Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: R. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, U., zastúpená JUDr. Beátou Swanovou, advokátkou, Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanému: O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, U., zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9. novembra 2017 č.k. 30Pc 45/2017-54 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 5. februára 2018 č.k. 30Pc 45/2017-130 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 329 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/ X o výmere 210 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U. a sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne územie U., v podiele 1/1, v celkovej hodnote 40.000 eur. Žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému titulom vyrovnania podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva vyrovnávací podiel vo výške 20.000 eur v splátkach tak, že prvú splátku v sume 10.000 eur jej uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a následne zvyšnú sumu v splátkach vo výške 300 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 1.200 eur do 10 dní od jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva, odôvodnenej tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 23.04.1994 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/11/2014-32 zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňa 13.02.2015. Počas manželstva nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. 39, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 329 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 210 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U. a sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne územie U., v podiele 1/1, v celkovej hodnote 40.000 eur. V zmysle žaloby sa žalobkyňa snažila mimosúdnou cestou o vyporiadanie BSM, avšak žalovaný sa nevyjadril k jej návrhu, ktorý mu zaslala. Keďže žalovaný podľa nej nemá záujem na mimosúdnom vyporiadaní, požaduje náhradu trov konania. Rodinný dom síce užíva žalovaný, avšak o tento sa nestará,

dom chátra. Vyjadrila názor, že má lepšie podmienky na vyplatenie žalovaného. Označila za účelnejšie, aby nadobudla nehnuteľnosť s povinnosťou výplaty polovičnej hodnoty žalovanému. Aktuálne síce žije v Nemecku, kde aj pracuje, avšak má v úmysle vrátiť sa na Slovensko. Pre žalovaného zisťovala, že v obci U. sú k dispozícii nájomné byty, kam by žalovaný mohol ísť po ukončení konania bývať. V Nemecku pracuje ako upratovačka, jej príjem však nedosahuje ročné minimum, ktoré je v Nemecku potrebné k tomu, aby musela podávať daňové priznanie. Jej hrubý príjem cca 450 eur mesačne podľa nej odôvodňuje priznanie úhrady vyrovnacieho podielu v splátkach. Uviedla, že má nového manžela a s pomocou jeho príjmu vyplatí a bude splácať podiel žalovanému. Súdny poplatok by mal podľa nej uhradiť žalovaný z celej hodnoty vyporiadaného majetku, lebo tým, že nereagoval na jej výzvy na mimosúdne riešenie veci, vyvolal predmetné súdne konanie. Žalovaný je na dôchodku, poberá len starobný dôchodok. Majú jednu dcéru, ktorá študuje ešte na vysokej škole, žalovaný jej výživné nehradí.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 16.06.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie, keď predvolanie na pojednávanie mu súd prvej inštancie doručoval na adresu jeho trvalého bydliska, ktorá je aj adresou jeho faktického pobytu, čo zistil prostredníctvom PZ. Predvolanie na pojednávanie stanovené na deň 09.11.2017 mal žalovaný riadne doručené dňom 17.7.10.2017 v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP. Svoju neúčasť neospravedlnil, súd prvej inštancie preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 149 ods. 1, 3 OZ, § 150 OZ s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo dňom 13.02.2015 právoplatne rozvedené. Počas manželstva nadobudli manželia do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 329 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 210 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U. a sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne územie U.. Hodnota predmetných nehnuteľností je 40.000 eur. Žalobkyňa zaslala žalovanému dohodu na mimosúdne riešenie vyporiadania BSM zo dňa 13.02.2017, ktorú žalovaný prevzal dňa 20.02.2017. Na návrh o mimosúdne riešenie nereagoval. Žalobkyňa je zamestnaná ako upratovačka s mesačným príjmom cca. 320 eur mesačne netto.

5. Posúdením návrhu na vyporiadanie BSM ustálil, že sú dané podmienky k tomu, aby pristúpil k rozhodnutiu o jeho vyporiadaní, keď ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 13.02.2015 a následne nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, hoci žalobkyňa sa o mimosúdnu dohodu pokúšala, avšak žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Vyhodnotil za preukázané, že v BSM sú nehnuteľnosti, ktorých vyporiadania sa manželka domáha. Pri vyporiadaní vychádzal z ust. § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Mal za preukázanú a žalovaným nepopretú hodnotu nehnuteľností 40.000 eur, pričom pre účely určenia tejto hodnoty vychádzal z potvrdenia realitnej kancelárie. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z manželov prikáže nehnuteľnosť s povinnosťou vyplatiť podiel druhému, posudzoval, ktorý z manželov je viac schopný vyplatiť druhého. Taktiež posudzoval účelné využitie veci, keď vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré neboli žalovaným popreté. Dospel k záveru, že je namieste predmetné nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel. Vzal do úvahy, že žalovaný síce býva v nehnuteľnosti, avšak táto chátra, nestará sa o ňu. Mal za to, že žalovaný nie je ani vzhľadom k svojim pomerom schopný vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, keď je poberateľom starobného dôchodku. Konštatoval, že žalobkyňa síce tiež nemá vysoký príjem, avšak uviedla, že podiel vie vyplatiť s pomocou manžela. Vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobkyne a uložil jej povinnosť vyplatiť podiel žalovanému, ktorý pri hodnote nehnuteľnosti 40.000 eur predstavuje sumu 20.000 eur.

6. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu a na základe zváženia pomerov na oboch procesných stranách dospel k záveru, že je možné povoliť žalobkyni vyrovnací podiel uhradiť v splátkach. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.04.2007, sp. zn. 22Cdo 1920/2005, podľa ktorého nemožno vylúčiť vyporiadanie BSM, pri ktorom by boli prikázané všetky veci do vlastníctva jedného z manželov, ktorému by bolo uložené vyrovnať celý podiel druhého manžela v peniazoch, pričom výnimočne možno povoliť splátky. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť uhradiť do jedného mesiaca polovicu vyrovnacieho podielu, t.j. 10.000 eur, a zvyšnú sumu v mesačných splátkach po 300 eur mesačne. Mal

za to, že žalovanému bude umožnené z takto vyplateného podielu zabezpečiť si náhradné nájomné bývanie.

7. Zdôraznil, že žalovaný bol v spore absolútne nečinný, nereagoval na predžalobné výzvy žalobkyne a ani na jeho výzvu. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP so zreteľom na plný úspech žalobkyne v konaní.

9. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 1.200 eur rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) z.č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Vzal do úvahy absolútnu nečinnosť žalovaného, ktorý neodpovedal na viaceré pokusy žalobkyne dohodnúť sa na vyporiadaní mimosúdne, nereagoval ani na súdnu výzvu, nedostavil sa na pojednávanie, keď súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM vyhovel. Považoval preto za spravodlivé, aby súdny poplatok za vyporiadanie BSM platil žalovaný. Konštatoval, že žalobkyňa práve z dôvodu nečinnosti žalovaného bola nútená iniciovať súdne konanie a nečinnosťou žalovaného bolo znemožnené aj dospieť prípadne ku zmiernemu riešeniu veci, čím by bol súdny poplatok nižší.

10. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Vyjadril názor, že sporné nehnuteľnosti nepatria do BSM so žalobkyňou, keďže boli nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 11.08.1997 za kúpnu cenu 500.000 Sk, ktoré finančné prostriedky pochádzali výlučne z jeho finančných prostriedkov, nakoľko ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou bol nájomcom bytu č. XX na S.. D. A. v bytovom dome na M. X.. Č.. XXXX/X S. N. titulom prechodu nájmu bytu z jeho matky po jej smrti. Následne došlo k výmene tohto bytu za družstevnú garsónku na Č. X.. XX S. N.. Neskôr bola relevantná nehnuteľnosť zakúpená z finančných prostriedkov získaných z výmeny vyššie uvedených bytov. Namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, nakoľko predvolanie na pojednávanie konané dňa 09.11.2017 mu nebolo riadne doručené. K odvolaniu doložil listinné dôkazy, ktoré v rámci konania pred súdom prvej inštancie nevedel nájsť. Tiež namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že strany sporu majú jednu dcéru, keď majú dcéry dve, s ktorými však neudržuje kontakt. Uviedol, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť s ním vedenú v roku 2013 a odsťahovala so do Nemecka, kedy v tom čase maloletá I. O. ostala s ním v jeho výlučnej starostlivosti. Napadnutý rozsudok označil za likvidačný, keď by sa v jeho dôsledku stal bezdomovcom. Poberá starobný dôchodok cca 350 eur, je to jeho jediný príjem, v spornej nehnuteľnosti býva sám, pričom žalobkyňa je o týchto skutočnostiach informovaná. Vytkol súdu prvej inštancie povolenie splácania finančného podielu v splátkach po 300 eur mesačne. Do pozornosti dal princíp slabšej strany v občianskom súdnom konaní, keď v čl. 6 ods. 2 CSP sa akcentujú i špecifické potreby určitých kategórií subjektov a súd je povinný zohľadňovať zdravotný stav strany sporu a vyjadriť tak určitú slušnosť pri rozhodovaní.

11. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronicky dňa 31.01.2018 a napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol až na v poradí druhom pojednávaní. Z hľadiska hmotnoprávneho namietala správnosť odvolacieho argumentu žalovaného o tom, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM. Z hľadiska procesného namietala možnosť uplatnenia nových prostriedkov procesnej obrany v odvolacom konaní. Navyše poukázala na to, že kúpnou zmluvou vzťahujúcou sa k nehnuteľnosti v obci U. túto nehnuteľnosť nadobudli strany sporu do BSM, keď skutočnosť, že žalovaný na túto kúpu vynaložil vlastné prostriedky, označila za irelevantnú. Poukázala na možnosť žalovaného uplatniť svoje práva počas konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o povolenie splácania finančného podielu žalovaného v splátkach uviedla, že žalovaný opomenul namietať konkrétny dôvod, pre ktorý by splátky nepostačovali na hradenie jeho bývania. Vyjadrila názor, že v zmysle Občianskeho zákonníka bude jej povinnosťou pred vyprataním žalovaného zabezpečiť mu náhradné bývanie. Konštatovala, že skutočnosť, že žalovaný bol spôsobilý zvoliť si právneho zástupcu pre účely odvolacieho konania vyjadruje jeho možnosť zvoliť si zástupcu už počas konania pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil.

12. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

14. V preskúmavanom konaní bolo nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov zaniklo v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 9P11/2014-32 dňa 13.02.2015 a že nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou. V zmysle ust. § 149 ods. 1 OZ je preto potrebné vyporiadať ho podľa zásad uvedených v § 150, a to na návrh niektorého z manželov, ktorý v tomto prípade podala žalobkyňa.

15. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Dikcia uvedeného ustanovenia je formulovaná široko a súdom umožňuje upraviť vzťahy bývalých manželov k spoločnému majetku čo najspravodlivejšie. Súd je preto oprávnený odstrániť tvrdosti zákona v zmysle ust. § 143 upravujúceho masu tohto BSM. Konanie o vyporiadanie BSM je však konaním sporovým, v ktorom platí zásada dispozičná a prejednacia a pre procesný postup konajúceho súdu Civilný sporový poriadok, keď podľa jeho ust. § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadna z uvedených skutočností tvoriacich skutkový základ uvedeného procesného ustanovenia v konaní na strane žalovaného nenastala, preto doloženie prostriedkov procesnej obrany v rámci odvolacieho konania nemôže pre účely úspechu v konaní obstáť a odvolací súd preto k vykonaniu týchto dôkazov ani nepristúpil a nevyhodnotil ich, keď tieto môžu byť až predmetom dokazovania vykonávaného súdom prvej inštancie v rámci opätovného prejednávania veci.

17. Ako už však uviedol odvolací súd vyššie, vyporiadanie BSM musí slúžiť čo najspravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov k vlastníctvu bývalých manželov, a to i v časti súdneho rozhodnutia týkajúceho sa uložených povinností manžela, ktorému bola vec prikázaná do výlučného vlastníctva, aby nedošlo k jeho neopodstatnenému zvýhodneniu oproti manželovi z vlastníctva ustupujúcemu a aby tento ustupujúci manžel dostal od druhej strany plnenie takej kvantitatívnej i kvalitatívnej formy, aby toto plnenie bolo adekvátne strate jeho vlastníckeho podielu.

18. Pokiaľ ide o kvantitatívnu stránku protiplnenia žalobkyne vo vzťahu k žalovanému vo výške 20.000 eur odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno o hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný v rámci prvoinštančného konania neprodukoval doposiaľ žiadne prostriedky procesnej obrany za účelom vyvrátenia alebo aspoň spochybnenia procesného útoku žalobkyne.

19. Pokiaľ však ide o kvalitatívnu stránku uloženej povinnosti žalobkyni vo vzťahu k ustupujúcemu žalovanému, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súdom prvej inštancie vykonané vyporiadanie BSM v danom prípade nie je spravodlivým usporiadaním ich nových právnych vzťahov, keďže žalovanému nezaručuje prináležiacu mu ochranu jeho práv, keď dobrovoľné plnenie výkonu napadnutého rozsudku v mesačných splátkach nie je automaticky zrejmé, nie je možné vylúčiť prípadný nútený výkon tohto rozhodnutia a prípadne aj jeho neúspešnosť a podobné situácie pre žalovaného vo vzťahu k jeho ustupujúcemu vlastníctvu sú neprimerané. Je potrebné dať do pozornosti, že v konaní o vyporiadanie BSM konajúci súd nie je viazaný petitom žaloby, nakoľko ide o zákonom prípustný návrh hociktorého z manželov na vypriadanie BSM a súd ho vyporiada sám podľa zásad ustanovených zákonom v záujme čo najspravodlivejšieho usporiadania vzťahov. V konaní

o vyporiadanie BSM dokonca podľa ustálenej a konštantnej súdnej judikatúry sú obe procesné strany žalobcom a žalovaným zároveň.

20. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom usporiadania práv a povinností bývalých manželov vo vzťahu k ich zaniknutému BSM nevykonal náležité dokazovanie za účelom zistenia rozhodných skutočností pre rozhodnutie súdu o tom, akým spôsobom zaniknuté BSM v danom konkrétnom individuálnom prípade vyporiada, keď v prípade vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva jednému z bývalých manželov bude potrebné zistiť pripravenosť tohto manžela zaplatiť ustupujúcemu manželovi sumu vyrovnacieho podielu napr. formou úveru a pod. Z uvedených dôvodov, pre ktoré dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku, nezaoberal sa odvolacou námietkou žalovaného o namietanom procesnom pochybení súdu prvej inštancie pri doručovaní mu predvolania na pojednávanie, na ktorom rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením veci spočívajúcom v nedostatočnom právnom posúdení navrhovaného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na platobnú neschopnosť oboch strán sporu nevykonal dokazovanie pre účely zákonu zodpovedajúceho spôsobu vyporiadania tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Spolu s rozhodnutím v merite veci zrušil i závislé výroky o nároku na náhradu trov provinštančného konania a o poplatkovej povinnosti žalovaného (§ 379 písm. a/ CSP), keď sa však stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z dôvodu jeho neochoty vyporiadať BSM mimosúdne.

22. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho úlohou právne posúdiť otázku platobnej schopnosti tej-ktorej strany sporu za účelom vyplatenia vyrovnacieho podielu ustupujúcemu manželovi tak, aby spravodlivá ochrana práv alebo právnych záujmov bola zabezpečená každej zo strán sporu. V prípade zistenia ich rovnakej platobnej neschopnosti bude úlohou súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o vyporiadanie BSM petitom žaloby viazaný nie je, vyporiadať toto BSM iným do úvahy prichádzajúcim spôsobom (§ 393 ods. 3 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).