Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu I. proti žalovanému O. zastúpenému V. o zaplatenie 3.232,35 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2018, č. k. 13C/113/2015-179, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 26. januára 2018, č. k. 13C/113/2015-179 súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur od 28.07.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy celkom 3.232,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.232,35 eur od 18.07.2014 do zaplatenia, zamietol. Výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako predávajúci predal právnemu predchodcovi žalobcu ako kupujúcemu kúpnou zmluvou zo dňa 08.05.2014 motorové vozidlo Z. U. ŠPZ: H.. Následne dňa 20.06.2014 došlo k poškodeniu tohto vozidla a právny predchodca žalobcu si žalobou uplatnil nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady. Vykonaným dokazovaním ustálil, že vozidlo malo v čase predaja vadu, pričom sa jednalo o skrytú vadu, o ktorej žalovaný vôbec nemusel ani vedieť. V danom prípade mal preukázané, že právny predchodca žalobcu riadne špecifikoval vadu vozidla, a to telefonicky dňa 21.06.2014 (k prejaveniu vady došlo dňa 20.06.2014), čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne M. X., ktorá mu ako ústne splnomocnená zástupkyňa pomáhala danú vec riešiť, keď žalovanému presne popísal, ako sa vada prejavila (odtrhnutie motora a potrhanie rozvodov). Najneskôr však bola vada úplne exaktne v súlade s vyjadrením znalca, oznámená žalovanému listom zo dňa 03.07.2014 (tento si žalovaný prevzal dňa 17.07.2014), kde uviedol, že touto vadou je neodborná oprava - zváranie držiaka motora. Súčasne žalovanému oznámil, aký nárok si uplatňuje (primeraná zľava z kúpnej ceny). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu vadu u žalovaného riadne reklamoval. V tej súvislosti mu vzniklo právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon nestanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. V danom prípade sa vada týkala držiakov motora, ktoré boli nedovoleným spôsobom opravované po dopravnej nehode. Keďže vadnou bola súčiastka, ktorá priamo súvisí s jednou z najdôležitejších častí motorového vozidla s motorom, dospel súd k záveru, že primeranou zľavou z kúpnej ceny bude zľava vo výške 500 eur. Zohľadnil pritom kúpnu cenu vozidla, cenu opravy a ďalšiu upotrebiteľnosť vozidla, ktorá bola veľmi otázna, nakoľko k odtrhnutiu motora by s určitosťou skôr či neskôr došlo pri akomkoľvek spôsobe používania vozidla. Žalobca však od žalovaného požadoval uhradiť celú sumu vykonanej opravy. Na tomto mieste možno poznamenať, že suma 2.932,35 eur jednak nezodpovedá primeranej zľave z kúpnej ceny, a to s poukazom na vyššie uvedené hľadiská, a jednak nezohľadňuje len náklady na opravu vadnej súčiastky, ale aj náklady na opravu, ktorej potreba vyvstala ako následok vady. Inak povedané táto suma v sebe zahŕňa aj náklady na odstránenie škody vzniknutej v dôsledku vady vozidla. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 600 Občianskeho zákonníka je možné popri nároku zo zodpovednosti za vady uplatňovať aj nárok na náhradu škody, pričom tieto nároky je potrebné od seba striktne odčleniť. Nie je možné domáhať sa nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, titulom náhrady škody, a nárokov vyplývajúcich z náhrady škody titulom zodpovednosti za vady, čo však žalobca urobil. Súd preto vyhovel žalobe len v časti 500 eur ako primeranej zľavy z kúpnej ceny a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. K nákladom na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 300 eur súd prvej inštancie uviedol, že tieto vyhodnotil ako trovy vzniknuté v súvislosti so súdnym konaním, keď znalecký posudok bol vypracovaný na preukázanie vady dotknutého vozidla v súdnom konaní. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur od 28.07.2014 do zaplatenia. Vo vzťahu k trovám konania konštatoval, že v predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 15,5%, žalovaný vo výške 84,5%; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 69%). Úspešnejšou stranou bol teda žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, § 600 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že uloží žalovanému zaplatiť celú žalovanú sumu aj s príslušenstvom a náhradu trov konania pred súdom prvej i druhej inštancie v celom rozsahu. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, nakoľko je arbitrárny. Rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti v dôsledku nedostatku dôvodov. Súd aplikáciu predmetných hľadísk v podstate nijako neodôvodnil, keďže tieto hodnotové hľadiská samé osebe nijako bližšie nerozviedol a nedal ich do príslušnej korelácie so sumou priznanou rozsudkom žalobcovi. Súd sa dotknutým ustanovením pri odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dôsledne neriadil, a preto rozsudok je nepreskúmateľný, keďže absentujú jasné a presvedčivé dôvody, pre ktoré súd považuje práve sumu 500 eur za primeranú zľavu. Namieta ďalej, že nielen hodnota držiakov predstavuje dotknutú vadu. Vadou je predovšetkým okolnosť, že ulomením držiakov a vypadnutím motora automaticky došlo k poškodeniu ventilov a rozvodov motora, čo je podstatne väčšia vada než utrhnutie držiakov. Nemožno oddeliť od seba tieto dve na seba v priebehu niekoľkých sekúnd nadväzujúce vady a uviesť, že niet medzi nimi príčinnej súvislosti a že ulomenie držiakov je predmetom zodpovednosti titulom vád a poškodenie interiéru motora je predmetom náhrady škody. Ide v podstate o jeden časovo veľmi krátky okamih, o proces, v rámci ktorého došlo k viacerým vadám. Akýkoľvek iný výklad by bol priveľmi extenzívny, odporujúci realite.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, je podľa jeho názoru náležite zdôvodnený, dostatočne presvedčivý, správny a zákonný. Považuje skutkové závery a právnu argumentáciu súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správnu a zákonnú a odvolanie žalovaného navrhuje zamietnuť, a to s poukazom na nasledovné skutočnosti. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne odôvodnenie svojho tvrdenia. Žalobca neuvádza v obsahu podaného odvolania, z akého dôvodu argumentácia súdu prvej inštancie v obsahu napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho výroku I. a II. je nepresvedčivá, resp. nejasná, rovnako tak žalobca dostatočne nevysvetlil ani dôvody, pre ktoré spochybňuje výšku žalobcovi priznanej sumy primeranej zľavy.

4. Súd prvej inštancie zaslal vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcovi s výzvou vyjadriť sa v lehote 10 dní. V lehote 10 dní sa žalobca nevyjadril.

5. Dňa 08.02.2019 (rok po podaní odvolania) doručil žalobca odvolaciemu súdu podanie označené ako doplnenie odvolania.

6. Podľa § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

7. Odvolací súd preto nemohol prihliadať na podanie žalobcu obsahujúce doplnenie odvolacích dôvodov.

8. V uvedenom podaní žalobca opätovne uvádzal svoj nesúhlas so závermi súdu. Uviedol, že škoda, ktorá bola žalobcom zaplatená za opravu, vznikla ako dôsledok skrytej vady, ako potvrdil znalecký posudok a je teda prirodzené, že si žalobca následne uplatňoval uvedenú škodu u žalovaného vo forme zľavy z kúpnej ceny v zákonom stanovenej lehote, zákonom stanoveným postupom. Ak sa škoda potvrdí, tak aj táto škoda musí byť uhradená v plnej výške. Postup a nutnosť jednotlivých opráv súd plne akceptoval, presne v súlade s vyjadrením v znaleckom posudku, ku poškodeniu motorového vozidla došlo z dôvodu skrytej vady. Teda nie je možné uplatňovať voľnú úvahu súdu o výške primeranej zľavy a sumu zľavy určiť na 500 eur, kde nie je z rozsudku jasné, akým prepočtom súd dospel k danej sume. Výška primeranej zľavy preto nemôže byť určená voľnou úvahou súdu, ale musí vychádzať z dôkazov - znaleckého posudku. Súd uznal skrytú vadu a vznik škody na motorovom vozidle, nemôže preto zvoliť výšku zľavy voľnou úvahou. Žalobca bol v konaní poškodený viackrát, súd vydal rozsudok, kde ho opätovne poškodil a priznal mu úspešnosť v konaní len 15,5%, žalovanému 85,5%, čím ho zaviazal žalovanému uhradiť trovy konania vo výške 69%. Napriek tomu, že v právnej veci žaloby bol 100% úspešný. Trovy konania nesmú byť vyššie ako škoda žalobcu nesprávnym rozhodnutím súdu.

9. Žalobca v priebehu odvolacieho konania zmenil obchodné meno z „O..“ na „I..“.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením veci samej, ako vykonal súd prvej inštancie.

12. Práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 588 a nasl. Ustanovenia § 596 až § 599 riešia práva a povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti za vady veci.

13. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

14. Z citovaného ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať na daný skutkový stav, vyplýva, že žalobca mal v prípade splnenia predpokladov zodpovednosti za vady nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny.

15. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

16. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

17. Z tejto úpravy je zrejmé, že zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovo- právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady stíha nedostatky vlastného plnenia predávajúceho a sleduje, aby kupujúci dostal zo záväzkového právneho vzťahu plnenie bez akýchkoľvek vád, teda, aby ním kúpená vec mala dohodnuté vlastnosti a netrpela vadami. Zmyslom zodpovednosti za škodu naproti tomu je, aby bola nahradená majetková ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti.

18. Žalobca resp. jeho právny predchodca učinil predmetom súdneho konania nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, ktorý nárok vyplýva zo zodpovednosti za vady predanej veci. Uvedené je zrejmé z citácie § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka v žalobe, opisu skutkového stavu, podľa ktorého pôvodný žalobca žiadal od žalovaného poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, z vyjadrenia k odporu zo dňa 10.03.2015. Toho sa pridržiava žalobca aj vo svojom poslednom podaní súdu zo dňa 08.02.2019, keď uvádza, že si uplatňuje uvedenú škodu u žalovaného vo forme zľavy z kúpnej ceny.

19. Žalobca sumu 3.232,35 eur uplatnenú titulom zodpovednosti za vady popisoval v žalobe ako „náklady vynaložené na opravu vozidla“, resp. podľa znaleckého posudku ako „náklady, ktoré treba vynaložiť na spojazdnenie vozidla“ a vyčíslil ju vychádzajúc z dokladov a faktúr presne ako súčet cien zakúpeného ojazdeného motora, zakúpených náhradných dielov a vykonaných prác v autoservise.

20. Podľa vyššie uvedeného spôsobu definovania uplatnenej sumy však ide jednak o náklady na opravu vozidla, ktorými boli odstránené jeho vady (zle zvarené držiaky) a jednak o náhradu ujmy, ktorú vady plnenia vyvolali navonok, napr. na motore a rozvodoch. Tieto náklady by však mohli byť reparované len v prípade danosti nároku zo zodpovednosti za vady na bezplatné odstránenie vád (ktorý nárok vychádzajúc z § 597 nie je daný, keďže nejde o predaj veci v obchode) a v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu. Žalobca však podľa sformulovanej žiadosti v žalobe (ako už bolo uvedené vyššie v odseku 18) žiada priznať len zľavu z kúpnej ceny (na ktorú mu aj vznikol podľa § 597 nárok), nie však náhradu škody.

21. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný tým, ako žalobca vymedzil predmet konania v žalobe). Súd nemôže priznať iný nárok, ako ten, ktorý učinil žalobca predmetom konania. Žalobca učinil žalobou predmetom konania nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie nárok na náhradu škody. Preto jeho námietky, ktorými sa dovoláva priznania požadovanej sumy vzhľadom na presný súčet vynaložených nákladov, nie sú dôvodné.

22. Pokiaľ ide o námietku voči postupu súdu v súvislosti s určením výšky zľavy z kúpnej ceny, odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonodarca ponechal v tomto smere súdu určitú mieru uváženia (sudcovské právo), pričom túto mieru uváženia ohraničil zákonnými kritériami, a to rozsahom a povahou vady.

23. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedenou požiadavkou zákonodarcu riadil a posúdenie rozsahu a povahy vady, a tým špecifikovanie, z akých predpokladov vychádzal pri určení výšky zľavy, vykonal v odôvodnení, keď uviedol, cit.: „Keďže vadnou bola súčiastka, ktorá priamo súvisí s jednou z najdôležitejších častí motorového vozidla s motorom, dospel súd k záveru, že primeranou zľavou z kúpnej ceny bude zľava vo výške 500 eur. Zohľadnil pritom kúpnu cenu vozidla, cenu opravy a ďalšiu upotrebiteľnosť vozidla, ktorá bola veľmi otázna, nakoľko k odtrhnutiu motora by s určitosťou skôr či neskôr došlo pri akomkoľvek spôsobe používania vozidla.“

24. Takáto úvaha súdu nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, je v súlade s pravidlami logického myslenia, a podklady pre takúto úvahu boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Priznaná suma zľavy z kúpnej ceny je primeraná, v žiadnom prípade nie svojvoľná, vybočujúca z rámca zákonného ustanovenia, a preto ju odvolací súd nemá dôvod prehodnocovať. Keďže sú tak splnené predpoklady správnosti úvahy súdu (realizácie sudcovského práva), nemôže odvolací súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery.

25. Zároveň neobstojí argument žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti, rovnako obsahuje ustanovenia právnych predpisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd prvej inštancie teda venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec náležite právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu potvrdiť.

27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok III. rozsudku o náhrade trov konania.

30. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci vyjadrenej v § 255 ods. 2 C.s.p., pričom úspech vo veci odvodzoval od pomeru výšky žiadanej zľavy a priznanej zľavy.

31. Z povahy uplatneného nároku (primeraná zľava z kúpnej ceny) vyplýva, že stanovenie výšky plnenia závisí od úvahy súdu. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.sp.) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

32. Žalobcu v predmetnej veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného (zamietnutie sa týkalo iba výšky plnenia, nie základu), keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku (súd prvej inštancie konštatoval nárok žalobcu proti žalovanému na primeranú zľavu z kúpnej ceny), a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu.

33. Na základe uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd považuje výrok III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

34. Keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že obaja - žalobca i žalovaný mali v odvolacom konaní zhruba rovnaký čiastočný úspech (žalobca v rozsahu výroku III. a žalovaný v rozsahu výroku II. rozsudku), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).