Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, O., štátny občan SR, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/232/2017-50 zo dňa 20.11.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 22.06.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.). Ďalej určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná žalobcom dňa 22.06.2016, je neplatná (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.).

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 137 ods. 1 písm. c/ CSP, § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 3, 5, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 3, 5, § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.

3. V danom prípade je nepochybné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. V prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Bolo tak potrebné v danej veci posúdiť, či predmetná zmluva má v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona

všetky povinné náležitosti, keď pri absencii náležitostí podľa citovaného zákonného ustanovenia sa poskytnutý úver považuje v súlade s § 11 ods. 1 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním obsahu predmetnej zmluvy súd vzhliadol absenciu obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd považuje za potrebné uviesť, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy, ako aj z uvedeného oznámenia, pri tejto náležitosti, t. j. výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takáto presnosť splnená nie je. Súd konštatuje, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013. Predmetná zmluva neobsahuje ani obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona, t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu zmluvy síce vyplýva konkrétna výška RPMN, nevyplývajú z nej však údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená. Tieto údaje sa v zmluve nenachádzajú (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/570/2015 zo dňa 12.11.2015). Naviac okresný súd konštatuje, že predmetný výpočet RPMN musí byť obsahom úverovej zmluvy, nie len jej prílohy majúcej charakter obchodných zmluvných podmienok, či potvrdzujúceho listu. Okresný súd konštatuje, že je možné stanoviť výšku RPMN aj v prípade úveru formou revolvingu pre určitú modelovú, východiskovú situáciu, vychádzajúc z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu. Je možné vychádzať z výšky úverového rámca, či výšky splátok (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/514/2014 zo dňa 25.06.2015) Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. V druhom rade sa okresný súd zaoberal ne/platnosťou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako sa žalobca žalobou domáhal. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 22.06.2016 popri zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu v tomto smere vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy bolo najmä individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, prijateľnosť charakteru dohody o zrážkach zo mzdy a existencia naliehavého právneho záujmu. Primárne sa tak okresný súd, v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že tento je v spornej veci daný. Okresný súd má za to, že ak žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, keďže v dôsledku takéhoto zásahu do majetkovej sféry žalobcu sa žalovaný môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté (§ 137 CSP). Následne sa okresný súd zaoberal otázkou neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2016. Nakoľko žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia by boli ohrozené jeho práva a jeho právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného splatenia žalovaným vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobcu, keďže má vplyv na uspokojovanie základných životných potrieb žalobcu a jeho rodiny. Žalobca ako spotrebiteľ uzavrel predmetnú dohodu, aby dostal úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred žalovaným ako dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi (žalobcovi) v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť žalobcu ako spotrebiteľa v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcu nikto na existenciu dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere neupozornil. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili neindividuálne dojednanie tejto dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Len samotné znenie dohody o zrážkach zo mzdy a jej jednotlivých článkov k prijatiu záveru o individuálnom uzavretí dohody nestačí. Okresný súd mal tak za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom individuálne dohodnutá a dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy považoval za neplatné. Naviac okresný súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Okresný súd preskúmaním predmetnej dohody ďalej dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. V dohode je obsiahnuté, že touto dohodou je dohodnuté vykonávanie zrážok do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Takéto dojednanie považuje okresný súd za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, a teda aj obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ v spojení s § 551 OZ. Žalovaný zároveň v prejednávanej veci nepreukázal, že by žalobcovi poskytol aj inú alternatívu zabezpečenia záväzkov. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Žalobca ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V predmetnej veci žalobca bol v konaní úspešný a súd nezistil dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku u žalovaného, a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti dohody vo výške 99,50 eur, a to v súlade s položkou 1, písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

4. Voči citovanému rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalovaný namieta nesprávne posúdenie veci, pokiaľ ide o vyhodnotenie absencie údaja o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. - Zákon o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle uznesenia zo dňa 26.02.2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2018 sp. zn. 3 Cdo 56/2018. S prihliadnutím na zásadu právnej istoty je potrebné a správne vychádzať z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v obdobných veciach rozhodoval ako dovolací súd, ako jednej z najvyšších súdnych autorít. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere a v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb zo dňa 22.06.2016 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, sú uvedené zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakotvené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie splátky úveru. Z uvedeného dôvodu preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež treba prihliadnuť na anuitné splácanie úveru, ktoré bolo v tomto prípade dohodnuté v časti 1. úverovej zmluvy. Nesprávne právne posúdenie veci je zrejmé aj v prípade záverov súdu prvej inštancie o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 9 ods. 2 písm. k/, § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov je v úverovej zmluve uvedená v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, taktiež sú v úverovej zmluve uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v súlade s ust. § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Záver súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve nie sú uvedené údaje, na základe ktorých bola ročná percentuálna miera nákladov vyčíslená, neobstojí a je nesprávny. Naviac, odôvodnenie záverov prvoinštančného súdu v bode 22 rozsudku sa pravdepodobne týka iného prípadu, nie predmetného sporu (v danom prípade sa žaloba netýkala revolvingového úveru). Úverová zmluva predstavuje v danom prípade jeden celistvý dokument a nemá odkaz na obchodné zmluvné podmienky, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie. V tomto smere je odôvodnenie prvoinštančného rozsudku nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nakoľko nie je zrejmé, či súd prvej inštancie posudzoval správnu úverovú zmluvu a správny skutkový stav. Žalovaný tiež namieta neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nejasnosť prvého výroku rozsudku, keďže žaloba sa týkala spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur poskytnutého na základe časti 1. úverovej zmluvy. Výrok rozsudku je preto nevykonateľný, nakoľko z neho nevyplýva, že sa rozsudok týka spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur poskytnutého na základe časti 1. úverovej zmluvy. Pritom zo žaloby je jednoznačne zrejmé, že žalobca namieta práve a jedine tento spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, ktorý bol ním čerpaný podľa časti 1. úverovej zmluvy. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci a skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Poukazuje pritom na bod 27. odôvodnenia rozsudku. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku. Žalobca túto skutočnosť v žalobe ani netvrdil. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, preto žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku. Súd prvej inštancie preto nielenže na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj posudzoval stav, ktorý žalobca netvrdil a nepreukázal. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva priama možnosť žalobcu domáhať sa určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. V danom prípade nie je naplnená dikcia § 137 písm. d/ CSP. Žiaden osobitný právny predpis nepripúšťa možnosť domáhať sa určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, preto nie sú splnené predpoklady na úspešnosť takejto žaloby o

určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 6Co/41/2017. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda bola uzatvorená plne v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný preto namieta nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny, a to dňa 22.06.2016. Žalobca mal možnosť podpis dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, čo vyplýva aj z toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa uzatvárala osobitne. Žalobca bol súčasne poučený aj o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, a to, že v prípade omeškania žalobcu so splácaním spotrebiteľského úveru viac ako 1 mesiac, platiteľ mzdy bude uskutočňovať zrážky zo mzdy. Osobitne vyjadril svoj súhlas s podpisom. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovaného ako veriteľa boli splnené všetky povinnosti zakotvené v ustanovení § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s aplikáciou § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný poukazuje na to, že zrážky zo mzdy sa nevykonávajú podľa určenia veriteľa, v tomto prípade žalovaného, ale na základe vopred zákonom určeného rámca. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobcovi nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia. Zákon poskytuje ochranu tretím osobám v postavení dlžníkov, keď platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšej miere, než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný výklad je neprípustný, tomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu. V nadväznosti na obsah odvolania žalovaný napáda aj tretí výrok rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu plnú náhradu trov konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, z ktorého odvolací súd vychádza. Odvolací súd sa nestotožnil so všetkými čiastkovými právnymi závermi súdu prvej inštancie, vo výroku považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Hoci odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, aj napriek tejto skutočnosti možno konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

8. Pokiaľ odvolateľ namieta nevykonateľnosť rozsudku, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Súd nerozhodoval o neplatnosti zmluvy ako takej, ale určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 22.06.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z prvej časti predmetnej zmluvy, že žalobcovi bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Poskytnutie iného úveru na základe časti 2. zmluvy netvrdil a nepreukázala žiadna strana.

9. Pokiaľ odvolateľ namieta, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa a zároveň, že možnosť určenia právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu, túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

10. V zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka 18ba k tomuto ustanoveniu odkazuje na § 137 ods. c/ a d/ CSP.

12. Podaná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Možnosť spotrebiteľa podať takúto žalobu vyplýva z osobitného právneho predpisu Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o dohodu o

zrážkach zo mzdy, táto je akcesorickým záväzkom a jej vznik, trvanie a zánik je závislé od hlavného záväzku, t. j. od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak má spotrebiteľ možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, nepochybne má možnosť domáhať sa aj určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako akcesorického záväzku.

13. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zásade z dôvodu chýbajúcich povinných náležitostí úverovej zmluvy.

14. Pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v tomto smere považuje odvolací súd odvolanie za dôvodné a nestotožňuje sa s čiastkovým právnym záverom súdu prvej inštancie, že táto náležitosť absentuje.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Takouto súdnou autoritou je nepochybne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018, konštatoval, že“ „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§9 ods.2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo. aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.“ Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“ Vychádzajúc tak z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, okresný súd došiel k nesprávnemu čiastkovému právnemu záveru, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto náležitosť je v zmluve uvedená v súlade so zákonom.

16. Odvolací súd sa však stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie nedostatku obligatórnej náležitosti upravenej v § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

19. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

20. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzatváraní zmluvy v deň jej uzavretia musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. RPMN ako podstatná obsahová náležitosť zmluvy musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto povinnosťou žalovaného ako veriteľa - dodávateľa služby uviesť vo formulárovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne ročnú percentuálnu mieru nákladov, a to nielen konkrétnu určitú výšku RPMN, ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená. Možno iba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že tieto údaje, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, v zmluve absentujú.

21. Obligatórnym údajom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona je aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vyžaduje sa nielen, aby bol tento údaj uvedený, ale hlavne, aby bol uvedený v správnej výške. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má ten istý dôsledok, ako keby tento údaj uvedený nebol. Nesprávne uvedený údaj dezinformuje spotrebiteľa o parametroch spotrebiteľského úveru a narušuje tak rovnováhu v postavení spotrebiteľa a dodávateľa.

22. V zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu je uvedená celková čiastka k zaplateniu sumou 2.638,80 eur. Uvedené však nezodpovedá výške mesačnej splátky 47,05 eur pri počte mesačných splátok 60. Pokiaľ má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi 60 splátok vo výške 47,05 eur, zaplatí veriteľovi 2.823,- eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak nepredstavuje, ako je uvedené - 2.638,80 eur, ale sumu 2.823,- eur.

23. Pokiaľ potom žalovaný ako veriteľ nepravdivo informoval spotrebiteľa o celkovej čiastke k zaplateniu, uvedenie tohto nesprávneho údaja má taký istý následok, ako keby tento údaj v zmluve absentoval. Ak potom veriteľ - žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN z takýchto nepravdivých údajov, potom musí byť nesprávna aj výška RPMN.

24. Z uvedeného dôvodu je záver súdu prvej inštancie o nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy, ktoré majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vecne správny.

25. Pokiaľ ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka medzi stranami dňa 22.06.2016, odvolací súd sa stotožňuje s čiastkovým záverom súdu prvej inštancie, keď túto považoval za neplatnú pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Okrem toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť ako spotrebiteľská zmluva podrobená ex offo kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutých zmluvných podmienok, ako každý právny úkon musí

zodpovedať všeobecným ustanoveniam o právnych úkonoch, a teda v zmysle § 357 Občianskeho zákonníka musí byť určitá a zrozumiteľná pod sankciou neplatnosti.

27. Možno súhlasiť s obranou žalovaného, že v zmysle § 5a ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, za určitých podmienok je možné zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Takáto dohoda musí byť uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Tak sa v danom prípade aj stalo. Pokiaľ má však dohoda o zrážkach zo mzdy mať povahu osobitnej listiny a nie je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, nepochybne jej základnou obsahovou náležitosťou je zrozumiteľné a určité vymedzenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. To však v dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenej medzi stranami sporu (č. l. 7 spisu) absentuje. Bez určitého a zrozumiteľného určenia zabezpečenej pohľadávky nemôže byť takáto dohoda platná.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 255 ods. 1 CSP a je dôsledkom úspechu žalobcu v konaní. Vecnú správnosť vykazuje aj súvisiaci výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Žalobca, ktorý bol od poplatku oslobodený, bol v konaní úspešný a povinnosť zaplatiť súdny poplatok tak prešla na žalovaného.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom konania bol žalobca, ktorému v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobca však ostal v odvolacom konaní nečinný. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)