Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: R.. X. F., správca konkurznej podstaty úpadcu OPLAN , s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 44 483 217, zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: EKO - BETON, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 25, Bratislava, IČO: 35 693 312, zast.: JUDr. Igor Haruštiak, advokát, so sídlom Linzbothova 13, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 7.918,57 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/89/2013-377 zo dňa 21.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/89/2013-377 zo dňa 21.11.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.790,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.9.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,52%.

2. Žalobca odôvodnil žalobou uplatnený nárok tým, že v súlade s obsahom zmluvy o dielo uzatvorenej v ústnej forme a na základe objednávky žalovaného riadne a včas dodal žalovanému ním objednané dielo

- materiál a elektromontážne práce pre objekt: Prevádzkovo - administratívnu budovu, špecifikované vo faktúre zo dňa 22.8.2012, ktorého cenu mu vyfakturoval faktúrou č. 90120813, znejúcou na sumu 7.918,57 eur, splatnou dňa 5.9.2012. Žalovaný dodané dielo riadne prevzal, pričom po prevzatí a ani neskôr dielo nereklamoval. Napriek tomu, že dielo bolo zo strany žalobcu riadne a včas žalovanému dodané, žalovaný do podania žaloby cenu dodaného diela neuhradil, a to ani napriek predžalobnej upomienke. Žalobca si taktiež uplatnil úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nie je pravdou, že by žalovanú faktúru nereklamoval. Žalovaný u ekonomickej pracovníčky žalobcu žiadal, aby túto faktúru žalobca stornoval, resp. aby vystavil na faktúru dobropis. Táto faktúra bola žalovanému vyfakturovaná neoprávnene a nezodpovedá zmluve či dohode, ktorú by žalobca so žalovaným medzi sebou uzatvorili. Táto faktúra, vystavená žalobcom mala byť adresovaná spol. GNGM, s.r.o., IČO: 36 421 197, so sídlom v Námestove, s ktorou bol žalobca v skutočnosti v zmluvnom vzťahu. Táto spoločnosť vykonávala pre žalovaného práce na stavbe „Prevádzkovo - sociálne zariadenie EKO-BETON, Bratislava - Ružinov“ (ďalej ako „stavba“) a zaviazala sa vykonať dielo dostavby budovy na tejto stavby. Žalobca práce vykonával ako

subdodávku pre uvedenú spoločnosť, preto si mal práce vyfakturovať u tejto spoločnosti. Žalovaný z uvedeného dôvodu v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že svojou faktúrou vyfakturoval žalovanému cenu svojho plnenia na základe vzájomnej ústnej dohody na stavbe. Žalovaný bol investorom stavby. Hlavným dodávateľom bola spol. GNGM, s.r.o. Žalobca ako subdodávateľ pre spol. GNGM, s.r.o. vykonával dielo, a to dodávku elektroinštalácie a bleskozvodov, a to do 15.12.2011. Od leta 2012 žalobca na základe ústnej dohody s konateľom žalovaného vykonával dielo v nedokončenej časti priamo v právnom vzťahu so žalovaným. Prílohou žalovanej faktúry je súpis vykonaných prác ku dňu 22.8.2012, z ktorého vyplýva, že celková cena diela bola dohodnutá na 11.949,08 eur bez DPH. Z tejto sumy žalobca najskôr vyfakturoval sumu 5.350,27 eur bez DPH pre spol. GNGM, s.r.o., (k 15.12.2011) a následne časť vo výške 6.598,81 eur bez DPH pre žalovaného (k 22.08.2012).

5. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na problémy, ktoré obom stranám sporu nastali s hlavným dodávateľom diela spol. GNGM, s.r.o., ktorá prestala plniť svoje záväzky a komunikovať, sa ústne žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca svoje elektroinštalačné práce dokončí a spoločnosť žalovaného mu priamo zaplatí sumu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou dohodnutou medzi žalovaným a firmou GNGM, s.r.o. a sumou, dovtedy už firme GNGM, s.r.o. žalovaným za tieto práce zaplatenou. Žalovaný spoločnosti GNGM, s.r.o. uhradil za dielo sumu 14.964,79 eur (bez DPH). Keďže konečná objednávka na elektroinštalačné práce znela na sumu 16.964,79 eur (bez DPH), nevyfakturovaný rozdiel bol zinventarizovaný sumou 2.000,- eur (bez DPH). Na základe uvedeného žalobca vystavil dňa 19.9.2012 faktúru č. 901209012 znejúcu na sumu 2.400,- eur, teda na zinventarizovaný rozdiel v zmysle uzatvorenej dohody a žalovaný túto faktúru v lehote jej splatnosti žalobcovi uhradil. Žalovaný takto žalobcovi uhradil celú voľnú sumu presne podľa dohody konateľov, preto nárok na zaplatenie žalovanej sumy je celkom mimo zmluvných vzťahov zúčastnených a nemôže byť akceptovaný.

6. Žalobca na margo faktúry č. 901209012 znejúcej na sumu 2.400,- eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi, uviedol, že toto plnenie považuje za vyplatenie zisku, keďže žalovaného na osobnom stretnutí informoval, že na tomto projekte je v strate. To, že malo ísť o dorovnane medzi stranami sporu ohľadom vykonaných prác, žalobca poprel.

7. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. §§ 43a ods. 1 a 2 Obč. zák., 43c ods. 1 a 2 Obč. zák. § 536 ods. 1 ods. 2 ods. 3 Obch. zák., § 546 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák.. Taktiež poukázal na znalecký posudok znalca K.. I. L., ktorého vo veci ustanovil. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný sa so žalobcom dohodol, že žalobca dokončí elektroinštalačné práce po predchádzajúcom zhotoviteľovi (spol. GNGM, s.r.o.), ktorý zo stavby odišiel. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca elektroinštalačné práce pre žalovaného dokončil riadne a plnom rozsahu podľa objednávky žalovaného. Spornou v konaní bola výška plnenia za tieto elektroinštalačné práce. Sporným bol obsah dohody o cene za elektroinštalačné práce ako aj faktúra č. 901209012 na sumu 2.400,- eur s DPH.

8. Prvostupňový súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Súd mal za preukázané, že žalobca ako subdodávateľ realizoval pre spol. GNGM, s.r.o. elektroinštalačné práce na stavbe „Prevádzkovo - sociálne zariadenie EKO - BETON, Bratislava - Ružinov“. Z dôvodu problémov so spoločnosťou GNGM, s.r.o. bola stavba v časovom sklze, preto sa konatelia sporných strán na základe predchádzajúcich jednaní dňa 23.4.2012 ústne dohodli, že v prácach pre investora

- žalovaného bude pokračovať sám žalobca. Dňa 23.4.2012 bol tak medzi stranami sporu založený obchodnoprávny vzťah titulom riadne uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej bol žalobca povinný riadne a včas dokončiť elektroinštalačné práce a žalovaný bol povinný za dielo zaplatiť podľa jednotkových cien uvedených v cenovej ponuke dohodnutej ešte s predchádzajúcim zhotoviteľom spol. GNGM, s.r.o.

9. Prvostupňový súd konštatoval, že prejavy vôle strán sporu smerujúce k uzatvoreniu dohody o cene diela neboli totožné. Podľa názoru súdu sa síce strany sporu dohadovali o cene za dielo, avšak na cene sa dohodli nejasne, resp. každá zo strán sporu si túto dohodu vysvetlila inak. Žalobca mal za to, že došlo k dohode o cene za dielo predstavujúcej rozdiel medzi celkovou sumou dohodnutou predchádzajúcim zhotoviteľom stavby spol. GNGM, s.r.o. a sumou, ktorú žalobca ako subdodávateľ fakturoval spol. GNGM, s.r.o. Žalovaný mal na druhej strane za to, že došlo k dohode o cene za dielo predstavujúcej

rozdiel medzi celkovou sumou dohodnutou predchádzajúcim zhotoviteľom stavby spol. GNGM, s.r.o. a sumou, ktorú žalovaný ako investor dovtedy zaplatil zhotoviteľovi stavby spol. GNGM, s.r.o.

10. Dokazovaním svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za preukázané, že v snahe rýchlo pokračovať v prácach a uzavrieť zmluvu, si ani jedna zo strán zrejme omylom neuvedomila, že každý má vlastne inú predstavu o cene za vykonané práce, resp. že cena prác, ktorú žalobca fakturoval spol. GNGM, s.r.o. nie je ani zďaleka totožná s cenou prác, ktorú spol. GNGM, s.r.o. vyfakturovala žalovanému. Uvedené vyplýva aj z mailovej komunikácie medzi stranami sporu z 23.4. a 24.4.2012, keď žalobca dňa 23.4. napísal žalovanému, že ak na stavbe nebudú žiadne zmeny, tak koncová suma bude rozdiel faktúry a cenovej ponuky. Žalovaný však v tomto zmysle tento návrh neakceptoval, keďže na druhý deň dňa 24.4. napísal žalobcovi, že firma GNGM, spol. s.r.o. žalovanému fakturovala dodávky 9.800,- bez DPH a 3.401,51 eur bez DPH za vnútorné silnoprúdové rozvody a elektroinštaláciu, ktoré boli žalovaným uhradené a ďalším emailom si žalovaný objednal montáž zariaďovacích predmetov, pričom žalovaný výslovne neakceptoval návrh žalobcu, že koncová cena bude rozdiel faktúry a cenovej ponuky, ale len uviedol, že akceptuje jednotkové ceny uvedené v cenovej ponuke predloženej firme GNGM. Uvedené nepochopenie dohody podľa názoru súdu nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu. Strany sporu sa však na cene diela nedohodli. Pretože všetky zvyšné prejavy vôle strán boli určité a viedli k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom elektroinštalačné práce boli žalobcom riadne vykonané podľa objednávky žalovaného, dospel súd prvej inštancie k záveru , že zmluva o dielo bola uzatvorená platne. Pretože dohoda o cene za dielo nebola určiteľná, v zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na práce, ktoré žalobca vykonal pred 23.4.2012 ešte ako subdodávateľ pre spol. GNGM, s.r.o., s ktorou bol dovtedy v zmluvnom vzťahu. Tieto práce vykonával pre spol. GNGM, s.r.o. a preto si mal cenu týchto prác fakturovať u tejto spoločnosti, a nie u žalovaného.

11. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným až od 23.4.2012. Preto až od tohto dátumu mu vznikol nárok na cenu prác, ktoré vykonal. Celkovú hodnotu zrealizovaných stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných prác vychádzajúcu zo súpisu vykonaných prác SVP od 23.4.2012 určil ustanovený znalec vo výške 4.325,50 eur bez DPH. Súd mal týmto ustálenú cenu stavebných prác v zmysle § 546 ods. 1 Obch. Z výpovede konateľov strán sporu ako aj z jednotlivých položiek stavebných prác je zrejmé, že žalobca vykonával od 23.4.2012 už len samotnú montáž zariaďovacích predmetov, a to najmä rozvádzača, 12 svietidiel, 6 spínačov, jednozásuviek, zásuviek, svoriek a ďalších. Súčasťou ceny prác boli pridružené pomocné výkony a dodávka podružného materiálu a doprava materiálu, o ktorých znalec konštatoval, že ide o príplatkové položky, ktoré sú nárokovateľné a akceptované.

12. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca si cenu prác vyfakturoval faktúrou znejúcou na sumu 2.000,- eur bez DPH a žalovaný túto faktúru uhradil. Súd túto faktúru vyhodnotil ako čiastočnú úhradu ceny diela. Súd prvej inštancie neprisvedčil argumentácií žalobcu, že išlo o akúsi fakturáciu zisku, ktorú má žalobca dostať naviac. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že sa strany sporu osobitne mimo dohody o cene za dielo dohodli na fakturácií zisku. Žalovaný uzatvorenie takejto dohody jednoznačne poprel. To, že išlo o fakturovanie ceny prác vyplýva aj zo samotnej faktúry, v ktorej je ako dôvod fakturácie uvedená dodávka materiálu a elektromontážne práce pre objekt Prevádzkovo- administratívnu budovu.

13. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný cenu prác vykonávaných žalobcom uhradil, a to čiastočne v sume 2.000,- eur bez DPH. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, bol žalobca v zmysle zmluvy o dielo povinný uhradiť zvyšok ceny prác vykonávaných žalobcom od 23.4.2012, t.j. sumu 2.325,50 eur bez DPH, (4.325,50 eur - 2.000,- eur) + DPH 20% (465,10 eur), t.j. 2.790,60 eur. V tejto časti súd žalobe ako opodstatnenej vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 2.790,60 eur od nasledujúceho dňa po splatnosti žalovanej faktúry, t.j. od 6.9.2012 do zaplatenia vo výške 8,75% ročne.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol žalobca úspešný podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že pokiaľ by sa jednalo skutočne o jednoduchú dohodu o dodanie diela, a cena mala byť zaplatená v hodnote skutočne dodaného diela od 23.4.2012, tak by cena bola rozhodne určiteľná. Bol dohodnutý konkrétny jednotkový cenník. Žalobca však v skutočnosti nežaloval neplnenie povinnosti zaplatiť cenu za dodanie diela, vykonaného pre žalovaného už v priamom vzťahu s ním

po 23.4.2012, ale žaloval nesplnenie ústnej dohody o kompenzácii straty, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným stiahnutím sa hlavného dodávateľa GNGM s.r.o. zo stavby, a ktorú mu žalovaný mal podľa neho vyplatiť, ak dodávku dokončí (aj tzv. „papierovo“). Samotné dokončenie už malo spočívať len v montáži koncových zariadení, ktoré si naviac mal dodať žalovaný sám. Na osobnom rokovaní dňa 23.4.2012, na ktorom bola ústna dohoda o priamom dokončení elektroinštalácie pre predmetnú stavbu prijatá, boli prítomné tri osoby: K.. C., K.. Y. a p. R.. Prví dvaja osobní účastníci (v rozpore s p. R.) svedecky potvrdili ako v skutočnosti znela dohoda, a žalovaný predložil faktúru vystavenú žalobcom, zodpovedajúcu tvrdeniam žalovaného, znejúcu na 2.000,- eur bez DPH (2.400,- eur s DPH), ktorá bola skutočne aj preplatená. Žalovaný obsiahlou účtovnou dokumentáciou preukázal, že predmetná doplatená suma skutočne zodpovedá rozdielu medzi dovtedy zaplatenou a pôvodne dohodnutou cenou dodávky, teda rozdielu medzi dovtedy zaplatenými 14.964,79 eurami (bez DPH) a 16.964,79 eurami (bez DPH) konečnej ceny za elektroinštaláciu, ktorá tak bola žalovaným celá uhradená.

15. K rozsahu prác žalovaný v odvolaní uviedol, že všetci traja účastníci ústnej dohody zo dňa 23.4.2012 (K.. C., K.. Y. a p. R.) rozsah prác, ktoré bolo treba ešte vykonať potvrdili zhodne. Tak, že išlo už iba o záverečnú montáž zariaďovacích predmetov (svietidlá, zásuvky, vypínače), ktoré si naviac dodal väčšinou žalovaný sám. Súd prvej inštancie však nakoniec dospel k ustáleniu ceny prác dodaných po 23.4.2017 na sumu 4.325,50 eur (bez DPH), z čoho cena materiálu tvorila sumu 2.615,08 eur (bez DPH). K takémuto záveru mohol súd dospieť jedine preto, že nehodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ale jeden dôkaz (údajný stavebný denník firmy BEREL) nadradil nad všetky ostatné a iba na jeho základe uložil žalobcovi rozdeliť už predtým viackrát v celosti predložený súpis vykonaných prác (SVP) na dva, jeden do a jeden po dni 23.4.2012, čo žalobca aj predložil. Následne súdny znalec vychádzal z takto umelo vytvorených žalobcových súpisov vykonaných prác a potvrdil korektnosť v nich uvedených jednotkových cien. Tieto ceny však neboli nikdy sporné, žalobca ich kompletne preplatil, rovnako nikdy nebola nikým spochybnená súčasná funkčnosť objektu, ktorej oblasti sa znalec tiež v posudku obšírne venoval. Podkladom pre meritórne rozhodnutie bol najmä stavebný denník firmy BEREL, proti ktorému vznášal opätovne námietky žalovaný (ktorý bol predložený po viac ako troch rokoch) a s ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že posudzované rozhodnutie je v napadnutej časti vecne nesprávne, prvostupňový súd v konaní vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie nesprávne vyhodnotil, ako aj to, že nesprávne posúdil skutočnú povahu právneho vzťahu medzi stranami. Naviac je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, keď sa súd vôbec nevyrovnal s dôležitou časťou argumentácie žalovaného.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zmenil tak, že žalobu zamietne aj v zostávajúcej časti napadnutej odvolaním, teda v časti uloženia povinnosti zaplatenia žalobcovi sumy 2.790,60 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne, t. j. že sa žaloba zamieta v celom rozsahu a žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania.

17. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že akceptuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že žalobcovi bola priznaná menšia suma, než akú žalobou uplatňoval. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa žalobcovi javia závery súdu prvej inštancie za logické a po právnej stránke za správne. Spornou otázkou medzi stranami v prejednávanej veci bolo, v akom rozsahu zhotovil žalobca dielo pre žalovaného a cena diela, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi. Žalobca má za to, že sporná otázka bola v rámci vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyriešená, nakoľko rozsah vykonaného diela a cena diela bola preukázaná najmä stavebnými denníkmi subdodávateľa žalobcu (ktorý dielo fakticky zhotovoval) a znaleckým posudkom. Je pravdou, že žalobca si uplatňoval na základe žaloby sumu vo výške 7.918,57 eur, avšak len z dôvodu presvedčenia, že táto suma bola medzi stranami ústne dohodnutá, pričom žalobca vychádzal pri uplatňovaní si tejto sumy z e-mailovej komunikácie so žalovaným, konkrétne e-mailu p. R. zo dňa 23.4.2012. Keďže súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu odôvodňujúcu výšku žalovanej sumy neakceptoval, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny za dielo na základe skutočne vykonaných prác po 23.4.2012 vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý rešpektoval jednotkové ceny akceptované stranami. Žalobca však zdôraznil, že od začiatku konania si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy z titulu zhotovenia diela a skutočnosť, že v priebehu konania sa preukázalo, že tento nárok mal byť priznaný v menšom rozsahu, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby.

18. Argumentáciu žalovaného prezentovanú aj v odvolaní považoval žalobca za nedôvodnú. Ak by žalovaný vychádzal z kompletnej e-mailovej komunikácie, nemohol by z prejavu vôle p. R. dospieť k názoru, že cena diela bola stranami dohodnutá na sumu 2.000,- eur bez DPH. Každopádne ani jedna zo

strán nevedela fakturáciu sumy vo výške 2.000,- eur bez DPH hodnoverne vysvetliť, a preto zohľadnenie a odpočítanie tejto sumy od zistenej ceny diela súdom prvej inštancie považuje žalobca za logické a spravodlivé.

19. Procesnú obranu žalovaného, v ktorej žalovaný poukazuje na absurdnosť toho, aby platil za to isté dielo dva krát považuje žalobca za irelevantnú. Žalobca skutočne vykonal časť diela ako subdodávateľ pre spoločnosť GNGM, s.r.o., avšak ako vyplýva aj zo súdneho spisu, žalobca od zmluvy o dielo so spoločnosťou GNGM, s.r.o. odstúpil a sumu za vykonanie časti diela si od tejto spoločnosti úspešne vymáhal v inom súdnom konaní. Nakoľko spoločnosť GNGM, s.r.o. si neplnila povinnosti ani voči žalovanému a hrozilo, že dielo nebude dokončené riadne a včas, dohodol sa žalovaný so žalobcom, že dielo bude ďalej vykonávať žalobca v priamom právnom vzťahu so žalovaným, a samozrejme požadoval žalobca od žalovaného za dokončenie diela zaplatenie dohodnutej sumy.

20. K spochybneniu stavebných denníkov subdodávateľa žalobcu spoločnosti BEREL s.r.o. žalovaným (ako dorobené dodatočne) žalobca uviedol, že žalovaný túto námietku neoprel o žiadnu konkrétnu skutočnosť, preto aj s ohľadom na § 151 ods. 2 CSP, možno považovať takúto procesnú obranu žalovaného za neúčinnú, nakoľko žalovaný v priebehu celého konania neuviedol jediný dôvod, pre ktorý by nemali byť stavebné denníky považované za hodnoverné, resp. ani nijak nepreukázal, že by stavebné denníky boli dodatočne vyrobené. Preto podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemusel odôvodňovať časť právnej argumentácie žalovaného vo vzťahu k hodnovernosti stavebných denníkov, keďže ani sám žalovaný svoju argumentáciu v tomto smere ničím nepodložil. Žalobca pre úplnosť uviedol, že obsahom súdneho spisu sú aj faktúry vystavené spoločnosťou BEREL s.r.o. a výpisy, ktoré preukazujú zaplatenie ceny za dielo tejto spoločnosti žalobcom, a to v čase keď súdne konanie vôbec neprebiehalo. Je preto nepochybné, že spoločnosť BEREL s.r.o. fakticky vykonala dielo pre žalobcu ako subdodávateľ v rozsahu a v čase podľa stavebných denníkov. Námietka žalovaného, že stavebné denníky subdodávateľa nepotvrdzoval je nepodstatná, nakoľko Obchodný zákonník takúto povinnosť neustanovuje a strany si túto povinnosť osobitne ani nedohodli. Predložený stavebný denník navyše viedol subdodávateľ žalobcu a nie žalobca. Žalobca ďalej uviedol, že nevidí rozpor s tvrdením zo dňa 4.3.2015, že nemá už čo predložiť (stavebné denníky), keďže sám už ďalšiu iniciatívu v ďalšom dokazovaní v tom čase nemal. Predloženie ďalších listín uložil žalobcovi súd na pojednávaní dňa 9.12.2015 na základe výpovede p. R., ktorý uviedol, že stavebný denník viedol subdodávateľ spoločnosť BEREL s.r.o. Za vtedajšej účinnosti O.s.p. bol postup súdu prvej inštancie akceptovateľný, nakoľko v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. mohol súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

22. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý o.i. uviedol, že žalobca vo vyjadrení tvrdil, že námietka žalovaného, že tieto stavebné denníky on nepotvrdzoval, je nepodstatná, nakoľko Obchodný zákonník takúto povinnosť neustanovuje, ani si ju strany osobitne nedohodli. Sám sa teda usvedčuje, že žalovaný v priebehu konania dôvody na spochybnenie predmetného tzv. stavebného denníka uvádzal. Uvádzal napr. citácie všetkých písomných tvrdení žalobcu v priebehu konania, že žiadny stavebný denník vedený nebol a žiadnu ďalšiu dokumentáciu tohto typu k dispozícii nemá. Otázka definície, náležitostí, spôsobu vedenia, atď. stavebných denníkov nie je predmetom úpravy Obchodného zákonníka, ale stavebného práva. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je stavebný denník dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, vedie ho stavbyvedúci alebo stavebník. Už len preto predložený „stavebný denník“ firmy BEREL v skutočnosti žiadnym stavebným denníkom nie je a nemôže byť. K argumentu žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že stavebné denníky boli dorobené dodatočne a teda v zmysle § 151 ods. 2 CSP možno považovať takúto procesnú obranu za neúčinnú, žalovaný uviedol, že na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje už len ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, čo v danom prípade zo strany žalovaného preukázané bolo.

23. K vyjadreniu žalovaného a vyjadril žalobca, ktorý na margo právnej argumentácie žalovaného vo vzťahu k vedeniu stavebných denníkov uviedol, že Stavebný zákon v § 46d obsahuje povinnosť viesť stavebný denník pre stavebníka alebo stavbyvedúceho. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalovaný ako stavebník ani ako stavbyvedúci stavebný denník neviedol a na jeho vedení nemal ani záujem. Pokiaľ ide o žalobcu v postavení zhotoviteľa, ten v zmysle §46d ods. 3 Stavebného zákona nie je osobou povinnou

viesť stavebný denník, ale len osobou oprávnenou. Práve zmluva o dielo však môže (a v obchodnej praxi je to bežné) obsahovať dojednania strán, ktoré určia vo vzťahu k vedeniu stavebného denníka povinnosti pre zhotoviteľa nad rámec zákona, pričom v tomto prípade však k žiadnej takejto dohode medzi stranami nedošlo. Námietka žalovaného, že nepotvrdzoval stavebné denníky subdodávateľa žalobcu je tak bezpredmetná, nakoľko takúto povinnosť neobsahuje Stavebný zákon a vedenie tohto stavebného denníka si dohodli žalobca a spoločnosť BEREL, s.r.o. pre účely vzájomného obchodného vzťahu a zákon takúto možnosť nezakazuje. V ostatnom žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

24. V priebehu konania bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz pod sp.zn. 36K/23/2017 a konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava. Správca konkurznej podstaty podal dňa 13.6.2018 na Krajský súd v Bratislave návrh na pokračovanie v konaní.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.5.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

29. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

30. Je potrebné zdôrazniť, že medzi sporovými stranami ako obchodnými spoločnosťami bola dňa 23.4.2012 uzatvorená zmluva o dielo, v zmysle ktorej bol žalobca povinný dokončiť riadne dielo - elektroinštalačné práce a žalovaný bol povinný za dielo zaplatiť podľa jednotkových cien uvedených v cenovej ponuke dohodnutej ešte s predchádzajúcim zhotoviteľom (spol. GNGM s.r.o.) Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o dielo bola uzatvorená platne. Pretože dohoda o cene za dielo nebola určiteľná, v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy. „Keďže zmluva o dielo je napriek absencii dohody o jej cene platná, súd prvého stupňa správne nariadil znalecké dokazovanie na zistenie ceny, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok“. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3.2.2011, sp.zn. 1 Cob/97/2010).

31. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, vzhľadom k absencii dohody o jej cene (rôznemu výkladu dohody sporových strán) súd prvej inštancie správne nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého pri určení ceny aj vychádzal. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania ako správne skonštatoval súd prvej inštancie bol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle zmluvy o dielo, a nie nesplnenie ústnej dohody o kompenzácii straty, ktorú mal žalovaný vyplatiť žalobcovi ak „dodávku dokončí“.

32. Je potrebné zdôrazniť, že správne súd prvej inštancie vyhodnotil úhradu faktúry vo výške 2.000,- eur žalovaným ako čiastočnú úhradu ceny diela, nakoľko v priebehu konania žalobca nepreukázal, že by malo ísť o fakturáciu zisku, ktorú by mal žalobca dostať naviac. Správne preto súd prvej inštancie čiastku 2.000,- eur odpočítal od ceny prác a priznal žalobcovi sumu 2.790,60 eur, po odpočítaní čiastočnej úhrady za dielo a vo zvyšku žalobu zamietol.

33. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal, že listinný dôkaz - stavebný denník (spoločnosti BEREL s.r.o.) bol dodatočne vyrobený, nedoložil jediný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie potvrdzoval. Predložený stavebný denník viedla spoločnosť BEREL s.r.o., ktorá bola subdodávateľom žalobcu a tento listinný dôkaz predložil žalobca po uložení mu povinnosti zo strany súdu v uznesení zo dňa 9.12.2015, ktorým súd odročil pojednávanie na neurčito na základe výpovede svedka Ľ. R. (č.l. 179). Po pojednávaní dňa 9.12.2015 boli sporové strany opätovne zo strany súdu prvej inštancie vyzývané na doplnenie dokazovania + im bolo doručené poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto odvolací súd považoval námietku žalovaného na predloženie stavebného denníka spoločnosti BEREL s.r.o. zo strany žalobcu ako listinného dôkazu po vyše troch rokoch trvania konania za irelevantnú. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

34. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

35. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

36. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).