Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-306-2018.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/306/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. E. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov O. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na L. XX, J. a E. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v U. na U. X v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 18.4.2018 č.k. 19P 35/2017-84 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o výchove maloletého H. E. nar. XX.X.XXXX.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o úprave styku s tým, že upravuje styk matky s maloletým H. počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25. decembra do 28. decembra a každý nepárny rok od 29. decembra do 1. januára nasledujúceho roku, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku do pondelka (vrátane) a každý párny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin (pondelok) do nasledujúcej soboty (vrátane) vždy od 10:00 hod. prvého dňa prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa prázdnin.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18.4.2018 č.k. 19P 35/2017-84 zveril maloletého H. E. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletého H. 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Styk matky s maloletým H. upravil každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 15:00 hod. do pondelka do začiatku vyučovania s tým, že matka si prevezme maloletého v škole, ktorú maloletý navštevuje a je povinná maloletého vrátiť do školy pred začiatkom vyučovania, každý párny kalendárny týždeň od utorka 15:00 hod. do stredy do začiatku vyučovania s tým, že matka si prevezme maloletého v škole, ktorú maloletý navštevuje a je povinná maloletého vrátiť do školy pred začiatkom vyučovania a každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10:00 hod. do 14.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod. s tým, že matka si prevezme maloletého H. v určenom čase v mieste bydliska otca a je povinná maloletého v čase určenom na ukončenie styku odovzdať otcovi v bydlisku otca. Otec je povinný maloletého H. na styk s matkou riadne a včas pripraviť. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca založil na tom podklade, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa, ktoré dôverne pozná, má blízko školu a priateľov a v rodine otca sa cíti komfortne. Pri rozhodovaní rovnako vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 43/2017 znalkyne Mgr. O. O. a prihliadol na názor maloletého, ktorý prezentoval záujem zostať v osobnej starostlivosti otca. Vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku matky 450 Eur zaviazal ju prispievať na výživu maloletého H. 50 Eur mesačne. S poukazom na to, že zdravý vývin dieťaťa vyžaduje pravidelný kontakt s matkou, upravil jej styk s maloletým H. v súlade so zásadou, že dieťa má tráviť polovicu svojho voľného času s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Zistený skutočný stav posúdil a rozhodol podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365 CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla konajúcemu súdu, že dostatočne nepreveril skutočnosť, že maloletý, ako to jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z oblasti klinickej psychológie detí a dospelých, je negatívne čo do vzťahu k nej a ovplyvňovaný otcom. V tejto súvislosti zdôraznila, že súd má konať v najlepšom záujme dieťaťa a musí zohľadniť tri základné princípy, ktorým je princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovanie práv dieťaťa a vypočutie názoru dieťaťa. Má za to, že je rozhodujúce, aby súd názor a postoj maloletého, ktorý už je dostatočne vyspelý, vlastným vnímaním a nielen zo sprostredkovaných informácií vyhodnotil a vypočul ho v konaní. Je presvedčená, že na znalecké dokazovanie bol otcom pripravovaný, bol značne pod jeho despotickým vplyvom a teda závery nie sú objektívne. Súd nezohľadnil toho času neprimerané správanie otca, ktoré je v rozpore so záujmami maloletého, pretože naňho vyvíja tlak smerujúci proti nej, v jeho očiach ju dehonestuje a znižuje jej dôstojnosť a úlohu matky a snaží sa ju nahradiť pozíciou svojej novej partnerky. Súd neupravil styk v širšom rozsahu a teda znemožnil jej už toho času, aby napríklad garantovane s dieťaťom trávila sviatky
- Vianoce, Veľkú noc, či jarné prázdniny, keďže styk za toho obdobie neupravil. Síce nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, ktorá sa toho času uplatňuje, v prípade, že by súd zvážil, že je táto vhodnejšia, ako zverenie do jej výlučnej starostlivosti, má za to, že táto je tiež uplatniteľná. V tejto súvislosti uviedla, že obaja rodičia nevyhnutne majú mať rovnaký podiel o dieťa sa starať a vychovávať ho (čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 Zákona o rodine). Súd má rešpektovať právo dieťaťa na to, aby poznalo svojich obidvoch rodičov a právo kontaktovať sa s nimi, taktiež právo dieťaťa vybudovať si svoju vlastnú identitu, ktorá je podstatná pre jeho zdravý duševný vývin, do ktorej bezpochyby patria jeho biologickí rodičia, tiež rešpektovať právo rodiča a rodinných príslušníkov na stretávanie sa s dieťaťom. Má za to, že rozhodnutím súdu boli znemožnené jej práva na styk s maloletým a rozvíjanie väzieb, ktoré boli dlhodobo potláčané nepriaznivým vývojom veci. Súd zhrnul dokazovanie nesprávne, nedostatočne reflektujúc právo na negatívny postoj otca voči nej, ktorý by sa práve tým, že je mu dieťa zverené, len zhoršoval a bol mi maximalizovaný. Súd má tiež možnosť nariadiť výchovné opatrenie otcovi, aby tento mal povinnosť navštevovať psychológa, či iného odborníka za účelom prehodnotenia svojho postoja k nej. Pri tak citlivých kauzách, akými úprava práv a povinností k maloletým deťom je, musí súd v záujme dieťaťa vyčerpať, ako to už vyššie uviedla, všetky možnosti využijúc vyšetrovaciu zásadu, ktorá mu dokonca ukladá povinnosť konať v záujme maloletého a jednoznačne pre verifikáciu a objasnenie si veci mal minimálne vypočuť maloletého bez prítomnosti rodičov, aby si sám vytvoril úsudok o správnosti svojich záverov, nespoliehajúc sa len na znalecké dokazovanie. Z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil alebo zrušil a vec postúpil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
4. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok považuje za súladný s najlepším záujmom maloletého H., vecne správny a dostatočne odôvodnený. Nebol si vedomý svojho ovplyvňovania maloletého H., určite nič také nerobil na vedomej úrovni, avšak závery znaleckého posudku Mgr. O. O. rešpektuje a vyjadruje vôľu upraviť svoje správanie tak, aby u maloletého nijakým spôsobom nepodporoval odmietavé, či neúctivé správanie sa k matke. Znalkyňu Mgr. O. považuje za uznávanú a skúsenú psychologičku, ktorá mala možnosť oboznámiť sa podrobne s osobnosťami oboch rodičov aj maloletého, pozorovať ich vzájomné správanie a jej objektívny a profesionálny názor bol dôležitým dôkazom pre súd prvej inštancie, nie však jediným. Nesúhlasí s tým, že by sa súd prvej inštancie riadil len záverom znaleckého dokazovania a ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že dva pohovory s maloletým s odstupom času zrealizoval aj kolízny opatrovník a aj výsledky týchto pohovorov a prejavený názor maloletého boli obdobné, ako závery znaleckého posudku. Súd taktiež vykonal dokazovanie výsluchmi oboch účastníkov konania a správami kolízneho opatrovníka o šetreniach v domácnostiach oboch rodičov, čo boli pre súd dôležité dôkazy a podklad pre jeho rozhodnutie. Matka v odvolaní prekvapivo zmenila svoj doterajší názor a navrhla zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že počas celého konania uvádzala, že táto nie je vhodná a rovnako sa vyjadrila aj znalkyňa. So zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa medzi rodičmi fakticky vykonávala od decembra 2016, nesúhlasil, pretože sa neosvedčila, rodinné pomery matky nie sú vhodné výchovné prostredie pre dieťa, matka nemá dostatočné materiálne podmienky pre zdravý vývoj a výchovu maloletého, často požíva alkoholické nápoje a maloletý u matky nemal žiaden pravidelný režim, do školy prichádzal nepripravený a neupravený. Znalkyňa aj súd sa zaoberali iba ovplyvňovaním maloletého z jeho strany, ale pozoroval ovplyvňovanie maloletého aj zo strany matky, ktorá mu zakazuje s ním telefonovať a ak mu zdvihne telefón, tak matka stojí pri ňom a kontroluje ho, resp. komentuje, čo povedal alebo má povedať a maloletý sa opakovane vyjadril, že sa bojí mamke niečo povedať, klame. Keď je maloletý u neho, matka mu nevolá a ani maloletý sa matky nedožaduje. Je si vedomý dôležitosti roly matky v živote maloletého a bude sa snažiť svojim výchovným pôsobením prispievať k rozvoju ich vzájomného vzťahu, avšak na druhej strane musí uviesť, že maloletý už nie je bábätko a sám citlivo vníma priepastné rozdiely vo výchovných prostrediach oboch rodičov - či už vo vybavení domácnosti, hygiene, strave, možnostiach, ale predovšetkým v jeho láskavom prístupe a jeho priateľky k maloletému, ktorí sa mu venujú pri školských povinnostiach aj voľnočasových aktivitách, avšak zároveň v ich výchovnom pôsobení nechýbajú mantinely potrebné pre zdravý psychický vývoj dieťaťa. Aj preto má maloletý nepochybne vytvorený pozitívny vzťah tak k jeho priateľke, ako aj k jej synovi U.. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky nemal námietky voči predmetnému rozsudku a vyjadril názor, že súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie a rozhodol v záujme maloletého dieťaťa, preto navrhol, aby ho odvolací súd v plnej miere potvrdil.
6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie inštancie potvrdí, ak vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 383 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pretože starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému H., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a rovnako zdôrazňuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia efektívna ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a práve rozhodnutím súdu sa eliminuje eventuálny škodlivý dopad z hľadiska osobnostnej a morálnej ujmy na strane maloletého dieťaťa v dôsledku ukončenia dlhodobého dohadovania, osočovania a neúcty medzi rodičmi, t.j. vylúči sa faktor traumatizujúceho prežívania na strane maloletého dieťaťa.
10. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na záveroch znaleckého posudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu, ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. O. O. č. 43/2017 korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok neobsahuje žiadne rozpory, podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a o jeho objektívnosti odvolací súd nemá pochybnosti. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z jeho odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie sú splnené potrebné psychologické podmienky na strane rodičov, preto znalkyňa doporučuje zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, ku ktorému ma dobrý citový vzťah a prostredie u neho prežíva ako domov. Závery znaleckého posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletého k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletého, skúmania psychologického vývinu a emotívneho prežívania maloletého a posudok neobsahuje žiadne rozpory, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a ako je to vyššie uvedené, jeho závery korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, preto o jeho objektívnosti ani odvolací súd nemal pochybnosti a návrh matky vypočuť maloletého na pojednávaní, nie je dôvodný. Odvolací súd poznamenáva, že maloletý H. je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov a pripomína, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa, preto aj terajšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno vnímať, ako úpravu dočasnú. K odvolacej argumentácii matky, že súd prvej inštancie mal uložiť povinnosť otcovi podrobiť sa psychologickému poradenstvu, dodáva, že súd prvej inštancie o uložení takejto povinnosti nerozhodoval, nota bene táto odvolacia námietka matky nie je relevantná pre odvolacie konanie.
11. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť eventuálnej možnosti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v tomto prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre jej nariadenie v súlade s § 24 ods. 2 Zákona o rodine.
12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k úprave styku matky s maloletým H. dospel k záveru, že súd prvej inštancie upravil styk v štandardnom rozsahu, ktorému však nezodpovedá polovica voľného času maloletého dieťaťa, počas ktorého by mala matka realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti, kedy neupravil styk matky s maloletým synom počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas jarných prázdnin, preto v tejto časti odvolací súd zmenil (doplnil) rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že štandardný rozsah styku upravený súdom prvej inštancie ponechal v platnosti a iba rozšíril právo matky na styk s maloletým dieťaťom počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas jarných prázdnin, aby matka, ktorá je rodičovsky rovnako hodnotná ako otec, mohla plniť svoju rodičovskú rolu v plnej miere a rovnako je v záujme maloletého, ktorý na základe deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaný obidvoma rodičmi.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný postup rešpektujúc vôľu dieťaťa pri usmerňovaní a organizovaní programu počas styku. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak nie sú rodičia schopní zvládnuť záťažové situácie súvisiace s realizáciu styku, rozhodne by mali prijať spoluprácu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom realizácie odborného poradenstva so zameraním na zlepšenie komunikácie medzi nimi a harmonizáciu ich názorov, predovšetkým na realizáciu styku.
15. Odvolací súd preskúmal aj výrok o určení výživného pre maloletého H., i keď nebol odvolaním výslovne napadnutý, avšak vzhľadom na to, že bol napadnutý výrok o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, ide o výroky súvisiace a závislé. Pretože výživné stanovené rozhodnutím súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim zo zákonných ustanovení uvedených v napadnutom rozsudku, odvolací súd sa s výrokom súdu prvej inštancie o výživnom v plnom rozsahu stotožňuje.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca, o zastupovaní dieťaťa oboma rodičmi a vo výroku o výživnom, ako vecne správny potvrdil podľa § 3874 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že v tomto prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na štandardný rozsah úpravy styku matky s maloletým H. a niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol jej styk akokoľvek obmedzovaný, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 388 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).