Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-57-2011.pdf
PDF · 117.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobkyne: A. E., E. XX, XXXX O., E. A. U., U.. XX. XX. XXXX, zastúpená JUD. Jánom Čarnogurským, advokátom, so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 11. 2011 domáhala pôvodne spolu s jej manželom, ktorý bol označený ako žalobca v 1.rade, určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 1 domu parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XX m2 evidovaného na LV Č..XXXX pre obec Podunajské Biskupice - Komárov, Okres Bratislava mesto. Zároveň sa domáhali určenia, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi dvora parc. č. XXXX o výmere 471 m2 zapísaného na LV Č.. XXX pre katastrálne územie Bratislava - Podunajské Biskupice, okres Bratislava II v pomere 4/48. Žalobcovia sa taktiež domáhali uloženia povinnosti žalovaným vydať 1 domu parc. č. XXXX- zastavaná plocha o výmere XX m2 evidovaného na LV Č.. XXXX pre obec Podunajské Biskupice - Komárov, okres Bratislava Mesto navrhovateľom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že v mesiaci október XXXX kúpili dom, dvor a záhradu v mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, Komárov a to parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2 a polovicu spoločného dvora parc. č. XXX o výmere XXX m2. V roku XXXX žalobcovia emigrovali do NSR, kde zostali bývať. Za tento skutok bol pôvodne žalobca v 1.rade ( manžel žalobkyne) ako štátny občan ČSSR odsúdený a bol vyslovený trest prepadnutia majetku. Na základe trestného rozsudku, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku majetok žalobkyne a jej manžela pripadol do vlastníctva československého štátu. Podľa názoru žalobcov však mala prepadnúť iba 1, avšak prepadol celý majetok žalobcov. V roku XXXX bol pôvodne žalobca v 1.rade podľa zákona č. 119/1990 Zb. rehabilitovaný. Rehabilitáciou došlo podľa názoru žalobcov k obnoveniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, nedošlo však ku vráteniu prepadnutého majetku resp. polovice vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
3. V roku 1992 podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosť prešla do vlastníctva žalovaného. Nehnuteľnosť bola v správe Bytového podniku, najskôr Národného výboru mesta Bratislavy, neskôr žalovaného. Bytový podnik Podunajské Biskupice predal dňa 29. 09. 1989 uvedené nehnuteľnosti manželom B.. C. Q. a jeho manželke W. Q.. Žalobcovia predmetnú zmluvu napadli, čo do platnosti v 1, pretože podľa ich názoru 1 majetku žalobkyne neprepadla v prospech štátu. V konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XXC XXX/XXXX súd vyhlásil kúpnu zmluvu zo dňa 29. 09. 1989 registrovanú štátnym notárstvom Bratislava II, pod RI XXX/XX o prevode nehnuteľnosti parc. č. XXXX katastrálne územie Komárov o výmere 471 m2 v časti prevodu 1 nehnuteľnosti za neplatnú. V roku 2008 bol vypracovaný geometrický plán č. XXX/XXXX a tým došlo k prečíslovaniu parciel. Z pôvodného parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 zapísanej na LV č.XXXX bola po prečíslovaní vytvorená parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Podľa LV č. XXXX vlastníkom tejto nehnuteľnosti v celosti je žalovaný. Ku vlastníctvu nehnuteľnosti patrí aj spoluvlastníctvo dvora, ktorý je zapísaný na LV č. XXX. Pôvodne žalobca v 1.rade ako aj žalobkyňa vyzvali žalovaného na uzavretie dohody o vrátení 1 vyššie uvedenej nehnuteľnosti, avšak žalovaný sa odvoláva na vydržanie vlastníckeho práva 1 nehnuteľnosti, ktorá nepodliehala prepadnutiu majetku. Navrhovatelia odmietajú túto právnu argumentáciu žalovaného, pričom poukazujú na skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o právnych pomeroch uvedených nehnuteľností a preto nebol pri užívaní nehnuteľnosti dobromyseľný.
4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 24.06.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 19.09.2016 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti
- parcela registra ,,C“ č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, zapísané na LV Č..XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálne územie: Podunajské Biskupice, obec: Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, okres Bratislava II v podiele 1.
5. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že žalobkyňa nebola v čase uzavretia Kúpnej zmluvy t.j. dňa 29. 05. 1975 štátnou občiankou ČSSR, ale bola štátnou občiankou NDR s povoleným trvalým pobytom na území ČSSR. Z rozhodnutia NS SR X V. XX/XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí riešil aj otázku, či sa mohlo po odchode žalobkyne použiť voči jej majetku ustanovenie § 453 ods.1 OZ vyplýva, že sa žalobkyňa odchodom z ČSFR a jej následným zotrvaním v zahraničí nemohla dopustiť trestného činu opustenia republiky podľa § 109 ods.1,2 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu nemohol majetok žalobkyne prepadnúť v prospech štátu, tak ako to vyplývalo z vtedy platného ustanovenia § 453 ods.1 a 2 OZ. Československý štát ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol zapísaný ako vlastník na základe ustanovenia § 453 ods.1,2 OZ. Podľa názoru súdu prvého stupňa púhym opustením územia republiky žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti nemohla stratiť svoje vlastnícke právo. Vzhľadom na právnu úpravu po účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (t.j. od 1.4.1964) u žalobkyne nedošlo k prejavu vôle opustiť vec a vzdať sa tak svojho vlastníckeho práva k nej, keďže sa naďalej cítila vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tieto opustila z dôvodu, že zostala žiť v Nemecku. Taktiež podľa názoru súdu nemohli voči žalobkyni nastať účinky predpokladané v ustanovení § 453 ods.1,2 OZ a preto súd nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného, že štát vydržal tieto nehnuteľnosti z dôvodu, že nebol dobromyseľný v držbe, že mu vec patrí, keďže z listu vlastníctva č.XXXX na ktorom boli pôvodne zapísaný žalobkyňa spolu s jej manželom mohol zistiť, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
6. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. XCo X/XXXX- XXX zo dňa 13.03.2018 rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôraznil, že úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa obranou žalovaného o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním z hľadiska všetkých ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a dôkazov predložených na ich preukázanie. Bude potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či po tom, ako bol žalovaný zapísaný na list vlastníctva č. XXXX ako vlastník spornej nehnuteľnosti na základe Zákona o majetku obcí, bol dobromyseľným, že mu patrí. V tejto súvislosti bude potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť mala zostať v správe ObNV BA II, pretože tento hospodárskou zmluvou previedol správu, resp. právo hospodárenia, k 01.05.1989 na Bytový podnik II len k nehnuteľnostiam v k.ú. Podunajské Biskupice p. č. XXXX zast. plocha o výmere XXX m2 a následne Bytový podnik II, ako správca, kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.1989 previedol vlastnícke právo na manželov Zuzčákových k rodinnému domu, k.ú. Podunajské Biskupice "postavenom" na parc.č. XXXX - zast. plocha o výmere XXX m2.
7. Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec riadne prejednal, nariadil pojednávanie na ktorom sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobkyne ako aj poverenej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s obsahom listín založených v súdnom spise (M. Č.. XXXX, M. Č.. XXX, M. Č.. XXX, Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006, Osvedčením o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX zo dňa 20. 09. 2011, Osvedčením o dedičstve č. XXD/XXX/ XXXX zo dňa 03. 04. 2012, M. Č.. XXXX, Žiadosť o vykonanie zmeny v listoch vlastníctva zo dňa 28.
07. 1992, Zoznam Listov vlastníctva, Uznesenie č.XXXX/XXXX zo dňa 30. 01. 2014, LV č. XXXX, LV č. XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 29. 05. 1975,Sobášny list navrhovateľov) a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2. Ako titul nadobudnutia vlastníctva je uvedená Žiadosť O.-XXX/XX.
9. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17. 09. 1975 medzi žalobkyňou a jej manželom ako kupujúcimi a medzi C. C. a L. C. ako predávajúcimi vyplýva, že predávajúci boli spoluvlastníkmi každý v jednej polovici nehnuteľností zapísaných v evidencii nehnuteľností a v pozemkovej knihe pre katastrálne územie Bratislava - Komárov, vo vložke č. XXX, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX - dom o výmere XXX m2. Podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, ktorý tvorí súčasť tejto zmluvy, záhrada parc. č. XXX sa rozdelí na dve časti pod parc.č. XXX/X o výmere 527 m2 a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, dom pod parc.č. XXX sa delí na časť pod parc. č. XXX/X o rozlohe XX m2 a časť pod parc.č. XXX/X o rozlohe XX m2. Zo spisu Obvodného súdu Bratislava II sp. zn. XXC XXX/XXXX súd zistil, že Kúpna zmluva bola dňa 06.10.1975 zaregistrovaná štátnym notárstvom.
10. Žalobkyňa spolu s jej manželom ako kupujúci nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.09.1975 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, dom parc.č. XXX/X o výmere XX m2 a polovicu spoločného dvora pod parc. č. XXX.
11. Predávajúci zostali spoluvlastníkmi každý v jednej polovici nehnuteľnosti: záhrada pod parc. č. XXX/ X o výmere XXX m2, dom pod parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a polovice spoločného dvora pod parc. č. XXX.
12. Zo sobášneho listu predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa a pôvodne žalobca v 1.rade N.. E. uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo zapísané vo zväzku S. na E. X D. D. Č. X U. H. G. R..
13. Zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC XXX/XXXX z listiny vydanej dňa XX. XX. XXXX Úradovňou cudzineckej polície a pasovej služby Bratislava, Úradu CPPS Federálneho policajného zboru vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX vycestovala na spätné vízum na pozvanie matky do Nemecka, odkiaľ sa nevrátila. Dňa XX.XX.XXXX jej bol z úradnej moci zrušený pobyt v ČSFR.
14. Z listu vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave, odbor hraničnej a cudzineckej polície zo dňa XX.XX.XXXX nachádzajúceho sa v súdnom spise OS BA II sp. zn. XXC XXX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola štátnou príslušníčkou Nemecka a od 20. 09. 1974 mala na území bývalej ČSSR povolený trvalý pobyt. Preukaz povolenia k pobytu pre cudzinca č.XXXXXX bol žalobkyni vystavený dňa 21. 10. 1974 s platnosťou do 15.04.1982.
15. Manžel žalobkyne N.. E. bol rozsudkom XT XXX/XXXX odsúdený podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest prepadnutia majetku. Právoplatnosťou tohto rozsudku došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
16. Z listu vlastníctva Č..XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti boli L. C.V. a C. C.V. , každý v jednej polovici. Na Liste vlastníctva Č..XXXX sú ako vlastníci pod č. 1 uvedení žalobkyňa spolu s jej manželom, ktorí sú prečiarknutý a ako vlastník pod č. 2 je uvedený Československý štát ObNV Bratislava II. Ten je taktiež prečiarknutý a ako vlastník č.3 je uvedené Hlavné mesto SR Bratislava.
17. Právny zástupca žalobkyne v prednese pred súdom opätovne uviedol, že pozemok aj dom majú rovnaké parcelné číslo XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice. Zdôraznil, že dom bol postavený za platnosti uhorského práva, kedy platila zásada, že dom a pozemok tvorili jednu nehnuteľnosť. Žalovaný túto nehnuteľnosť vôbec neužíval, pretože nehnuteľnosť po odsúdení manžela žalobkyne previedol na Bytový podnik Bratislava II, ktorý mal samostatnú právnu subjektivitu. Následne bytový podnik Bratislava II v roku 1989 previedol nehnuteľnosť na manželov Q.. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zároveň vyplynulo, že žalobkyňa vlastníctvo k pozemku pod domom odvodzuje z LV č.XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. Podunajské Biskupice. Na LV č. XXXX je uvedené, že sa týka rodinného domu súp. č. XXXX, parc. č. XXXX a ako iný údaj je uvedené v tomto LV, že parcela XXXX pod stavbou je evidovaná na LV č. XXXX. Na LV č.XXXX je uvedené parc. č.XXXX o výmere 99 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a ako iný údaj je uvedené, že stavba na parcele č. XXXX je evidovaná na LV č. XXXX. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že LV č. XXXX sa týka výlučne pozemku pod stavbou. Na LV č.XXXX sú uvedení ako pôvodný vlastníci žalobkyňa spolu s jej manželom. Oni sú následne prečiarknutý a je tam ako vlastník zapísaný Československý štát. Tento údaj je tiež prečiarknutý a ako vlastník je tam uvedený žalovaný. Z LV č. XXXX teda podľa právneho zástupcu žalobkyne nesporne vyplýva, že žalobkyňa spolu s jej manželom boli vedený ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a k ich vyčiarknutiu došlo v dôsledku právoplatného rozsudku, ktorým bol manželovi žalobkyne uložený trest prepadnutia majetku za opustenie republiky. Tento trestný rozsudok sa však týkal iba jej manžela z čoho je teda zrejmé, že žalobkyňa bola ako spoluvlastníčka vyčiarknutá v rozpore so zákonom a jej spoluvlastníctvo trvá.
18. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na tvrdeniach žalovaného uvedených v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu. Podľa žalovaného sú všetky podmienky na vydržanie splnené. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava a to Uznesenie č.k.XCo X/XXXX-XXX v ktorom sa uvádza, že Obvodný národný výbor BA II hospodárskou zmluvou previedol správu na Bytový podnik Bratislava II len k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Podunajské Biskupice, parc.č. XXXX a tento následne bytový podnik previedol Kúpnou zmluvou. Taktiež zo znaleckého posudku spomínaného v konaní bola vyčíslená cena pozemku, ktorá sa týkala parcely č. XXXX a preto sporná nehnuteľnosť nemala byť predmetom prevodu správy ani kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu na LV č.XXXX naďalej ostal ako výlučný vlastník zapísaný Československý štát, Obvodný národný výbor BA II až do prechodu práva žalovaného na základe zákona o majetku obcí. S poukazom na vyššie uvedené teda žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
20. Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
21. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dobrá viera podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu ktoré samo o sebe nemôže byt predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z nich možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami; z nich sa dá súdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania dôvodné.
22. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a o iných osobách oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná oprávnená osoba“), ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
23. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak
24. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti podiele 1 - parcela registra ,,C“ č. XXXX výmere XX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, zapísané na LV č.XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálne územie: Podunajské Biskupice, obec: Bratislava- mestská časť Podunajské Biskupice, okres Bratislava II.
25. Žalobkyňa nadobudla spolu so svojím manželom vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.1975 registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava - Mesto dňa 06.10.1975 pod č. A. B. XXX/XXXX. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Žalobkyňa spolu so svojím manželom boli zároveň zapísaný ako vlastníci tejto nehnuteľnosti na LV č. XXXX.
26. Manžel žalobkyne Doc. Ladislav Suško ako československý štátny občan bol rozsudkom sp. zn. XT XXX/XXXX odsúdený za opustenie štátu pričom mu bol uložený trest prepadnutia majetku. Uznesením súdu A. XXX/XXXX bol manžel žalobkyne rehabilitovaný a trestný rozsudok bol zrušený. Tieto skutočnosti v konaní taktiež neboli medzi stranami sporu sporné.
27. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC XXX/XXXX, ktorý bol k sp.zn. XXC XX/XXXX pripojený.
28. Tak ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č.k. XCo X/XXXX-XXX spornou zostala v konaní otázka, či žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Ako vytkol nadriadený súd súdu prvej inštancie, súd sa touto procesnou obranou žalovaného vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
29. Nadriadený súd zároveň zdôraznil, že základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje s ňou (corpuss possessionis). Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako s vlastnou, akoby držiteľovi vlastnícky patrila (animus possidendi), v dobrej viere, že držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje; ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám osebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania, na dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok) a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej), náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva), patrí (vlastnícky nadobudol) - ospravedlniteľný omyl. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia veci. Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod ( neplatný, nulitný), ale postačí, ak tu bol len domnelý právny dôvod (titulus putativus), pri ktorom držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí, a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí; pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach, nie len ich samotná existencia.
30. V prejednávanej veci je nesporné, že manželia Suškovi t.j. žalobkyňa a jej manžel boli na LV č.XXXX uvedení ako pôvodný vlastníci nehnuteľnosti ( č.l.85).
31. Súd prvého stupňa zotrval na svojom zistení a právnom názore, že žalobkyňa nebola v čase uzavretia Kúpnej zmluvy t.j. dňa 29. 05. 1975 štátnou občiankou ČSSR, ale bola štátnou občiankou NDR s povoleným trvalým pobytom na území ČSSR. Z rozhodnutia NS SR X V. XX/XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí riešil aj otázku, či sa mohlo po odchode navrhovateľky v II. rade použiť voči jej majetku ustanovenie § 453 ods.1 OZ vyplýva, že sa žalobkyňa odchodom z ČSFR a jej následným zotrvaním v zahraničí nemohla dopustiť trestného činu opustenia republiky podľa § 109 ods.1,2 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa sa opustením ČSFR nedopustila žiadneho protiprávneho konania a preto jej majetok nemohol prepadnúť v prospech štátu.
32. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov). Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Držba je faktický stav, pri ktorej má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne.
33. Žalovaný argumentoval tým, že vlastnícke právo k pozemku nadobudol vydržaním. Svoje tvrdenia opieral o list O. zo dňa 28.07.1992 ( č.l. 94), ktorým požiadal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Správu geodézie a kartografie, Stredisko Bratislava - mesto, Pekná cesta 15, Bratislava o vykonanie zmeny v listoch vlastníctva. Na pôvodnom liste vlastníctva bol ako vlastník zapísaný Československý štát a právo hospodárenia mal Národný výbor. Ako titul nadobudnutia je v tejto žiadosti uvedený § 2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na základe, ktorého prešli do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom.
34. V Prílohe tohto listu, ktorý tvorí zoznam listov vlastníctva je uvedený aj LV č.XXXX, na ktorom bola zapísaná sporná nehnuteľnosť. Na základe tejto žiadosti správa geodézie a kartografie zapísala dňa 30.10.1992 položkou výkazu zmien č. XXX/XX na list vlastníctva č.XXXX v katastrálnom území Podunajské Biskupice ako vlastníka spornej nehnuteľnosti žalovaného.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mala teda žalovanému začať dňa XX.XX.XXXX plynúť oprávnená držba, pričom titul od ktorého žalovaný odvíja svoju dobromyseľnosť je § 2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
36. Podľa názoru súdu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti Československým štátom nezákonne. Napriek tomu však táto skutočnosť nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u samotného žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného a síce, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. Je nesporné, že žalovaný bol ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný na základe žiadosti O. zo dňa 28.07.1992, ktorou došlo správou geodézie a kartografie k vykonaniu zmeny zápisu vlastníka z bývalého národného výboru na hlavné mesto SR Bratislavu, pričom ako titul nadobudnutia bol uvedený § 2 ods.1 zák.č. 138/1991.
37. Nesporná je taktiež skutočnosť, že k zápisu žalovaného na LV č. XXXX ako vlastníka došlo dňa 30.10.1992 od kedy sa stal dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti a začala mu plynúť 10 ročná oprávnená držba.
38. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu tejto oprávnenej držby žalovaným v priebehu 10 ročnej doby, pričom nerušená držba uplynula dňa 30.10.2002.
39. Nespornou bola taktiež skutočnosť, že žalobkyňa spolu s manželom si svoje nároky začali uplatňovať po uplynutí 10 rokov od uplynutia oprávnenej držby žalovaného. Pravdou je taktiež skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. XXC XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi bytovým podnikom Bratislava II a manželmi Zuzčákovými, kde nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania nebol súčasťou kúpnej zmluvy. Dobromyseľnosť žalovaného ako oprávneného držiteľa preto nemohla byť spochybnená ani vyššie uvedeným súdnym konaním.
40. Je nesporné, že podľa skoršej právnej úpravy Občianskeho zákonníka t.j. do 01.01.1992 právnická osoba, ktorá mala vec v držbe nemohla byť subjektom spôsobilým na vydržanie. Táto právna úprava sa však novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.01.1992 zmenila a vlastnícke právo nadobúdať vydržaním sa umožnilo všetkým subjektom, teda aj právnickým osobám a štátu, bez ohľadu na predmet vlastníctva, s tým obmedzením v § 134 ods. 2 Obč. zák., že naďalej nie je možné nadobudnúť vydržaním vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
41. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za nesporne preukázané, že žalovanému začala plynúť oprávnená držba dňa 30.10.1992, t.j. v čase kedy bolo možné podľa platného Občianskeho zákonníka nadobudnúť vlastníctvo k veci vydržaním aj právnickej osobe či štátu. Oprávnená držba tak žalovanému uplynula dňa 30.10.2002, čím žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle ustanovenia § 134 OZ.
42. S poukazom na vyššie uvedené súd podanú žalobu zamietol.
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.