslednej úpravy výživného bol vysoko majetný s vysokými príjmami z jeho podnikateľskej činnosti, keďže bol vtedy členom a predsedom prosperujúceho družstva a spoločníkom ďalších obchodných spoločností. S prihliadnutím na skutkový stav, kedy schopnosti a možnosti matky finančne prispievať na výživu detí boli minimálne, sa vtedy rodičia dohodli na uvedených sumách výživného. Z takto určeného výživného boli tak pokrývané všetky výdavky detí.

26. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností, pričom tento pomer sa v priebehu života môže meniť. Od poslednej úpravy pomerov sa podstatne zvýšili príjmové pomery matky a preto sa zmenil aj pomer povinností rodičov prispievať na výživu ich detí. Na výžive detí je tak povinná podieľať sa aj matka už vo väčšej miere ako tomu bolo práve v čase poslednej úpravy výživného.

27. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, výživné je určené na úhradu odôvodnených potrieb detí, má teda spotrebný charakter, pričom odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že doterajšie určené výživné zo strany otca k deťom, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, je zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám týchto troch detí. Doterajšie určené výživné umožňuje deťom slušnú životnú úroveň a štandard, pričom ani odvolací súd nezistil potrebu špeciálne zvýšených výdavkov na deti, ktoré navštevujú bežné krúžky s bežnými výdavkami, nemajú žiadne iné mimoriadne zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, pričom doterajšia výška výživného im bezproblémovo postačuje na úhradu týchto potrieb. Aj keď matka predložila vypracované tabuľky o výdavkoch na deti, tieto boli správne súdom prvej inštancie vyhodnotené ako sčasti nadsadené, pričom pomerne vysokou položkou sú ich sporenia, životné poistenia, úrazové poistenia a odvolaciemu súdu sa taktiež ďalšie výdavky ako položky za stravu, vreckové, ošatenie a pod. javia ako čiastočne nadhodnotené. V tomto smere je tiež podstatnou okolnosťou skutočnosť, že v konaní neboli preukázané také zárobkové pomery otca, ktoré by mu umožňovali platiť matkou požadované výživné.

28. Odvolací súd sa zhoduje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zbavenie majetku otcom nie je dôvodom pre zvýšenie výživného z dôvodu, že zbavovanie sa majetku osobou povinnej z vyživovacej povinnosti nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by znamenala zvýšenie životnej úrovne povinnej osoby a tým aj odôvodňovala zvýšenie výživného, ale je to okolnosť, na ktorú súd prihliada v konaní o určenie výživného spôsobom, akoby nedošlo k zmenšeniu majetku, teda že súd pri určovaní výživného neprihliada napr. na nemajetnosť povinnej osoby.

29. Preto súd prvej inštancie správne podľa tejto zásady postupoval aj pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného, ktorý zamietol a tak odvolacia námietka matky a plnoletého L., že súd prvej inštancie uvedenú zásadu na namietané majetkové dispozície otca neaplikoval, resp. ich nevzal do úvahy, nie je dôvodná. Odvolací súd mal za preukázané, ako už bolo konštatované vyššie, že došlo k zmene pomerov aj na strane otca v tom, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a spolu má tak 6 vyživovacích povinností k piatim maloletým deťom a plnoletému L.. Rovnako došlo k zníženiu jeho príjmových pomerov s tým, že jeho súčasný zárobok je len 550 Eur mesačne brutto. Odvolací súd sa zhoduje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého s poukazom na § 75 ods.1 Zákona o rodine na tieto zmeny smerujúce k zníženiu jeho životnej úrovne nemožno prihliadnuť, pretože zo strany otca išlo o postupné a účelové znižovanie majetku a teda odvolacie námietky otca v korelácii so zisteným skutočným stavom neobstoja. Uvedený záver je opodstatnený preukázanými skutočnosťami, kedy sa otec detí dobrovoľne bez nároku na vyrovnací podiel vzdal členstva v družstve v čase, kedy družstvo prosperovalo a dosahovalo vysoké zisky. Tiež prevodom obchodných podielov v obchodných spoločnostiach sa vzdal svojej účasti na majetku a ziskoch týchto spoločností, pričom spol. AH TECH s.r.o. podľa zistení z účtovných dokladov vtedy evidovala dlhodobý hmotný majetok v hodnote 225.673 Eur, sám otec uviedol, že vlastnila budovu, ktorú prenajímala družstvu, a otec previedol svoj obchodný podiel na druhého spoločníka za 52.000 Eur, aj to s 10-ročným splácaním, akoby financie nepotreboval, pričom uvedená majetná spoločnosť sa krátko potom zlúčila s novozaloženou spoločnosťou AH-ST s.r.o., na ktorú automaticky musel prejsť všetok jej majetok, a ktorá krátko potom vstúpila do likvidácie. V tejto súvislosti neobstoja tvrdenia a ani odvolacie námietky otca, že tak urobil z dôvodu jeho zdravotného stavu, keď majetková účasť v obchodných spoločnostiach nie je viazaná na zdravotný stav spoločníkov, ani na pracovný pomer. Okrem toho ako správne podotkol súd prvej inštancie, jeho funkcia konateľa aj tak zanikla až neskôr ako previedol obchodný podiel a po jeho práceneschopnosti. Rovnako nie je úplne zrejmý dôvod, prečo si otec detí podľa jeho tvrdenia požičal od p. V. sumu 90.000 Eur, ktorou mal splatiť časť svojho dlhu voči družstvu, čím si vyrobil dlh voči fyzickej osobe, napriek tomu, že podľa udania družstva, ktoré aj tak krátko potom vstúpilo do likvidácie, už uvedená právnická osoba považovala svoju pohľadávku voči nemu za nedobytnú a nesnažila sa ju od neho vymáhať, čo však tiež v podanom vyjadrení otec vysvetľoval práve čiastočnou úhradou dlhu družstvu predmetnou pôžičkou. Taktiež sa otec kúpnymi zmluvami uzavretými so sestrou jeho manželky zbavil svojho predošlého veľkého nehnuteľného majetku (byt na Novej Dubnici, dom a pozemky v Petrovej Lehote, pozemok v Košeci), na tie isté nehnuteľnosti s ňou podpísal rôzne zmluvy s rôznym kúpnymi cenami, pričom jeho vysvetlenia boli rozporné a tieto bez vážnych pochýb nevyvrátil ani v podanom odvolaní. Taktiež sa otec detí nakoniec bezodplatne vzdal aj svojho posledného majetku, a to rodinného domu v Košeci, ktorý mali s manželkou v minulosti v BSM, ktorý úver na dom on splácal, keďže z ním deklarovaného príjmu jeho manželky 350 až 400 Eur mesačne by to nebolo možné splácať. Otec detí si najprv s ňou zrušil BSM a potom dohodou o vyporiadaní BSM na ňu bezodplatne previedol svoj podiel na nehnuteľnosti. A pokiaľ tak teda urobil, ako to deklaruje v odvolaní, za účelom ochrany svojej súčasnej najbližšej rodiny, nakoľko podľa jeho tvrdení si je vedomý toho, že výživné, ktoré mu určil súd nebude v jeho možnostiach platiť a jeho manželka s deťmi predsa nemôže, v prípade ak by došlo opätovne k exekúcii a možno aj k odsúdeniu otca za neplnenie si vyživovacej povinnosti, ostať doslova s týmito deťmi na ulici, uvedené nasvedčuje jeho cieľavedomému konaniu a úmyslu zbaviť sa svojho majetku. Hoci je v tomto smere odvolaciemu súdu na jednej strane prirodzený záujem otca na ochrane svojej rodiny zrejmý, na druhej strane nemôže byť takého jeho konanie zároveň na ťarchu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. B., B. a plnoletého L..

30. S poukazom na uvedené mal aj odvolací súd za preukázané, že otec detí sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu a majetku, preto súd prvej inštancie správne neprihliadal na jeho nemajetnosť a jeho návrh na zníženie výživného považoval za nedôvodný. Odvolací súd sa tu nemohol stotožniť ani s námietkou otca, podľa ktorej by mal byť úmysel smerujúci k zbaveniu sa majetku preukázaný alebo konštatovaný správnym orgánom, trestným orgánom prípadne iným príslušným orgánom, keď okruh hmotnoprávne posudzovaných skutočností vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zákona o rodine patrí v danej veci výlučne konajúcemu súdu o návrhu o určení výživného a zároveň cit. ustanovenie nepredpokladá osobitne pre aplikáciu jeho druhej vety splnenie otcom namietanej podmienky preukázania úmyslu iným orgánom, prípadne jeho preukázania v inom konaní.

31. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou matky a plnoletého L. o neodôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti tezaurácie výživného, o ktorej bolo rozhodnuté dopĺňacím rozsudkom, pričom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k tezaurácii výživného vyjadrené v dopĺňacom rozsudku plne korešpondujú s požiadavkami riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle kritérií podľa § 220 ods. 2 CSP, keď tieto boli založené na skutočnostiach zistených vykonaným dokazovaním a zároveň boli správne interpretované v súlade s § 64 Zákona o rodine, sprevádzané jeho teoretickými východiskami, preto ani odvolacia námietka o nedostatočnej aplikácii cit. ustanovenia na danú vec neobstojí. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že návrh matky mal. detí a plnoletého L. na tezauráciu výživného zamietol z dôvodu zamietnutia návrhu matky mal. detí a plnoletého L. na zvýšenie výživného, absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 64 Zákona o rodine a v poslednom rade nedostatku faktickej dispozície finančnej hotovosti otca, ktorú by mohol zložiť vopred na osobitný účet za účelom tezaurácie výživného. Ani odvolací súd v dôsledku vznesených námietok matky mal. detí a plnoletého L. proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým boli zamietnuté ich návrhy na tezauráciu výživného, nevzhliadol v konaní za zisteného skutočného stavu dôvodnosť a možnosť zaviazať otca k takejto povinnosti, keď v konaní nebol preukázaný ani základný predpoklad uloženia tejto povinnosti a to existencie majetku otca aspoň v potrebnom rozsahu pre splnenie účelu tezaurácie. Osobitne vo vzťahu k plnoletému L. je toho času aplikácia § 64 Zákona o rodine vylúčená z dôvodu nadobudnutia jeho plnoletosti v priebehu súdneho konania.

32. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a plnoletého L. /deti sú staršie o takmer 11 rokov, majú záujmové, kultúrne a športové aktivity/ a možností a schopnosti oboch rodičov, keď od poslednej úpravy výživného sa u otca jeho príjem znížil na 550 Eur brutto, nevynímajúc zmeny smerujúce k zníženiu jeho životnej úrovne, ku ktorým došlo k postupnému a účelovému znižovaniu majetku a pribudli mu ďalšie tri vyživovacie povinnosti, príjem matky naopak stúpol o približne 800 Eur mesačne, zohľadniac aj zabezpečovanie osobnej starostlivosti o mal. deti výlučne matkou, skutočnosť, že otec i v súčasnosti súdom naposledy určené výživné na deti platí, že matka má reálnu možnosť zabezpečiť pri ponechanej výške výživného riadnu výchovu a výživu mal. detí, pričom riadna výživa je zabezpečená aj pri plnoletom synovi L., zohľadniac aj ďalšie predpokladané náklady v domácnosti rodičov v potrebnom a primeranom rozsahu na stravu, hygienu a ošatenie, považoval odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za spravodlivé vyživovaciu povinnosť otca voči deťom ponechať v nezmenenej výške. Preto súd prvej inštancie správne návrh matky a plnoletého L. o zvýšenie výživného a tezauráciu výživného a takisto vzájomný návrh otca o zníženie výživného vo vzťahu k mal. deťom B. a B. a plnoletému L. zamietol a súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ktorú nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

33. V danom prípade súd prvej inštancie tak dostatočne zistil skutočný stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky matky mal. detí, plnoletého L. a otca uvádzané v odvolaniach a pripojených vyjadreniach považoval za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.