Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/1029/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Z. X., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. V.Á. XX, XXX XX N., v konaní zastúpený: JUDr. Ester Bujnovská, advokát, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 31 786 723, proti povinnému: LSE - Life Star Emergency, s.r.o., so sídlom Limbova 1, 900 91 Limbach, IČO: 35 877 618, v konaní zastúpený: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 36 681 075, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Jánom Makitom, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod č. XXXEX XXX/XX, o vymoženie 9.049,44 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny v sume 2.990,26 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Súd exekúciu v časti vymoženia trov exekučného konania oprávneného v sume 43,14 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

IV. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 46,39 Eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.6.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9.049,44 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 9.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2019 a vykonateľnosť dňa 29.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCoPr/XX/XXXX - XXX zo dňa 13.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.4.2019.

2. Poverením zo dňa 22.7.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod č. XXXEX XXX/XX.

3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 8.8.2019. Dňa 16.8.2019 bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Makitovi, pričom návrh bol súdnemu exekútorovi doručený v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, pričom takýto návrh má odkladný účinok. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami dňa 13.9.2019 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 25.9.2019 súdu na rozhodnutie.

4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby zastavil exekúciu z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keďže po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Zánik nároku vymáhaného v exekučnom konaní nastal splnením pohľadávky oprávneného dňa 28.06.2019 pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie XXX H. XXX/XX zo dňa 08.08.2019. Pohľadávka sa týkala náhrady mzdy oprávneného. S ohľadom na túto skutočnosť, znenie exekučných titulov, ako aj s dôrazom na ustanovenie v spojení s v znení neskorších predpisov, povinný mal za to, že nárok oprávneného je nárokom na náhradu hrubej mzdy, v súlade s odsekom 24. odôvodnenia exekučného titulu (súd prvého stupňa vychádzal z priemernej hrubej mzdy oprávneného). Ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax, kedy pri týchto typoch nárokov má zamestnávateľ resp. bývalý zamestnávateľ povinnosť vykonať za zamestnanca predpísané odvody (na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a daň z príjmu). Povinný tvrdil, že si svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety za oprávneného splnil nasledovne: z priznaného nároku v celkovej výšky priznanej istiny 9.049,39 Eur pripadla na odvody zamestnanca suma 1.212,27 Eur a suma 1.777,99 Eur predstavovala daň z príjmu zamestnanca. Rozdiel medzi priznaným nárokom na náhradu hrubej mzdy vo výške 9.049,39 Eur a súčtu odvodov a daní (vo výške 2.990,26 Eur) predstavujúci sumu 6.059,13 Eur bol dňa 28.06.2019 oprávnenému vyplatený. Povinný ďalej uviedol, že uhradil popri odvodoch zamestnanca aj odvody zamestnávateľa v celkovej výške 3.184,93 Eur, pričom ako dôkazný prostriedok k návrhu na zastavenie exekúcie povinný predložil prehľad uhradených odvodov a daní. Povinnosť uhradiť odvody za zamestnanca je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá môže vzniknúť až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu o uložení povinnosti zamestnávateľovi zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sa zamestnancovi priznáva vo výške náhrady hrubej mzdy, pričom zamestnanec nemá odvodové povinnosti vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni či daňovému úradu, tieto povinnosti za zamestnanca plní zamestnávateľ, ktorý je preto povinný pred vyplatením náhrady mzdy určenej brutto, odviesť daň a odvody a až takto poníženú sumu vyplatiť zamestnancovi. Zamestnancovi nemožno vyplatiť náhradu mzdy brutto s tým, že má sám realizovať svoje daňové a odvodové povinnosti (z odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa 05.04.2016). Povinný má za to, že nárok oprávneného na príslušenstvo priznanej náhrady mzdy t.j. úroky z omeškania uplatnené v zákonnej výške zo sumy náhrady mzdy patrí oprávnenému len vo výške tzv. netto náhrady mzdy (po vykonaní úhrad daní a odvodov), ktorá bola oprávnenému vyplatená vo výške 6.059,13 Eur. Povinný uhradil oprávnenému nad rámec netto náhrady mzdy sumu vo výške 2.431,79 Eur (s detailom správy pre príjemcu platby: úrok z omeškania) a teda v sume presahujúcej úroky z omeškania vypočítanej z netto náhrady mzdy. Na základe uvedeného považuje povinný nárok oprávneného uplatnený v exekúcii za taký, ktorý zanikol v celom rozsahu splnením pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, pričom ako dôkazný prostriedok k návrhu na zastavenie exekúcie povinný predložil čiastočný výpis z podnikateľského účtu povinného.

5. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože považuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie za dôvodné, vzhľadom na skutočnosť, že povinný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, ale až dňa 28.06.2019, tzn. až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Potvrdil prijatie povinným uvádzaných platieb. Namietol však spôsob vyčíslenia odvodovej a daňovej povinnosti zo strany povinného. Povinný totiž zdanil hrubú mzdu oprávnenému celkovou sumou vo výške 1.777,99 Eur, pričom výška takto určenej daňovej povinnosti nie je správna. Z hrubej mzdy vo výške 754,- Eur mesačne činí daňová povinnosť zamestnanca sumu vo výške 61,72 Eur mesačne. Celková daňová povinnosť teda má predstavovať sumu vo výške 740,64 Eur za dvanásť mesiacov priznanej náhrady mzdy, čo predstavuje rozdiel viac ako 1.000,- Eur v neprospech oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že povinný vyčíslil čistú mzdu oprávneného o viac ako 1.000,- Eur nižšiu, ako v prípade, ak by povinný postupoval správne. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si túto povinnosť do dnešného dňa nesplnil, oprávnený má za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a taktiež je dôvodné pokračovanie v exekučnom konaní, až kým nedôjde k úplnému uspokojeniu nároku oprávneného. Na záver oprávnený uviedol, že navrhuje súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a v súvislosti s týmto vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd o priznanie nároku na náhradu trov konania.

6. Návrh povinného na zastavenie exekúcie Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXEk/ XXXX/XXXX zo dňa 21.2.2020 (ďalej aj ako „Uznesenie 1“) zamietol a zároveň rozhodol, že oprávnený

má nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 84,46 Eur.

7. Následne, na základe podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 21.2.2020, doručenej súdu dňa 6.3.2020, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 30.8.2021 (ďalej aj ako „Uznesenie 2“) napadnuté Uznesenie 1 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a zároveň na zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného, pričom nesprávna interpretácia skutkového stavu veci sa týkala jednak nesprávneho skutkového vyhodnotenia nároku, ktorý tvorí náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru a v dôsledku nesprávnej interpretácie príslušenstva, a to judikovaných úrokov z omeškania priznaných oprávnenému exekučnými titulmi. Vyšší súdny úradník musí opätovne preskúmať všetky predložené dôkazy v konaní a skutkovo ich vyhodnotiť v súlade s vykonanými zisteniami v sťažnostnom konaní. Na základe uvedeného bude môcť skutkový stav správne právne posúdiť ako aj stanoviť, či bol nárok oprávneného splnený v celom rozsahu alebo či ešte existuje zostatok vymáhaného nároku oprávneného na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník je povinný zároveň rozhodnúť o trovách konania, vrátane trov sťažnostného konania, keďže zo strany právneho zástupcu oprávneného došlo k uplatneniu náhrady trov právneho zastúpenia v sťažnostnom konaní. Uznesenie 2 nadobudlo právoplatnosť dňom 23.9.2021.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončené právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; , , až 12 a platí rovnako.

15. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

16. Podľa Z . z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), príjmami zo závislej činnosti súd príjmy zo súčasného alebo z prechádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

17. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy z výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

18. Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

19. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

20. Podľa , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

21. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len „“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzdy za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zaúčtovaná. Do zúčtovacej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

22. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov

vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

23. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

24. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ostatných doručených podaní a príloh dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je sčasti dôvodný.

25. Pod náhradou mzdy je potrebné rozumieť to, že sa nejedná o ekvivalent mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. Vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne priznanie náhrady mzdy plynúcej z tohto neplatného skončenia súdom, je pre každého zamestnanca zadosťučinením a dovolaním sa spravodlivosti voči nezákonnému a nesprávnemu postupu zamestnávateľa. plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru má pre zamestnanca vždy kompenzačný a satisfakčný charakter, pretože mu nahrádza mzdu za obdobie, počas ktorého nemohol pre zamestnávateľa vykonávať prácu z dôvodu, že s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Predpokladom priznania náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru je vždy rozhodnutie súdu o zrušení neplatnosti právneho úkonu, ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom. Na mieste je potrebné dodať, že , ktorá vyplýva z neplatne skončeného pracovného pomeru, ktoré okrem uvedených funkcií patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov.

26. Je všeobecne zaužívanou súdnou praxou o priznávaní náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru sumou vychádzajúcou z priemerného zárobku zamestnanca zisteného z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, teda sumou brutto, pretože sa v zmysle za mzdu nepovažuje a neustanovuje, že pri náhrade mzdy sa vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku. Uvedené potvrdzuje aj samotný exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 9.11.2017 v bode 24 „Zo mzdových listov za rok 2013 má súd preukázané, že priemerná hrubá mzda žalobkyne u žalovanej bola 760,84 Eur.“ Z uvedeného vyplýva, že súd v základnom konaní vychádzal z priemernej hrubej mzdy oprávneného a na základe uvedeného dospel k celkovej čiastke náhrady mzdy. Daný postup bol následne odobrený Krajským súdom v Bratislave. Súdy teda v zásade nemajú povinnosť, a inak to nebolo ani v posudzovanom prípade, uviesť vo výroku súdneho rozhodnutia sumu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v čistom, t. j. netto. Je úlohou zamestnávateľa v zmysle osobitných právnych predpisov uvedených vyššie v tomto odôvodnení vykonať povinné zrážky na poistnom a na preddavku na daň až potom, ako súd právoplatne rozhodne o neplatnosti

skončenia pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Preto, ak oprávnenému súd priznal exekučným titulom náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru bez odrátania povinných zrážok na poistnom a na preddavku na daň z príjmu, má povinný ako zamestnávateľ povinnosť vykonať zákonné zrážky podľa zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení a zákona o dani z príjmov.

27. Povinného ako zamestnávateľa teda na základe vyššie uvedeného osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy (brutto) z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému. Z povinným predloženého dôkazu Výplatnej pásky za obdobie 5/2019 má súd za preukázané, že zamestnávateľ zúčtoval odvody zamestnanca z jeho hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom t. j. zo sumy 9.049,39 Eur, na zdravotné poistenie vo výške 361,97 Eur, nemocenské poistenie vo výške 126,60 Eur, starobné poistenie vo výške 361,90 Eur, invalidné poistenie vo výške 271,40 Eur, poistenie v nezamestnanosti vo výške 90,40 Eur a daň preddavkovú vo výške 1.777,99 Eur, a teda vyčíslil čistú náhradu mzdy vo výške 6.059,13 Eur. Z výplatnej pásky ďalej vyplýva celková cena práce tzv. super hrubá mzda je v celkovej výške 12.234,32 Eur. Relevantný dôkaz (napr. výpis z bankového účtu) preukazujúci skutočnú úhradu týchto odvodov zamestnanca príslušným orgánom povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdu nepredložil. Táto skutočnosť však nebola zo strany oprávneného namietaná.

28. Spornou otázkou medzi oprávneným a povinným zostalo, či oprávnený (zamestnanec) môže od povinného (zamestnávateľa) v rámci vykonávacieho konania požadovať vyplatenie náhrady mzdy brutto z neplatne skončeného pracovného pomeru priznanej oprávnenému právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Ak zo samotného exekučného titulu vyplýva, že oprávnenému bol priznaný nárok titulom náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru brutto, tak ako v posudzovanom prípade, je potom nesporné, že ak si povinný nesplní povinnosť mu uloženú rozhodnutím súdu v lehote určenej výrokom rozhodnutia, je oprávnený oprávnený požadovať od povinného v exekučnom konaní (ktorého podstatou je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne) vyplatenie celej náhrady mzdy brutto, to znamená, že v celom rozsahu je návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne. Súd však nesmie opomenúť, že z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru priznaná v exekučnom titule ako hrubý príjem podlieha odvodovým povinnostiam zo strany zamestnávateľa (povinného), keďže patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade splnenia si odvodových povinností zamestnávateľa (povinného) voči zamestnancovi (oprávnenému) by išlo o splnenie časti vymáhaného nároku oprávnenému iným spôsobom (plnením príslušným orgánom). Preto súd konštatuje, že povinný správne postupoval, že z exekučným titulom priznanej náhrady mzdy si splnil odvodové a daňové povinnosti a oprávnenému zaslal na účet náhradu mzdy netto. V zásade platí, že povinnou osobou, ktorá musí plniť za zamestnanca je zamestnávateľ. Preto by bolo v rozpore so zákonom, kebyže povinný zaplatí oprávnenému celú sumu s tým, že by odvodové a daňové povinnosti prenechal na neho. V danom prípade bola sporná otázka, ktorá sa týkala vymeriavacieho základu, z ktorého mali byť plnené odvodové a daňové povinnosti. Oprávnený namietal postup povinného v tom, že zrážky mali byť vykonané z mesačných miezd a nie celkovo z priznanej náhrady mzdy. Súd sa s takouto argumentáciou oprávneného nestotožnil. Dôvodom je v prvom rade charakter priznaného nároku. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom plnenia je z neplatného skončenia pracovného pomeru. Čiže sa nejednalo o mzdu ako takú. V druhom rade oprávnenému tento nárok vznikol až jeho priznaním súdom v základnom konaní. Pričom súd presne určil aká suma má byť oprávnenému nahradená vo vyčíslení istiny. Vzhľadom k uvedenému, súd považuje postup povinného pri výplate náhrady mzdy za správny.

29. Súd sa ďalej zaoberal príslušenstvom priznanej pohľadávky, ktorú tvorili úroky z omeškania. V čase vydania tohto rozhodnutia bolo preukázané, že k úhrade istiny došlo zo strany povinného dňa 28.06.2019. Teda bolo možné kvantifikovať výšku úrokov z omeškania, na ktoré mal oprávnený v zmysle Rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 9.11.2017 nárok. Keďže je exekučný súd viazaný vykonateľnými rozhodnutiami, ktoré boli oprávneným predložené v návrhu na vykonanie exekúcie, súd konštatuje, že povinný sa mal pridŕžať súdom stanovenej povinnosti. V danej časti uplatneného nároku sa totižto použijú ustanovenia ako predpisu všeobecného k . Keďže sa povinný dostal do omeškania súd mu priznal úroky z omeškania v zmysle občianskoprávnych predpisov vo výške od 5,15 % - 5,50 % ročne z dlžnej sumy podľa príslušného obdobia. Keďže suma, ktorú povinný ako zamestnávateľ odviedol za zamestnanca nepatrí zamestnávateľovi ale zamestnancovi, nie je správna argumentácia povinného o tom, že úroky z omeškania platí len z čistej mzdy. Totižto oprávneným subjektom, ktorý má nárok na náhradu mzdy je vždy zamestnanec. Zamestnávateľ je len platiteľom odvodových a daňových povinností za zamestnanca. Na základe uvedeného súd konštatuje, že úroky z omeškania mali byť vyčíslené a zaplatené tak ako boli judikované. Na základe prepočtu mal súd preukázané, že povinný mal zaplatiť oprávnenému úroky z omeškania vypočítané podľa Rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. XXCpr/ X/XXXX zo dňa 9.11.2017 ku dňu zaplatenej istiny - 28.06.2019 vo výške 2.508,57 Eur. Z výpisu z účtu mal súd preukázané, že oprávnenému bola zaplatená suma vo výške 2.431,79 Eur z titulu úrokov z omeškania. To znamená, že povinnému zostáva zaplatiť suma vo výške 76,78 Eur.

30. V prejednávanom prípade bolo preukázané výpisom z bankového účtu povinného a zo zhodných tvrdení strán sporu, že došlo k úhrade náhrady mzdy v netto výške 6.059,13 Eur oprávnenému dňa 28.06.2019. Zároveň bolo preukázané, že došlo k úhrade úrokov z omeškania vo výške 2.431,79 Eur oprávnenému dňa 28.06.2019. Súd akceptoval zhodné tvrdenia strán sporu o tom, že povinný mal hradiť odvodové a daňové povinnosti za zamestnanca príslušným orgánom a že nebolo rozporované to, či boli uhradené ale bola rozporovaná len výška vykonaných a zaplatených úhrad. Ďalej mal súd preukázané, že povinný mal svoju povinnosť plniť do 28.04.2019. Keďže si túto povinnosť nesplnil, rozhodnutia sa stali vykonateľnými exekučnými titulmi spôsobilými na vymáhanie v exekučnom konaní. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 20.06.2019. Dňa 22.07.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutkových zistení mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Súd v tomto smere uvádza, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponoval vykonateľnými exekučnými titulmi, exekučný súd nemohol oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňoval právo priznané mu vykonateľnými exekučnými titulmi, ktoré neboli povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizoval svoje právo. A tým pádom nekonal v rozpore s právom. Súd uvádza, že dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdu z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Plnenie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Súdny exekútor túto skutočnosť musí zohľadniť vo vymáhanom nároku. V prípade ak povinný splní celú vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ak povinný splní časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku, čo sa stalo aj v predmetnom exekučnom konaní. Súd navyše uvádza, že k vydaniu poverenia po vykonaní úhrad zo strany povinného došlo v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti zo strany oprávneného. Kebyže si oprávnený svoju povinnosť splní riadne a včas, bolo by poverenie vydané v správnej výške.

31. Exekučný súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie na základe uvedeného v odôvodnení tohto uznesenia vyššie uzatvára, že pri rozhodovaní o zastavení tejto exekúcie zohľadnil odvodové a daňové povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi (oprávnenému) z jeho hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom. Vo výpočte teda zo sumy 9.049,44 Eur (po zaokrúhl. na 2 desat. miesta) súd zohľadnil na zdravotné poistenie platbu vo výške 361,97 Eur, na nemocenské poistenie platbu vo výške 126,60 Eur, na starobné poistenie platbu vo výške 361,90 Eur, na invalidné poistenie platbu vo výške 271,40 Eur, na poistenie v nezamestnanosti platbu vo výške 90,40 Eur a na daň preddavkovú platbu vo výške 1.777,99 Eur, t. j. spolu 2.990,26 Eur, pretože na túto časť nároku vymáhaného v tejto exekúcii bol zaviazaný povinný voči tretím subjektom a nie voči oprávnenému z titulu odvodových a daňových povinností. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že je tu dôvod na zastavenie tejto exekúcie v časti vymoženia istiny v sume 2.990,26 Eur, preto exekučný súd túto

exekúciu v časti vymoženia istiny v sume 2.990,26 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I. tohto uznesenia).

32. Úhrada náhrady mzdy v netto výške 6.059,13 Eur a úhrada úrokov z omeškania vo výške 2.431,79 Eur oprávnenému (obe zo dňa 28.06.2019) bola vykonaná povinným až po začatí exekučného konania (po dni doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu), preto ako to už exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie, nemožno tieto úhrady zohľadniť pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pretože budú zohľadnené súdnym exekútorom. Z tohto dôvodu exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok II. tohto uznesenia).

33. Podľa v znení (ďalej len „“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

39. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

40. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

41. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

42. Exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným v časti istiny v sume 2.990,26 Eur nedôvodne, pretože táto povinnosť sa týkala povinnosti zamestnávateľa voči tretím subjektom z titulu odvodových a daňových povinností.

43. Keďže návrh na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní bol v časti istiny v sume 2.990,26 Eur podaný nedôvodne, sú trovy exekučného konania oprávneného uplatnené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a vymáhané v tejto exekúcii v rozpore s Exekučným poriadkom. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré boli v exekučnom konaní vynaložené účelne. Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, trovy právneho zastúpenia sa nahrádzajú podľa ustanovení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb sa ako tarifná hodnota použije výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka. Toto exekučné konanie bolo dôvodne a oprávnene vedené už od jeho začatia len na vymoženie istiny vo výške 6.059,18 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania.

44. Súd preto vychádzajúc z istiny vo výške 6.059,18 Eur konštatuje, že výška účelných trov právneho zastúpenia oprávneného v tomto exekučnom konaní za 2 úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ podanie návrhu na vykonanie exekúcie) je v sume 230,40 Eur (2 x 105,40 Eur + režijný paušál za rok 2019, 2 x 9,80 Eur). Po pripočítaní sumy zaplateného súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur, predstavuje výška účelne vynaložených trov oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie sumu 246,90 Eur. Vzhľadom na to, že v tejto exekúcii sa vymáhajú trovy exekučného konania oprávneného vo vyššej sume ako mu patria v zmysle Exekučného poriadku, súd exekúciu v súlade s v spojení s Exekučného poriadku v časti prevyšujúcich trov exekučného konania oprávneného v sume vo výške 43, Eur (290, - 246,) zastavil (výrok III. tohto uznesenia).

45. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie došlo k čiastočnému zastaveniu exekúcie, preto náhrada trov tohto konania sa bude spravovať pomerom úspechu/neúspechu vo veci v súlade s , . Súd pomer úspechu a neúspechu vyhodnotil tak, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie mal oprávnený čiastočný úspech. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania. Pri plnom úspechu by súd priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 136,77 Eur (odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 126,97 Eur + režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 Eur). Vzhľadom na to, že súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti 33,04 % vyhovel a vo zvyšnej časti zamietol, tým bol úspech oprávneného 66,96 %, tak čistým úspechom oprávneného v konaní je hodnota 33,92 %, t.j. hodnota pomeru jeho úspechu a jeho neúspechu v konaní teda 66,96 % - 33,04 %. Teda oprávnenému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v pomernej výške v nadväznosti na čiastočný úspech v konaní, a to vo výške 46,39 EUR (t.j. 33,92 % zo sumy 136,77 EUR). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému (výrok IV. tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.