Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Č., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Š., U. XXXX/XX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúceho z rodičov mal. matky D. Č., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Š.I., U. XX, t.č. bytom H., P. J. Q. XX, zastúpenej v konaní rodičmi D. Č., S.. Č., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Š., U. XX a R. E., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, a otca E. C., F.. X.X.XXXX, trvale bytom H., P. J. Q. XX, o návrhu navrhovateľky D. Č., S.. M., F.. X.X.XXXX, trvale bytom R. Š., U.F. XX, zastúpenej v konaní Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s. r. o., Prešov, Hlavná 29, v zastúpení JUDr. Peter Petko, advokát a konateľ, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti a o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky D. Č. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/323/2017-50 zo dňa 10.10.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu a výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania.

1. Predmetom konania je návrh prastarej matky maloletého na zverenie do jej náhradnej osobnej starostlivosti a na určenie výživného zo strany otca maloletého. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „ návrh z a m i e t a , u k l a d á mal. E. Č.P., F.. XX.X.XXXX výchovné opatrenie - dohľad, žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloletý E. Č. pochádza z družského vzťahu maloletej matky D. Č. a E. C.. Po narodení maloletého E. išli obaja rodičia bývať do domácnosti jej druha, otca maloletého E., kde bývali po jej pôrode asi 4 mesiace. Matka maloletej matky, ktorá žije v zahraničí, po príchode z Anglicka prevzala maloletého E., ktorý sa nachádzal v nemocnici a odniesla ho do R. Š. k svojim rodičom, to je starým rodičom maloletej matky, kde sa následne obaja rodičia presťahovali. Aj keď navrhovateľka tvrdila, že v spoločnej domácnosti s nimi otec maloletého E. nikdy nebýval, rodičia maloletého E. zhodne uvádzali, že žili u starých rodičov maloletej matky spolu asi 7 mesiacov. Keďže maloletého E. porodila maloletá matka, bolo potrebné, aby otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov na súde, kde otec maloletého E. toto otcovstvo sám dobrovoľne uznal. Maloletá matka uviedla, že po podpísaní otcovstva a vybavení materského príspevku ju aj jej druha starí rodičia vyhodili zo spoločnej domácnosti, pričom si maloletého E. nechali vo svojej starostlivosti. Obaja odišli bývať opäť do bydliska jej druha, k jeho rodičom, kde bývajú doposiaľ. Od tejto doby im starí rodičia znemožňujú prístup k ich synovi, a to najmä otcovi maloletého E., ktorý nemôže prísť do domácnosti starých rodičov maloletej matky, pričom umožnia maloletej matke stretnutie s jej synom na pár hodín. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletého do svojej starostlivosti, nakoľko u nich býva od jedného mesiaca, v tom čase u nich bývala ich vnučka, maloletá matka, keďže jej matka pracuje v zahraničí. Uviedla, že ich vnučka porodila ako 15-ročná, pričom sa o dieťa nevie postarať, keďže od narodenia sa stará o dieťa ona a jej manžel. Navrhovateľka býva s manželom v rodinnom dome, ich príjmom je dávka v hmotnej núdzi spolu v sume 220 až 240 Eur mesačne. Ich dcéra, ktorou je matka maloletej matky, im prispieva každý týždeň po 200 Eur, keďže žije a pracuje v zahraničí. Zároveň uviedla, že spočiatku maloletá matka navštevovala maloletého E. jedenkrát týždenne, pričom otec maloletého nenavštevuje. Rodičia maloletého E. nesúhlasili s návrhom, nakoľko obaja zhodne uviedli, že sa o svoje dieťa chcú postarať. Obaja rodičia v súčasnej dobe bývajú s rodičmi otca maloletého E. v H., pričom ide o 2-izbový byt. Okrem nich tam bývajú aj dvaja bratia otca maloletého, ktorí sú maloletí. Vo svojej výpovedi otec maloletého uviedol, že keď bol vybavovať rodičovský príspevok po tom, čo uznal otcovstvo, začal sa spor medzi ním a prastarými rodičmi maloletého E., ktorí chceli poberať rodičovský príspevok. Aj oni boli požiadať o tento príspevok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože mali v starostlivosti maloletého, avšak príspevok im nebol priznaný, pretože on uznal otcovstvo k svojmu synovi. Podľa jeho názoru motiváciou na prevzatie starostlivosti o maloletého sú finančné prostriedky na strane navrhovateľky. Otec maloletého E. je zamestnaný vo firme MAHAX Slovakia, s. r. o. od 4.6.2018. Podľa predložených potvrdení o príjme za mesiac júl 2018 bola jeho čistá mzda 446,70 Eur a za mesiac jún 2018 490 Eur. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí, aby jeho syn bol zverený do starostlivosti prastarej matky, nakoľko nemá vytvorené dostatočné a primerané podmienky pre zdravý vývin maloletého. On je jeho otec, chce sa oňho starať spolu so svojou družkou. Tiež uviedol, že rodina družky mu zabraňuje stýkať sa s vlastným synom, s ktorým sa v súčasnej dobe stretáva iba vo R. Š. mimo bydliska maloletého, keďže sa obáva útokov a nahrážok zo strany prastarých rodičov maloletého. Maloletá matka potvrdila, že keď boli spolu so svojím druhom určiť otcovstvo na súde a boli vybaviť materský príspevok, jej starí rodičia ju vyhodili z domácnosti, preto odišli bývať k rodičom jej druha. Nesúhlasila, aby sa o jej dieťa starala jej stará matka, odmietla jej tvrdenia, že sa o svoje dieťa nevie postarať, pretože vie dieťaťu riadne pripraviť Sunar, vie ho okúpať aj prebaliť. Do domácnosti, kde v súčasnej dobe bývajú s otcom maloletého, zakúpili postieľku, vaničku aj kočiar. Čakajú, že im dieťa bude vrátené. Zároveň uviedla, že je jej bránené byť dlhšie s maloletým ako 2 hodiny, pričom chcela s maloletým aj prespať v domácnosti starých rodičov, avšak jej to nedovolili, tiež jej nedovolili mu pripraviť Sunar. Keďže jej v tom bránia, má pocit, že ju takýmto spôsobom týrajú. 4. Prijal právny názor, že obaja rodičia maloletého majú v súčasnej dobe zabezpečené rodinné zázemie, keďže bývajú v 2-izbovom byte u rodičov otca maloletého E., kde sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletého. Súd tieto tvrdenia mal preukázané návštevou opatrovníka v domácnosti, kde bolo potvrdené, že maloletý má prichystanú detskú postieľku, oblečenie, aj hygienické potreby. Celá domácnosť je vedená v čistote a v poriadku, dokonca ide o lepšie rodinné zázemie ako má v súčasnej dobe maloletý u prastarých rodičov. Otec maloletého E. sa v priebehu konania zamestnal, má pravidelný príjem, takže dokáže zabezpečiť potreby svojej rodiny. Naopak, u prastarých rodičov bolo zistené, že žijú iba zo štátnych dávok, finančne ich podporuje aj ich dcéra, matka maloletej matky, ktorá žije v zahraničí so svojím druhom. Súd nepopiera, že medzi maloletým E. a prastarými rodičmi sa vytvorila silná citová väzba, keďže sa o neho starajú v podstate od jeho narodenia, keď u nich bývala aj jeho maloletá matka. Zároveň však aj matka preukázala, že maloletého navštevuje, maloletý sa na ňu teší, oslovuje ju mama. Rovnako sa s ním stretol aj jeho otec, ktorému nebolo umožnené navštíviť domácnosť prastarých rodičov, a preto maloletá matka zabezpečila ich stretnutie mimo bydliska prastarých rodičov, a to v meste R. Š. na verejnom priestranstve. Z potvrdenia pediatričky, ktorú maloletý navštevuje, bolo zistené, že spočiatku, keď maloletého mali v starostlivosti jeho rodičia, chodili s ním na preventívne prehliadky a až následne, keď starostlivosť prevzali prastarí rodičia, chodil na preventívne prehliadky prastarý otec. Súd nespochybňuje starostlivosť prastarých rodičov o pravnuka, pričom mal preukázané aj svedeckými výpoveďami, že majú vytvorené podmienky pre to, aby vedeli zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť. Na druhej strane však biologickí rodičia maloletého prejavujú záujem o svoje dieťa, majú ho radi, chcú sa oňho starať, o čom svedčí aj skutočnosť, že otec v priebehu konania žiadal súd o urýchlené konanie, nakoľko mu je bránené sa stretnúť so svojím synom. Keďže v priebehu konania neboli zistené dôvody, pre ktoré by bola potrebná náhradná osobná starostlivosť maloletému, keďže rodičia vedia a môžu zabezpečiť starostlivosť svojmu dieťaťu, dokonca majú veľký záujem a chcú sa o svoje dieťa starať, majú ho radi a hneď po narodení mu túto osobnú starostlivosť už aj zabezpečovali, považoval súd podaný návrh za nedôvodný, nepreukázaný a vzbudzujúci podozrenie, že motiváciou prastarých rodičov pre zabezpečenie starostlivosti o pravnuka je finančný motív. V súlade s článkom 5 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, má súd za to, že v prípade, ak by maloletý ostal v osobnej starostlivosti prastarých rodičov, bolo by zamedzené rodičom, najmä otcovi sa s maloletým pravidelne stretávať a takto nadväzovať vzájomné citové väzby. Prvoradou úlohou rodičov je zabezpečovať starostlivosť svojim maloletým deťom, ak na to majú predpoklady, možnosti aj schopnosti, pričom v priebehu celého dokazovania súd nemal preukázané, že by rodičia nedokázali zvládnuť starostlivosť o svoje maloleté dieťa, o to viac, že to obaja chcú a vytvorili všetko pre to, aby svojmu dieťaťu vytvorili rodinné prostredie. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný. Keďže sa rodičia dlhšiu dobu s maloletým nestretávali, resp. sa s ním nestretával otec, pričom matka je maloletá a dlhšiu dobu nezabezpečovala celodennú opateru a starostlivosť svojmu synovi, súd začal konanie z úradnej moci o uloženie výchovného opatrenia - dohľadu s tým, že je potrebné rodinu pravidelne sledovať, a to najmä za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ale tiež detského lekára, ktorého maloletý navštevuje. Keďže obaja rodičia súhlasili s uložením výchovného opatrenia - dohľadu s tým, že potvrdili, že dlhšiu dobu maloletého nemali v osobnej starostlivosti a zhodne uviedli, že kontroly v ich domácnosti môžu prebiehať aj každý deň, súd uložil nad maloletým E. výchovné opatrenie - dohľad. 5. Poukázal na ust. § 37, ods. 2, písm. b), §44, ods.1, 2, 3,4, § 45, ods. 1,2,3 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania, vyjadrení k odvolaniu. 7. Proti výroku I. rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že zveruje mal. E. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 80 € mesačne. V odvolaní uviedla, že matka dlhodobo trpí mentálnou retardáciou na úrovni debility, čo podľa MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb) znamená, že u takto postihnutej osoby je rozsah IQ od 50 do 69, pričom tomu zodpovedá mentálny vek od 9 do 12 rokov, a preto je potrebné poskytovať starostlivosť samotnej matke a pri všetkom na ňu dohliadať, čo aj navrhovateľka (za pomoci manžela) po celý čas aj robila, pokiaľ sa matka neodsťahovala bývať k otcovi (presnejšie k jeho rodičom), kam ju zlákal práve otec práve pre to, aby mohol poberať rodičovský príspevok a tak mať príjem. Je zrejmé, že matka, ktorá trpí stredným stupňom mentálneho postihnutia (na úrovni debility), a bez výzvy, dohľadu a kontroly zo strany inej zdravej osoby nerobí prakticky nič okrem sedenia, nie je za žiadnych okolností schopná sa postarať o mal. dieťa, ale práve naopak, jej ústne deklarované chcenie starať sa o mal. dieťa skôr spôsobuje ohrozenie tohto mal. dieťaťa. Navrhovateľka má informáciu, že aj otec trpí mentálnym postihnutím, a z toho dôvodu navštevoval Š.A. Š. F. E. J. XX R. H. a zrejme aj na E. R. H.. Otec je trestne stíhaný ako obvinený za zločin sexuálne zneužívanie podľa ust. § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť práve na matke, s ktorou vykonal súlož ešte v čase, kedy matka nemala ani 15 rokov, a to napriek tomu, že vedel o tom, že nemá ešte 15 rokov. So zreteľom na predmetné trestné stíhanie a priznanie otca je zrejmé, že otcovi v blízkej dobe hrozí odsúdenie za tento trestný čin spáchaný na matke, pričom nie je vylúčené ani jeho odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody. I. Č., ktorý je manželom navrhovateľky, bol dňa 17. 5. 2018 verbálne a fyzicky napadnutý zo strany otca E. C., nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že by práve otec bol verbálne alebo fyzicky napadaný zo strany I. Č.P., keďže pravdou je úplný opak. Navrhovateľka a ani jej manžel I. Č. si neuplatnili nárok na rodičovský príspevok. Navrhovateľka na tomto mieste opätovne prehlasuje, že ako jej, tak aj jej manželovi, nejde o poberanie rodičovského príspevku či iných príspevkov, o ktoré nežiadali ani v čase, keď mal. E. bol v jej starostlivosti a starala sa o neho (bez akýchkoľvek finančných nárokov), ale ide jej výlučne o blaho mal. E., aby nebol v ohrození v dôsledku toho, že starostlivosť o neho chcú zabezpečovať nespôsobilé osoby, ktoré nemajú skutočnú predstavu o tom, že ich pochybenie môže poškodiť zdravie mal. E., prípadne aj jeho smrť. Mal. E. bol za asistencie policajtov a sociálnych pracovníkov odobratý zo starostlivosti navrhovateľky a navrhovateľka ho musela odovzdať matke. Navrhovateľka sa od príbuzných dozvedela, že mal. E. žije spolu s matkou a otcom v byte rodičov otca, kde okrem nich bývajú ešte ďalší dvaja súrodenci otca, ktorí sú taktiež mentálne retardovaní, a preto je mal. E. v každodennom ohrození zo strany minimálne 4 mentálne retardovaných osôb, a že - mal. E. je pochudnutý, pretože nedostáva dostatočne množstvo vyváženej stravy vhodnej pre batoľatá, tiež že je veľmi smutný, plačlivý a v zhoršenom až zlom zdravotnom stave. Navyše by sa v uvedenom byte mali nachádzať ploštice. 8. Kolízny opatrovník uviedol, že rodičia zabezpečujú každodennú starostlivosť o maloleté dieťa a v ich starostlivosti neboli zistené žiadne pochybenia a nedostatky, ktoré by boli dôvodom na to, aby bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti prastarej matke maloletého dieťaťa. Navrhol, aby súd návrh prastarej matky o zverenie maloletého E. zamietol. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutej časti postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) . 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.), na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Podľa článku 9 ods. 1, veta prvá Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 11. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Súd starostlivosti o maloletého nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu biologických rodičov, ktorých má právo poznať a taktiež má právo na starostlivosť z ich strany. 12. Pre rodiča a dieťa je možnosť byť spolu základným prvkom rodinného života. Opatrenia, ktoré im v tom bránia (akým je v prejednávanom prípade zverenie mal. do náhradnej osobnej starostlivosti prastarej matky), predstavujú zásah do práva na rodinný život. Takýto zásah je možný, iba v prípade, ak je nevyhnutný a v súlade zo zákonom. Nevyhnutnosť znamená, že zásah je založený na naliehavej spoločenskej potrebe, ktorá je v prvom rade primeraná sledovanému legitímnemu cieľu, ktorým je ochrana záujmu detí. Ako náhle je preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom (rozsudok ESĽP z 26. 2. 2002 vo veci Kutzner proti Nemecku , sťažnosť č. 46544/99, § 61). 13. Navrhovateľka vo svojom odvolaní spochybňuje spôsobilosť oboch rodičov maloletého postarať sa o dieťa z dôvodu ich mentálneho postihnutia. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, mal. E. sa narodil matke, ktorá v čase jeho narodenia bola maloletá. Po jeho narodení mu zabezpečovala riadnu starostlivosť, vrátane pravidelných lekárskych prehliadok. Z listinných dôkazov predložených v konaní navrhovateľkou - správ z psychologického a špeciálno - pedagogického vyšetrenia matky maloletého vyplýva, že matka má špeciálne výchovno - vzdelávacie potreby z dôvodu narušenej percepčnej pamäte, koncentrácie a limitovaných školských výkonov v dôsledku stredného mentálneho postihnutia stredného stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že samotná existencia mentálneho postihnutia rodiča diagnostikovaná v súvislosti s jeho vzdelávacím procesom sa nemusí negatívne premietať do výkonu jeho rodičovských práv a povinností. V konaní nebolo preukázané, že matka a otec dieťaťa nie sú schopní sa o syna postarať, že by zanedbávali starostlivosť o neho, prípadne ohrozovali jeho zdravý telesný a duševný vývoj a pod. Naopak, rodičia o syna prejavujú záujem, snahu prevziať ho do rodinnej výchovy. Otec maloletého je zamestnaný, rodičia majú pre výchovu dieťaťa vytvorené vhodné podmienky, ktoré boli overené kolíznym opatrovníkom v rámci šetrenia v rodine. Za tejto situácie je v záujme dieťaťa, aby bol v osobnej starostlivosti rodičov a nebolo porušované jeho právo na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa tým, že by bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti prastarej matky. Súd prvej inštancie uložil nad výchovou mal. E. dohľad, ktorého účelom je sledovať, či rodičia mal. vykonávajú starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni a v prípade zistenia nedostatkov tieto vyhodnocovať a prijímať opatrenia. Aj týmto spôsobom je zo strany orgánov starostlivosti o maloleté deti zabezpečená kontrola a pomoc rodičom pri výchove. 14. Ani ďalšie odvolacie námietky nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).