Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1523/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpená Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanej: W., o zaplatenie sumy 81,97 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšieho súdu 22.10.2013 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 221,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 26,28 % ročne zo sumy 161,98 Eur od 14.09.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 21.12.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške úverového rámca v sume 350,- Eur prostredníctvom úverovej karty za účelom kúpy tovaru. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol uvedený v zmluve. dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len ÚZP“). Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Listom zo dňa 25.06.2012 žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru v sume 321,98 €. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu 221,97 €.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/2801/2013-24 zo dňa 24.07.2014. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že žalobcovi od septembra 2013 do marca 2014 posielala sumu 20,- €. K tomu doložila výpisy z účtu.

3. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral žalobu v časti sumy 140,- € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd uznesením č. k. 6C/1523/2015-55 zo dňa 24.03.2016 zastavil konanie v uvedenej časti.

4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 30.04.2019. Podľa § 219 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.03.2019.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 21.12.2009, ÚZP, sadzobníkom poplatkov, výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 25.06.2012, poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania, splátok a úhrad a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 21.12.2009 bola medzi žalovanou a žalobcom uzavretá úverová zmluva. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanej s uvedenou výškou úverového rámca 350,- € a výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, 11,88 % ?, priemerná hodnota RPMN 19,33%. V zmluve je uvedený iba termín splatnosti jednotlivých splátok a to k 20. dňu v mesiaci. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Zároveň žalovaná súhlasila v bode 50. zmluvy s tým, aby bola poistníkom poistená pre prípad straty alebo odcudzenia karty, na poistné riziko zneužitia karty v sume 0,5 € mesačne.

8. Zo zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou boli ÚZP spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.

9. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 350,- €, pričom uhradila na úvere do podania žaloby sumu 508,55 Eur a po podaní žaloby ešte sumu 140,- €, spolu sumu 648,55 €.

10. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 25.06.2012 vyplynulo, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením splátok úveru, preto žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru v sume 321,98 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Doručenie výzvy a zosplatnenia úveru žalobca súdu nepreukázal.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. a.) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1.sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d)ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e)poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

21. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

22. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.),

keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 350,- Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa citovaného zákona č. 258/2001 Z. z. je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem iného aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Aj keď aktuálna judikatúra už nevyžaduje v úverovej zmluve uvádzať údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch, v súlade s týmto ustanovením však zmluva o úvere neuvádza výšku ani jednej splátky, uvádza sa len splátka „4% z dlžnej čiastky“. Takéto určenie výšky splátky považuje súd pre priemerného spotrebiteľa za nezrozumiteľné a neurčité, keď zároveň chýba bližšia špecifikácia takejto splátky. Uvedený údaj musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený (prípadne v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy) a nepostačuje pre splnenie tejto požiadavky, že je možné ho vyvodiť alebo vypočítať z iných údajov v zmluve uvedených. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

25. Zmluva neobsahuje riadne a jednoznačne uvedenú ročnú úrokovú sadzbu, keď tento údaj je uvedený spôsobom „26,28%, 11,88% *. Žalobca tak v zmluve uviedol dva úplne rozdielne číselné údaje ohľadne výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorých rozdiel je viac než dvojnásobný. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe predstavuje jeden zo základných parametrov pre rozhodovanie sa spotrebiteľa pri voľbe úverového produktu, pričom zistenie skutočnej výšky úrokovej sadzby z písomných dokumentov vyžaduje od spotrebiteľa skutočne podrobné prečítanie nielen samotnej zmluvy, ale aj pomerne rozsiahlych úverových podmienok a Sadzobníka, pričom však žalovaný o Sadzobníku v zmluve ani neprehlásil, že sa s ním oboznámil a zaviazal sa ho dodržiavať. Z uvedeného dospel súd k záveru, že priemernému spotrebiteľovi s poukazom na vyššie uvedené nemuselo byť vôbec zrejmé, aká ročná úroková sadzba vlastne má byť dojednaná. Preto uvedená duplicita ročnej úrokovej sadzby v prípade úveru poskytnutého žalovanej, spôsobuje neurčité vymedzenie tohto parametra, ktorý nedostatok má rovnakú váhu, ako keby ročná úroková sadzba nebola v zmluve vôbec uvedená (§ 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z.).

26. Rovnako v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g) zákona zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ani údaje o termíne splatnosti jednotlivých splátok, t.j. neobsahuje konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Splnením zákonnej požiadavky uviesť konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie úverových podmienok, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti, keď takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený. Ak by takéto znenie bolo vyjadrením konečnej splatnosti úveru, bolo by ho potrebné kvalifikovať ako neurčité a nezrozumiteľné, pretože konečná splatnosť by podľa tohto ustanovenia mohla nastať kedykoľvek, v závislosti od vôle dlžníka, kedy zaplatí poslednú splátku úveru. V predmetnej zmluve absentujú taktiež údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška mesačnej splátky, avšak v zmluve nie je uvedená splatnosť ani jednej splátky.

27. V danom prípade sa vzhľadom na vyššie uvedené (absencia údajov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), zákona č. 258/2001 Z. z.) spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je preto

povinná vrátiť žalobcovi rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a ňou uhradenými splátkami (bez akýchkoľvek poplatkov a úroku). Pokiaľ ide o celkovú sumu úveru, ktorú žalovaná čerpala, súd vychádzal zo splátkového kalendára, z ktorého vyplýva, že žalovaná vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume 350,- €. Žalovaná uhradila splátkami sumu 648,55 Eur. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná zaplatila viac ako bola jej povinnosť. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. V prejednávanej veci bola plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto by súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).