Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-65-2015.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/65/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného SR- Ministerstvo vnútra SR, zastúpené Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach , IČO : 00151866, ul. Pribinova č.2, 812 72 Bratislava, proti povinnému W. G., nar. XX.XX.XXXX, ul. F. č. XX, XXX XX S., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 30 € a trovy exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. Ex 90/2015 o námietkach povinného zo dňa 02.12.2016 vznesených proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 05.01.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 204484* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 22.01.2015 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický, ktorého nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný. Dňa 16.02.2015 súdny exekútor upovedomil účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 90/2015. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Košice- Západ v Košiciach, č.k: AB 848011 zo dňa 13.06.2012. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.12.2016.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len Exekučný poriadok/ účinného do 31.03.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Proti exekúcii a proti trovám exekúcie podal povinný námietky zo dňa 02.12.2016, súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.12.2016, teda námietky boli podané v lehote. V predmetných námietkach povinný uvádza, že namieta výšku trov exekúcie ako aj celú exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.h/ Exekučného poriadku, nakoľko nemá a nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Ďalej uvádza, že považuje celý nárok za premlčaný a, že sa tohto času nachádza v Leopoldove vo výkone trestu odňatia slobody a čestne prehlasuje, že nemá žiadne finančné prostriedky, je nemajetný a žiada exekúciu zastaviť.
4. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Dňa 27.12.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného podľa ust. § 51 Exekučného poriadku , v ktorom oprávnený uvádza, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo ako uvádza povinný, nakoľko ustanovenia Občianskeho zákonníka sa na predmetné konanie nevzťahuje, keďže lehota v ktorej možno nariadiť výkon rozhodnutia sa určuje Správnym poriadkom ,pričom výkon rozhodnutia podľa ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku možno najneskôr nariadiť do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade sa blok na pokutu nezaplatenú na mieste stal vykonateľným dňa 29.06.2012 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 04.12.2015, čo znamená, že bol podaný v zákonnom stanovenej lehote a považuje námietky povinného za nedôvodné.
6. Súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii podľa jeho obsahu neboli podané dôvodne. Povinný neuviedol vo svojej námietke ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, či preukazovala skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V námietkach proti exekúcii povinný neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu.
7. V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, nie oprávneného, keďže oprávnený v exekučnom konaní disponuje rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, čiže rozhodnutím, ktorému predchádzalo konanie vo veci samej a ktorého výrok je v štádiu výkonu exekúcie právoplatný a vykonateľný. To znamená, že nie je povinnosťou oprávneného preukazovať ďalšie dôkazy na podporu svojho právneho nároku, nakoľko všetky okolnosti na základe ktorých si oprávnený uplatnil nárok, už boli prejednané v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutí, ktoré sú v exekučnom konaní už exekučným titulom, t.j. je právoplatné a vykonateľné, čiže pre účastníka konania, ktorému bola uložená určitá povinnosť, záväzné.
8. Nutné je zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie v tomto štádiu je právoplatné a vykonateľné a teda riadne spôsobilé byť podkladom na vykonanie exekúcie, čiže spôsobilé byť exekučným titulom a exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a výrokom tohto exekučného titulu, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným, bez preukázania relevantného dôkazu preukazujúceho dôvodnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie..
9. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, podania povinného, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný dôvodne, nakoľko dôvody majúce základ v insolventnosti povinného nie sú dôvodom, pre ktoré by bolo možné zastaviť exekúciu. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Zlá finančná situácia povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd prihliada iba na preukázateľné skutočnosti, ktoré majú oporu v zákonných dôvodoch vyplývajúcich z ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
10. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
12. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom a účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu.
13. Súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že okolnosť nemajetnosti, na ktorú poukazuje povinný vo svojich námietkach je predmetom šetrenia súdneho exekútora. Súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania.
14. Súd dáva do pozornosti aj ust. § 56 ods. 10 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku „ exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.“ na základe ktorého môže uzavrieť dohodu o postupnom splácaní.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie ako aj zamietol návrh na zastavenie exekúcie z vyššie uvedených dôvodov.
16. Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
17. Súd sa zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vzneseným povinným proti trovám exekúcie a zistil po oboznámení sa s obsahom spisu , že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 118,43 €, pričom zároveň uviedol, že táto suma zahŕňa odmenu exekútora 33,19€, odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie 16,60€, hotové výdavky ku dňu začatia exekúcie 23,90€ a spolu s DPH.. Zároveň povinného upozornil, že ak vymáhanú pohľadávku nezaplatí v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, trovy exekúcie budú vyššie, t.z. po lehote 14 dní pričom ich sumu súdny exekútor predbežne stanovil vo výške 174,95 €, pričom zároveň uviedol, že táto suma zahŕňa odmenu exekútora 933,19 €, odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie 16,60€ a náhradu hotových výdavkov vo výške 71€ s pripočítaním DPH .
18. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
20. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
21. Podľa § 3 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
22. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
23. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura a najviac 33 193.92 eura.
24. Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
25. Podľa ust. § 5 ods. 3 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
26. Podľa ust. § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
27. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
28. Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
29. Podľa ust. § 25 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30. Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie ak dôjde k zaplateniu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie /10 % z vymáhanej pohľadávky
- najmenej 33,19 Eur, hotové výdavky ,strata času + DPH /, ak dôjde k zaplateniu po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie / 20 % z vymáhanej pohľadávky - najmenej 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov , náhrada za stratu času + DPH /. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
31. Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti.
32. Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, 21a a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov,
a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie /§ 60 ods. 2 Exekučného poriadku/ .
33. Podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
34. Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
35. V danom prípade si súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie predbežne vyčíslil trovy exekúcie na sumu 118,43 €, pričom táto suma pozostáva z minimálnej odmeny v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov, ktorú si súdny exekútor určil podľa doterajšej praxe tak, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky spojené s vykonávaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Zároveň súdny exekútor povinného upozornil, že v prípade, že vymáhanú pohľadávku neuhradí v stanovenej lehote, trovy exekúcie sa môžu zvýšiť až na sumu 174,95 €. Toto vyčíslenie má slúžiť len ako upozornenie pre povinného na možnú výšku trov v prípade, že nebude plniť dobrovoľne v lehote na podanie námietok.
36. Súd nezistil, že by si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 16.02.2015 v rozpore s vyhláškou alebo so zákonom a tak súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, ako aj súd poukazuje na skutočnosť, a podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konanie sa začína na návrh spolu s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prvej vety Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie , čo v danom prípade bolo dňa 05.01.2015 kedy začal nútený výkon rozhodnutia.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku č. I, II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku č. III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.