Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/206/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) A., obaja zastúpení JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom Uralská 11, Košice, proti žalovaným: 1) N., 2) G. obaja zastúpení JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o vrátenie nákladov vo výške 7 993,39 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 16. 11. 2016 domáhali toho, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7 993,39 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade v roku 1997 uzatvorili so žalovaným v 1. rade zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá sa týkala nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, okres R. obec R., katastrálne územie D.. Predmetom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy bola dohoda o tom, že žalovaní vysporiadajú nevyriešené vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti a po ich vysporiadaní predajú nehnuteľnosť žalobcom. Na základe tejto dohody žalobcovia žalovaným uhradili zálohu za nehnuteľnosť, pričom žalovaní v roku 2011 na pojednávaní dňa 21. 1. 2011 pred Okresným súdom Košice I vo veci sp. zn. 38C/458/2009 uznali, že im bola uhradená suma 190 000,- Sk. Po uzatvorení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy žalovaní umožnili žalobcom sa nasťahovať do nehnuteľnosti. Potom čo žalobcovia začali byť evidovaní ako vlastníci nehnuteľnosti, vykonali viaceré investície do nehnuteľnosti. Uvedená nehnuteľnosť bola totiž v dezolátnom stave, preto postupne na tejto nehnuteľnosti boli menené potery, bola rozšírená chodba, vybudovaná nová kúpeľňa, dané nové obklady, izolácie, plafóny, prístavba, vymenené okná a dvere, plávajúca podlaha. Žalobcovia vedia vydokladovať dokladmi investície za uvedené roky vo výške 7 993,39 Eur. Žalovaní sa neskôr domáhali v konaní o určenie vlastníckeho práva, a to konkrétne išlo o konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/458/2009, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013 zo dňa 14. 10. 2014, svojho vlastníckeho práva. V uvedenom konaní bolo určené, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v súčasnosti evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D.. Potom, čo Krajský súd v Košiciach vyniesol rozsudok dňa 14. 10. 2014, žalovaní prevzali držbu uvedenej nehnuteľnosti aj s realizovanými investíciami. Žalobcovia výzvou zo dňa 13. 10. 2016 preto vyzvali žalovaných na vrátenie uvedených popísaných nákladov vo výške 7 993,39 Eur. Zo skutkového stavu popísaného v článku I žaloby je zrejmé, že žalobcovia počas realizovania investícií do nehnuteľnosti boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti, keď túto nehnuteľnosť v roku 2003 nadobudli od vlastníkov, ktorí boli v tom čase evidovanými vlastníkmi. Túto kúpu realizovali kvôli tomu, že napriek tomu, že v roku 1997 došlo

k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve a že žalovaným bola uhradená minimálne suma 190 000,- Sk, ktorú sami uznávajú, žalobcovia sa ani do roku 2003 nestali evidovanými vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobcovia sa tak s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli domnievať, že sú dobromyseľní o tom, že im nehnuteľnosť patrí. S týmto vedomím do nehnuteľnosti investovali prostriedky, ktoré túto nehnuteľnosť zhodnotili. Žalobcovia si v súčasnosti uplatňujú celú výšku investícií do nehnuteľnosti, teda sumu 7 993,39 Eur podľa § 130 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že určiť výšku sumy, ako tieto vynaložené náklady zhodnotili nehnuteľnosť môže iba súdny znalec. Žalobcovia v tejto veci navrhli znalecké dokazovanie, ktorým znalec vypočíta výšku zhodnotenia nehnuteľnosti na základe nákladov, ktoré žalobcovia vynaložili. Žalobcovia k žalobe pripojili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, kúpnu zmluvu, výpis z listu vlastníctva, prehľad účtovných dokladov, účtovné doklady vo fotokópiách, rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/458/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013, predžalobnú výzvu.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 9. 11. 2017 žiadali, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobcovia bez súhlasu a vedomia žalovaných v čase prebiehajúceho súdneho konania pod sp. zn. 38C/458/2009 si dali na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor záznamom zapísať vlastnícke právo k domu, č. súp. 2577 - protiprávne, aj keď mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi domu. Zároveň vykonávali bez súhlasu žalovaných od roku 1997 investície do cudzej nehnuteľnosti, ktorá bola v súdnom spore. Výšku nákladov uvádzaných žalobcami žalovaní popreli a spochybnili. Naviac pri odchode žalobcovia rodinný dom zničili, vyrabovali tak, že boli nútení ho žalovaní rekonštruovať so značnými výdavkami. Na akúkoľvek rekonštrukciu ani investície nemali žalobcovia súhlas žalovaných ani súhlas stavebného úradu, ohlásili len drobnú stavbu (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, rozsudok NS SR R 37/82). Žalobcovia mali vedomosť o tom, že nie sú oprávnenými držiteľmi rodinného domu ani pozemku, pretože boli účastníkmi vyššie uvedených súdnych konaní (Okresný súd Košice I sp. zn. 19C/191/2003 a sp. zn. 38C/458/2009). Investície nevynakladali dobromyseľne. V zmysle uvedeného vzniesli žalovaní námietku premlčania nárokov žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že investície žalobcov boli vynakladané v rokoch 2004, 2007, 2008, 2011 a z toho dôvodu sú ich nároky podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 2. 2018 uviedli, že oni si uplatňujú nárok podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je lex specialis k úprave vydania bezdôvodného obohatenia a preto premlčacia lehota žalobcom pri podaní žaloby neuplynula. Nárok oprávneného držiteľa sa s ohľadom na osobitnú úpravu ustanovenú v § 130 Občianskeho zákonníka premlčí podľa § 101 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej premlčacej dobe. Tento okamih treba fixovať ku dňu vrátenia veci, ako to expresis verbis vyplýva z citovaného ustanovenia § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka (Komentár JUDr. Imricha Feketeho, s ktorým sa žalobcovia stotožňujú). Žalovaní vo vyjadrení nepopreli skutočnosť, že nehnuteľnosť im bola odovzdaná po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013 zo dňa 14. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 11. 2014. Žalobcovia podali žalobu dňa 15. 11. 2016, teda v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o spochybňovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby zo žalobcov, žalobcovia až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach nemohli skutočne vedieť, či vlastnícke právo k domu, do ktorého investovali, ostane im alebo bude určené v prospech žalovaných. Pokiaľ ide o to, že žalobcovia mali mať už od roku 2005 vedomosť, že im predmetné nehnuteľnosti nepatria, s uvedeným nemožno súhlasiť, lebo konanie, ktoré sa týkalo parcely č. XXX/X o výmere 205 m2, právoplatne skončilo dňa 27. 5. 2011 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/140/2010 zo dňa 20. 4. 2011. Po právoplatnosti rozsudku, ktorý sa týkal navyše len pozemku a nie domu, do ktorého investovali, nemožno hovoriť o tom, že žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti. Medzi žalobcami a žalovanými nikdy nedošlo k dohode o tom, že by sa vyplatená záloha mala meniť na nájomné. Tiež je potrebné poukázať na to, že druhá zmluva s K. zo dňa 30. 8. 1999 bola pripravená priamo právnou zástupkyňou žalovaných JUDr. Piovarčíovou a teda nepovažujú za súladné s dobrými mravmi, ak teraz poukazujú na to, že nemala spĺňať formálne ani hmotnoprávne náležitosti. Žalobcovia vyplatili žalovaným nemalú sumu, následne si predmetnú nehnuteľnosť odkúpili od vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností. Preto posúdenie otázky vlastníckeho práva definitívne mohol rozhodnúť až súd. Na základe uvedených okolností nemožno spochybňovať dobromyseľnosť žalobcov, ktorí do nehnuteľnosti investovali, vzhľadom na to, že v nej roky bývali a raz za túto nehnuteľnosť zaplatili pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a neskôr pri uzatvorení kúpnej zmluvy s vlastníkmi evidovanými v katastri nehnuteľností.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 2. 2018 uviedli, že žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti - domu č. súp. XXXX na parcele č. XXX/X, katastrálne územie D., pretože už v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/191/2003 sa deklarovalo, že vlastnícke právo im nepatrí, a to nielen parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 219 m2, ale ani predmetný rodinný dom č. súp. XXXX. O tejto skutočnosti žalobcovia vedeli celý čas. Vlastnícke právo si dali zapísať formou záznamu po vydaní súpisného čísla od Miestneho úradu Mestskej časti R., pritom vedeli, že nie sú vlastníkmi rodinného domu. Žalobcovia poukázali na odôvodnenia rozsudkov Okresného súdu Košice I sp. zn. 14C/1027/1995 a sp. zn. 19C/191/2003, v ktorých súdy konštatovali, že žalobcovia neboli dobromyseľní v držbe predmetných nehnuteľností, ktoré skutočnosti v oboch prípadoch potvrdil Krajský súd v Košiciach. Ako dôkaz pripojili potvrdenie OR PZ OPP z 9. 12. 2014, zápisnicu o vrátení veci z 10. 12. 2014, 14 kusov fotografií, LV č. XXXX, katastrálne územie D..

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Košice I, obec R., katastrálne územie D. vyplýva, že vlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXX/X a pozemku - parcela č. XXX/X, sú žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

6. Žalobca v 1. rade pred súdom vypovedal, že v roku 1997 si chceli spoločne so žalobkyňou v 2. rade kúpiť rodinný dom, preto uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s vlastníkmi, teda žalovanými. Dom bol vtedy zdevastovaný, preto menili omietky, potery, robila sa prístavba, oplotenie, všetko bolo nové, kanalizácia, krovy na streche sa menili a všetky záležitosti súvisiace so starostlivosťou o rodinný dom a pozemok. Cítili sa na základe tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 7. 4. 1997 vlastníkmi celej tejto nehnuteľnosti. Súhlas od žalovaných na opravy a úpravy na nehnuteľnosti a na investície nemali.

7. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že žalobca v 1. rade je v rodinnom vzťahu so žalovaným v 1. rade - sú bratranci. V roku 1997 ich žalovaný v 1. rade navštívil, že predáva nehnuteľnosť. Chcela mať pre seba a svoje deti rodisko, kde by mohli spoločne žiť, preto sa rozhodli, že tento rodinný dom od žalovaných kúpia. Keď sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavrela, povedali im žalovaní, že ešte nie je všetko vysporiadané, že má prebehnúť súd. Advokátka žalovaných im potvrdila, že prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k domu. Po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve sa žalovaní presťahovali inde a im odovzdali tento dom. Dom sa začal opravovať, vykonali sa veľké a rozsiahle opravy. Chodili do zahraničia pracovať, aby mali finančné prostriedky na opravu tohto domu.

8. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že po prevzatí domu bolo všetko v dome rozbité, elektrina, voda v dome neboli. Zavolal aj políciu a poukázal na fotodokumentáciu, v akom stave sa dom po prevzatí nachádzal. Polícia taktiež vyhotovila fotodokumentáciu, kde všetko bolo rozbité, zničené, takže žalobcovia nemohli do toho investovať. Investície, ktoré vložili ako zálohu vo výške 150 000,- Sk, považovali žalovaní ako investíciu za to, že tam bývali.

9. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že sumu 150 000,- Sk brali ako nájomné za to, že tam žalobcovia bývali. Svojich práv k nehnuteľnosti sa domáhali legálnou a zákonnou cestou. Doposiaľ do tohto rodinného domu investujú, lebo bol zdevastovaný.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 19. 3. 2018 doručili súdu listinný dôkaz od svedka K. zo dňa 28. 11. 2012 adresovaný JUDr. Piovarčíovej, podľa ktorého podľa článku IV Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 30. 8. 1999 so súhlasom budúcich predávajúcich (žalobcov) investoval vlastné finančné prostriedky do uvedených nehnuteľností. Dom prevzal ako neukončený, z vlastných finančných prostriedkov realizoval zastrešenie budovy, oplotenie, vnútorné omietky, potery, podlahy, dlažby, zariadenie kúpeľne, WC, obklady, vnútornú elektroinštaláciu domu, kanalizáciu, v celkovej hodnote 175 000,- Sk. Na základe uvedeného je preto ochotný pristúpiť k dohode o odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve, vypratať sa a vysťahovať z rodinného domu na K. do 31. 12. 2002 v tom prípade, ak klienti vrátia do 20. 12. 2002 finančnú zálohu na kúpu domu v sume 40 000,- Sk, ktorú pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve zaplatil a zároveň nahradia náklady 175 000,- Sk investované ním do nehnuteľnosti s ich súhlasom v celkovej sume 215 000,- Sk.

11. Svedok K. vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 9. 5. 2018, prehlásil, že investície, ktoré sú uvedené na zozname, boli investované na opravu domu, a to z investícií žalobcov. Uvedené investície neboli realizované z jeho finančných prostriedkov, ale z finančných prostriedkov A.. Nie on investoval do

domu z vlastných finančných prostriedkov. A. poslal financie na farby a on maľoval celý byt. Čo sa týka zmluvy, ktorú uzatvoril s N., zo dňa 30. 8. 1999 a zaplatil 40 000,- Sk, bolo to z financií A. a S..

12. Vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 16. 5. 2018, svedok K. uviedol, že N. povedal, že nemá list vlastníctva, ale potrebuje súrne peniaze aj jeho manželka, ktorá je v pôrodnici. A. prišiel na Slovensko, ale N. sa s ním nestretol, tak A. išiel za ním do jeho bydliska. N. mu po mesiaci zavolal, že sa podpíše zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva sa podpísala v kancelárii JUDr. Piovarčíovej, ona zmluvu vyhotovila. Pri podpísaní zmluvy vyplatil N. 40 000,- Sk, a to z finančných prostriedkov A. a S.. Všetky finančné prostriedky a finančné náklady, ktoré sú uvedené v žalobe, sú financie žalobcov A. a S..

13. Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30. 5. 2018 spochybnili prehlásenie K. doručené súdu dňa 9. 5. 2018 s tým, že nie je podpísané úradne overeným podpisom K.. Podľa ich názoru, uvedené listiny K. vlastnoručne nepísal a neobsahujú jeho stanovisko.

14. Svedok K. vypovedal dňa 30. 4. 2019 pred súdom tak, že žalobcovia sú jeho rodinní príslušníci. V dome býval od r. 1999 do roku 2003. Dom sa počas jeho bývania opravoval a investície do domu platili žalobcovia, lebo on v tom čase bol nezamestnaný.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

17. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

19. Podľa § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Žalobcovia odvodili svoj žalobný nárok podľa ust. § 130 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, pričom tvrdili, že počas investovania vlastných investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných boli dobromyseľnými držiteľmi oboch nehnuteľností - rodinného domu a pozemku zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie D.. Z dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 9. 2013 č.k. 38C/458/2009-167, v ktorom sa žalovaní (tam v procesnom postavení žalobcov) domáhali proti žalobcom (tam v procesnom postavení žalovaných) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k rodinnému domu súpisné číslo XXXX na LV č. XXXX, katastrálne územie D.. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaní vykonali na pôvodnej stavbe - rodinnom dome prestavbu menšieho významu, urobili zádverie, obklady v kúpeľni, podlahy v izbách, avšak tieto stavebné úpravy podstatne nezmenili celkový charakter stavby a už vôbec sa nedotkli existencie pôvodne stojacej stavby, teda nikdy nedošlo k zániku pôvodnej stavby. Z toho pohľadu súd dospel k záveru, že žalovaní vykonaním prestavby domu nemohli nadobudnúť vlastníctvo k rodinnému domu, nakoľko sa nepreukázala skutočnosť, aby pôvodná stavba patriaca do vlastníctva žalobcov, prestavbou vykonanou žalovanými zanikla (§ 34 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 Občianskeho zákonníka, § 132 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie určil vlastníkmi posudzovaného rodinného domu žalobcov. Podľa právnych záverov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 10. 2014 č.k. 5Co/544/2013-208, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o

tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, netreba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. K výhradám žalovaných, pokiaľ tvrdili, že spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, odvolací súd uviedol, že nemohli byť vo svojej držbe dobromyseľní, keďže svoje vlastnícke právo odvodzujú od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7. 4. 1997 (ktorá okrem iného nemala náležitosti riadneho právneho úkonu). Už v čase jej uzavretia si boli vedomí, že nie sú vlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, že majú iba záujem o jej odkúpenie od žalobcov. Z toho súd vyvodil, že žalovaní pokiaľ odvodili svoje vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti titulom vydržania, nemohli byť držiteľmi dobromyseľnými so zreteľom na všetky okolnosti, domnievajúc sa, že im svedčí právny titul - uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Poukazovanie na dobré mravy v prejednávanej veci nemalo žiaden právny význam. Okrem toho žalovaní si vyžadovali ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré nadradzovali nad platnú právnu úpravu občianskoprávnych vzťahov, pričom bolo potrebné vziať na zreteľ, že aj aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka nesmie byť zneužívaná. 23. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 1. 3. 2010 sp. zn. 19C/191/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010 tak, že žalovaní (tam v procesnom postavení žalobcov) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 205 m2 na LV č. XXXX, katastrálne územie D.. Podľa právnych záverov Krajského súdu v Košiciach vyslovených vo svojom rozhodnutí, žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania, keďže pri svojom vstupe do držby a počas jej trvania splnili všetky zákonom požadované predpoklady. Žalovaní neosvedčili žiaden titul, na základe ktorého by platne nadobudli vlastnícke právo k parcele číslo XXX/X..

24. Na základe vyslovených právnych názorov Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 14. 10. 2014 sp. zn. 5Co/544/2013 a v rozhodnutí zo dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010, ktorý skúmal dobromyseľnosť držby žalovaných a splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd právne uzavrel, že žalovaní sú neoprávnenými držiteľmi nehnuteľností podľa § 131 Občianskeho zákonníka. 25. Od žalovaných žalobcovia nemali ani žiadny súhlas na investície a úpravy do nehnuteľností, čo nebolo sporné. 26. Pokiaľ bola vznesená námietka premlčania podľa § 152 CSP, povinnosťou žalobcov bolo v nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP túto námietku premlčania poprieť, uviesť vlastné tvrdenia, inak popretie vznesenej námietky premlčania je neúčinné. 27. Žalobcovia vo svojich vyjadreniach tvrdili, že je potrebné uplatniť 3-ročnú premlčaciu dobu, ktorá sa počíta odo dňa vrátenia veci žalovanými žalobcom. Žalobcovia sa mohli dozvedieť o tom, či boli alebo neboli dobromyseľní, až z rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 14. 10. 2014 sp. zn. 5Co/544/2013 a dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010, teda až kým odvolací súd právoplatne nerozhodol o tejto otázke a dovtedy žalobcovia mali za to, že sú oprávnenými držiteľmi. Navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom, ktorý určí, aká bola výška investícií do nehnuteľnosti, ktoré realizovali žalobcovia. 28. Podľa právneho názoru súdu, v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka investície do cudzej veci sa premlčali v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od okamihu, keď sa tieto investície uskutočnili. Investície do nehnuteľnosti podľa žalobcami predložených dôkazov - účtovných dokladov k žalobe sa mali uskutočniť v rokoch 2002 až 2008. 29. Žaloba bola podaná na súde dňa 16. 11. 2016, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Za situácie, keď je nárok žalobcov premlčaný, neexistuje základ nároku, preto bolo nehospodárne dokazovať výšku investícií znaleckým dokazovaním a súd návrh žalobcov na znalecké dokazovanie neakceptoval.

30. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania nároku.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešní žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %. 32. O výške trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.