Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/18/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: AXA životní pojišťovna, a.s., IČO: 618 59 524, adresa sídla Česká republika, Praha, Lazarská 8, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 35 968 079, adresa sídla Slovenská republika, Bratislava, Kolárska 6, zastúpená splnomocnencom SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., IČO: 36 862 711, adresa sídla Bratislava Staré Mesto, Šoltésovej 14, proti žalovanému: K. M., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu G. R., P. XXXX/XX, o 60,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči platobnému rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda z 13.9.2018, č. k. 6Csp/78/2018-53 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného sa o d m i e t a .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Platobným rozkazom č.k. 6Csp/78/2018-53 z 13.9.2018 súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 60,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,47 eur za obdobie od dňa 14.12.2015 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na predmetnom súde (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 61,94 eur (výrok II.).

2. Proti platobnému rozkazu voči výroku o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania (výroku II.) podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že odvolaním napádané rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že žalobca mu neposielal výzvy na úhradu pohľadávky doporučene, a tak jeho nedopatrením pri jeho každodenných povinnostiach zabudol uhradiť svoj záväzok včas. Uvedenú dlžnú sumu však uhradil a z tohto dôvodu využil právo na odvolanie voči trovám konania a právneho zastúpenia.

3.1 Žalobca odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť namietajúc, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti, nakoľko žalovaný neuviedol odvolacie dôvody ani čoho sa domáha.

3.2 Prvé podanie žalovaného z 5.10.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 15.10.2018 a následne jeho druhé podanie z 31.10.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 12.11.2018. Je teda zrejmé, že žalovaný podal odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty (minimálne jeho doplnenie), a teda súd by naň nemal prihliadať.

3.3 Na základe návrhu poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vydal žalobca žalovanému poistku. Žalovaný sa zaviazal platiť pravidelné mesačné poistné v lehote jeho splatnosti a žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil riadne a včas a preto bol žalobcom vyzvaný 2. upomienkou z 9.11.2015 na zaplatenie dlžného poistného, pričom v nej upozornil žalovaného, že v prípade nezaplatenia dlžného poistného v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia predmetnej výzvy, poistenie zanikne. Žalovaný si predmetnú výzvu prevzal 13.11.2015. V zmysle vyššie uvedeného žalobca postupoval v súlade s § 801 ods. 2 O.z., keď po márnom uplynutí stanovenej lehoty vyhotovil oznámenie o zániku poistnej zmluvy č. 1400227950 s uvedeným dlžnej sumy vo výške 60,47 eur ku dňu zániku poistenia zmluvy dňa 13.12.2015.

3.4 Žalobca má za to, že v prípade neuplatnenia jeho nároku podaním žaloby by nedošlo zo strany žalovaného k dobrovoľnému plneniu. Dôvod, ktorý vo svojom podaní žalovaný uviedol, a teda že pri jeho každodenných povinnostiach zabudol uhradiť záväzok včas nie je ospravedlniteľným dôvodom a nemôže spôsobiť neúspech žalobcu v tomto konaní.

3.5 Žalovaný zaplatil sumu 60,47 eur dňa 10.10.2018 a teda touto úhradou reagoval na doručený platobný rozkaz, aj keď už minimálne dňa 13.11.2015 vedel o svojej podlžnosti, avšak neprejavil záujem vyriešiť vzniknutú situáciu.

3.6 Zároveň žalobca vyzýval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu a to výzvou na úhradu dlhu z 18.6.2018. Žalobca pri tejto výzve nedisponuje doručenkou osvedčujúcou prevzatie predmetnej výzvy. Napriek uvedenému je toho názoru, že žalovaný svojim vlastným konaním (resp. nekonaním) zapríčinil, že žalobca bol nútený svoj nárok uplatniť podaním žaloby na príslušnom súde, pričom mu tak vznikli výdavky v súvislosti s uplatňovaním práva.

3.7 Nakoľko žalobca má nárok na zaplatenie poistného do dňa vzniku poistnej zmluvy, čo žalovaný svojou úhradou po doručení platobného rozkazu aj potvrdil, má žalobca nárok okrem už zaplatenej istiny aj na zaplatenie účelne vynaložených výdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva, nakoľko žalobca má za to, že nepodaním žaloby, by k dobrovoľnej úhrade zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca si splnil všetky zákonom predpisované povinnosti a upozornil žalovaného na jeho dlh v roku 2015 ako aj v roku 2018.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. - z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti výroku o trovách platobného rozkazu, ktorý má povahu uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p. a contrario), preto je potrebné odmietnuť ho (§ 386 písm. c) C.s.p.).

5. Odvolací súd zistil, že žalovaný svojím odvolaním napáda výrok o trovách konania ako súčasť vydaného platobného rozkazu postupom podľa § 265 C.s.p.

6.1 Podľa § 355 ods. 1 a C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

6.2 Podľa § 355 ods. 2 a C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

6.3 Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že odvolanie proti platobnému rozkazu, ako to výslovne pripúšťalo ust. § 174 ods. 2 tretia veta O.s.p. účinného do 30. júna 2016, nie je prípustné.

6.4 Podľa § 265 ods. 1 veta druhá C.s.p. sa výrok o trovách konania na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. Práve preto sa potom prípustnosť odvolania proti takémuto výroku posudzuje podľa všeobecných ustanovení § 355 ods. 2 C.s.p.

6.5 Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p. pripúšťa odvolanie proti uzneseniu len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie, sú vymedzené predovšetkým v § 357 písm. a) až o) C.s.p. Spomedzi týchto prípadov možno prípustnosť odvolania proti výroku o trovách v platobnom rozkaze majúcemu povahu uznesenia odvodzovať len z § 357 písm. m) C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Toto ustanovenie je potom potrebné vykladať v súvislosti s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sa v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania. Výšku trov konania určí po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Pojem „rozhodnutie o nároku“ znamená, že rozhodne o všetkých prvkoch nároku (právneho vzťahu) s výnimkou konkrétnej sumy náhrady trov. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov tak vymedzuje, komu sa nárok priznáva, proti komu tento nárok existuje a aký podiel alebo percento náhrady trov oprávnenému patrí (porov. v tomto smere aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 222/2016).

6.6 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov medzi stranami postupuje súd podľa § 255 (prihliadnutie na úspech) a § 262 (mieru zavinenia) s korektívom § 257 (možnosť náhradu trov nepriznať) C.s.p. Len proti takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. m) C.s.p., a to len z dôvodov, ktoré spočívajú v citovaných ustanoveniach, teda ktorými sa namieta, že tej či onej strane malo byť priznané väčšie alebo menšie percento (podiel) nároku na náhradu trov, prípadne jej nemal byť priznaný vôbec. Naopak, súd v tejto fáze neskúma, či výška náhrady trov konania je správne vyčíslená, a ani odvolanie podľa § 357 písm. m) C.s.p. tak nemôže byť odôvodnené okolnosťami, ktoré sa týkajú vyčíslenia trov. Taký postup je možný len v mimosporových konaniach (porov. § 58 C.m.p.). Pre posúdenie otázky prípustnosti odvolania proti výroku o trovách v platobnom rozkaze je teda rozhodujúce, či tento výrok možno považovať za rozhodnutie o nároku o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.

7. Doktrína (porov. Tkáčová, B. in: Števček, M., Ficová, S., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 982, podobne Ficová, S., tamže, s. 1204) odvolanie proti takémuto výroku pripúšťa, pretože ho považuje súčasne za rozhodnutie o trovách konania, ako aj za rozhodnutie o výške trov. Podobne pripúšťa odvolanie aj časť judikatúry, avšak bez bližšieho odôvodnenia (porov. uzn. tun. súdu č. k. 10Co 143/2017-36). Tunajší senát sa však s týmito riešeniami nestotožňuje.

8. Ako už bolo uvedené, podstatou rozhodovania o nároku na náhradu trov medzi stranami v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. je aplikácia pravidiel § 255 a 256 C.s.p. Predpokladá sa teda, že súd posudzuje otázku miery úspechu či neúspechu, mieru zavinenia na zastavení konania a najmä má možnosť aplikovať § 257 C.s.p. Predpokladá sa teda „rozhodovanie“, t.j. uvažovanie nad tým, či sú alebo nie sú naplnené podmienky, či žalobcovi priznať určité percento alebo určitý podiel. V prípade platobného rozkazu však takéto „rozhodovanie neprichádza do úvahy“. Na posudzovanie rozsahu nároku na náhradu trov sa totiž nepoužije ustanovenie § 255 ani 256 C.s.p., pretože tieto ustanovenia ustupujú špeciálnemu ustanoveniu § 265 ods. 1 C.s.p. Podľa neho totiž súd v platobnom rozkaze žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku a nahradil trovy konania.

9. Súd pri vydávaní platobného rozkazu nemá žiadnu možnosť posudzovať, či a v akej výške nárok na náhradu trov priznať, pretože z vyššie citovaných ustanovení mu vyplýva len možno tento nárok priznať v celom rozsahu. To je vyjadrené cit. spojením „nahradil trovy konania“, z ktorého nevyplýva žiadna možnosť nahradiť „pomernú časť trov konania“ alebo „časť trov konania zodpovedajúcu miere úspechu“. Súd teda pri vydávaní platobného rozkazu nemá žiadnu možnosť uvažovať nad tým, v akej miere žalobcovi prizná alebo neprizná samotný nárok na náhradu trov konania. Podľa jasného a kogentného znenia § 265 ods. 1 C.s.p. môže žalovaného len zaviazať na ich náhradu. Z uvedeného vyplýva, že výrok o trovách konania v platobnom rozkaze nemožno považovať za výrok o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.

10. Naopak, súd v tomto výroku môže posudzovať a „rozhodovať“ len o samotnej výške trov. Súd teda môže posúdiť určité trovy ako nesprávne vypočítané, príliš vysoké, prípadne neúčelné. Toto posudzovanie však nie je súčasťou rozhodovania o „nároku“ v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p., ale súčasťou „rozhodovania“ o výške trov v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Proti rozhodnutiu o výške trov však ustanovenie § 357 písm. m) C.s.p. odvolanie nepripúšťa a vzhľadom na pomerne presné oddelenie oboch fáz v § 262 C.s.p. je aj vylúčené § 357 písm. m) C.s.p. vykladať rozširujúco tak, že by práve v prípade platobného rozkazu takéto odvolanie prípustné byť malo. Proti rozhodnutiu o výške trov by totiž bolo možné podať len sťažnosť podľa § 234 a nasl. v spojení s § 265 ods. 1 druhou vetou C.s.p., ak by platobný rozkaz bol vydaný súdnym úradníkom.

11. V prerokúvanej veci však platobný rozkaz vydala sudkyňa súdu prvej inštancie, čo však nič nemení na vyššie uvedených záveroch. Z čl. 143 ods. 2 Ústavy SR, ale aj § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch totiž vyplýva, že vyšší súdny úradník je v civilnom sporovom konaní oprávnený rozhodovať len na základe poverenia sudcu. Vyšší súdny úradník teda svoje poverenie odvodzuje od sudcu, ktorý sám je nositeľom a predstaviteľom súdnej moci (čl. 141 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich). Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva nevyhnutne oprávnenie sudcu vydávať v mene súdu všetky súdne rozhodnutia. Žiadne ustanovenie C.s.p., ani zákona č. 549/2003 Z.z. neustanovuje, že by bolo vydanie platobného rozkazu vyhradené súdnemu úradníkovi (ako je to napr. v § 262 ods. 2 C.s.p.). Z toho potom ale treba vyvodiť, že v takomto prípade sám zákonodarca počíta s tým, že platobný rozkaz bude vydaný sudcom, proti ktorého uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa (§ 234 C.s.p. a contrario). Zo žiadneho ustanovenia C.s.p., zákona č. 549/2003 Z.z., ale ani z Ústavy SR nemožno potom vyvodiť, že by proti uzneseniu sudcu v civilnom sporovom konaní musel nevyhnutne existovať opravný prostriedok, a to ani v prípade, že sudca rozhodol o takej otázke, o ktorej inak môže rozhodnúť súdny úradník. Podobne zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva, že ak o určitej otázke rozhodne súdny úradník, je proti jeho uzneseniu prípustná sťažnosť, ak sudca, potom je vždy prípustné odvolanie. Naopak, § 355 ods. 2 a § 357 C.s.p. celkom zjavne vychádzajú zo základnej úvahy, že proti uzneseniam sudcu odvolanie zásadne prípustné nie je. Sudca teda uznesením (okrem vecí uvedených v § 357 C.s.p.) zásadne rozhoduje v jedinej inštancii a jeho uznesenie nemožno napadnúť ani vtedy, keď uznesenie súdneho úradníka o tej istej otázke by napadnúť bolo možné (a to sťažnosťou).

12. Z uvedených úvah teda možno uzavrieť, že ak platobný rozkaz vydá sudca súdu prvej inštancie, výrok o trovách (s povahou uznesenia, § 265 ods. 1 druhá veta C.s.p.) nie je rozhodnutím o nároku v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. a nie je proti nemu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. m) C.s.p. Takéto rozhodnutie je len rozhodnutím o výške trov (§ 262 ods. 2 C.s.p.), ktoré môže vydať aj sudca ako súčasť platobného rozkaz. Voči takémuto rozhodnutiu, ak je vydané sudcom, potom nemožno podať ani sťažnosť, ale ani odvolanie, pretože to zákon nepripúšťa (§ 355 ods. 2 C.s.p.). Sudca súdu prvej inštancie tak v platobnom rozkaze rozhoduje o trovách konania v jedinej inštanci, čo ale vo svojom výsledku zodpovedá koncepcii § 355 ods. 2 a § 357 C.s.p.

13. Odvolanie žalovaného tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. Preto ho odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol bez jeho vecného prejednania v zmysle výroku.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. analogicky, keď žalovaný podaním neprípustného odvolania zavinil, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím (teda bez meritórneho vybavenia).

15. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).