Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D., R. U. XX, právne zastúpenému JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou so sídlom U., Ul. W. XX, o zaplatenie 31.646,24 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/290/2010-735 zo dňa 26.októbra 2017, takto

rozhodol:

I.Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.158,03 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia; vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II.Rozsudok okresného súdu vo výroku, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vo výroku o priznaní nároku na svedočné MUDr. A. K. voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % a vo výroku o priznaní nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III.N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 16.719,80 eur s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 16.272,25 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 294,99 eur od 12.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 152,31 eur od 12.7.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v texte aj ako súd prvej inštancie) sčasti vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.719,80 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 16.272,25 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 294,99 eur od 12.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 152,31 eur od 12.7.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2. Za nesporné súd prvej inštancie východiskovo považoval, že žalovaný ako vodič a vlastník motocykla Honda zavinil dňa 31.5.2008 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na zdraví viacerých osôb (bod 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku). K vozidlu - motocyklu, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobca uhradil poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 31.978,58 eur. Regres tohto plnenia tvorí nárok žalobcu voči žalovanému (po čiastočnom plnení žalovaného nárok žalobcu predstavuje 31.848,20 eur). Spornou medzi stranami nebola ani výška plnenia, resp. nárok žalobcu v časti náhrady škody spôsobenej O. A., A. A. a S. A.; naopak sporným ostal nárok žalobcu vo vzťahu k poškodenému S. H..

3. Okresný súd mal za to, že u S. H. je nutné výraznejšie prihliadať na jeho spoluzavinenie. Žalobca totiž znížil plnenie o 20 % iba z jedného dôvodu, a to, že menovaný poškodený mal vedomosť o tom, že vodič - žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje. Okresný súd však konštatoval, že žalobca nezohľadnil ďalšie skutočnosti zvyšujúce mieru spoluzodpovednosti S. H. na spôsobení škody (jemu samotnému), predovšetkým že poškodený pred nehodou požil alkoholické nápoje. Tiež si odmietol nasadiť prilbu na hlavu. Zároveň to bol on, kto žalovaného presvedčil, aby ho odviezol (hoci vedel, že žalovaný požil alkoholické nápoje). Za uvedených okolností musel vedieť, že mu hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví. Je teda nepochybné, že porušil základnú prevenčnú povinnosť. S. H. tiež v rozsiahlej miere požíval alkoholické nápoje, aj po nehode, hoci to mal od lekárov zakázané a nedodržiaval liečebný režim. Požívanie alkoholu u poškodeného S. H. začalo už v mladom veku, jeho požívanie po úraze, ako aj nedodržanie liečebného režimu, sa podieľalo na zvýraznení osobnostných premorbídnych čŕt menovaného. S poukazom na uvedené mal okresný súd dospel k záver, že by bolo nespravodlivé, keby bol žalovaný povinný uhradiť náklady vynaložené v súvislosti s poškodením zdravia S. H. znížené (žalobcom) len o 20 %. Za primerané považoval poníženie regresného nároku voči žalovanému v rozsahu 40 % (v časti týkajúcej sa poškodeného S. H.). Pri stanovení miery zníženia teda vychádzal zo skutočnosti, že samotný žalobca znížil plnenie o 20 % na základe jedného dôvodu (vedomosť S. H. pred nehodou, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu), pričom na ostatné okolnosti zvyšujúce spoluzodpovednosť S. H. (on sám bol pod vplyvom alkoholu, nedal si prilbu, nahovoril žalovaného na odvoz, nedodržiaval liečebný režim a požíval alkoholické nápoje, čím spomalil liečbu a zvýšil jej náklady) žalobca neprihliadal, resp. z ničoho nevyplýva, že by na ne prihliadal; pritom ide o viaceré dôvody zvyšujúce mieru (spolu)zodpovednosti S. H.. Zníženie o 40 % je adekvátne aj vzhľadom na celkové následky úrazu, ktoré sú nezvratné. Okresný súd tiež prihliadal na tvrdenia znalca MUDr. Kollára o toxikácii S. H. alkoholom. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že došlo k vyššiemu zníženiu, než o 20 %, uvedené z ničoho nevyplýva, pričom žalobca nevedel uviesť, z akých iných dôvodov malo dôjsť k takému vyššiemu zníženiu.

4. Súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že znalec MUDr. Kollár dôsledne a presvedčivo odôvodnil svoje závery, a to po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou a priamym vyšetrením poškodeného, na rozdiel od ostatných vypočutých lekárov. V jeho posudku neboli žiadne rozpory a nebol žiadny dôvod pochybovať o jeho záveroch, na rozdiel od ostatných vypočutých lekárov, ktorí pred súdom potvrdili a zhodli sa s konštatovaním MUDr. Kollára, pričom nezvratné následky úrazu boli nesporné, avšak bolo potrebné skúmať všetky okolnosti, nielen prihliadať na samotné následky. Okresný súd si osvojil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia S. H. od znalca MUDr. Kollára, ktoré znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom, na rozdiel od hodnotenia MUDr. H. alebo MUDr. K. (ktorej posudok bol vypracovaný len v rámci likvidácie poistného plnenia, navyše nemá náležitosti posudku, aby ho súd mohol brať na zreteľ inak, než len ako nejaké vyjadrenie, konštatovanie). Znalec MUDr. Kollár sa podrobne vysporiadal aj s psychiatrickým a osobnostným profilom S. H. pred aj po úraze. Tento posudok bol doplnený posudkom znalkyne v oblasti psychológie Mgr. Kollárovej, oba veľmi presvedčivo a erudovane objasňujú a vysvetľujú profil S. H.. Prečo žalobca akceptoval práve posudok MUDr. K., hoci v konaní boli vypracované viaceré posudky na sťaženie spoločenského uplatnenia, nevedel vysvetliť.

5. Pokiaľ si žalobca nárokoval aj náhradu nákladov za znalecký posudok vo výške 30 eur + 50 eur, nebol preukázaný vznik týchto nákladov, ani ich úhrada žalobcom.

6. Okresný súd dodal, že aj keď nejde o náhradu škody, a teda nie je možná moderácia jej výšky, nemožno zaviazať žalovaného k určitému plneniu/k celému uplatnenému nároku len preto, že žalobca v tomto rozsahu plnil z garančného fondu. Pokiaľ žalobca poskytol plnenie bez riadneho zohľadnenia spoluzavinenia poškodeného, uvedené nemôže byť na úkor žalovaného. Žalobca sa môže domáhať svojich práv voči príjemcovi takého plnenia.

7. Nakoľko dňa 14.6.2010 došlo k úhrade sumy 2.158,03 eur žalovaným v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne z titulu náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom sa jedná o rozdiel sumy celkových nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 10.790,15 eur a sumy 8.632,12 eur uplatňovanej voči žalovanému (rozdiel predstavuje 20 % ako mieru spoluzodpovednosti S. H. pre jeho vedomosť, že žalovaný pred nehodou požil alkoholické nápoje), okresný súd zohľadnil úhradu tejto čiastky žalovaným tak, že (aj) v časti o zaplatenie 2.158,03 eur s príslušenstvom žalobu zamietol.

8. Zároveň okresný súd žalobcovi priznal (bod 49. odôvodnenia) úrok z omeškania z prisúdenej istiny.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo skutočnosti, že pomer úspechu a neúspechu strán v spore je takmer rovnaký, keď žalobca žiadal 31.848,20 eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 16.719,80 eur s príslušenstvom, neúspešný v rozsahu 15.128,40 eur, čo predstavuje zasa úspech žalovaného (§ 255 ods. 2 CSP).

10. Nakoľko v konaní bola vypočutá ako svedkyňa MUDr. K., okresný súd rozhodol o priznaní jej nároku na svedočné voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % v nadväznosti na takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu sporových strán.

11. Vzhľadom na vznik trov štátu z titulu vykonaného znaleckého dokazovania, resp. úhrady jeho nákladov z rozpočtových prostriedkov štátu, súd prvej inštancie rozhodol aj o priznaní nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %, opäť v nadväznosti na takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu sporových strán.

12. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti, podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že krajský súd vyhovie žalobe aj v okresným súdom zamietnutej časti, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Namietal záver okresného súdu, že ustálenie spoluviny poškodeného na vzniku škody na úrovni 20 % nie je dostatočné a primeranou je miera 40 %. Prioritne okresnému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, ak mieru spoluviny poškodeného na vzniku škody odvodzoval najmä od skutočností, ktoré s jej vznikom nesúviseli, a to, že poškodený bol v čase vzniku škody pod vplyvom alkoholu a že po vzniku škodovej udalosti, resp. počas liečenia, nedodržiaval liečebný režim a naďalej požíval alkohol. Za absurdné považoval sankcionovať osobu, ktorá neviedla vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, a nemala vplyv na jeho vedenie, za to, že v čase vzniku škodovej udalosti bola pod vplyvom alkoholu. Na druhej strane, vedenie dopravného prostriedku žalovaným pod vplyvom alkoholu je neakceptovateľné a tvorí jednu z bezprostredných príčin vzniku škody. Na základe skutočnosti, že poškodený vedel o tom, že žalovaný vedie vozidlo pod vplyvom alkoholu, posúdila poisťovňa likvidujúca poistnú udalosť mieru zavinenia poškodeného na 20 % a mieru zavinenia žalovaného na 80%, pričom bola zohľadnená najmä škodlivosť konania žalovaného, ktorý viedol vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť k vedeniu motorových vozidiel. Odvolateľ uviedol, že nespochybňuje oprávnenie súdu posúdiť vec odlišne od subjektu likvidujúceho poistnú udalosť, ale takéto odlišné právne posúdenie musí byť založené na objektívnom základe, ktorý musí súd náležitým spôsobom odôvodniť, čo v napadnutom rozsudku absentuje. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s tým, prečo mieru zavinenia poškodeného stanovil práve na 40 % (a nie napr. 15 % alebo 45 %); pritom ide v danom prípade o otázku zásadného právneho významu. Tým došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia súdu v zmysle judikatúry zakladá porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, resp. ide o postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolateľa jedinou skutočnosťou rozhodujúcou pre určenie miery spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody je jeho vedomosť o tom, že žalovaný vedie vozidlo pod vplyvom alkoholu.

14. Pokiaľ ide o stanovenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného S. H., okresný súd v podstate ignoroval výsledky ostatných v konaní predložených (aj súdom nariadených) znaleckých dokazovaní (okrem posudku MUDr. Kollára, z ktorého vychádzal; 945 bodov). Posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom MUDr. Štefánekom na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ani nespomenul. Keďže nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s výsledkami tohto znaleckého posudku, je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odvolateľ poukázal na rozdielne bodové hodnotenia v jednotlivých znaleckých posudkoch, s ktorých závermi sa však konajúci súd nijako nevysporiadal. Pritom znalec MUDr. Štefánek v doplnení svojho posudku uviedol, že pri určení bodového hodnotenia vchádzal aj zo sumarizácie významných medicínskych skutočnosti uvedených na str. 49 posudku MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej. Tiež uviedol, že poúrazový psychosyndróm stredne ťažkého stupňa s organickou alteráciou osobnosti so stredne ťažkým kognitívnym deficitom u S. H. je nutné klasifikovať ako trvalý následok po úraze hlavy, ktorý utrpel pri dopravnej nehode a ktorý spôsobil jeho sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd sa tiež náležite nevysporiadal s konfrontáciou znalcov, ktorá bola vykonaná na pojenávaní dňa 23.6.2017, v rámci ktorej MUDr. K. navrhla navýšenie bodového ohodnotenia poškodeného za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj ostatní znalci, s výnimkou MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej, uzavreli, že poškodený má nárok na vyššie bodové hodnotenie, než mu bolo reálne vyplatené, t.j. vyššie než to, ktorého regres je predmetom konania (1.560 bodov).

15. Podľa odvolateľa okresný súd ďalej nedôvodne znížil priznaný nárok o 2.158,03 eur. Z výšky nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 10.790,15 eur (bez zníženia o 20 % pre spoluvinu poškodeného) žalobca uhradil dňa 25.3.2010 za žalovaného na účet VŠZP, a.s., sumu 8.632,12 eur, t.j. čiastku, za ktorú zodpovedá žalovaný. Zvyšných 2.158,03 eur predstavoval nárok VŠZP, a.s., voči poškodenému, ktorý zodpovedal za vznik škody v rozsahu 20 %. V tomto zvyšnom rozsahu teda nemal žalobca žiaden právny dôvod uhradiť nárok za poškodeného. Ako však vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.6.2010, VŠZP, a.s., si nechala po takmer 3 mesiacoch od vyplatenia sumy vo výške 8.632,12 eur z poistného garančného fondu vyplatiť od žalovaného (namiesto od poškodeného) aj sumu 2.158,03 eur. Okresný súd túto platbu započítal na nárok žalobcu uplatnený v konaní, hoci predmetná úhrada nepredstavuje úhradu regresného nároku uplatneného v konaní, ale ide o bezdôvodného obohatenie (§ 454, 451 ods. 1 Obč. zák.) poškodeného, nakoľko to, čo mal plniť sám, plnil za neho žalovaný. Toto dobrovoľné plnenie žalovaného až takmer 3 mesiace po vyplatení už kráteného plnenia v prospech VŠZP, a.s., znemožňuje započítanie tejto úhrady voči nároku žalobcu uplatnenému v konaní z titulu plnenia v prospech VŠZP, a.s., za žalovaného.

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o čiastočnom vyhovení žalobe) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v časti zmenil podľa § 388 CSP a v časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd sa stotožnil so stanovením miery spoluúčasti poškodeného S. H. na vzniku škody v rozsahu 40 %.

19. Možno súhlasiť s argumentáciou odvolateľa/žalobcu, že skutočnosť, že poškodený S. H. bol v čase vzniku nehody, resp. bezprostredne predtým, pod vplyvom alkoholu, nemá vplyv na posúdenie jeho miery spoluzodpovednosti za vznik škody. Minimálne nešlo o bezprostrednú, resp. priamu príčinu vzniku škody; pričom to, že nápad/rozhodnutie požiadať žalovaného o odvoz, hoci poškodený vedel, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu, a ďalšie okolnosti, mohlo u poškodeného skrsnúť v dôsledku požitia alkoholu, nie je z hľadiska jeho spoluzodpovednosti právne relevantné. Právne relevantné z uvedeného hľadiska sú však ďalšie okolnosti predchádzajúce vzniku škodovej udalosti, a to predovšetkým vedomosť poškodeného S. H., že žalovaný požil pred jazdou alkoholické nápoje (čo zohľadnil aj samotný žalobca znížením miery zodpovednosti žalovaného o 20 %), okrem toho však nesporne aj rozhodnutie poškodeného nepoužiť pri jazde na motocykli prilbu a iniciovanie odvozu žalovaným (požiadanie žalovaného o odvoz) v situácii, keď poškodený vedel, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu. Naposledy uvedené dve skutočnosti podľa názoru krajského súdu významne zvyšujú mieru zodpovednosti poškodeného za škodu na zdraví, ktorú sám utrpel v dôsledku dopravnej nehody.

20. Už samotné použitie prilby mohlo podstatne znížiť riziko vážnych poranení hlavy u poškodeného S. H.. Použitie prilby vodičom motocykla aj jeho spolujazdcom pri jazde na motocykli je a aj v čase vzniku nehody bolo nielen zákonnou povinnosťou (§ 5 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z.), ale už z laického pohľadu naplnením jednej zo základných požiadaviek na bezpečnosť pri jazde na motocykli. Je pritom nevyhnutné zdôrazniť, že sú to práve vážne zranenia hlavy, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 31.5.2008, a ktoré si vyžiadali nielen podstatnú časť nákladov na liečenie poškodeného, ale predovšetkým boli a sú príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poškodeného S. H. a aj jeho zrejme trvalého sťaženia spoločenského uplatnenia.

21. Tak isto okolnosť, že poškodený S. H. požiadal žalovaného o odvoz, hoci vedel, že je pod vplyvom alkoholu, je okolnosťou zvyšujúcou mieru jeho (spolu)zodpovednosti na vzniku škody. Je zrejmý rozdiel medzi situáciou, keď by žalovaný ponúkol odvoz poškodenému, prípadne ho nahováral, pobádal k jazde na motocykli, a situáciou, keď to bol samotný poškodený, kto požiadal žalovaného o odvoz, hoci vedel, že je pod vplyvom alkoholu. V čiastočne hypotetickej rovine možno dodať, že pokiaľ by poškodený neinicioval odvoz u žalovaného, možno by nedošlo k jeho zraneniu.

22. Súhrn troch dotknutých/opísaných základných okolností predchádzajúcich vzniku nehody, a to rozhodnutie zviesť sa na motocykli so žalovaným, hoci poškodený vedel, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu, nepoužitie/odmietnutie použitia prilby pri jazde a požiadanie žalovaného poškodeným o odvoz (pri jeho vedomosti, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu) významne zvyšuje mieru zodpovednosti, resp. spoluzodpovednosť poškodeného na vzniku škody. Nakoľko odvolanie podal len žalobca, nebol v odvolacom konaní priestor pre prípadné ďalšie navýšenie miery zodpovednosti poškodeného na vzniku škody, aj keď by za uvedených okolností nebolo úplne vylúčené.

23. Pokiaľ ide o okolnosť nedodržiavania liečebného režimu poškodeným, resp. požívania alkoholických nápojov počas liečby, táto by prípadne mohla mať vplyv na opodstatnenosť nároku žalobcu len v niektorých jeho položkách (napr. liečebné náklady - zvýšenie nákladov z tohto dôvodu ale nebolo preukázané; na bolestné ako jednu z uplatnených položiek ale požívanie alkoholických nápojov poškodeným počas liečby nemohlo mať vplyv). Podľa názoru krajského súdu uvedená okolnosť nemôže ovplyvňovať celkovú mieru spoluúčasti poškodeného na vzniku škody, ktorá bola spôsobená bezprostrednými účinkami dopravnej nehody, keďže nepredchádza vzniku takej škody. Krajský súd ale nepovažoval za potrebné ďalej rozvíjať tieto úvahy, keďže na stanovenie miery spoluúčasti poškodeného S. H. na 40 % jednoznačne postačujú aj vyššie uvedené tri rozhodné okolnosti.

24. Nakoľko súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o určení miery spoluúčasti poškodeného na vzniku škody na 40 %, okrem iného, aj poukazom na vyššie uvedené tri rozhodné okolnosti, nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení, resp. o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Okresný súd, poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca samotnú okolnosť vedomosti poškodeného o tom, že žalovaný ako vodič je pod vplyvom alkoholu, „ocenil“ v rozsahu 20 %. Pri existencii ďalších viacerých relevantných okolností považoval za primerané práve stanovenie miery spoluúčasti poškodeného na 40 %. Je teda zrejmé, resp. okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo mieru spoluzavinenia poškodeného určil inak - vyššie, než samotný žalobca. Konkrétne číselné vyjadrenie nemožno exaktne odôvodniť, keďže je založené na (hoci odôvodnenej) úvahe súdu.

25. Naopak, opodstatnene žalobca v odvolaní namietal správnosť zohľadnenia platby žalovaného v prospech VŠZP, a.s., vo výške 2.158,03 eur, preukázanej príjmovým pokladničným dokladom č. 9694 zo dňa 14.6.2010. Predmetná čiastka je vyjadrením miery spoluúčasti poškodeného S. H. na vzniku škody v rozsahu 20 %. Nejedná, ani sa v minulosti nejednalo o záväzok žalovaného - škodcu. Ide o záväzok poškodeného z titulu náhrady liečebných nákladov voči VŠZP, a.s., z dôvodu jeho spoluúčasti, resp. spoluzavinenia škody. Nejde o plnenie podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., na náhradu ktorého by mal žalobca právo voči žalovanému ako osobe zodpovednej za škodu (§ 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z.). Hoci žalovaný uhradil uvedenú sumu (po úplnej úhrade liečebných nákladov poškodeného S. H. žalobcom v prospech VŠZP, a.s., v rozsahu zodpovednosti žalovaného pôvodne stanovenej žalobcom, t.j. 80 %), nakoľko na to nebol právny dôvod (plniť mal poškodený), nemá predmetná úhradu žiadnu právnu relevanciu z hľadiska žalobcom uplatňovaného nároku. Nemožno teda krátiť žalobcovi priznaný nárok o uvedenú čiastku.

26. Z uvedeného dôvodu krajský súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.158,03 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., úrok z omeškania bol priznaný počnúc 28.12.2010 v súlade s rozhodnutím okresného súdu, keď zároveň uvedené žalovaný nenamietal (ani v konaní pred súdom prvej inštancie).

27. Obdobne sa krajský súd stotožnil aj s odvolacou argumentáciu žalobcu týkajúcou sa problematiky ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného S. H..

28. Okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej, pričom odôvodnil, prečo neakceptoval posudok MUDr. H. a vyjadrenie MUDr. K.. V konaní však bol súdom ustanovený okrem MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej aj ďalší znalec, a to MUDr. Štefánek. So závermi jeho znaleckého posúdenia sa však okresný súd nijako nevysporiadal, dokonca ho v hodnotiacej časti odôvodnenia svojho rozsudku ani nespomenul. Pritom menovaný znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného S. H. podstatne vyššie (2.080 bodov), než MUDr. Kollár v súčinnosti s Mgr. Kollárovou (945 bodov). Zároveň, ako uviedol v doplnení znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 23.11.2016 (odpoveď na otázku č. 1), v určení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyššie menovaného poškodeného vychádzal aj z významných medicínskych skutočností uvedených na str. 49 znaleckého posudku MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej zo dňa 30.11.2015. Aj vzhľadom na viac než dvojnásobne vyššie bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo z hľadiska požiadavky na preskúmateľnosť a presvedčivosť napadnutého rozhodnutia nevyhnutné vysporiadať sa so závermi znaleckého posúdenia MUDr. Štefánka. Opomenutie vysporiadať sa so závermi predmetného znaleckého posúdenia zakladá arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu ho krajský súd v časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Za vhodné krajský súd súčasne považuje poznamenať, že pokiaľ ide o znalecké posúdenie MUDr. Kollárom a Mgr. Kollárovou, menovaní znalci vychádzali pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného S. H. aj zo skutočností, že menovaný požíva alkoholické nápoje a hrá hracie automaty, čo má nepriaznivý dosah na jeho spoločenské uplatnenie. Aj keď nepopierateľne poškodený porušoval liečebný režim a požíval alkoholické nápoje po úraze, samotní menovaní znalci uviedli, že u poškodeného sa dlhodobo vyskytuje hazardné hráčstvo ako problém súvisiaci so životným štýlom u jeho organicky zmenenej osobnosti (str. 54 písm. e/ ich posudku), pričom jednoznačným a trvalým následkom škodovej udalosti zo dňa 31.5.2008 u poškodeného je poúrazová zložka organickej poruchy osobnosti (str. 54 písm. f/ ich posudku). Poškodený požíval alkoholické nápoje už pred škodovou udalosťou, vtedy sa nejednalo o závislosť od alkoholu, ale o tzv. škodlivé požívanie alkoholu nedosahujúce úroveň závislosti (str. 54 písm. i/ ich posudku). Podľa uvedených znalcov trpí poškodený organickou poruchou osobnosti zmiešanej príčiny (poúrazovej a alkoholickej) a syndrómom závislosti od alkoholu (str. 53 písm. a/ posudku). Poúrazové poškodenie mozgu S. H. má nepochybne určitý nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť sebareflexie a kritickosti (okrem iného aj na schopnosť uvedomiť si svoje problémy s alkoholom, svoje poruchy správania - a tieto prípadne následne korigovať), na jeho schopnosť odolať baženiu k požitiu alkoholu, na jeho vôľovú kontrolu sexuálnych, agresívnych impulzov a impulzov vedúcich k hazardnému hráčstvu, na jeho motivačné schopnosti (k prípadnej abstinencii a protialkoholickej liečbe)... aj keď sa presnejšie k miere tohto negatívneho vplyvu nie je možné vyjadriť (str. 50 posudku, bod 8).

30. Z uvedeného vyplýva, že znalci MUDr. Kollár a Mgr. Kollárová zohľadnili pri bodovom hodnotení hazardné hráčstvo poškodeného, ktoré však nastalo až v poúrazovom období, pričom určitý nepriaznivý vplyv na schopnosť S. H. odolať impulzom k hazardnému hráčstvu malo (aj) úrazové poškodenie jeho mozgu. Obdobne syndróm závislosti na alkohole sa u poškodeného objavil až v poúrazovom období, keď predtým síce požíval alkoholické nápoje, ale jednalo sa „len“ o tzv. škodlivé požívanie alkoholu nedosahujúce úroveň závislosti; pritom, opäť, (aj) úrazové poškodenie mozgu S. H. malo určitý nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť odolať baženiu/pudeniu k požitiu alkoholu, na jeho motivačné schopnosti k prípadnej abstinencii a protialkoholickej liečbe. Teda aktuálny „výsledný obraz“ (okrem iného napríklad hazardné hráčstvo, syndróm závislosti od alkoholu) s nepriaznivým dosahom na fungovanie poškodeného je priamym dôsledkom organického poškodenia mozgu, ktoré bolo spôsobené jednak úrazom, jednak porušovaním liečebného režimu poškodeným (predovšetkým požívaním alkoholu po úraze). Avšak, schopnosť poškodeného odolávať pudeniu na požívanie alkoholu bola oslabená v dôsledku úrazového poškodenia mozgu. Pri existencii dvoch základných príčin - nedodržiavanie liečebného režimu poškodeným (požívanie alkoholu po úraze) a samotný úraz - organickej poruchy mozgu menovaného je preto otáznou miera ich významu (vo vzájomnom vzťahu) z hľadiska následku sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného, resp. je otáznou miera zodpovednosti poškodeného za jeho správanie po úraze spočívajúce v nedodržaní liečebného režimu (požívanie alkoholu). Posudok znalcov MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej v časti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia S. H. sa javí byť voči tomuto poškodenému relatívne (v porovnaní s hodnotením MUDr. Štefánka) „prísnym“, keď obaja skôr menovaní znalci kladú pri redukcii bodového hodnotenia zrejme až príliš veľký dôraz na správanie poškodeného - požívanie alkoholu po úraze, ktoré však v zmysle skutočností uvedených na str. 50 bod 8 ich posudku poškodený „nemal úplne vo svojich rukách“. Krajský súd však zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje závery týkajúce sa osoby poškodeného pred úrazom (osobnostné rysy, požívanie alkoholu a podobne), ako aj nerešpektovanie liečebného režimu poškodeným.

31. Napokon, ako od rozhodnutia vo veci samej závislé (§ 379 písm. a/ CSP) krajský súd zrušil aj výroky o náhrade trov konania, priznaní nároku na svedočné (MUDr. A. K. voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %) a priznaní nároku štátu na náhradu trov konania (voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %) a vec mu (aj) ohľadne nich vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

32. V novom rozhodnutí sa okresný súd (vychádzajúc z určujúceho záveru o správnosti zníženia miery spoluúčasti poškodeného S. H. na vzniku škody v rozsahu 40 %) vysporiada s existenciou posudku ďalšieho súdom ustanoveného znalca (MUDr. Štefánek), resp. s jeho závermi. Nadväzne ustáli výšku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného S. H. a po zohľadnení rozsahu jeho spoluzavinenia na vzniku škody rozhodne o zostávajúcej časti žalobcom uplatneného nároku. Tiež rozhodne o jednotlivých nárokoch na náhradu trov konania, ako aj o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.